Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



9. Láska v každom skrytá

6. května 2010 v 19:41 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Ospravedlnte preklepy, nestihla som to dôkladne skontrolovať! :) Čosi viac o a po noci v Apollone :) 

9


9.  Láska v každom skrytá



Nathan dobehol Erika pred klubom a zachytil ho za ruku. Dážď sa lial v prúdoch, už to neboli iba nežné kvapky, čo dopadali na jeho tvár.
,,Počkaj predsa!" skríkol za ním a pritiahol ho prudko k sebe.
Erik k nemu zdvihol zrak a ich oči sa stretli. Zmätene vzlykol.
,,Poď sem prosimťa a neblbni," zamumlal a pobozkal ho na čelo. Erik sa pokúsil mu vytrhnúť, no Nathan ho držal pevne, obtočil svoje ruky okolo jeho pása a v jeho pohľade bola prísnosť zamilovaného muža. Erik sa mu v tej chvíli úplne poddal, privrel viečka a vdychoval jeho vôňu. Cítil svieži dážď a jeho do nitky mokré tričko ho chladilo na líci. Striaslo ho od zimy, ale ani sa nepohol. Chcel takto stáť navždy, no Nathan ho nežne vzal za ruku a ťahal k miestu, kde zaparkovali.
,,Smiem spať u teba?" spýtal sa Erik prosebne, keď sa ocitli v teple auta a Nathan zapol kúrenie.
,,Áno," znela jednoduchá odpoveď, Nathan zaradil rýchlosť a vyparkoval.

*

Dag pevne držal Roba v náručí ešte hodnú chvíľu a hladil ho po chrbte. Videl, ako Cathy chytá Doru za ruku a niekam ju ťahá. Nevenoval im pozornosť, venoval sa červenovlasému stvoreniu v jeho náručí. Hravo mu postrapatil vlasy, ako to robil vždy, keď ho chcel naštvať, a ofinka sčesaná cez oko povolila. Rob zdvihol hlavu a zamračil sa naňho, v jeho očiach blyslo. Dag vedel, že to zaberie. Pohladil ho po líci. Jeho koža bola na dotyk chladná od sĺz, ktoré vyronil. Jemne mu zotrel rozmazané šmuhy po čiernej ceruzke, pobozkal ho na líce a zoskočil zo stoličky.
,,Mal by si sa ísť vyspať, maličký," povedal mu nežne, aj keď s dávkou výsmechu v hlase a zmizol v dave. Rob sa za ním smutne díval, ako sa točil o chvíľu okolo nejakého chlapa a ten sa naňho dravo pritisol. Keď sa začali bozkávať, tak naštvane odvrátil zrak a objednal si silný miešaný drink.

*

Dora sa prebudila v cudzej posteli, ktorá voňala vanilkou. Prekvapene sa otočila a narazila na nezvyklé tyrkysové oči, ktoré mali pri dennom svetle ešte zvláštnejšiu farbu. Podávala jej pohár plný vody.
,,Dobré ráno," zachrapčala Dora a natiahla sa po vode, ktorú jej Cat s úsmevom podávala.
,,Dobré, ožranka," uškrnula sa na ňu a vstala z postele.
,,Prepáč, vyvádzala som príliš?"
Dora sa škrabala na hlave a pokúšala sa spomenúť si, čo sa vlastne stalo. Posledné si pamätala v útržkoch ako jej brat vybiehal
z klubu, no jej mozog nemohol spracovať prečo sa to stalo.
,,Nie, ovracala si mi kuchynskú linku a pokúšala si sa ma bozkávať, inak nič prevratné... jaj a Kiara ti skoro odsekla hlavu!"
,,Prečo a... kto je Kiara?!" Dora sa zmätene posadila na posteli a chytila sa za hlavu. Treštila!
,,Moja priateľka, prečo?" spýtala sa Cat sladko a v jej úsmeve boli šibalské ohníčky, ktoré hovorili, že to nevadí, veď oni sa už podelia.
,,Aha," Dora laxne pokrčila plecia.
,,Tebe to nevadí?"
,,A malo by?" podivila sa ,,Ja vlastne nie som lesba, v tom bare som bola iba s kamarátmi!"
Cat nepovedala ani slovo, vzala prázdny pohár z jej rúk a odišla. Dora sa pomaly vyškriabala z postele
a pomaly vyšla z izby do provizórnej obývačky, ktorá vlastne bola chodbou. Na starej sedačke s kvetinkovým poťahom sedelo dievča, vyjedalo z taniera obložené chlebíčky a zúrivo prepínalo malý televízor. Keď započula kroky, pomaly sa otočila a jej myšacie vlasy trochu nadskočili okolo ostrej tváre ,,Dobré ráno!" prehodila trochu nepriateľsky.
,,Dobré... eh..." Dora ju akosi nevedela zaradiť, nech pátrala v pamäti akokoľvek.
,,Som Kiara, dáš si chlebíček?" plavovláska k nej natiahla ruku z tanierikom. Medzi dverami do kuchyne sa objavila Cat a Dora až podskočila, keď si ju všimla, ako je tesne blízko. Byt bol malý a dvojo dvier do jedinej izby a kuchyne bolo hneď pri sebe, obývačka bola vlastne dlhou a trochu širšou chodbou, kde na jednej strane boli dvere ku kúpeľni a na druhej strane sa ešte trochu rozširovala pre staručkú pohovku a malý televízor na rozheganom stolíku.
,,Nechaj ju, varím praženicu, tú si dá určite radšej!"
Dora sa neveriacky pozrela na Cat, ktorá stála hneď pri nej s rukami v bok a vareškou v jednej a pokrútila hlavou: ,,Nie, ďakujem, radšej chlebík!"
Kiara sa víťazoslávne usmiala na jej partnerku a nohy z tureckého sedu vrátila na zem, pokladajúc tanier zo svojho lona na zem, aby urobila miesto aj Dore. Tá trochu ostýchavo pribehla a posadila sa vedľa nej na dvojmiestnu pohovku. V telke bežala akási telenovela.
,,Nemala by si si pohnúť do práce, zlato?" zakričala ešte Kiara provokatívne a Dore podala chlebík.
Tá si ho s vďakou vzala a pozorovala dianie v tejto nezvyčajnej domácnosti. O chvíľu sa z kuchyne niesla lahodná vôňa vajíčok a Cathy sa prihnala aj s tanierom kopcom naloženým jedlom, vtisla sa medzi ne dve, akoby tam aj tak nebolo málo priestoru a vytrhla Kiare ovládač.
,,Hej!" zavrešťala Kiara, keď Cat prepla na správy a snažila sa znova zmocniť ovládača.
,,Nevob, pvevhneš to!" mumlala Cat s plnými ústami a Dora v poslednej chvíli zachytila tanierik, ktorý sa neomylne rútil k zemi.
,,Pozri čo si urobila, ďakujem drahá!" Cat vynadala Kiare a Dore vtisla drobnú pusu na líce, až sa začervenala.
Všetky tri ďalej jedli a počúvali ranné správy, Cat trochu mľaskala a Dore toto šialené ráno prišlo ako pokračovanie žúru zo včerajšieho dňa. Prebudila sa v cudzom byte, v cudzej posteli, dve lesby ju kŕmia chlebíkmi a ona netuší, ako toto všetko skončí.

Zato Rob bol ten, ktorí tušil kam sa tento deň ženie. Naštvaný a unavený šliapal po chodníku ozdobenom špinavými mlákami po včerajšom vytrvalom daždi. Preskakoval kaluže blata a rozmočené listy popadané na chodníku, od zastávky fajčil už druhú cigaretu a potlačoval hnev, ktorý sa v ňom hromadil na samého seba, na Daga a ten hnusný, životný štýl, ktorým žil. Chcel s tým skončiť, aspoň kým sa mu nepodarí dokončiť školu, potom by to bol jeho život a nemusel by sa spovedať spolužiakom, rodičom, nikomu. Lenže zabránil mu v tom ten čiernovlasý anjel, ktorý sa mu postavil do cesty a donútil ho dňom a nocou naňho myslieť, prenasledovať ho, sledovať, zbožňovať a nenávidieť. Rob bol Dagom posadnutý, chcel ho už tak strašne dlho a jemu sa vždy podarilo z každej pasce vykĺznuť. Rob sa však nevzdával, kašlal na štúdium, bola mu ukradnutá opatrnosť a aj anonymita s ktorou sa predtým túlal po kluboch, zoznámil sa s jeho priateľmi, bol nenávidený jeho nepriateľmi, štvaný ako pes jeho milencami.
A samozrejme zosmiešňovaný samotným Dagom. Ale on sa nevzdával, v hĺbke srdca vedel, že sa nesmie vzdať, musí vydržať a vytúžená odmena príde. Pre Daga bol iba zábavkou, hračičkou, ako všetci ostatný, no on mu musel dokázať, že je iný, výnimočný.
Rob čakal pred panelákom, ktorý sa pred ním týčil, pohľadom hypnotizoval sklenené dvere a premýšľal, ako dlho asi bude trvať, kým pôjde niekto okolo a on sa dostane dnu.
O malú chvíľu zámok na dverách zadrnčal a z vchodu vybehol malý chlapec so psom. Rob v poslednej chvíli zachytil dvere a prešmykol sa do vchodu, mieriac ku schodom. Jeho pohľad na prvý pohľad zaujala postava mladého muža, ktorý kráčal oproti nemu. Zdal sa mu povedomí, no až keď zišiel zo schodiska na denné svetlo Rob spoznal jeho tvár. Bol to Nathan, s ktorým bol Erik včera v klube. Vykračoval si spokojne, na tvári mal ľahký úsmev a v očiach prazvláštne trblietky nevinnej detskej radosti, ktorá Roba znervózňovala.
Bol až podozrivo šťastný, keď sa pri ňom pristavil a Rob k nemu ustrašene zdvihol zrak. Úsmev sa zmenil na prísnu grimasu nedostupnosti: ,,Nechoď za ním!"
,,Hej, aj ja ťa rád vidím," neodpustil si ironickú poznámku a jeho ruky sa samé skrížili na prsiach.
,,Odpusti si to!" povedal Nathan už mäkšie a rukou naznačil, aby ho nasledoval. Rob naklonil hlavu na stranu, no Nathan kývol hlavou a vyšiel na ulicu. Rob ho trochu prekvapene nasledoval. Nathan mlčky kráča von z domu, obzerá sa hore k oknám nad parkoviskom, akoby sa chcel uistiť, že ich Erik nesleduje. Potom zahol doprava, smerom hlbšie do sídliska. Kráčali chvíľu mlčky, Rob netušil, či ho ešte stále sledovať, nebol si dokonca ani istý, či Nathan vníma jeho prítomnosť, kráčal totiž vzpriamene a rezko, nedbajúc na tiché, chlapčenské kroky vedľa neho.
Zastavil až pred malou cukrárňou a až vtedy presvedčil Roba, že ho vníma. Otvoril mu dvere a gestom ho pozval dnu. Posadili sa k stolíku v rohu, aby neboli ničím rušený a mohli sa kochať výhľadom na hrajúce sa deti vonku na pieskovisku a tichú pohodu vo vnútri cukrárne. Vonku bolo síce slnečno, ale chladno a mraky každú chvíľu križovali nebo za veľkým skleneným oknom.
,,Nechaj ho dýchať," začal Nathan bez úvodu a Rob sa v jeho slovách chvíľkovo stratil.
,,Čo?" pýtal sa ho dezorientovane a otočil sa k jeho modrým očiam.
,,Bavíme sa o Erikovi, nie? Nechaj ho chvíľu, on vychladne. Je príliš mladý, aby to chápal!"
,,Aha... no," Rob sa na chvíľu zahanbil, že nepochopil, no ihneď nabral skoršiu odvahu: ,,Ale prečo reagoval tak? Vysvetli mi to, keď si aj ty..." odmlčal sa, nemal odvahu to tak verejne povedať.
,,Gay?" doplnil ho Nathan s úsmev na perách a hneď ho aj prekvapil otázkou: ,,Povedz mi, Robert, čo vieš o Erikovej minulosti?"
,,Viem, že sa sem presťahoval nedávno, čo bolo predtým, netuším, nevraví o tom," Rob sklopil oči, akoby nevedel svojej profesorke odpovedať na otázku pri odpovedi. Počul, ako si Nathan povzdychol.
,,Želáte si?" zatrilkoval pri nich sladký, ženský hlas a Rob zdvihol zrak k mladej čašníčke, čo sa pri nich pristavila. Pokrútil hlavou, že on nič nechce a sledoval, ako si Nathan objednáva silnú kávu a k nej veterník. Čašníčka s úsmevom odišla a Nathan sa chystal pokračovať.
,,Vieš, ono je to ťažké s ním. Predtým, než sa nasťahoval do mesta žil na dedine a vieš ako to chodí. V dedine sa každý s každým pozná, staré babky večne ohovárajú a vždy sa im dostane do uší kto, s kým, kedy, kde, vládnu tam staré zvyky a predsudky. Erik v týchto predsudkoch vyrastal, je z iného sveta, ako my dvaja.
Poznal predtým iba malú dedinku a jej okolie, kde sa chalan zoznámil s jedným dievčaťom, s tou sa potom oženil a žili šťastne ďalej v malej dedinke, chodili do kostola, počúvali tie nezmysli o hriechoch a smilstvách, učili ich, že muž má chodiť do práce a žena má byť v domácnosti a toto všetko učili aj svoje deti. Je to zakliaty kruh, kolobeh, ktorý na dedine nikdy nik nezmení. A Erik, hoci obaja dobre vieme, že je iný, v tomto kruhu stereotypu a starých zvykov vyrastal. Teraz objavuje nový svet, veľkomesto a s ním aj seba, preto mu daj čas, nechaj ho vydýchnuť, on nie je na to pripravený. Má ťa rád a práve preto ho to tak zasiahlo!"
Rob mlčal, díval sa, ako čašníčka priniesla zákusok aj nápoj, Nathan ešte objednal veľkú kofolu, než si to červenovlasý chlapec pred ním stihol všimnúť. Aj tak bol ponorený do svojich myšlienok, študoval
kvetinkový obrus na stolíku až doň skoro pohľadom vypálil dieru. Keď sa už naozaj preľakol, že obrus ťarchu jeho pohľadu neudrží, presunul svoj záujem na Nathana. Jeho oceľové oči dostali modrastý nádych, keď si vychutnával zákusok, akoby iskričky v nich odhalili pravú farbu. Díval sa na muža pred sebou a vedel, že skrýva obrovské tajomstvo, ktoré ešte nie je určené pre jeho uši.
Vraveli mu to jeho oči, zatiahnuté tým chladným filtrom. Za ľadovou oceľou sa skrývala vľúdnosť a duša čistá a dobrosrdečná, no v jeho očiach, iba v nich, bola skrytá zatrpknutosť zo starej krivdy, pravdepodobne ešte z detstva. A tie iskričky, tá radosť v nich, ktorú tam Rob nebadal prvý raz, keď na čosi Nathan myslel (a on presne vedel čo to je), mu prezrádzali, že je v tom všetkom, v zlomenom srdci muža, skrytá ešte láska. Láska, nie ako slovo, ale ako cit, ktorý je neuchopiteľný, neviditeľný a predsa jej veľkosť bola taká, že sa stávala skoro hmotnou. A keď
nesmela nabrať takejto podoby, nuž sa aspoň zrkadlila v jeho očiach a kreslila na dúhovky maličké hviezdičky, ako noc kreslí na okno pre milencov počas jarných nocí. Rob to vedel, od malička mal cit pre tieto veci, dokázal sa v ľuďoch vyznať a tušil ich pocity skoro tak mocne, že opantali jeho vlastné srdce.
,,A ty?" spýtal sa zrazu, keď čašníčka pred nich položila kofolu a Nathan ju k nemu posunul. Rob sa ležérne napil.
,,Ja?" Nathan naňho prekvapene pozrel ,,Čo o mne?"
,,Aj teba má rád a predsa rešpektuje kým si, nebojí sa ťa, neuteká, nechá ťa priblížiť sa k nemu..." Rob k nemu uprel zúfalý pohľad.
,,Ty ho máš vážne rád!" prehlásil Nathan s úsmevom. Zdalo sa, že ho to upokojilo.
,,No?" spýtal sa Rob nedočkavo.
,,Aj on ťa má rád," povedal Nathan akoby mimochodom.
,,Odpovedaj!"
,,Nepoložil si otázku!" Nathan pokojne zamiešal kávu, kloniac hlavu, aby skryl úškrn.
Rob sa naštvane nadýchol a jeho obočie sa zmraštilo: ,,Prečo teba zbožňuje a mňa takto zatratil?"
Nathan zrazu uprel vážny pohľad a jeho prsty pustili malú lyžičku.
Možno čakal, že Rob povie to, čo má na jazyku, z jeho úst to vyznie pravdivejšie a reálnejšie, než Nathanova predstava...
,,Možno..." zašepkal a jeho hlas náhle stíchol.
Opäť nervózne zamiešal svoju kávu.
,,Možno ťa má rád?" doplnil ho Rob s úsmevom.
,,Alebo-"
,,Nie je alebo!" prerušil ho Rob ,,On sa do teba zamiloval, je to pravda, priznaj to... obaja si to priznajte!"
Nathan naňho hľadel pozorne, v jeho očiach bola detská radosť, ale nikdy by to nebol priznal.
,,Vedel som to," začal Rob pomaly a vychutnával si každé slovo ,,Dávno som si všimol, ako sa naňho dívaš. A on to vie! Dokonca to opláca, aj keď sa tomu tak bráni. Nechápal som prečo nie ste ešte spolu, no dnes... dnes tomu rozumiem. Musíme s tým čosi urobiť!"
,,Vravíš, že mi chceš pomôcť, ak tomu dobre rozumiem?" spýtal sa Nathan prekvapene.
,,Bojujeme predsa obaja za to isté, nie?" spýtal sa s úsmevom ,,Ja chcem, aby nemal voči mne predsudky a ty chceš, aby ťa miloval... bez predsudkov!"
,,Vlastne áno, ale-"
,,Nie sú ale, už to pochop. Je iba Erik a jeho chuť po živote. Chcel by som mu ukázať, ako žiť..."
,,Chceš ho vychovávať?"
,,Nie, chcem iba aby sa naučil, že nezáleží na pohlaví, na farbe pleti, na veku, ide vždy o lásku. Každý má na ňu právo. Tak ho chcem vychovať!"
Nathan sa naňho usmial a vystrel k nemu vztýčenú dlaň. Rob si s ním veselo tleskol a obom sa na lícach usídlil spokojný úsmev, hoc v tej chvíli vonku zahrmelo a z ťažkých, oceľových oblakov sa spustil neúprosný dážď. A hoci bol vzduch teraz vlhký a studený čosi v ňom bolo. Viselo to vo vzduchu ako ťažká, neviditeľná stena a zmierňovalo dážď, rozháňalo oblaky a slniečko si pretislo svoje dlhé, teplé lúče cez tú prietrž mračien. Bola to láska, láska v každom skrytá, ako tá najtajnejšia časť jeho srdca. Láska, čo všetko zrovná a dá do pomeru, čo vyrovná svet. A nad Bratislavou svitla dúha na znak farebnosti tohto sveta. Pretože každý, aj tí dvaja posledný, čo sedeli v tejto kaviarni, aj Dora, čo sa lenivo prevaľovala s Kiarou na gauči, aj Cat, ktorá makala v práci a popritom sa občas usmiala z okna na tú hračku prírody a aj Erik, ktorý sa schúlil na svojej posteli, objímal paplón a dúha mu aspoň na sekundu vykúzlila úsmev na tvári, tí všetci mali právo na lásku.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sluzy sluzy | E-mail | Web | 6. května 2010 v 19:56 | Reagovat

Jú prváááá...No takže ku kapitole...To bolo nádherné.Zamilovala som si túto poviedku. Som strašne zvedavá čo bude ďalej :-D Tešim sa na pokračovanie a bolo to absolútne úžasné...Mám ešte jednu otázku.kedy bude pokračovanie kameňa? :D

2 Miriam Miriam | 6. května 2010 v 19:57 | Reagovat

Krásna kapitola, krásny lay... Ako vždy :-) :-)

3 Dora Dora | 6. května 2010 v 20:38 | Reagovat

<3<3<3
Ľúbim HO, ŤA... bože, pripomenul mi Briana!
Och, a nakoniec to tak má byť? Že Dora, čo sa prevaľuje na gauči a Dora, čo maká? :angel:

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 6. května 2010 v 23:00 | Reagovat

Dorka: Chcela byť Cathy :D preklep! :D

5 CajushHP CajushHP | Web | 8. května 2010 v 12:31 | Reagovat

Ja som vedela že to bude áčko:D
čo sa týka kapitoly,páčila sa mi.Takže Rob chce Nathanovi pomoct s Erikom..Lenže, nechce náhodou aj Rob Erika?? Som nahlavu, ja viem.A čo rodičia? nebáli sa o nich, že nespali doma?? a hlavne dora, u tých dvoch lesieb:D To mi prišlo také divnééé:D
Už sa teším na ďaľšiu kapču..:D
A inak, krááásny lay...RUžOVýýý:D

6 Black Star Black Star | E-mail | Web | 8. května 2010 v 19:22 | Reagovat

nechceš spriateliť? keď tak mi pisni na moj blog, aby som vedela :P

Teraz si tu ale idem citat tvoju tvorbu :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama