Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



12. Slzy

27. května 2010 v 20:28 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Poskočíme trochu v čase, naši hrdinovia majú za sebou už akú-takú dobu, čo sa poznajú. čo sa zmenilo a čo ostalo rovnaké?
Poviem vám, že sa nezmenilo nič, iba teraz sa začne meniť. Život ide ďalej, aj keď vás nechce vaša životná láska, aj keď je váš otec hulvát, aj keď sa bránite tomu biť milovaný. Proste čas plynie a to nezastavíte. Môžete sa však pokúsiť čas využiť. 

Smiech končí vždy plačom, veľké šťastie totálnym sklamaním, bláznivé romantické nápady fiaskom a všetko zlé... to vždy končí plačom tiež!
12


12. Slzy


Čas plynul rýchlo, dni sa zlievali do týždňov, týždne do mesiaca a ten mesiac sa zrazu ocitol v svojej druhej polovici a nik sa neobzrel dozadu, akoby mu nedochádzalo, že ubehol už tak strašne dlhý čas.
Hodiny odbili polnoc a ticho v detskej izbe preťal dievčenský smiech.
,,Viky, pst, zobudíš moju mamu!" Rob jej pritisol s chichotom prst na pery a dievčina sa pomaly upokojila. Rob ju vďačne pohladil po líci a odtiahol sa. Blondína pokojne zostala sedieť a prijala od neho ešte jeden pohárik bublinkového nápoja.
,,Pi," povedal jej s úškrnom a pritisol pery o jej čelo. Viky sa stiahla a obrátila do seba pohárik. Rob ju zvláštne pozoroval, sedel pri nej na studenej zemi, opierajúc sa chrbtom o posteľ a doteraz pozorne počúval. Teraz pili, vypili za ten večer už skoro polovicu fľaše, iba oni dvaja a hustá tma, ktorú miernila iba jedna malá, voňavá sviečočka pri ich nohách.
,,Ten jahodový kahanec strašne smrdí," poznamenala Viky opito a zbierala sa na nohy. Rob jej rýchlo vzal pohárik a pomohol jej vstať.
,,Zlatko, ty si opitá!" skonštatoval veselo a posadil ju na posteľ.
,,A dal si mi inú možnosť, ako sa opiť?" spýtala sa skepticky. Rob sa oba zasmial a vzal poháre s šampanským: ,,Počkaj moment, iba to uložím!"
,,Okej!"
zamumlala ospalo , keď Rob prekĺzol dverami smerom do kuchyne. Videl ešte ako sa stúlila do postele a keď sa vrátil, už spala. Svedomito ju zakryl svojou vlastnou prikrývkou a siahol po mobile.
Netrpezlivo ťukal do dotykovej obrazovky, aby vytočil to číslo a bubnoval prstami o paplón.
,,Haló?" ozvalo sa rozospato z druhej strany a Rob počul prekvapenie v tom hlase.
,,Ahoj, to som ja," Rob sa do tmy zamilovane usmial, no nik to nemohol vidieť. V izbe bola absolútna tma, aj sviečka už zhasla.
,,Prečo voláš tak neskoro?"
,,Spal si?"
Chvíľu bolo ticho, Rob sa na chvíľu bál, že zavesí.
,,Spal, ale to nevadí. Prečo mi voláš?"
Rob sa usmial a pohladil Viky po bledých vláskoch. ,,Lebo, nemohol som?"
,,Nikdy si mi ešte nezavolal"
,,A predsa si hneď vedel, kto je na druhej strane," nervózne si pritiahol druhú prikrývku viac k telu.
,,Áno, mal som tvoje číslo uložené v telefóne ešte odvtedy, čo-" odmlčal sa.
Rob sa opäť usmial do tmy: ,,Ja tvoje tiež"
,,Tak prečo my voláš?" v jeho hlase bolo pobavenie a úprimná zvedavosť.
,,Iba tak, chcel som ti zaželať asi dobrú noc!"
Na druhej strane počul smiech. Bol to srdečný, pobavený smiech, nie výsmech. A potom sa ozval psí štekot. ,,Zdá sa, že ťa aj Kiara zdravý, zobudili sme ju!"
,,A ty?" Rob dychtivo čakal na odpoveď.
,,Čo ja?"
,,Želáš mi dobrú noc?"
Opäť chvíľkové ticho, pes prestal štekať. ,,Rob, o čo ti ide?"
,,Rozprával som sa s kamarátkou..."
,,Viky?"
Rob stíchol a sklopil zrak ,,Takže si ju pamätáš?"
,,Je tam? Pozdrav ju!"
,,Spí..." Rob sklamane vzdychol.
,,Takže ty mi voláš, kým tvoje dievča spí vedľa teba?"
,,Nie je to moje dievča!"
Opäť smiech, teraz trochu nútený. Rob zovrel ruku v päsť.
,,Takže čo chceš?"
,,Chcel som iba počuť tvoj hlas," cítil horko v ústach a zaštípali ho oči ,,Ale teba očividne zaujíma viac Viky!" hlas sa mu zlomil. Osamelá slza sa skotúľala po líci.
,,Počkaj, prestaň!"
Chvíľu bolo ticho, ani jeden sa neodvážil niečo povedať. Bolo počuť iba Robov smutný vzlyk, ktorý sa všemožne snažil zamaskovať.
,,Rob, chceš sa stretnúť?"
,,Čo tým myslíš?"
,,Prídem po teba? Teraz?"
Váhal, k slze sa pridala druhá.
,,Nie Dag, nemám záujem, ako si povedal, mám tu frajerku. Ona ma má aspoň rada, na rozdiel od teba!" a položil.
Obaja chlapci sa zrútili do perín. Rob sa skrútil k Viky a pevne ju objal ako plyšového medvedíka, aby v jej vlasoch zadusil slzy, Dag si pritiahol prikrývku až k brade a nechal malú čivavu, aby sa uvelebila pri ňom. Díval sa do tmy a vedel, že to teraz skazil. Celé!
Lenže ten chlapec bol zvláštny a on mu nemohol dať to, po čom tak vášnivo túžil.
***
Na rozdiel od sĺz smútku, slzy bolesti nebolia, už nie. Očisťujú a pomáhajú.
Erik s týmito slzami a srdcom plným túžob zaklopal na dvere jedného z dvojposchodových mezonetových bytov o poschodie pod nimi. Otvorila mu prívetivá žena s krásnymi očami, ktoré Erik mal tak rád. Videl jej prekvapenú tvár, keď ho videla uplakaného a bez slova odstúpila.
Nathan sedel v kuchyni sám, popíjal pivo a popritom listoval v novinách. Erik sa k nemu okamžite rozbehol, jedným odrazom vyskočil hore na barovú stoličku, nohami ho pevne objal okolo bokov a jeho ruky sa obkrútili okolo bieleho krku s náhrdelníkov z ocele.
,,Maličký, čo sa stalo?" spýtal sa Nathan iba symbolicky, lebo aj tak vedel, že mu to Erik nepovie a pohladil ho po chrbte. Chlapec sykol bolesťou pod jeho dotykom a pevnejšie sa primkol k jeho telu: ,,Prosím ťa, už ma neopúšťaj, dovoľ mi tu zostať, ja sa nikdy nevrátim domov!"
,,Pššt," Nathan ho nežne pohladil po pleci a prehrabol mu vlasy. Zdvihol zrak, aby sa pozrel na mamu, ktorá stála v chodbičke a čakala, čo sa bude diať. Nebolo to po prvý krát, keď sa ten mladý chlapec objavil v jej byte uplakaný a doráňaný. Vlastne sa to stávalo posledné týždne čoraz častejšie. Nathan ho vždy odniesol do hosťovskej izby a ošetril. Teraz akoby si však pýtal povolenie a čakal, či mu kývne.
Žena spustila ruky k telu a vlasy jej smutne padli do tváre. Prikývla a dívala sa, ako jej syn vstáva a nesie to dieťa v náručí na poschodie. Bolo to naozaj ešte len malé chlapča a ona nerozumela tomu, čo na ňom jej synovi tak učarilo. Videla však tú bezmedznú lásku a oddanosť v jeho očiach a teraz ju prosil, aby mu dala požehnanie. Iba prikývla, čo už chudera mala robiť? Jej život bol plný spletitých cestičiek a ona vedela, že Nathan tomu chlapcovi neublíži a neurobí nič, čo by mu mala vyčítať. Miloval ho, v jeho láske bola dávka otcovského zbožňovania a vedela, že Nathan mu chce dať to, čo sa mu podľa všetkého nedostávalo doma.
Lásku, to svet potreboval, veľa lásky.

Nathan uložil Erika na posteľ a zavrel za nimi dvere. Chlapec sa chvel ako zužovaný zimou, no poslušne si nechal vyzliecť tričko.
Za oknom zúril vietor a agresívne narážal na okno, hoci bolo neskoro večer. Nathan zastrel žalúzie a rozsvietil iba malú lampičku vedľa postele. V tom tlmenom svetle si prezeral množstvo modrín na chlapcovom tele, napriek tomu, že sa zakrýval hanblivo rukou.
,,Povieš mi to konečne?" spýtal sa prisadol si.
,,Veď to už vieš!" Erik natiahol ruku a zovrel jeho dlaň. Nathan mal čo robiť, aby v sebe potlačil slzy. Ako mohol toto dovoliť?
Medzi množstvom už sa strácajúcich rán a modrín boli nové, bolestivo vyzerajúce. Nathan sa naklonil a pobozkal jednu na ramene, ktorá vyzerala asi najhrozivejšie: ,,Povedz to, uľaví sa ti!"
,,Čo mám povedať, že môj otec pije a potom mláti mamu aj mňa?" Erik to zo seba vychrlil bez emócie, ako holý fakt a zadíval sa na stenu vymaľovanú na belaso.
,,Napríklad..."Nathan zatajil dych a zlosťou silnejšie zovrel jeho ruku.
,,Alebo, že mama sa nechce rozviesť, radšej sa nechá mlátiť a potom sa strašne hádajú?"
,,Alebo..."
,,Či snáď to, že som iba uplakaný buzerant?" Erik k nemu konečne zdvihol zrak a teraz bola v jeho hlase bolesť: ,,S tým predtým som sa už zmieril, ale s týmto..."
,,Nie si," Nathan ho opäť pobozkal, tento krát na líce
a voľnou rukou sa natiahol po dezinfekcii.
,,Som, čo iné by som bol? Pozri sa na mňa, utekám k tebe, akoby som to nedokázal zvládnuť sám, čo som ja za chlapa?"
,,Muži by mali vedieť, kedy prijať pomoc," šepol mu Nathan do ucha a nežne ho donútil ľahnúť si na posteľ. Erik iba prekvapene sledoval, ako sa nad neho Nathan vyšvihol a obkročmo dosadol na jeho nohy, akoby sa bál, že mu utečie. Namočil kúsok vaty do roztoku, ktorý bol schovaný v šuplíku a prešiel ňou nežne po škrabanci, ktorý mal Erik na bruchu. Chlapec pod ním zalapal po dychu.
,,Pomaly, voľne, dýchaj, ja viem, že to štípe," šepol Nathan nežne a ranu, ktorá trochu krvácala pozorne čistil.
Erik si kusol do spodnej pery a zacítil na jazyku chuť krvi. Skoro ho naplo od horkosti.
,,Čo robíš?" spýtal sa Nathan láskavo a vatu odtiahol od rany ,,Chceš si ešte viac ublížiť?"
,,Nie," Erik pokrútil hlavou a olizol si peru. Lenže krv sa tam objavila znova.
,,Ukáž," Nathan sa pomaly sklonil a pobozkal ho nežne na pery.
Cítil, ako ho pevné, mužské ruky zovreli okolo bokov a vlhký jazyk kĺzal po jeho perách, ako Nathan šikovne zlizol krv a potom sa odtiahol. Bola to iba malá chvíľa, no aj tá Erikovi vzala dych a jeho oči vyhŕkli nové slzy. Nathan sa choval tak láskavo a tá láska v jeho očiach do Erika prenikala tak, že on cítil to isté. Kto mal vedieť, že sa toto stane? Ako to zamýšľal ten hore? Erik nikdy neklamal, ctil si matku a dokonca aj otca, chodil do kostola a teraz robil niečo, čo by nedokázal vysloviť ani pred farárom pri spovedi.
,,Nathan prestaň!" Erik sa do jeho hrude zaprel rukami a chcel ho od seba odsotiť.
,,Veď nič nerobím," v jeho hlase boli známky po flirtovaní. Pokojne sa k nemu ešte raz sklonil a jeho dlhé, blond vlasy mu skĺzli pozdĺž tváre a pošteklili Erika na lícach ,,Alebo chceš, aby som niečo urobil?"
,,Nesmieme..."
,,Chceš?" trval Nathan na svojom.
,,Naozaj nesmiem ja... zajtra idem do kostola!"
,,Vyspovedať sa môžeš aj mne," šepol zvodne a jeho prsty šikovne prešli po Erikovom stehne.
,,Prestaň, prečo mi toto vždy robíš?"
,,Tak chceš?" spýtal sa naliehavejšie.
,,Áno, ale-"
Jeho slová prerušili Nathanove pery. Erik ho od seba prudko odsotil a potlačil slzy, ktoré sa mu drali do očí ,,Nathan, nie, prosím, ja iba chcem byť pri tebe, aby si ma objímal, iba... tu buď, áno? Viac nežiadam, nechcem nič z toho, čo mi ponúkaš. Ja- nie som tak silný, ako ty, nezvládnem to!"
,,Erik, v skutočnosti ty si silnejší, ako ja!" Šepol mu Nathan do ucha, vynútil si ešte jeden bozk a potom odišiel z izby, zatvárajúc za sebou dvere.
Erik sa rozplakal ako malé dieťa a slzy nešlo zastaviť. Bolesť vonkajšia sa zmenila na vnútornú a on cítil, že mu pukne srdce, ako sa Nathan nevráti. Lenže dvere ostávali zavreté a Erik už nemal síl plakať ďalej. Všetko sa naňho rútilo, blížila sa zima a Vianoce, celé toto mesto akoby sa zbláznilo, už mesiac boli v obchodných domov svetielka a vianočná výzdoba, už mesiac jeho otec iba pil- či bol doma, v práci, v krčme- a on vedel, že ak sa niečo nezmení, tak sa zrúti, pretože život strácal svoj zmysel, tak ako sa strácalo lístie zo stromov. Na tom jedinom pred ich domom ostal jediný lístoček, no aj ten iste skolí ten krutý vietor.
***
,,Maličký, si v poriadku?" Nathan otvoril dvere, no odpoveďou na položenú otázku mu boli iba ticho v izbe. Zasvietil svetlo pri posteli, aby sa presvedčil, že Erik už spí, no vystrašili ho dve pozorné, lesklé oči, ktoré sa naňho uprene dívali. V tej tme svietili iba oni teplou, karamelovou farbou a priam kričali bolesťou.
,,Pšt, už je dobre, môj malý!" Nathan
odhrnul prikrývku a vkĺzol k nemu do postele. Nežne ho vzal do náručia ,,Sľubujem, že už bude iba dobre," šepol a pobozkal ho do vlasov. Cítil, ako sa Erikov dych upokojil a zaspával. Vedel, že chlapec už nezapočuje zvuk prichádzajúceho policajného auta, ani zvuky krokov smerujúce po schodoch. Nevedel, že polícia práve u nich klope na dvere a vyvádza jeho otca, že mama plače a volajú jej záchranku, že Dora sa vracia domov a nachádza prázdny byt, lebo jej matka je v nemocnici a otca predviedli za domáce násilie. Toto všetko vie iba Nathan a jeho matka, ktorí po spoločnej debate dospeli k záveru, že to bude to najlepšie, čo môžu urobiť... pre "toho chlapca" (ako ho s obľubou oslovovala Nicol- Nathanova matka) a aj pre jeho sestru a mamu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 CajushHP CajushHP | Web | 31. května 2010 v 16:31 | Reagovat

No, čítala som, ako vždy s otvorenými ústami a napetím.Chvílkou som mala pocit, že sa predsa len spolu vyspia-Nathan s Erikom, ale Erik má príliš veľké zábrany a to asi dobré nie je..:)čo sa týka toho otca, dobre že zavolali políciu, ale aj tak ho pustia, si myslím.A všetko sa bude dookola opakovať, či??
No, som zvedavá na dalšiu kapču:)

2 Miriam Miriam | 31. května 2010 v 19:39 | Reagovat

krásne :) ale už Erika nenechaj toľko trpieť, prosím :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama