Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



10. Pravé priateľstvá

16. května 2010 v 13:40 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow

Ďalšia kapitola, ale... nečakajte od toho veľa. Je to iba také premostenie do druhej časti príbehu. Všetci naši hrdinovia sa už poznajú, to hlavné bolo vypovedané. Čo sa ešte môže skomplikovať? To sa dozviete v ďalšej časti. Teraz trochu sonda do duše Viky a Erika. Alebo prečo je to s ním tak komplikované? 

10


10. Pravé priateľstvá



Erik sa opieral o múr školy a díval sa na červenovlasého chlapca, ktorý práve dorazil. Za ním sa vliekol Miky a o čomsi mu živo vykladal, majúc na tvári bezstarostný úsmev. Ach, keby tak vedel! -blyslo mu hlavou, keď pozoroval, ako Miky zahučal čosi na pozdrav a odpojil sa od neho, mieriac ku skupinke, ktorých stredobodom bol Tomas a práve čosi zábavného vykladal. Rob si ho všimol a jeho bystré, tuctové oči farby mliečnej čokolády viseli na jeho tvári pár chvíľ, pátravo študujúc, či sa smie priblížiť.
Erik odvrátil pohľad a študoval teraz svoje topánky, akoby boli čímsi zaujímavé. Popravde na nich nebolo nič, iba trochu špiny, odretá ľavá špička a rozstrapkané konce šnúrok.
,,Zišli by sa nové, čo?" počul zrazu Robov hlas vo svojej blízkosti. Druhý chlapec asi využil chvíľu jeho nepozornosti, aby sa k nemu dostal bližšie. Ako to však tak rýchlo zvládol?
Na chvíľu zdvihol hlavu k neistému kamarátovi ,,Hmm..."
,,Poznám jeden bombový obchod v Poluse, ak by si chcel, môžeme tam zaskočiť!"
Erik ohrnul peru nad chabými pokusmi o konverzáciu a odpovedal iba: ,,Hmm..."
,,To mi nič iné nepovieš, iba hmm?"
Erik si pobavene oblizol pery ,,Ale hej, napríklad, že bombový sú iba atentátnici v Pakistane!"
,,Ha-ha," Rob naštvane pohodil hlavou, ako nebezpečné divé zviera. Erik zacítil óder cigariet a jasnú príchuť baru. Zdvihol zrak a premeral si ho trochu pozornejšie. Červené vlasy boli vyžehlené, ako ich občas Rob nosil, no ofina už nepadala do čela cez jedno oko, ale bola dômyselne rozcuchaná na vrchu hlavy, oči boli odlíčené, no na spodnej mihalnici bolo zachytených pár pozostatkov špirály. Erik to zrazu všetko videl, keď sa díval pozorne. Naozaj si to nik v tejto škole nevšimol? Iba on vedel toto tajomstvo?
Bol by rád, keby mohol zabudnúť. Nikdy nemal na to miesto pekelné vstúpiť. NIKDY VIAC!
Rob bol v jeho očiach zrazu malým diablom. Díval sa na neho smutným pohľadom a keď videl, že s ním nepohne, oprel sa chrbtom o múr a vytiahol krabičku cigariet. Erik ho chladne sledoval, ako jednu vybral, bez mihnutia oka si ju zastrčil medzi pery. Díval sa naňho s nechuťou, stále mal pred očami jeho iskrivý pohľad, ktorý sa pomaly menil na zhrozený, keď ho zbadal v tom gay-bare. Rob isto netušil, čo tam hľadal, lenže Erikovi sa nechcelo vysvetľovať. Bolo mu to jedno, pokiaľ bude mlčať Rob, bude aj on.
Ozvalo sa šťuknutie zapaľovača. Erik sa donútil dívať dopredu, na školský areál. Mladšie decká sa naháňali pred bránou, staršie stáli v skupinkách a rozprávali sa, smiali... Erik nemal síl na smiech. Nebol v tomto pekelnom meste ešte ani dva mesiace a už mu ukázalo svoje temné stránky. Vždy ho učili opovrhovať takými ľuďmi.
Aj s mamou, keď šli raz po Vrábľoch, ako zháňali nové nohavice a oproti ním prešli dvaja muži. Držali sa za ruky a na čomsi sa spoločne smiali. Mama nesúhlasne krútila hlavou a vravela mu, že taký ako oni pôjdu do pekla. Erik mal vtedy iba dvanásť, zvedavo za nimi otočil hlavu a pozoroval ich, až kým nezašli za roh. Nech si o nich chcel myslieť hocičo zlé, nešlo to. Vyzerali šťastne, jeden objal toho druhého okolo pása a vtisol mu bozk na čelo, druhý sa na čomsi zasmial a spoločne kráčali k budúcnosti. Možno to bol bod, kde si Erik začal uvedomovať...
Lenže to už bolo dávno, okríkol sa v duchu. On taký nie je, on nie. Bude mať peknú ženu a deti, bude bývať v dome s veľkou záhradou a psom, každé ráno chodiť do práce... Nenávidel zrazu Roba, lebo bol taký, bol ten, ktorým bolo dovolené plakať pri smutných filmoch, byť slabší a ženskejší, veriť na zázraky. Nenávidel ho!
Lenže prečo toto isté necítil aj k Nathanovi? Táto otázka mu uviazla v krku v podobe veľkého knedlíku a hoci odpovede poznal, neodvážil sa priznať si ich.
A popritom to bolo tak jednoduché: Nenávidel Roba, lebo chcel byť ako on a miloval Nathana a preto ho nedokázal nenávidieť...
A všetko bolo zrazu tak zložité, pretože svet sa skladal s miliónov farieb a pocitov, no Erik nevedel s istotou povedať, ktoré sú zlé a ktoré dobré. Nechcel iba zhrešiť! A sklamať rodinu. Pretože vždy to bolo o rodine...
,,Budeš sa už so mnou rozprávať?" spýtal sa Rob smutne. Erik k nemu zdvihol svoje dve karamelky a prepichol ho pohľadom ,,My sa asi nemáme o čom rozprávať!"
Rob vzdychol, odhodil cigaretu na zem a neľútostne ju zašľapil. Potom sa otočil a utekal do budovy školy, Erik iba videl, ako mizne na chlapčenských záchodoch a pritom si pretiera oči.
A taký bol Rob, vždy drsný a nikdy nie iný.
Navonok!
Jeho vnútro však tvorila spletitá sieť cestičiek, citov, emócií. Nikdy nie však tak zložitých, ako tie Erikove teraz. Bol to Rob, mal slabosť pre zvieratá a občas nosil orámované oči čiernou ceruzkou. Bol to chlapec, ktorý skrýval svoje hlboké tajomstvo, pretože sa bál, že stratí svoje postavenie. On nebol malý, uplakaný buzerant.
Nie navonok...
Erik vzdychol, posledný krát pozrel na školský dvor a zachytil dve modré oči, ktoré ho s výčitkou pozorovali. Nechal ju prísť až k sebe. Viky ho objala, akoby bol malé dieťa, ktoré potrebuje utíšiť a jej objatie ho trochu upokojilo. Privinul sa k nej bližšie, pritisol líce k lícu a privrel oči.
Cítil, že konečne je v náručí niekoho, kto ho chápe.
Po chvíli sa odtiahla, iba na pár milimetrov a jej ruky skĺzli pozdĺž tela.
,,Viem čo sa stalo..."
,,Vedela si to celý čas, však?" spýtal sa, keď spojil v hlave všetky súvislosti.
Jemne prikývla a chytila ho za ruku, ťahajúc od školy.
,,Veď počkaj, máme mať hodinu..." snažil sa ju upozorniť na tento nepodstatný fakt.
,,To nevadí," povedala s úsmevom a stále ho držiac za ruku mierili k najbližšej autobusovej zástavke.
,,Ale..."
,,Ty si sa ešte nikdy neulial?" spýtala sa so smiechom.
,,Nie," odpovedal potichu a hanbou sklonil hlavu.
,,Veď to nevadí, všetko je raz po prvý krát!" prehlásila s úsmevom a nastúpili na najbližší autobus číslo 50 smerom do Auparku.
Erik sa posadil vedľa nej v autobuse a pozoroval množstvo vysokoškolákov, ktorí
vystúpili na blízkom Šafárikovom námestí a ďalej cestovali už iba s hŕstkou dospelých. Nevraveli nič, ich oči sa upierali niekam do útrob autobusu.
,,Vieš, s Robom je to občas ťažké," povedala po chvíli a uprene sa naňho zadívala ,,Ale nemôžeš ho súdiť, kým ho nepoznáš. On je úžasný chalan, proste jeden z najlepších a to že je..."
,,Teplý," doplnil ju necitlivo.
,,Nie teplý, len zamilovaný do nesprávnej osoby!" Viky sklopila oči ,,Úprimne, ja to nechápem. Neviem ako môže niekto milovať rovnaké pohlavie, ale snažím sa to pochopiť a... keď vidím ten pohľad v jeho očiach, keď sa naňho pozrie, ten úsmev, keď o ňom rozpráva... Prosím ťa o jediné, neodsudzuj ho!"
Erik sa na ňu vážne pozrel, na tvári mal zvláštny výraz šoku zmiešaného s porozumením. Ich oči sa prekvapene stretli.
,,Ty ho ľúbiš!" vykríkol zrazu vo chvíli, keď autobus zastavil. Viky sa bez odpovedi zdvihla a vystúpila, náhliac sa do tepla obchodného domu.
Erik ju veľmi rýchlo dobehol ,,Tak áno?"
Viky iba stisla pery k sebe a potiahla ho smerom k McDonaldu. Tne bol skoro vyľudnený v túto dobu, obaja si objednali a vyšli hore po schodoch, sadajúc si do pohodlných kresiel, aby zjedli svoje raňajky. Viky sa na Erika vážne zadívala, keď sa konečne usadili a odpovedala: ,,Je to tak,"  v hlase mala smútok ,,Lenže s tým nič neurobím. On miluje niekoho iného. Niekoho, kto ho ničí a núti žiť zároveň a ja som šťastná, že už to nie je ten silák, ktorý predtým chcel byť, že neskrýva svoju dušu za množstvo machovských póz. Je viac vyrovnaný
zo sebou a svetom okolo a aj keď skrýva svoje tajomstvo pred každým, pretože sa príliš bojí odhalenia a reakcie okolia, tak je na tom lepšie. A ja za to Dagovi ďakujem!"
Erik ju počúval a popritom zamyslene krútil slamku v prstoch. Díval sa na svoje ruky, akoby nič zaujímavšie v miestnosti nebolo a premýšľal. Viky mu povedala dosť a Nathan včera ráno tiež. Rozhodnutia ostávali na ňom, nik ich nemohol urobiť zaňho. Chcel by mať Roba rád, videl v ňom silnejšieho a skúsenejšieho kamaráta, vždy toho vodcu partie, silného partnera, ktorý by ho chránil a učil o živote. Mala byť aj toto lekcia? Akoby sa Rob prepadol nižšie, zrazu nebol tak silný a Erik videl jasne jeho
achillovu pätu.
Netušil, či sa hnevá naňho, že mu to miestečko odhalil, alebo na seba, lebo sa zachoval tak vystrašene a neuveriteľne hlúpo. Lenže Rob bol zrazu všetkým tým, čo Erik kedy v živote chcel, mal všetko, čo chcel a dokonca aj lásku dievčaťa, aj keď to bolo asi to posledné, čo ho zaujímalo.
Je zlé zistiť, že niekto koho ste považovali za svoju ochranu a učiteľa nie je až tak úžasný a silný.
,,Ďakujem ti," povedal Erik zrazu a pozrel na Viky. Tá sa nežne usmievala a ten úsmev presvetlil jej krásnu tvár. Vyzerala zrazu tak nevinne. Erik sa naklonil cez stôl a nežne sa dotkol jej pier svojimi. Viky prekvapene zamrkala, keď sa na ňu usmial a nakoniec úsmev obetovala.
A takto vznikajú pevné priateľstvá, to Erik už vedel. V tom svete plnom zlých a falošných ľudí, v meste, kde ste mohli nájsť najrôznejšie kultúry, rasy, sexuálne orientácie, úchylky, záľuby... A Erik pomaly chápal, čo znamená mesto. Je to džungľa a prežijú iba tí silný. A on prežije, dokáže to, pretože má Viky, má Nathana, svoju sestru, Roba... a to sú pravý priatelia, teraz si tu už uvedomuje. A priateľa treba brať aj s jeho chybami, so všetkým, pretože aj on vás akceptuje.
To bola tá lekcia, ktorú dnes dostal. A oči mu muselo roztvoriť dievča, ktoré by malo byť viac zatrpknuté než on sám, pretože jej bolo viac ublížené. Lenže cesty osudu sú nevyspytateľné a cesty lásky a priateľstva taktiež. 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 mixmelouneq mixmelouneq | Web | 16. května 2010 v 13:43 | Reagovat

Ahoj .. Jestli chceš stav se u mě na blogu .. :) Dělám rekonstrukci .. :) Je to holčičí Blog o všem,co by tě mohlo zajímat .. :) Teď budu přidávat hudbu a celebrity tak pokud bys tam chtěla nějakou star tak napiš někam na blog jméno a já ji tam přidám .. :) .. Děkuji jestli se stavíš :)

2 MimushinQa MimushinQa | Web | 16. května 2010 v 13:44 | Reagovat

Ahojky. Veľmi ťa prosíím o jeden hláááások. Stačí kliknúť na web a tam už nájdeš odkaz. Veľmi rada ti to oplatíím a veľmi pekne opredu ďakujeeeem
PS: Máš to tu prekrááááásne
PS2: KEď hlásnš máš aj diplom :)

3 Dora Dora | Web | 16. května 2010 v 14:17 | Reagovat

Ahojky, moc tě žídam abys mi
NAPSALA JEDENÁCTOU KAPITOLU!
Děkuji :-)

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 16. května 2010 v 17:11 | Reagovat

Dorča má u mňa bod, pusu a za to, že bola tak úžasná, tak kapitolu hneď zajtra, alebo tak dajak :)

5 Dromedka Dromedka | 16. května 2010 v 20:03 | Reagovat

úúú, nová kapitola! :)

Pokračovanie poprosím.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama