Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



13. Svety sa rúcajú

10. června 2010 v 10:31 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Svety sa rúcajú. Erik vkráča do nového života, Robov svet sa pomaly rozkladá a on nevie ako vykročí ďalej a Dag... ten je smutný, ale môže si za to sám. V živote mu nikdy nikto nič neulahčí. 

13


13. Svety sa rúcajú


Hoci dni boli krátke a noci dlhé, táto sa zdala, že ubehla priveľmi rýchlo. Erik sa prebudil v prázdnej posteli a tá samota ho zasiahla úplne nepripraveného. Spomenul si na to, že keď zaspával Nathan s ním ležal v jednej posteli, pevne ho objímal a šepkal čosi o lepšej budúcnosti. Erik to chcel počuť ešte raz, potreboval sa presvedčiť, že zo snom neodišla aj vyhliadka na lepší život.
,,.. Oh darling I wish you were here..." Nathan vplachtil dnu a nôtil si nejakú pesničku, Erik ju pravdepodobne poznal.
,, When violet eyes get brighter and heavy wings grow lighter I'll taste the sky and feel alive again. And I'll forget the world that I knewmBut I swear I won't forget you. Oh, if my voice could reach back through the past..."
,,Máš krásny hlas," Erik sa prívetivo usmial. Nathan pristál na jeho posteli a odhrnul mu vlasy z čela ,,Ja viem!"
,,Tse..."
Chvíľu bolo ticho, Nathan hladil Erika po líci a vtisol mu nenápadný bozk na líce. Nezdalo sa, že by si to chlapec všimol, alebo sa nad tým pozastavil a Nathanovi odľahlo.
,,Musím sa s tebou rozprávať," ozval sa po chvíli, keď nazbieral dosť odvahy.
,,Však hovor..."
,,Vieš," nervózne sa ošil a chytil ho za ruku. Ich prsty sa preplietli.
,,No? Neviem!" Erik sa rozosmial.
,,Vážne Erik, je to vážne!"
Chlapec spozornel a napriamil sa na posteli: ,,Stalo sa niečo?"
,,Včera večer sme tvoju mamu museli odviezť do nemocnice. Má zlomené rebro a tvojho otca... odviedla ho polícia. Sestra je v poriadku a-"
,,Polícia?! Kto zavolal policajtov?"
,,Moja mama," Nathan sklonil hlavu.
Erik akoby onemel. Jeho zrak sa zabodol na stenu pred ním a ruku odtiahol z tej Nathanovej.
,,Hneváš sa?" ozval sa blondiak po chvíli a pozrel sa smerom, ktorým sa díval Erik.
Chlapcove karamelové oči sa však spýtavo otočili naňho. Ustráchane sa nahol a zaváhal. Nathan ani nedýchal, keď si všimol ich blízkosť.
Erik nakoniec prekonal aj tú poslednú zábranu a vtisol mu bozk z vďačnosti.
,,Ďakujem, niekto to musel raz urobiť!"
,,Nehneváš sa?"
Chlapec sa pritúlil k jeho hrudi ako malý levík a skrútil sa s obrovským zívnutím rovno pod jeho rukami. ,,Mama bude v poriadku?"
,,Áno, len pár dní jej budeme pomáhať s domácnosťou!"
,,A otec?"
,,Bude súd, moja matka je práve s tou tvojou a snaží sa ju nahovoriť na rozvod."
Erik nič nehovoril, proste sa k nemu túlil a Nathan vedel, že chce aby sa ho dotýkal. Bolo to preňho upokojujúce a dávalo mu to novú chuť do života.
,,Zvládneš to?" spýtal sa Nathan po chvíli s obavou, keď chlapec stále nič nevravel.
,,Budeš so mnou?" zaútočil naňho protiotázkou.
,,Chceš ma pri sebe?" spýtal sa s nádejou v hlase.
,,Si môj priateľ, prečo by som nemal chcieť?"
Nathanova radosť trochu ochladla, no napriek tomu kolísal toho malého levíka v náručí ,,Budem s tebou, naozaj..."
,,Potom to možno zvládnem," Erik sa naňho prívetivo usmial. Nathan mu úsmev opätoval ,,Obleč sa, ideme za tvojou mamou!"

***

Druhého dňa sa nikto už nič nepýtal na modrinu na Erikovej brade, nikto nič nepovedal na Dorine uplakané oči. Bol pondelok ráno, posledný týždeň pred Vianocami, všetkých zožierali stresy s darčekov a z faktu, že po snehu nebolo ani pamiatky.
Posledné zvonenie oznámilo koniec hodiny a množstvo študentov sa hrnulo zo školy.
Rob sa ponáhľal s chalanmi k dverám, bral schody po dvoch a nemohol sa dočkať, kedy vypadne zo školy. Viky sa držala za ním, pevne zvierajúc jeho dlaň v svojej a celá žiarila. Vyšli do mrazivého decembrového dňa, ľadový vietor sa zarezal Robovi do kože. Pritiahol si šál bližšie ku krku.
Ozvalo sa trúbenie auta.
Partia postávajúca pri vchode do školy a fajčiaca cigarety sa strhla. Prvá sa otočila Viky. Na chodníku parkovalo staré, no viditeľne prerobené auto. Pôvodný bledomodrý lak bol skoro celý posprejovaný, na kapote sa vynímal veľký nápis BOSS a od neho sa tiahlo milión obrázkov.
,,Wau!" ozval sa Tom prekvapene, keď zazrel to umelecké dielo. Rob sa zdesene otočil, jeho oči padli na vodiča. Ich pohľady sa stretli.
,,Tak to je moc!" zahlásil Miky a pleštil oči na auto.
Erik sa tiež otočil za autom, presne v tej istej sekunde ako jeho sestra. Obaja si prehliadli kapotu auta, potom vodiča a ich oči sa stretli. Obaja vedeli koľká bije.
,,Ty kokos!" zapišťala Sára, no jej pohľad bol zafixovaný na vodičovi.
Chlapec vystúpil z auta a ležérne sa oprel o dvere. Celý čas pohľadom visel na strede partie, jedinom chlapcovi, ktorý bol neprehliadnuteľný: ,,Nastúp!"
Rob roztrasene podišiel bližšie. Vystrašene sa obzeral na svojich spolužiakov. Tomas a Peter si čosi šepkali.
,,Pohni tým zadkom!" húkol naňho.
Rob pristúpil až úplne k nemu. Hlava sa bojovne zdvihla do výšky jeho očí: ,,Čo chceš, Dag?"
,,Hm..." Dag si provokatívne oblizol pery. Roba striaslo. Obzrel sa prestrašene na spolužiakov.
,,Prestaň, vrav čo chceš!"
,,Porozprávať sa!" hlesol konečne a natiahol k nemu ruku. Rob sa tomu dotyku vyhol. Dag sklamane pochopil: ,,Och, oni..." nad Robove plece sa zadíval na partiu vzadu.
,,Nie všetci to vedia," Rob pohodil hlavou, aby mu vlasy nepadali do čela.
Dag sa s úškrnom natiahol a pocuchal mu hrivu tak, že skĺzla úplne do čela.
,,Prestaň!" ohradil sa Rob ihneď, no jeho tvárou mihol nostalgický úsmev. Dag to robil často, keď ho chcel naštvať. Hlavne, keď bol na diskotéke nastajlovaný.
,,Tak môžeme sa rozprávať?" spýtal sa Dag vážne a ukázal smerom k auto. Rob rezignovane pokrčil plecia, ešte raz sa ospravedlňujúco obzrel na partiu za sebou, hlavne na Viky a obišiel auto.
Obaja nasadli, Dag naštartoval a stará škodovka sa rozbehla .
,,Luxusné fáro!" Rob prešiel prstom po vnútornej doske, akoby sa bál, že farba pustí. Aj plastový šuplík a volant boli okrášlené sprejom a motívom plameňov.
,,Snaha bola..." Dag sa nežne usmial a odbočil smerom do mesta.
Rob stuhol. Cítil, ako druhý chalan natiahol ruku a položil ju na tú jeho zloženú na stehne. Jemne si vymanil dlaň spod tej jeho.
Dag nič nedal najavo, iba ruka sa akoby mimochodom odtiahla, keď radil rýchlosť. Späť sa už však nevrátila. Rob cítil, že by sa dusno v aute dalo krájať.
Dag chcel pustiť rádio, lenže to zachrapčalo a už nevydalo ani hlásku. Roba zamrazilo.
Auto prudko zastali. Boli na nejakom skoro pustom parkovisku. Dagove rôznofarebné oči sa naňho otočili: ,,Prečo my nedvíhaš už telefón?"
,,Prečo by som mal?" prešiel Rob hneď do útoku. Zrazu sa cítil mizerne. Kvôli sebe, kvôli nemu, im...
,,Lebo ty si túto hu začal!"
,,A ty si ju skončil, nie? Až na to, že pre mňa to nebola hra!" Rob zaškrípal zubami. Dag teatrálne vzdychol a položil
roztrasené ruky na volant. Obaja sa márne snažili zakryť nervozitu a túžbu po dotyku.
,,Prečo mi toto robíš, Robbie?" spýtal sa Dag smutne. Pri zdrobnenine jeho mena Roba striaslo. Bojovne sa naňho zadíval. Stretol sa s bezmocným pohľadom smutného, zlomeného chlapca. Bolo mu nanič.
,,Lebo si ma odkopol?" skúsil to naštvane, ale nedokázal mu zrazu nič vyčítať. V hlase ostala iba horká stopa a úľava, že sedí v jeho aute. Nič viac, nič menej.
Dag k nemu natiahol ruku. Rob sa trochu ošil, no ruka sa pevne zakvačila vzadu za krkom a pritiahla ho bližšie. Dag ho chvatne pobozkal. Rob cítil, ako sa tie neskutočne odvážne pery tisnú na jeho príliš bolestivo a rýchlo sa snažia vydobyť si prístup do jeho úst. Bolo v tom čosi mrazivého. Aj ho chcel odtiahnuť, položil dlaň na jeho hruď a snažil sa ho odtlačil, ale veľmi rýchlo to vzdal. Zdalo sa to zbytočné, keď v skutočnosti chcel viac. Viac tak divokých bozkov, vášni v tanci ich jazykov a chute jeho pier. Bol v tom niečo mystického a všetka nevypovedaná túžba medzi nimi dvoma.
Hrubý bozk, nebolo v ňom nič jemného a predsa bol príťažlivý, elektrizujúci, zamilovaný a romantický. Ich pery sa na seba tisli, akoby nechcel nechať medzi sebou ani molekulu vzduchu, akoby mali splynúť.
Rob sa odtiahol prvý. Prudko lapal po dychu a cítil, že jeho lícia horia. Pery mal nabehnuté a rozkúsané, no Dag na tom nebol o nič lepšie. Ich pohľady sa stretli. Rob cítil slzy, ktoré sa mu drali do očí nad niečím, čo nikdy nezíska.
,,Odvez ma domov!" povedal a odvrátil zrak. Počul Dagov vzdych a naskakovanie motora. Auto sa rozbehlo a on ho navigoval kľukatými cestičkami k jeho domu. Nerozlúčili sa, nepovedali si ani slovo, keď sa zrazu dvere auta zabuchli a Rob bežal ku vchodu, aby sa smel konečne slobodne rozplakať.
Dag ostal sedieť v aute pred barákom. Cítil sa zvláštne prázdny a sám. Pery mal stále citlivé a cítil v nich odtlačok jeho zubov, stopu jeho jazyka. Cítil, že práve urobil veľkú chybu. Iba oprel hlavu o sedačku a privrel viečka. Svet okolo zmizol, existoval iba Rob a jeho chuť. Všetko bolo zrazu tak komplikované. Práve ho nachádzal, videl v ňom to, čo nechcel vidieť skôr a popritom ho naozaj stratil, sám ho odohnal. Svet sa rúcal.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 dana dana | 14. června 2010 v 13:29 | Reagovat

pěkné těším se na pokračování

2 CajushHP CajushHP | Web | 15. června 2010 v 8:45 | Reagovat

a ja si myslím že otec sa k nim zase vráti, či??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama