Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Šípková Ruženka

31. května 2010 v 23:32 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky
Taká mierne všelijaká, melancholická, smutná, psychologická jednorázovka o Siriusovi a Remusovi. Snáď to ešte písať viem.

Trochu k významu kvetov v poviedke. Asi väčšina z vás tuší, čo znamená biela ruža. Je to symbol nevinnosti a plachých citov, ktoré ešte neboli vyslovené. Žltá ruža je symbol premlčaných, utajených skutkov, závisti a nevery, zatiaľčo oranžová znamená jednoduché ,,Túžim po tebe!". Ružová vraví milovanej osobe zasa: ,,Si krásna" a červená ruža vyjadruje úplnú oddanosť a lásku, najhlbší cit k osobe, ktorej je darovaná

Nevhodné čitateľom do 18 rokov, aj keď mi je jasné, že to nedodržíte... a samozrejme prosím si komentáre.
Pesnička: Jiří Schelinger - Šípková Ruženka :) 

Venujem všetkým, ktorý raz -nie tak celkom- platonicky milovali...

Šípková Ruženka



Ještě spí a spí a spí zámek šípkový
žádný princ tam v lesích, ptáky neloví
Ještě spí a spí a spí dívka zakletá
u lůžka jí planá růže rozkvétá

Do hlbokej, temnej jamy spustili prázdnu rakvu. Ľadové kvapky sa trieštili o mahagónové drevo, ktorým bola zakrytá prázdnota.
Prázdnota ako v mnohých srdciach. A tak ako sa zástup ľudí díval ako pomaly rakva klesá k premočenej zemi, tak jeden jediný človek bočil pohľadom. Jeho oči, pokryté mlžným filtrom sĺz, sa upierali do neba, ktoré malo farbu jeho očí, v ruke zvieral iba jediný kvet, bielu ružu, ktorej tŕne mu dorezali ruku, ako usilovne ju zvieral a tisol na svoju hruď, akoby práve ona mala pomôcť ďalšiemu nádychu.
Ozval sa dutý zvuk, ako rakva narazila na dno. Remusove oči sa zo strachom otočili k prázdnemu hrobu a jeho oči zrazu nedokázali vyroniť slzu. Nemali prečo, toto miesto bolo iba jeho pamiatkou, on ho očakával úplne inde. Symbolická, prázdna hrobka nemohla v ňom vzbudiť taký chlad, ako keď prechádzal budovou ministerstva. Tam ležalo jeho telo, to bolo posledným miestom jeho odpočinku. Tajomný, temný oblúk.
Aj nebo dnes plakalo na poukázanie toho, ako nevhodné je pochovávať prázdne drevo, bez tela, bez duše, bez minulosti. Očakával snáď niekto, že vzdá tomuto miestu tichú, pietnu spomienku?
Zasypali hrob, akoby vyslovili poslednú vetu nad jeho prianím nepochovávať ho takto falošne. Žiadosť bola odmietnutá, veď čo zmôže jeho posledný kamarát. Nemá právo rozhodovať, podľa nich nie!
Ale Sirius by si to tak neprial. Nerád plakal, nikdy neplakal. Dokonca ani v deň, keď mu zomrel jeho najlepší priateľ, nie v deň, keď zmizla jeho snúbenica. Remus ho videl plakať iba raz.


,,Remi, veď poď!" čiernovlasý chlapec v jeho spomienkach ho vábil k sebe a na jeho tvári hral pobavený úsmev. Mal krásny úsmev, to si Remus z detstva pamätal. Ten úsmev a oči ako búrkové nebo, také ako povaha. Bola to malá búrka vo vnútri jeho srdca.
,,Kam chceš zasa utekať?" spýtal sa ho vtedy a jeho oči neboli smutné, ako si pamätal. Boli to tie najkrajšie dni ich posledného spoločného leta.
,,Veď sa nechaj prekvapiť," povedal vtedy James a ponáhľal sa dopredu. On k nemu natiahol ruku a Remus ju vďačne prijal. Prsty sa im preplietli.
Predierali sa vtedy lesom, až zastali na čistinke. Tam James rozobral stan.
,,Toto ste mi chceli ukázať, chalani?" pýtal sa prekvapene.
,,Nie, ale uvidíš večer," šepol mu do ucha Sirius a konečne pustil jeho ruku. Nedočkavosťou sa roztriasol.
A vtedy nadišiel večer veľmi skoro, James sa uložil do stanu a zatiahol zips, iba Sirius a Remus ostali spolu sedieť pri ohni.
Sirius sa k nemu trochu prisunul, chlad sa im vplietal pomedzi telá, hoci bola polovica leta. V lese bolo chladno a pri ohni príjemne.
,,Pozri sa hore," šepol mu Sirius do ucha nevinne a objal ho okolo ramien. Vlkolak povzdychol zrak. Na oblohe sa trblietali milióny svetielok, bielych bodiek, ktoré naňho nevinne mrkali.
,,Hviezdy?" spýtal sa prekvapene s nedôverou v hlase.
,,Máš ich predsa rád, nie?"
Remus položil unavene hlavu na jeho rameno. Nevidel v tom geste žiadny vyšší zmysel, no Sirius asi áno, pretože ho zrazu chytil za ruku a nežne stisol.
,,Prečo ste ma sem vzali?" spýtal sa zrazu študujúc pozorným zrakom oblohu.
,,Popravde som ti chcel spraviť radosť, už sme dlho neboli na nejakej poriadnej chlapskej jazde!" Sirius sa tak zvláštne rozchichotal do jeho ucha ,,Si nejaký nesvoj od dokončenia školy!"
,,Bojím sa," priznal prosto a nechal sa pevnejšie objať.
,,To my všetci, Remi, my všetci. Nesmieme sa však vzdať, nikdy vzdať!" a nežne pritlačil pery na jeho čelo. Nebol v tom iný význam, iba starosť a bratská láska, nežnosť akou sa ten starší súrodenec stará o mladšieho a utešuje ho, že odreté koleno sa opäť zahojí.
Iba mdlé svetlo vyžarujúce s tých nevinných bielych bodiek na oblohe vedelo svoje. Rozprávalo príbehy minulé aj budúce a v tú noc akoby Remusovi vravelo, aby sa mal na pozore.

Hrob bol zasypaný, obrad vykonaný, ľudia sa začali rozchádzať. Akoby bolo po všetko, akoby to bolo posledné, čo mohli pre Siriusa Blacka vykonať!
Remusa to pobúrilo. Zhnusene zahodil bielu ružu na množstvo blata, ktorým bolo fiktívne miesto posledného odpočinku prikryté a jej nevinné, bledé lupene sa pošpinili bahnom a hrubosťou, akou bolo s nevinnosťou zaobchádzané.

To se schválně dětem říká 
aby s důvěrou šli spát, klidně spát,
že se dům probouzí
a ta kráska procitá
Zatím spí tam dál, spí tam v růžích.

,,A princezná zrazu otvorila svoje nádherné, modré oči, princ ju vzal do náručia a vyniesol na nádvorie, kde sa práve prebúdzali ich dvorania. Dámy sa klaňali svojej novej kráľovnej a páni na počesť nového kráľa vítali jeho príchod galantným kývaním hlavy."
,,Oci a ona sa naozaj prebudila?" spýtal sa malý Teddy. Remus sa usmial na svojho syna a zaklapol rozprávkovú knižku: ,,Samozrejme, že áno a žili spolu šťastne a možno žijú dodnes!"
,,A čo ruže, oci?"
,,Ruže rástli ďalej pri hrade a tešili kráľovnú každý deň!"
,,Také, aké si dal dnes maminke?" spýtal sa chlapec naivne.
,,Aj také Teddy a teraz už spi!"
Chlapec sa s úsmevom skryl v perinách. Remus zhasol svetlo pri jeho posteli a potichu vyšiel z jeho izby. Zrak mu skĺzol na kyticu žltých ruží, aké dnes daroval Nymfadore k výročiu. Jednu z nich drzo vybral a vyšiel von, dívať sa na hviezdy, kde nebol ničím a nikým rušený.
Cítil sa tak podlo a neverne, ako klamár, keď sa potichu plížil z domu a posadil sa na schody k verande. Bezmyšlienkovito trhal lupene nevinnej, žltej ruži a mrmlal si detské má/nemá ma rád. Lupienok rozfúkol vietor, ako ten v jeho duši, ktorý ho mrazil a zakrádal sa jeho srdcom.
Tak, ako deň, keď mu Sirius Black oznámil, že sa zamiloval. Tak ako v deň, keď prišiel o poslednú nádej, keď mu Sirius s úsmevom predstavil svoju snúbenicu.

Kdo jí ústa k ústum dá, kdo ji zachrání
kdo si dívku pobledlou vezme za paní.
Vyjdi zítra za ní a nevěř pohádkám
žádny princ už není, musíš tam jít sám.

A predsa prišiel Remus Lupin k hrobu Siriusa Blacka ešte raz, aj keď pohŕdal spôsobom, ako mnohý odbili jeho smrť. Dnes prichádzal z jednou jedinou oranžovou ružou, slnko pekelne pálilo na jeho hlavy a čierny kameň, ktorým bol hrob dôstojne prikrytý bol rozohriaty a žiarivý v tých doterných slnečných lúčoch letného slnka. Dážď bol v zabudnutí, svet sa točil ďalej, slzy odišli, ostal iba pálčivý, pálivý pocit v hrudi, ktorý ohňom zahubil všetko slabé a nové, ako to neúprosné slnko. A predsa chcel Remus plakať, ale neplakal.
Pamätal si, že Sirius plakal iba raz... on nebol iný, nebol horší od Siriusa Blacka!
Ružu nežne položil na rozpálený mramor. Dokonca aj ten nedokázal odolať svitu najbližšej hviezdy a inak chladný kameň bol horúci, zmordovaný teplom, ohňom, vášňou.
Remus sa zadíval na oblohu a rukou si zaclonil tú prudkú žiaru z oblohy. Kde ostali tie mäkké, perleťové hviezdy, prečo teraz tak horia, ako telá dvoch milencov v obraze vášne a dokonalosti?
Ako on so Siriom kedys´ zahoreli vášňou. Prudkou, nespútanou, hlúpou.

Zdalo sa, že Remus tej noci nemôže spať. Sedel na chladnej kuchynskej stoličke a pil teplé kakao, keď započul kroky.
,,Zobudil som ťa?" spýtal sa starostlivo, keď sa jeho spolubývajúci objavil v dverách.
,,Nie, nemôžem spať!" Sirius sa posadil na stoličku vedľa neho a drzo zmočil pery v jeho kakae.
,,Zasa málo sladké, ako to máš rád ty a ja nenávidím," konštatoval, keď mu vrátil poloplnú šálku.
,,Prekvapuje ťa to ešte?" vlkolak sa smutne usmial. Siriusov úsmev pohasol.
,,Zasa si mal desivé sny?" spytoval sa Remus ďalej a jeho dlaň prikryla tú Siriovu, akoby ho tým drobným gestom smel utešiť.
,,Nie, iba stále ten jeden. Chýba mi, Remus!"
,,Žijeme v takých časoch, jediné čo môžeme je ísť ďalej."
,,Ja som si ju chcel brať, Moony!"
Remus naňho uprel ľútostivý pohľad: ,,Ja viem, je mi to ľúto!"
,,Prečo každý vraví, ako ľúto mu to je? To nevedia nájsť iné slová pre niekoho, komu zomrela milovaná osoba? Ja som ju naozaj mal rád, mal som ju rád, veríš mi, že?" Sirius sa naňho hystericky otočil ,,Ty mi veríš, že? Vieš, že nie som ten starý Sirius Black!"
,,Ja viem, že nie si," šepol Remus tichučko a nežne ho objal okolo ramien.
,,Veríš mi, že som ju miloval?" spýtal sa Sirius v záchvate bezmoci.
,,Verím!"
,,To je dobre, lebo ja sám tomu už neverím," šepol Sirius zničene.
Remus sa prekvapene odtiahol, tmavé, šedé oči ho prebodli.
,,Ako to myslíš?"
,,Myslím, že som asi po celý ten čas miloval niekoho iného!"
,,A prečo si si potom Tamaru chcel vziať?"
,,Lebo toho niekoho nemôžem?" znelo to ako otázka.
Čo to tu hráme? -napadlo v tú chvíľu Remusa, no skôr, ako svoju otázku smel vysloviť, vlhké, hebké pery sa otreli o tie jeho vlastné.
Sirius sa prestrašene odtiahol a díval sa na svojho priateľa. Remus poplašene zdvihol zrak k Tichošľapovi.
,,Moony, asi ťa milujem..."
Remus sa ho už chcel spýtať, čo to trepe, keď tie hriešne sladké ústa opäť zajali jeho v bozku, hlbokom a vášnivom, takom ozajstnom ako dlaň, ktorá sa pomaly sunula po jeho kolene k rozkroku.
Remus sa pokúsil o odpor, chcel jeho dlaň odsotiť, odtiahnuť sa od jeho pier, ale nedokázal. Druhá ruka ho objala okolo bokov a Sirius klesol pred ním na kolená. Ruka nežne prešla po jeho stehne a Remus sám si rýchlo a nedočkavo rozopol nohavice.  Sirius ho pobozkal na vnútornú stranu stehna a pomaly stiahol hrubé rifle zakrývajúce jeho hebkú pokožku. Prsty pohladili stehno, jemne prešli po látke boxeriek a trochu vyľakane ucukli pred spínajúcou sa erekciou.  Nakoniec však nabrali odvahy, aby sa dotkli jeho penisu. Sirius skusmo chytil jeho rozkrok a dlaňou po ňom pomaly prešiel. Posmelilo ho Remusove stenanie, tak vyslobodil jeho nabiehajúci penis z boxeriek a skúsene ju chytil do dlane.
Remus slasťou privrel viečka, keď Sirius pozorne prechádzal po jeho penise a užasnuto pozoroval, ako jeho vlastnou zásluhou nabieha a zväčšuje sa.
,,Smiem, Remus?" ozval sa zrazu uveličene a pobozkal ho opäť na vnútorné stehno. Remus pochopil a iba prikývol. Siriusove pery sa sunuli po jeho stehne hore, až sa dotkli jeho penisu a ten sa vnoril do toho úžasného tepla, kde ho obkolesila vlhkosť a slasť, ktorá pomaly rozpaľovala jeho telo ako najhorúcejší letný deň.
Sirius ho striedavo sal a láskal jazykom, jemne skusol  a nakoniec ho nechal vykĺznuť z úst a vstal.
Remus prekvapene otvoril oči. Sirius mu pokynul, aby sa trochu nadvihol a stiahol mu boxerky ku kotníkom. Sám si stiahol pyžamové nohavice, ktoré mal na seba odhalil tak pôsobivú erekciu, ktorá priam pulzovala túžbou.
Obkročmo sa na Rema posadil.
,,Snáď nechceš-?"
Sirius vystrašene preglgol a iba prikývol. Opäť sa vášnivo vrhol na jeho pery a pri tom sladkom bozku nahmatal niekde na stole svoj prútik, ktorý tam tajne položil.
Ich pery sa rozpojili, Sirius zašepkal kúzlo. Za sebou nahmatal Remusov penis a sám si ho naviedol do svojho tesného otvoru.
,,Strašne moc ťa chcem, Remus Lupin!"
Jedným prírazom boli spojený. Jedno telo, jedna duša a horúce jazyky bolesti a slasti v jednom olizovali Siriusov zadok a Remusov penis.
Sirius sa nežne zdvihol a opäť si ho zasunul až po koreň. Remus slastne vyvrátil hlavu dozadu. So Siriových úst sa vydral hlboký sten. Urobil to znova. A znova.
Ich tempo sa zrýchlilo, Remus položil ruky na Siriusove boky a trochu korigoval jeho roztrasené pohyby. Ich pery sa stretli vo vášnivom splynutí tak, ako ich telá, jazyky sa šikovne prepletali.
Remus začal sám prirážať. Trochu rozkročil nohy, aby sa mu lepšie sedelo a panvou vychádzal proti Síriusovmu dráždivému pohybu. Cítil, ako ho jedna jeho dlaň začala hladiť po hrudi. Nesúhlasne zaťahal za tričko a vyzliekol mu ho.
Druhou rukou Sirius naviedol tú Remusovu k jeho penisu. Ten ho rozpačito zovrel v päsť.
,,Ešte!" zaskučal Sirius. Remus prudšie prirazil, divokejšie vyrážal bokmi vpred. Cítil, že čoskoro bude na konci.
,,Teraz, Remus!" Zaskučal Sirius a posledný krát sa prudko nabodol na jeho penis. Remus pevne zovrel Siriusovu erekciu v dlani a obaja vyvrcholili. Remus do Siriusa, Sirius ich oboch postriekal svojím spermatom.
Obaja slastne vydýchli. Remus sa zrútil na stoličku a jeho milenec sa pritisol na jeho hruď, rozotierajúc tak sperma po svojom pyžame a Removej hrudi. Ostali tak spolu spojený, so slastne privretými očami a prudkým dychom.
,,To bolo to najúžastnejšie, čo som kedy zažil," vydýchol Remus prekvapene a obkrútil ruky okolo Siriusobho tela. Cítil, že jeho penis je stále hlboko v ňom, v tom úzkom vlhkom priestore. Lenže ani jednému sa zrazu nechcelo vstávať z tohto sna.

Remus sa pozrel na ružu umierajúcu na horúcom kameni. Jej lístky za tú chvíľu ochabli a zvädli, už nebola tak majestátna ako keď ju sem niesol. Ale bola jedna, jediná, ako ich spoločné milovanie. Spomienka zničená časom a ospalosťou a predsa tak jasná a farebná v čiernote náhrobku.
Oranžová ruža...
Remus bol vzrušený, bolestne vzrušený. Všimol si to až keď vstával a chcel sa pobrať z cintorína.
Posadil sa späť na náhrobok a pod rúškom prichádzajúceho večera, v tieni zpadajúceho slnka, ktoré mu tak robilo jednu malú službu a s pár dobre nacvičenými pohybmi a spomienkou sa urobil, mysliac pri tom na Siriusa a jeho úzke, vláčne telo a tú noc, keď sa do Siriusa Blacka bezvýhradne, bláznivo zamiloval.
V tú noc plakal Remus. Ticho, sám v posteli, aby Sirius nevidel jeho slzy. Plakal, pretože vedel, že svoju lásku aj tak nikdy mať nebude.

To se schválně dětem říká
aby s důvěrou šli spát, klidně spát
že se dům probouzí a ta kráska procitá
Zatím spí tam dál, spí v růžích.

,,Oci, povieš mi ešte raz rozprávku o Šípkovej Ruženke?"
,,Radšej nie, synček!"
Remus odvrátil pohľad, aby malý Teddy nemusel vidieť slzy v jeho očiach
,,A mal si ju rád, oci?"
Na tú otázku Remus radšej neodpovedal. V dlani bolestivo zovrel ružový, nevinný kvet, ktorý mu tŕňmi rozdrásal kožu.
Ružova ruža skĺzla na zem a na ňu pár kvapiek premárnenej krvy.
Si krásny, Sirius Black, v mojich spomienkach ešte stále...

Musíš přijít sám,
nesmíš věřit pohádkam ,
čeká dívka dál, spí tam v růžích…

Nymfadora ho prosila, plakala, kričala. Remusa boleli jej slzy. Ženy často plačú, to na nich nenávidel. Sirius plakal iba raz, pamätal si to.
Lenže na to dnes nechcel spomínať, alebo áno?
Nymfadora ho však nezastavila. Rozhodol sa už, v záhrade odlomil jednu poslednú červenú ružu na jeho obľúbenom kríku a odmiestnil sa.
Keď vstupoval do tej chaotickej a obrovskej budovy, cítil, akoby vstúpil na pietne miesto a v očiach ho zaštípali slzy, keď nastúpil do výťahu.
Oddelenie záhad bolo tiché, množstvo dvier ho vítalo s otvorenou náručou, akoby mu vravelo: "Len poď, čaká ťa tu večný pokoj..."
Vstúpil do tých, ktoré si pamätal ako tie správne.
Tmavé miesto, strašidelné, iba oblúk v strede miestnosti a šepot stratených duší.
Miesto večného odpočinku.
Pravý hrob Siriusa Blacka.
Remus smutne vykročil k tomu miestu a slzy prekonali okraje rias. Nič ich už nezastavilo, no už mu na tom nezáležalo.
Bol však slaboch, Sirius plakal iba raz...

,,Ty vieš, že ťa milujem, však?" spýtal sa chlapec s čiernou šticou trochu nedôverčivo.
,,Viem, a?"
,,Ja iba tak," Sirius sa záľudne obtrel o jeho bok.
,,Hmm..." Remus nasypal do horkého čaju trochu cukru a posadil sa k Siriusovi na ich gauč.
,,Vieš aj to, že ťa chcem, však?"
,,Viem," Remus netušil, kam tým mieri.
,,Aj to, že si nádherný, však?"
Cítil, ako na jeho lícach zažiaril rumenec. Lenže čo tým sledoval?
,,A to, že klamem samého seba?" Sirius urobil dôležitú pauzu ,,Lebo aj to je pravda!"
,,Čo my chceš tým povedať?" spýtal sa Remus trochu vyľakane.
,,Nemilovali sme sa mesiace, Remus! Vravíme si, ako sa ľúbime a popritom máme problém jeden druhého pobozkať! A vieš prečo?"
,,Pretože ty nie si nikdy doma, Sirius?" skúsil mu odpovedať trocha prestrašene.
,,Nie Remus, pretože je to nenormálne, proti prírode. To čo sa stalo tej noci bolo... úžasné, ale-  Ja nie som gay!"
,,Zrazu?" Vyznelo to ostrejšie, ako Remus plánoval.
,,Nikdy som nebol! Ty by si to mal vedieť najlepšie, poznal si všetky moje priateľky!"
,,Ja viem," Remus sklonil hlavu.
,,Preboha, Moony!" Sirius sa mu hodil okolo krku. Remus ho opatrne zachytil a pritisol k sebe. Vedel, že Sirius máva často výkyvy nálady a panické záchvaty, mali to v rodine. Toto však nečakal.
,,Remus, povedz niečo!" trval na svojom Tichošlap.
,,Na to si mal myslieť skôr, Sirius!"
,,Ale ja nie som GAY!" vykríkol to z plných úst a zakvačil svoje prsty do Remusových bokov.
,,To si už vravel," Remus ho nežne pohladil po líci. Hoci ho jeho slová boleli, hoci chcel kričať a nadávať, vedel, že nesmie urobiť nič, kým sa Sirius neupokojí. Býval nebezpečný, často krát násilný.
,,Čo mám robiť?"
,,Choď sa z toho vyspať, Sirius," Remus ho pomaly posadil na svojich kolenách a objal okolo pása.
,,Nie, čo mám robiť?" Jeho čelo sa skrčilo do bolestivej grimasy ,,Ja ťa nechcem stratiť, ale- nechcem ťa ani milovať! Prečo sme to všetko tak zamotali, Remus? Nechcel som ti nikdy ublížiť!"
Remus odvrátil zrak, aby neukázal slabosť, ktorá minútou blysla jeho tvárou.
,,Remus, zachráň ma! Som blázon?"
,,Nikdy si nebol blázon!"
,,Tak?"
,,Si iba zmätený!"
,,Remus?"
,,Hmm?"
,,Pomiluj ma, prosím!"
Sirius ho prudko objal okolo krku, skoro ho uškrtil. Násilne si pritiahol jeho pery a bolestivo ich bozkával. Cítil, ako jeho prsty násilne zatiahli za jeho tričko.
,,Sirius, prestaň!" Remus ho prudko odsotil. Mladý Black padol na sedačku ako ohrdnutá milenka.
,,Mám prestať?"
Remusovi praskli nervy: ,,Ja ti nepoviem, čo máš robiť, Sirius. To si mal vedieť skôr, ako si ma zviedol a prakticky znásilnil!"
,,Znásilnil?!" v Siriusovych ošiach sa zaleskli slzy ,,Ty si mi to dovolil!"
,,Lebo ma sakra priťahuješ, Sirius! Milujem ťa, ale takto to nejde!" Remus už kričal. Videl slzy v Siriovych očiach, no on sa nezmohol na žiadne. Chcel ho iba zovrieť v náručí a pomilovať do bezvedomia. Bol tak krásne bezmocný, sám a stratený, večné dieťa, Sirius Black! Lenže nesmel, nemohol ukázať tú slabosť v sebe, tú jedinú slabosť. Keby to urobil, Sirius Black by ho mal v hrsti.
,,Choď spať, Sirius, je neskoro!" poradil mu Remus chladne ,,Zajtra je Haloween!"
A Sirius išiel, nevediac, že to bude posledná noc, ktorú môžu spolu stráviť.
Remus spravil v živote veľa chýb, ale táto bola asi najväčšia a najhlúpejšia. Nechal Siriusa odísť, vzlykajúceho, zlomeného, osamelého a bezmocného. Zlomil jeho srdce tak, ako ho o pár rokov neskôr Sirius zlomil jemu jeho smrťou.
A Remus Lupin bol v ten večer prvý a posledný, komu sa podarilo zlomiť a rozplakať Siriusa Blacka.

,,Všetko bude dobré, Sirius, už som pri tebe," šepol Remus oblúku a položil samotnú, červenú ružu pred kamenný vstup.
Posledný krát sa zhlboka nadýchol a prekročil ružu, vstupujúc do oblúka.
Bol som navždy tvoj Sirius, miloval som ťa ako jediného, dal som ti srdce, seba, dušu, hrdosť, telo, posledný bozk aj vieru. Dal som ti všetko, čo mi ešte ostávalo za jednu jedinú nádhernú noc, kedy si sa vkradol do mojich snov, Tichošlap, a ukradol mi srdce.


Čeká láska dál, spí tam v růžích…

Tak Remus Lupin a Sirius Black zaspali naveky. Pretože láska je mocnejšia ako smrť a zlomené srdce sa už nikdy nescelí. Horšie ako žiť v nenaplnenej láske je žiť bez lásky. Bez nej sa žiť nedá a ak tá láska raz umrie, jediným vykúpením je smrť.
Pretože v smrti čaká láska ďalej, spí tam v ružiach pochovaná. Navždy, na dlhšie, ako si môžete predstaviť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dora Dora | Web | 1. června 2010 v 13:36 | Reagovat

Och...
Na začiatku som vážne plakala :( a potom... no, musím ti povedať aj chyby.
Jasné, že gramatických bolo habadej :D ale tie ťa netrápia, takže sú nepodstatné. Mne skôr vadilo, že sa spolu hneď vyspali :( bolo by to také krásne, keby to bolo ich zbližovanie... alebo aspoň si im mohla dať čas, bozky, dotyky, kým by sa placho presunuli do postele, ale to, že ho Sirius prakticky pretiahol na stoličke, či naopak, to je jedno, kto koho, to sa mi fakt zdalo urýchlené.
Ale aj tak to bolo krásne. A smutné. A PLS, I am Nymphadora, OK? And dont call mi so!

2 Dora Dora | Web | 1. června 2010 v 15:15 | Reagovat

Jo a to pri hrobke, ako sorry, to sa mi vyslovene nepáčilo, tam sa hodil plač, nie onanovanie!

3 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 1. června 2010 v 16:54 | Reagovat

No to je práve to... Mám plné zuby dojemných príbehov o nich dvoch. CHcelo to niečo hrubé, dostatočne reálne, drsné a samozrejme Remusovské :) Lebo toto sú chlapi, oni neplačú, on si radšej to-

4 Dora Dora | 1. června 2010 v 22:03 | Reagovat

OK, tak v tom prípade Sirius nemal nič hovoriť, mal proste Rema pritlačiť o stenu a znásilniť ho :angel:

5 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 1. června 2010 v 23:23 | Reagovat

Občas to bez slov nejde... :D a on ho fakt ľúbil, len no... bol to kkt, ako každý chlap :D a ešte k tomu paranoik :D

6 Dora Dora | Web | 2. června 2010 v 18:35 | Reagovat

Ach, Lills, tí chlapi :D

7 Klau Klau | 23. května 2011 v 16:18 | Reagovat

Plakala som ako malé decko... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama