Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



14. Utajené-Odhalené

18. června 2010 v 23:30 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Táto kapitola a potom spravím Dorke veľkú radosť! :) A vám všetkým obrovský škrt cez rozpočet :P Ale prosím si tu aspoň 5 komentárov, ok? Inak budem zlá!

14


14. Utajené-Odhalené


,,Hej, Róbert!" výsmešný hlas sa ozval chodbou a Rob sa naštvane otočil. Poznal ten hrubý hlas. Vysoký, svalnatý chlapec k nemu
prešiel z konca chodby na tvári mal ten zvláštny úsmev, ktorý si Rob všimol už ráno. Prešiel ním mrazivý pocit.
,,Čo chceš, Tomas?"
,,Viem to..." usmial sa záľudne.
,,Čo? Naučil si sa na písomku z matematiky? No že bolo načase začať sa učiť," Rob nahodil panovačný tón a vracal sa do svojej obvyklej nálady. Po včerajšku sa však necítil príliš dobre. Bolelo ho v hrudi. Doslova ho to rvalo na kusy. Zlomené srdce krvácalo.
,,Ty dobre vieš o čom hovorím!" ozval sa podráždene a Rob mal na chvíľu pocit, že vyhral. Vytočil ho, to sa mu podarilo.
,,Netuším," Rob nevinne zdvihol obočie a prekvapene vypúlil očká. Vedel však o čom vravia. To práve Tom ho raz stretol s cudzím mužom neskoro večer. Držali sa za ruky, opitý, obaja oblečený v obtiahnutých tričkách, Rob s vlasmi do boku a namaľovaný.
,,To, že si," Tom sa tajomne nahol ,,...buzerant!" vyslovil to s odporom.
,,Hmm? Na to si ako prišiel?"
,,Včera ten čávo, čo sem prišiel na tom fáre! On bol čistý a chcel ťa pobozkať, Rob, nezapieraj to! Ako mne je jedno, koho si trtáš vo svojej spálni, ale povedz, vie o tom tvoja frajerka?"
Tak o toto išlo- Robovi sa rozjasnil pohľad. Vedel, že Tom poškuľuje po Viky, ale až tak moc?
,,Keď ťa nezaujíma koho trtoším v spálni, tak prečo sa zaujímaš o moju frajerku? Alebo žeby bola ona objektom tvojho záujmu?" Rob sa sladko usmial. Tom vyzeral zmätený. V skutočnosti to bol hlupák, hrával futbal a mal oholené nohy.
,,Netrep a neser ma, lebo jej to poviem!" zavrčal.
,,O toto ti ide, vyhrážať sa?" Rob sa teatrálne otočil ,,Tak to najprv dokáž a potom možno uznám, že si naozaj tak sprostý, ako som si myslel. A pokojne jej to povedz, aj tak ti neuverí, lebo trepeš blbosti!" zakričala na polceste a mieril na Angličtinu. Cítil, že sa trocha trasie. Viky o tom viem, ale čo ostatný? Poznal Petrov postoj aj Mikyho. Buzeranti im boli odporný. A čo zvyšok triedy? Alebo školy? On bol obľúbený, toto by ho zničilo.
,,Rob, stalo sa niečo?" Tá otázka ho prebudila zo zamyslenia. Zdvihol oči k Erikovi a až teraz si uvedomil, ako sa asi musel tváriť. Zničene, to bolo to slovo. Takže Tomas predsa len nad ním vyhral.
,,Hej, deje," priznal porazene a rukou ukázal smerom k triede: ,,Je tam Viky?"
,,Nie, išla za profesorkou, čo sa stalo?"
,,Môžete ma vy dvaja dneska počkať po škole?"
Erik prikývol a zmizol v triede. Ozval sa zvonček a Rob hlasne vzdychol. Možno bolo načase vyjsť
s pravdou von.
*
Dag točil nepokojne s telefónom na tvrdej, tmavej lavici chladnej triedy a absolútne nevnímal výklad profesora pred sebou.
Počkal, kým telefón úplne zastavil a roztočil ho opäť, premýšľajúc, či sa odváži zavolať.
Neodvážil sa, hodina skončila, on si zbalil notebook aj telefón a vyšiel von, mieriac na prestávku, aby nemusel myslieť na všetky chyby, ktoré napáchal. Proste sa to skončilo, bol koniec a život išiel ďalej. Či...?
*
Viky, Rob, Erik a Dora sa zišli po škole v blízkom Auparku, zapadli s McDonald kávou na lavičku pri fontánu. Rob, ktorý sa potreboval vyžalovať začal rozprávať. Bolo to tak jednoduché o tom hovoriť, ako by chcel už skončiť s tým klamstvom a konečne byť sám sebou. Viky mu položila ruku na tú jeho a on tú drobnú dlaň zovrel vo svojej. Očami mu dávala najavo, ako bude vždy pri ňom. On si však uvedomoval, že to nestačilo. Príliš dlho nikoho nemal. Jeho oči kĺzali po mužoch a chlapcoch, ktorí okolo prechádzali. Akoby mohol nájsť niekoho vhodného. Nebol medzi nimi. Dag mu medzi tým množstvom mužov chýbal.
Erik mlčal. Vyjadroval tak svoj úplný nesúhlas s Robovým nápadom priznať sa. Lenže on s tým nemohol nič urobiť, on sa nepriznal ešte ani sebe.
Iba Dora bola nadšená a plne ho v tom podporovala. Jej ústa sa nezatvorili, odkedy začala fantazírovať, ako ho budú všetky dievčatá v triede zbožňovať. O chalanoch nehovorila, ani ich nespomenula.
V skutočnosti bolo všetkých trom nanič. Iba Dora si zlepšila náladu, ale tá sa po chvíli vytratila do stánku kúpiť si cigarety a tak depresívna trojica ostala sedieť na lavičke. Rob priam zúrivo miešal kávu so šľahačkou, Viky mala ruku prehodenú cez tú Robovu a držala ho za koleno. Ich prsty sa po chvíli samovoľne preplietli.
Erik mlčal. Sledoval prechádzajúcich ľudí.
,,Poďme dnes večer do baru!" navrhla Viky zrazu a všetky oči sa k nej otočili. Bol utorok, všetci mali množstvo úloh pred prázdninami.
Erik zamietavo pokrútil hlavou.
,,Musím dorobiť projekt na Angličtinu," vyslovil Rob to, čo ich zväzovalo dnes vypadnúť. Škola, rodičia.
,,Poďme spať k nám!" navrhol Erik s úsmevom a vedel, že mama im to dovolí. Boli teraz v dome traja a všetko sa zdalo prázdne. Otec bol umiestnený v ústave, mal tam ostať až do konca Vianočných sviatkov. Akoby ho- nežiaduceho odložili na neskôr, po Vianociach, keď budú sudcovia sto rozhodnúť o jeho osude. Teraz si nechcel nikto kaziť sviatky. A tak žili v neustálej neistote. Erikovi z toho bolo už zle. Iste aj Dore, ale ona to dobre skrývala. Bola flegmatik a veselá povaha, nikdy sa nezdala zle naladená a nepúšťala k sebe problémy. Alebo ich iba tak prešla bez povšimnutia. Riadila sa heslom, že všetko vyrieši čas. Erik bol sestriným presným opakom.
,,Ok," Viky sa milo usmiala a poslala mu vzdušný bozk. To sa už pri nich objavila Dora a žmolila v ruke krabičku cigariet. Štvorica sa zdvihla a mierila von, kde sa ešte zastavili pri popolníku, aby si Dora s Robom pokojne zapálili. Obaja fajčili ako o dušu a Rob sa oddával svojmu dávnemu zlozvyku hrýzť filter. Robil to vždy, keď ho niečo štvalo.
Z oblohy sa spustil hustý dážď.
Rob hlasno zanadával.
Rozbehli sa k autobusu. Úplne mokrý so smutnými očami. Každý z nich nešťastný z niečoho iného. Erikovi zazvonil telefón. Oznámil doň, že už je na ceste domov a skryl ho do vrecka.
,,Kto volal?" vyzvedala Viky, ktorá sa snažila aspoň trochu zdvihnúť náladu.
,,Ale nikto," Erikovi sa na tvári usadil spokojný úsmev a morkou, spotenou dlaňou zachytil autobusovú tyč.
Dora sa naňho sladko usmiala. Vedela koľká bije. Ich pohľady sa stretli.
,,Tak kam teda ideme?" spýtal sa Rob, keď už boli skoro pri Nivách.
,,Ku nám nie? Len nebudeme štyria, ale piati!" prehlásil Erik teatrálne a trochu sa zhúpol, pridržiavajúc sa železnej tyče. Urobil obscénny pohyb ako go-go tanečnica a jedna postaršia pani sa po ňom škaredo obzrela. Spustil to všeobecné veselie a Viky padol kameň zo srdca. Rob sa znova schuti smial. Chytila ho pevne za ruku a vtlačila mu vláčny bozk na pery. Nechal ju bez výčitiek svedomia.
Iba ona ich mala, pretože svojho najlepšieho kamaráta tak ukrutne milovala.

Dážď sa ešte zosilnil. Kvapky padali hustejšie, v rýchlejších intervaloch a štvorica z posledných síl bežala k domu s taškami do školy prehodenými cez plece, ktoré sa v tom daždi hompáľali a mokli im v nich všetky učebnice.
Erik v polceste lovil kľúče, aby ich ihneď priložil na elektronický zámok
a oni vpadli unavene dnu.
Smiali sa ešte stále, odvtedy ako bežali, no Roba sa začal zmocňovať nepríjemný pocit v žalúdku s neúnavne vibrujúcim telefónom vo vrecku.
Nakoniec sa odhodlal siahnuť po ňom, keď kráčali po schodisku hore k bytu. Zadíval sa na displej, aj keď ho blikajúce meno vôbec neprekvapilo. Čakal to.
Zrušil hovor.
S povzdychom nasledoval Doru dnu, do ich bytu. V obývačke bolo zasvietené a Erik zaregistroval ešte jedny topánky vložené do botníku.
Ani sa nevyzul, iba bezhlavo vletel do kuchyne.
Sedel tam. Nathan! Jemne sa usmieval a rozšafne naňho mrkol.
Sedel tam s jeho mamou, obaja pili čas, ako Nathan zvykol takto poobede a viditeľne riešili čosi vážne. Ako náhle však dom ožil deťmi, Erikova mama sa zdvihla a upravila si blúzku v ktorej chodila po byte asi od rána: ,,Tak ja pôjdem, užite si to!"
,,Mami, ty odchádzaš?" vletela dnu prekvapene aj Dora a rozpačito sa pozdravila, keď uvidela Nathana.
,,Áno, idem k pani Waydovej, vy si to tu užite, Nathan vás postráži!"
Erikovi sa tvárou rozlial úsmev. Nathan prikývol a tváril sa chvíľu ako anjel. Úplný svätec bez hriechu.
Ich pohľady sa stretli. Erikov a Nathanov. V očiach zasvietilo čosi zvláštne. Bol to prísľub?
Erikova mama odišla, dvere za ňou sa zabuchli hneď potom, čo sa pozdravila s Robom a Viky. Erik chvíľu rozpačito postával, no nakoniec to nevydržal. Vrhol sa Nathanovi do náruče skôr, ako sa starší muž stihol vlastne spamätať. Erikove pery sa na tie jeho prisali v snahe poďakovať mu a keď sa od seba rozpačito odtiahli, Erik ich mal červené a nabehnuté.
Nikoho v miestnosti neprekvapilo to gesto, iba Erika samotného.
A v Nathanovi sa rozprestrela vlna spokojnosti
a zahojila všetky rany v jeho vnútri.

Netrvalo dlho a všetci sa presunuli s misou pukancov pred telku, kde sa uhniezdili na veľkom gauči. Erik automaticky pritúlený k Nathanovi, Dora s misou v strede (ona bola asi jediná, ktorú zaujímal film) a Viky s Robom pritisnutý k sebe, rozprávajúci sa šepotom.
Erik cítil, ako ho Nathan pokojne drží za koleno. Tváril sa úplne normálne, no vlny tepla, ktoré k nemu ten dotyk vysielal ho oblievali ako horúca sprcha.
Ruka sa systematicky milimeter po milimetri posúvala.
Bola to ich hra, obaja to vedeli. Kto s koho, kto sa skôr vzdá.
Erik to ukončil, keď mu už dlaň trošku odvážnejšie brázdila po stehne.
Chytil Nathanovu ruku a preplietol proste ich prsty. Cítil pevný stisk a teplý dych mu ovlažil ucho. Dvojica v televízii sa práve vášnivo bozkávala, chystali sa na milovanie.
Nathan položil plece na jeho rameno a pritúlil sa. Ich ruky boli spojené, Erik mimovoľne kreslil palcom do jeho dlane ornamenty.
,,Poďme spať!" šepol Nathan odvážne. Erika oblialo horko. Zdvihol k nemu zrak, aby ukázal svoj strach v tvári, no Nathan ho iba nežne pohladil po líci a pritisol pery na jeho nos.
Erik sa obzrel kto to videl. Rob s Viky už nesedeli na svojich miestach, videl ich iba miznúť v chodbe.
,,Poďme," zamrmlal.
Erik sa nechal vytiahnuť na nohy. Cítil na sebe sestrin pohľad, keď sa nechal Nathanom ťahať do svojej izby. Dorina izba oproti bola zamknutá.
Nathan ho vtiahol dnu a zamkol. Erik sa roztriasol a cúval mimovoľne k posteli.
,,Ideme spať?" spýtal sa priamo. Nathan pokrčil plecia a snažil sa skryť samoľúby pohľad.
Vyzliekol si tričko a nechal na zem s ním zviesť aj nohavice. Ostal iba v boxerkach
a Erik sa pristihol, ako si ho prehliada. Bola to provokácia. Tak veľká, že sa skoro roztriasol ako ratlík. Naozaj veľká, veľká provokácia. Skoro ako...
Jeho oči skĺzli do Nathanovho rozkroku. Cítil, ako jeho telo poliala horúčava a odvrátil radšej pohľad.
,,Poď ku mne," uprosil ho Nathan sladko a jeho slová sa mu v mysli prelievali ako med. Mimovoľne pristúpil o krok.
,,No tak," Nathan po ňom natiahol ruky a pritiahol si ho
úplne blízučko. Erik keby chcel, mohol by sa dotýkať jeho pokožky. Ale on nechcel, alebo...?
Nathan zahákol prsty o jeho tričko a šikovným pohybom mu ho zvliekol. Erik iba stál ako nevládna bábika v rukách svojho pána. Tak isto ho Nathan zbavil aj nohavíc a veľmi rýchlo dotlačil k úzkej posteli. Teraz Erik ľutoval, že tá posteľ nie je väčšia.
Nathan mu rukou zatlačil na hrudník, aby sa posadil. Erik ho bez najmenšieho pokusu odporu poslúchol.
Nathan si k nemu prisadol a prstami začal jazdiť po jeho jazvách a modrinách na hrudi a chrbte. Občas si hlasne povzdychol, keď zranenie vyzeralo obzvlášť zle a obrovskú modrinu na ramene si dovolil aj pobozkať.
Erik sa roztriasol po celom tele, nebolo to však zimou. Nathan si plne uvedomoval čo s ním robí. Zatlačil, aby ho donútil ľahnúť si, pritisol sa k nemu a oboch ich prikryl. Posteľ bola naozaj úzka, no ich telá k sebe dokonale zapadla. Erik pevne objal Nathana okolo pása a Nathan sa prehraboval
Erikovými vlasmi, pričom si druhou rukou podopieral hlavu, aby videl jeho tvár.
,,Netuším ako to dopadne," začal Erik odrazu a zdvihol k Nathanovi karamelové oči, ktoré si pomaly zvykali na tmu.
,,Čo ako dopadne?"
,,Rob je asi odhalený. Myslím, že sa chce priznať!"
,,A?" Nathan sa naňho sladko usmial ,,Občas ľudia musia vyjsť s pravdou von. Väčšinou to pomôže!"
,,Bojí sa," povedal popravde Erik. Vlastne ten pocit cítil teraz aj sám. Niečo sa v ňom však lámalo.
,,To je normálne!" Nathan sa milo usmial a pritisol sa ešte kúsoček. Erik si mimovoľne prehodil nohu cez tú jeho. Dotyk ich pokožky ho fascinoval. Pritisol sa ešte bližšie a položil sa Nathanovi na hruď. Cítil jeho srdce. Bol to opojný pocit. Ako malý zázrak.
,,Lenže... čo ak je príliš skoro!" vyhŕkol. Zrazu si nebol istý, či hovorí o sebe alebo o Robovi.
,,Na to musí prísť sám. Všetko najlepšie veci však prídu časom. Treba si na ne počkať, keď bude človek pripravený!"
Erik sa usmial a odsotil Nathanovu ruku, ktorá sa mu stále hrala s vlasmi. Šikovne sa nad neho vyhupol
a vášnivo sa prisal na jeho pery.
Bozkávali sa dlhé minúty, Erik cítil, ako sa Nathanove ruky sunú po jeho chrbte. Nechápal tú večnú túžbu toho muža sa ho tak dotýkať. Takým zvláštnym spôsobom. Nežne a vášnivo, akoby hladil dravú šelmu. Z jeho dlaní sálalo teplo, ktoré ho priťahovalo. Aj z jeho hrude.
Ako ho náhle Erik pobozkal, tak náhle bozk ukončil. Vrátil sa do predošlej polohy, nechal sa Nathanom objímať a zívol, ako to iba on vedel, keď sa jeho jazyk vyroloval úplne celý akoby to bol nejaký skrútený meter a ústa sa otvorili na najväčšiu možnú veľkosť, že mu v nich skoro seklo. Nathan sa zasmial nad tým výjavom a pobavene mu pocuchal vlasy.
,,Ty môj lev, len ma nezjedz!"
,,Ok, ale ty už buď dnes dobrý!"
Nathan prikývol a pohladil ho po líci. Vedel čo to znamená a už sa o nič nepokúsil. Hladil Erika po vlasoch a rozprávali sa do hlbokej noci. Počuli ešte zvuky televízie z vedľajšej miestnosti, no Dora to sama asi čoskoro vzdala.

Aj Viky s Robom ležali spolu v posteli. Rob rozvalený na chrbte, v ústach žuval nejaký sladký gumený cukrík z balíčka, ktorý Viky držala v rukách, schúlená na jeho hrudi a bruškami prstov mu brázdila po bruchu. Obkresľovala to malé množstvo chlpov, ktoré sa strácalo za gumou jeho boxeriek. Ona mala na sebe iba nočnú košeľu, ktorú jej požičala Dora a mokré vlasy studili Roba na hrudi a ramene, ako na ňom ležala a odmietala si ich vyfénovať. Rob fascinovane sledoval ako schnú. Voňali Doriným šampónom.
,,Zlato?" ozval sa Rob zrazu a čakal, kedy k nemu blondína zdvihne zrak . Viky sa pohniezdila tak, že vlasmi mu zamokrila celú hruď, než našla polohu v ktorej sa naňho môže dívať: ,,Hmm?"
,,Ľúbiš ma ešte?" spýtal sa s nádejou v očiach. Viky mlčala, iba jej ruka prestala kresliť krúžky a ochabla na Robovom bruchu. Obaja to vedeli, tak prečo sa pýtal? Zvlhli jej oči. Nielenže ho ľúbila, ona ho milovala. Bola doňho tak bláznivo zabuchnutá, že nevedela už čo zo sebou. Ale chápala ho, nemohla mať všetko. Stačilo jej priateľstvo. Byť pri ňom, iba to si priala. Ale prečo to vyťahoval?
Teraz, keď už si to pred pár rokmi vyriešili?
,,Áno," šepla tichučko a odvrátila zrak.
Cítila, ako ju Rob nežne objal a pritiahol k sebe. On sám bol iba také malé čudo, čo ledva udržalo ženu v náručí, no s ňou si ľahučko poradil, pritiahol si jej tvár k svojej a spojil ich pery.
Bol to dlhý a lenivý bozk, technicky dokonalý, pozbavený emócií a fyzickej príťažlivosti. Asi akoby sa iba učili teóriu. Ani jeden sa k tomu druhému vášnivo nepritisol, nezaskučal, nepohladil ho, iba sa pomaly, dokonalo bozkávali a nič viac.
Všetko akoby bolo naplánované, obaja sa dotiahli v ten istý moment, Rob ospravedlňujúco pokrčil plecia, akoby jej iba zjedol jej kúsok koláča, Viky nad tým mávla rukou, akože to nevadí a vrátila sa do predošlej polohy. Tak aspoň pred ním mohla skryť slzy v očiach, keď sa mu nedívala do očí. Mokré vlasy sa jej rozprestreli opäť po jeho chrbte a znemožnili mu dívať sa do jej tváre.
,,Prepáč mi to," povedal po chvíli a pohladil ju ,,Ono to fakt nejde!"
,,To nevadí, chápem to!" Jej hlas bol vyrovnanejší, než sa cítila.
,,Ale aj tak ťa mám strašne rád!"
,,Aj ja teba milujem," Viky sa pokúsila o kŕčovitý úsmev. Iba tak sama pre seba, na tvári zaliatej slzami.. Nemala ďalej síl. To naozaj nebol na svete chalan, ktorý by bol fajn a nebol by gay?
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Diane Chocola Diane Chocola | Web | 19. června 2010 v 13:02 | Reagovat

tak dag to teda pokaslal.. a rob.. myslim ze ak sa na to citi tak je dobre ze sa prizna.. :) a som sa normalne potesila ako sa to vyvija s nathanom a erikom... ale mam pocit ze sa nieco zasa pokazi.. :(

2 Nana Nana | E-mail | Web | 20. června 2010 v 15:02 | Reagovat

Jééj :) Erik a Nathan sú naozaj na zožratie, už len postriekať šľahačkou a dať nevrch čerešničku :) A Rob.. Ou, som zvedavá ako sa to vyvinie :)

3 Irais Irais | 20. června 2010 v 17:54 | Reagovat

oh ten vztah medzi Viky a Robom... je ZLY... podla mna niekedy plati zname: vsetko alebo nic....

"Urobil obscénny pohyb ako go-go tanečnica"
tak toto bez komentara :-D

4 Miriam Miriam | 20. června 2010 v 22:05 | Reagovat

Dag a Rob by už mohli poriešiť aj niečo viac... Dúfam že sa to medzi nimi pohne ďalej :)

5 CajushHP CajushHP | Web | 21. června 2010 v 14:23 | Reagovat

No, ja si myslím že Erik s Nathanom by mohli spolu aj nieco viac.Lenže ja mám taký pocit, že Erik si nieje istý už vôbec ničím..čo sa týka Dory, hmm.No ona je celá divnáá, sa mi zdáá..Taak,a toto je piaty komentár, takže mohla by byť ďaľšia kapča, ne??
A inak, čudujem sa, že ich tam Erikova mama nechala, len tak...S Nathanom

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama