Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



6. Hurt and comforting

12. dubna 2010 v 21:44 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Šiesta časť, pomaly odhalím jednu z temných častí príbehu. Erik ani Nathan to určite nebudú mať ľahké... ale ani naši ďalší hrdinovia. O tých ale neskôr, dnes tu máte jeden prototyp lásky. Aké sú tie ostatné dva modely? 

6


6. Hurt and comforting



Erik sedel vo svojej izbe a tváril sa, že tam vlastne v skutočnosti ani nie je. Spoza dvier svojej izby počul hádku rodičov, usilovne sa hrbil nad úlohami, no nedarilo sa mu vypočítať ani jeden príklad. V hlave sa mu ozýval otcov hlas, ako kričí z obývačky. Bol zachrípnutý, bez štipky emócie. Vedel dobre čo to znamená, nemusel ani vyjsť z izby. Takéto návraty boli u nich doma bežné, kým bývali na dedine. Hlavne keď sa otec vracal z krčmy.
Erik však vedel aj to, ako táto hádka bude pokračovať a kde skončí. Počul prvé buchnutie stoličky, ktorá sa zrútila k zemi. Zatajil dych a počúval, v očiach mal slzy a ďakoval bohu, že doma nie je jeho sestra. Zlomilo by ju to.
Snáď otec nesľúbil, že v meste začnú odznova? Nechcel im dať príjemný nový domov, keď sa vrátil z liečenia? Už sa to nemalo opakovať. Nikdy! Erik však už nebol natoľko naivný, aby veril sľubom svojho otca. Opakovalo sa to, ani nový život ich nedonútil upustiť od starých zvykov.
Otvoril dvere a potichu ako myš vykĺzol na chodbu. Videl, ako sa otec opilecky kýva medzi dvermi obývačky a čosi vykrikuje. Jeho artikulácia nebola najlepšia, tak mu rozumel každé štvrté slovo: ,,Mrcha... dovoliť... nechutná... domov...!" vrieskal ako zmyslov zbavený.
Sledoval, ako otec v zablatených topánkach stupuje do obývačky a pomaly sa plížil za ním. Na gauči sa krčila mama a plakala. Chvíľu jej nadával, ale jeho nepochopiteľné žvatlanie sa minulo účinku. Videl jeho zružovelú tvár a sklenené oči.

Otec schytil zo steny zarámovaný obraz, ktorý on s Dorkou nakreslili, keď mali desať rokov. Chystal sa ho očividne šmariť po mame. Erik to sledoval zmrazený na mieste, ako otec najprv obrazom vo vzduchu zakýval a napriahol sa.
,,Nie!" skríkol v poslednej chvíli a tmavé, podnapité oči sa otočili jeho smerom. Bola v nich nechápavosť a zúrivosť.
,,Ty malý lajdák!" zavrešťal otec z nepochopiteľných dôvodov a ohnal sa po ňom obrazom. Netrafil, lebo Erik ustúpil o pár krokov dozadu.
,,Ty... ty... ty handra!" vrieskal a šmaril po ňom obraz. Erik ako v spomalenom filme sledoval, ako rám triešti na kusy a sklo sa mu zosypáva k nohám.
Znova sa po ňom zahnal, Erik uskočil a stúpil na sklo, vyhol sa však nepríjemnému úderu dlane. Otec sa dezorientovane obzeral, na dlážke bola krv a Erikova pravá ponožka sa farbila do červena.
Chvíľu bolo ticho, potom sa opitý otec znova otočil na svoju manželku a rozbehol sa k nej. Erik prekonal všetku bolesť, ktorá ho trýznila a rýchlo ho predbehol, vbiehajúc mu do cesty. Otec nestihol včas zabrzdiť, potkol sa o vlastnú nohu a obaja sa zrútili na konferenčný stolík, ktorý ich váhu nevydržal.
Otec na ňom ležal celou váhou a tlačil ho na triesky zo stolíku. Buchnátoval kam dosiahol, no Erik pokojne držal, hoc mu vyhŕkli slzy. Musel ochrániť mamu, už sa nevládze pozerať, ako ju otec ničí.
Po chvíli sa otec upokojil, očividne vybil všetku nahromadenú energiu a ťarbavo sa tackal do spálne, tam sa zvalil na posteľ a bol tuhý. Mama plakala, no ako starostlivá manželka za ním zavrela dvere a otočila sa na Erika: ,,Dore ani muk!"
Erik prikývol a pozbieral sa zo zeme. Jeho roztrasené nohy ho ledva niesli a tak sa iba vliekol.
Mama mu čosi vravela, ale jej slová prichádzali akoby z veľkej diaľky. Zabuchol za sebou dvere a zamkol, aby sa cítil bezpečnejšie. Videl krvavé stopy na parketách a snažil sa ich nemožne zotrieť ponožkou. Iba ich viac rozmazal. Bolo mu to jedno, konal ako v tranze. Uložil sa do postele a cítil ako ho celý doškriabaný chrbát omína. Pocítil úzkosť ktorú necítil už dlho. Zavrel viečka, ktoré sa zdali zrazu príliš ťažké a s očami plnými sĺz zaspal tuhým spánkom.

Zobudili ho hlasy. Bola to krutá hádka, ktorá otriasala celým bytom. Otec ziapal a počul mamu plakať. Hádali sa, zasa...
Erika zastihlo silné deja-vú, až pocítil zimomriavky na končekoch prstov.
Vrátila sa mu izba u nich doma, ako tam sedel presne takto skľúčenú a musel to počúvať. Natiahol sa za mobilom a zistil, že je po ôsmej. Nerozumel, prečo ho Dora nezobudila, veď predsa zmeškal do školy. Žeby ju mama...
Otvoril dvere a hádka k nemu doliehala teraz v plnej sile. Oči sa mu zaliali slzami ako najväčšiemu slabochovi.
Rýchlo si preobliekol nohavice a tričko, čierne ponožky, aby nebolo vidieť krv, schytil školskú tašku a vyletel z dvier bez toho, aby si to niekto všimol. Bol si vedomí toho, že takto nemôže ísť na ulicu, nie to ešte do školy. Noha ho bolela, keď kráčal a vedel, že má na tvári pár škrabancov a modrín. Radšej si nechcel predstaviť ako vyzerá jeho chrbát, ale podľa bolesti to bolo dosť zlé. Z bytu k nemu doliehali tlmené, no predsa agresívne hlasy
a tak pridal do kroku,
na schodoch sa pridržiaval zábradlia, inak by asi stratil rovnováhu, ako bol vystresovaný. Bál sa, že ho nik nezachytí, že tam dnes nebude Nathan o ktorého by mohol naraziť a na chvíľu opäť zacítiť jeho vôňu. Nathan!
Nohy ho niesli samé, nedokázal si spomenúť prečo by tým smerom nemal ísť, túžil sa iba skryť. Zastal pred jeho dverami, karamelové oči si zo strachom premerali zárubňu. Vedel, že on jediný ho dokáže upokojiť, chcel ho proste iba objímať a z jeho pier počuť, že to bude iba dobré, že sa naňho môže spoľahnúť. Zdvihol ruku, aby zaklopal. Jeho oči vystrašene tikali z dvier na ťažkú päsť a znova späť. Slzy sa hromadili v očiach a zbesilo mrkal, aby ich zahnal. Nedokázal to a kvapôčky sa zviezli po lícach. Strach ho premohol a on spustil ruku. Stál pred dverami a reval, na nič iné sa nezmohol.
*
Nathan si zaviazal šnúrky na teniskách a natiahol sa po bunde, ktorá visela na vešiaku. Potom sa ešte raz zadíval do zrkadla a spokojný sám so sebou siahol po kľučke.
Dvere sa otvorili a jeho oči sa stretli s dvoma prestrašenými karamelkami na tvári smutného chlapca. Nathan sa nechápavo díval na jeho doudieranú tvár. Zbesilo si utieral slzy, akoby ich chcel pred ním skryť.
,,Oh my god..." vykĺzlo mu a jeho ústa sa trochu pootvorili. Chlapec pred jeho prahom potlačil vzlyk a prosebne sa naňho zadíval. Nathan ho schytil a pevne objal okolo krku, nepritlačil ho však moc v strachu, že by mu ublížil. Modrina na jeho oku a škrabanec na líci nevyzerali dobre. Erik sa rozvzlykal do jeho bundy. Nathan nechápal a asi ani radšej nechcel vedieť. Cítil iba jeho ruky, ako si ho tisli k sebe a tak objatie zosilnil, tisol si ho na hruď a bozkával na líce a do vlasov, aby ho trochu upokojil.
,,Čo sa ti stalo?" spýtal sa prestrašene a trochu si ho odtiahol od tváre, aby mu videl do očí.
,,N-nič..." Erik pokrútil hlavou, že o tom nebude hovoriť a nechal sa Nathanom vtiahnuť do prázdneho bytu. Bolo tam ticho a cez veľké okno v obývačke dnu prenikali teplé slnečné lúče. Erika to upokojovalo.
Nathan ho nežne posadil na stoličku pri bare, skopol tenisky z nôh a bundu hodil na gauč. Erik ho pozorne sledoval a jeho veľké, hnedé oči boli plné strachu.
Nathan postavil na čaj a odkiaľsi vytiahol lekárničku. Prisadol si k nemu. Nezdalo sa, že by sa naňho Erik ešte hneval, no aj tak sa neodvážil ho znova objať.
,,Ak si chcel odísť, tak v poriadku, ja pôjdem," vytisol zo seba Erik obzerajúc si jeho rozhádzané veci.
,,Nie!" skočil mu Nathan zdesene do reči ,,Takto nikam ísť nemôžeš, vyzleč sa!"
Erik sa naňho šokovane pozrel, no vzápätí pochopil, keď Nathan namočil vatu do akéhosi roztoku a ukázal na jeho škrabanec na líci. Erik statočne držal, keď mu Nathan priložil dezinfekciu k poškrabanému miestu a nežne ju čistil. Popritom ho hladil bruškom prsta po líci a Erik zavrel oči skôr kvôli tomu zvláštnemu príjemnému pocitu, než kvôli bolesti.
Nathan mu pomaly začal vyzliekať tričko. Erik poslušne zdvihol ruky dohora a nechal odhaliť
hrudník plný modrín a chrbát, ktorý bol doškrabaný od stolíka, na ktorý spadol.
Nathan mu veľmi trpezlivo čistil každú ranku a nežne ho hladil po pleci, keď Erik bolesťou cukol. Vytiahol jednu menšiu triesku spod jeho lopatky a tie najhoršie rany prelepil leukoplastom.
,,Si ešte niekde zranený?"
Erik kňučavo prikývol a vyzul si topánku. Pätu mal nepekne krvavú, no nebolo to nejako hlboké. Aj to mu Nathan nežne vyčistil a keď pri ňom tak kľačal, Erik ani nemal čas myslieť na to, že to vlastne bolí. Díval sa na jeho nádherné blond vlasy, ktoré boli zvláštne tónované, akoby mal každý vlas v skutočnosti inú farbu. Natiahol ruku a zaboril ju do nich. Nathan sa strhol a prekvapene zdvihol zrak.
Erik ospravedlňujúco stiahol ruku späť, no Nathan ho nežne chytil za zápästie. Uväznil jeho oči v svojom pohľade a pomaly vstal. Založil si jeho ruku okolo krku, pridal k nej druhú a zdvihol ho do náručia. Nebol ťažký. Mal chudý driek a jeho nohy boli slabé, ako dievčenské. Obtočil ich okolo jeho pása a pritisol sa k jeho ramenu.
Nathan započul
tiché vzlyknutie, ako ho niesol hore po schodoch. Uložil ho do svojej postele a odbehol. Keď sa vrátil držal v ruke obväz a veľmi precízne mu obviazal nohu, robiac mašličku navrchu. Erik ho sledoval s polovičným úsmevom a premýšľal, čo toho človeka vedie k tomu, aby sa správal tak milo. Veď sa skoro nepoznajú!
Ale mohli by... napadlo ho vzápätí a samého ho až prekvapilo, ako rád by sa čosi dozvedel o jeho tajomnom záchrancovi.
,,Smiem... tu ostať?" odvážil sa zo seba vytisnúť otázku, ktorá ho už dlho trápila a zatajil dych strachom, čo si to vlastne dovolil k niekomu úplne cudziemu. Nathan si k nemu prisadol na posteľ a chvíľu sa naňho díval. Erik naprázdno prehltol, neodvážil si tipovať odpoveď.
,,Samozrejme," odpovedal Nathan po chvíli. Erik natiahol ruku a pevne zovrel tú jeho v svojej dlani. Nathan sa naňho skúmavo díval, pozoroval jeho oči a tvár, snažil sa prísť na to, čo sa stalo, no nenašiel ani najmenšie vodítko k príčine Erikovho zranenia. A popritom vedel, že chlapec mu to nepovie, že to chce čas. Vždy to chcelo čas, čas všetko zahojí a zachráni ich od zatratenia. Čas zahojí aj tie fyzické rany na Erikovom tele.
,,Neodveziem ťa k lekárovi?" spýtal sa po chvíli starostlivo, keď si ho chvíľu prezeral. Erik iba zakrútil hlavou: ,,Bude... v poriadku, len tu ostaň so mnou!"
Nathan ho nežne pohladil po chrbte, no Erik cukol a zasyčal bolesťou. Nathan ho jemne vzal okolo pliec a pritisol k sebe, cítil, ako sa Erik pritúlil ako mača a opäť sa rozplakal.
,,Vedia tvoji rodičia, že si tu?"
Odpoveď neprišla, Nathan sa zarazene pozrel dole a Erikove oči plné bolesti mu prezradili, že o tom nechce hovoriť. Tak začal Nathan rozprávať o sebe, o Anglicku, kde predtým žil, o svojom otcovi a jeho firme a Erik napäto počúval a prial si, aby toto trvalo naveky. Chcel byť znovu dieťaťom a veriť na rozprávky, uveriť Nathanovi, keď mu rozprával, že ho raz zoberie do Londýna so sebou a ostať navždy v jeho teplom objatí, cítiac voňavku nastriekanú na jeho modrej košeli, prechádzajúc
rukou po gombíkoch, tak blízko tomu, aby ich všetky porozopínal a uvidel jeho bledú, nádhernú pokožku.
Zvyšok Nathanovho príbehu Erik už nevnímal, vety sa zrazu zdali dlhé a spomalené, akoby prichádzali z veľkej diaľky a parfum, ktorý ustavične cítil mu zatváral viečka. Slzy, vyschli, ostali po nich už iba slané stopy na lícach a Nathanove neustále hladenie sa zrazu zdalo ako kolísanie do osídiel spánku.
Erik zavrel oči, mihalnice zlepené slzami ho omínali, no on už ich nevnímal. Zrazu vedel, že tu v tomto veľkom meste to bude naozaj iné, ako doma. Tu to zvládne, pretože tu má priateľa, niekoho, komu na ňom snáď naozaj záleží. Mal Nathana, aj napriek tomu, čo sa stalo predtým. A chcel mu to všetko povedať, no akosi nestihol, pretože ho akási škodoradostná víla začarovala a preniesla do ríše spánku, kde ho strážil nádherný anjel so zvláštnymi oceľovými očami a úsmevom, ktorý v ňom roztopil ľadovú bariéru strachu z otca a okolitého sveta.

Erik spal v ten deň pokojne, konečne ho neprenasledovala nočná mora besniaceho otca a uplakaných očí matky. Bdel nad ním Nathan, ktorý sa iba na chvíľočku vytratil do kuchyne, aby keď sa ten malý levík v jeho posteli prebudí, mal čosi chutné pod zub, čisté šaty a vedel, že je to niekto, kto ho vždy ochráni.
A keď si potom k nemu prisadol opäť a zastrčil neposlušné vlasy za jeho ucho, kochajúc sa pohľadom na jeho pokojnú, spiacu tvár, ktorú hyzdil nepekný škrabanec, Nathan zrazu vedel, že miluje. Bude to však ničivá, bolestivá láska, keď sa bude musieť obetovať, aby ochránil to najcennejšie. Bude to tá skutočná láska, nie románik z knihy. Taká, ktorá ide až do morku kostí a tam vás ničí zaživa, pretože túžite byť s tou osobou každý jeden deň, chcete ju objímať a vlastniť a tá bolesť nikdy nepominie, kým sa nestanete jedným telom a jednou dušou na stálo. A to je nemožné, takže ste odsúdený na to trpieť pre pár dokonalých chvíľ, pre jeho úsmev a šťastie, chcete sa s ním smiať a plakať, prebrať na seba jeho bolesť. To je tá pravá láska, taká, ktorá bude vždy bolieť a popritom budete šťastný a vždy sa budete usmievať, pretože iba vy viete, že
máte niečo vzácne, ukryté hlboko v srdci.
Toto práve dostal Nathan do daru. Do jeho srdca pomaly vstupoval ten malý levík menom Erik.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dora Dora | Web | 12. dubna 2010 v 22:41 | Reagovat

Toto... ty vieš, že ma to rozplakalo!
Predtým som chcela napísať: Lilla, to vaše paštikárske "moc"! Alebo prosté <3! Ale teraz... vieš, ako ma to bolí... lebo tie slová vtedy tak presne pasovali... aj teraz stále pasujú... a sľubujú veľkú bolesť...

2 Mordvold Mordvold | 13. dubna 2010 v 12:26 | Reagovat

Nádherné, naprosto mě to dojalo. Velmi krásně píšeš. Jen tak dál pokračuj :-)

3 CajushHP CajushHP | Web | 13. dubna 2010 v 14:18 | Reagovat

Zase raz nemám slov, len povedať jediné-skveléé,ako vždy...Proste..Vyzerali, akože myslím Doru s Erikom, že majú skvelu rodinu a tak, a pritom, klam, lož..Proste to bolo uplne nieco necakane....Pacilo sa mi to..A paci sa mi aj Nathanovo zmýšľanie.Je zaľúbený do Erika...No, som vzedavá, čo bude dalej.Je to napínavé

4 Diane Chocola Diane Chocola | 13. dubna 2010 v 22:41 | Reagovat

ach jaj.. ja som sa hlboko zamilovala.. of course, do nathana.. absolutne dokonaly tu bol.. -rozplyva sa - jak sa o erika postaral... a nevem bola mi aj cudna ta rodinna idylka... a nebolo vysvetlene preco sa stahovali.. tak a tu to mame ... erik je zraneny, jeho otec je debilny surovy ozran a on je vohnany do nahanielovej naruce... nooo pekne sa nam to krystalizuje.. btw paci sa mi ako nathan pouziva anglicke vyrazy.. ked sa pozabudne.. hehe .. velmi zlate to je.. ja viem ze to bola vazna situacia ale ked tam bolo ze oh, my god.. proste mi prisiel hned na rozum chandler z priatelov ako on afektovane hovoril oh, moj ty boze! .. a musela som sa zasmiat.. no potom to nabralo grady a tento mily, sexi blondacik sa zapisal do mojho srdca.. jaj.. noo to je asi tak vsetko - newem ci to bol konstruktivny koment ale ved sranda musi byt ... :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

5 wera wera | 15. dubna 2010 v 20:23 | Reagovat

mno lilla zasae si sa prekonala..... kapča  bola skvelá a prečítala som si ju zo tri štyry razi ;) máš moju poklonu táto poviedky si našla čestné miesto v mojom srdcia a samozrejme aj na mojej lavici xDtá vyzerá chúďatko xDD mno nič odbočila som....kapča bola eňo ňuňo a nemám čo vytknúť :D snáť len členok(si xD)

6 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 16. dubna 2010 v 14:31 | Reagovat

Wera: tak tú lavicu chcem vidieť! :D Fotoooo.... a ja dám potom svoju ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama