Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



5. Keď ho miluješ nie je čo riešiť!

11. dubna 2010 v 11:28 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Vráťme sa späť k Viky a Erikovy, ako to teda skutočne je a v čom Rob klame? Možno sa iba chráni, čo vy viete... :)
Erik sa začína ukrutne brániť hocijakému citu k Nathanovi, ak sa niečo prevratné nestane, tak ho znenávidí. A predsa v ňom stále planie taký maličký plamienok lásky, ktorú sa pokúša uhasiť. Veď je to nečistý oheň, čo by mu na to povedali priatelia?
Jedna priateľka mu však nastaví svoju náruč lebo vie, aké ťažké je milovať niekoho, koho nikdy mať nemôžte... ale to je už iný príbeh!

5



5. Keď ho miluješ nie je čo riešiť!


Erik sa zobudil na to, že ho dlhé vlasy šteklili na tvári. Nakláňala sa nad ním Viky, v očiach mala nehu a na tvári opatrný úsmev. Erik žmúril na jej tvár tak blízko pri tej jeho a na chvíľu spanikáril. Stiahlo sa mu hrdlo a zdvihol ruku, aby ju od seba odsotil. V tej sekunde sa však sama zdvihla a prehodila si vlasy cez rameno: ,,Ale dobré ráno, spachtoš!"
Erik naštvane zamraučal a vsunul ruku pod vankúš. ,,To už je ráno? Škola?"
,,Vykašli sa na školu!" Viky žuchla späť do perín a zaborila líce do vankúšu ,,Komu sa chce do školy? Aj tak sme zmeškali!"
,,Čo sme?" Erik zazíval a zdvihol zrak k hodinkám. Bolo pol desiatej a v dome ticho .
,,Ostatný ešte spia?"
Viky prikývla a prehrabla si vlasy. Erik chvíľu premýšľal, či ju to uspokojuje stále sa s nimi hrať.

,,Chceš raňajky?" spýtal sa jej s úsmevom. Zahanbene prikývla a sledovala, ako sa chlapec súka z postele, obúva papuče, ktoré boli skopnuté pod nočným stolíkom a zíva, keď kráča k oknu. Erik roztvoril žalúzie a dnu preniklo trochu ranného slnka. Zažmúril do prudkého svetla a jeho oči padli na miesto, kde parkovalo strieborné Porshe. Ostal pri okne chvíľu dlhšie a díval sa na to auto, na tvári sa mu popritom usadil zvláštny výraz, ktorý ľahučko nasadil úsmev na jeho pery.
,,Čo je tam takého vtipného?" ozvala sa Viky z postele, čím upútala jeho pozornosť. Okamžite sa spamätal a úsmev zmizol. Vystriedala ho zamračená vráska na čele a prispaté oči ,,Nič," pokrčil plecia a vyšiel z izby mieriac do kuchyne. Viky sa za ním pomaly plížila ako mačka a on si po prvý krát všimol vyzývavosť s akou sa pohybovala. A díval sa na ňu ešte dlho, než si uvedomil, že toto nie je dievča preňho. Nikdy ani nebolo, pretože on bol príliš detský a citlivý. Viky mala rada ľudí ako Rob, vodcov party, mužskejších, drsnejších. On bol iba uplakaný...
Chcel sa už nazvať buzerantom, keď sa zastavil. Bolo by to predsa ako priznanie. Radšej tú myšlienku nechal tak a vybral hrianky z toasteru. Videl, ako ho Viky uprene pozoruje a jemne sa na ňu usmial. Trochu sa začervenala a úsmev opätovala. Bolo v nej toľko ženskosti a popritom... Erik sa nedonútil dívať sa na ňu ako na objekt fyzickej príťažlivosti, lebo...
...lebo v jeho hlave bol stále Nathan a pachuť toho jedného bozku sa okolo neho vznášala ako prekliatie a dar zároveň a spôsobovala sťahovanie žalúdku a zrýchlovanie dychu vzrušením.
***
Dora sa prebudila vedľa Roba a chvíľu pozorovala tú zvláštnu polohu v ktorej spal. Hlavu mal pritisnutú na vankúš tak silne, až sa jeho líce zdeformovalo, ústa pootvorené a kolená skrčené pod sebou tak, že jeho zadok smeroval nahor. Bol to naozaj pekný pohľad, akurát nebolo veľmi milé, že slintal zrovna na mamin vankúš a uź vôbec nie to, že Dora netušila, ako sa ocitli v rodičovskej izbe s flašou, ktorá ju celú noc tlačila do chrbta. Vďaka bohu bola zatvorená.
,,Robie?" sklonila sa k nemu a jemne ním potriasla. Ozvalo sa zamraučanie a Rob pretočil tvár na druhú stranu, pričom po ňom ostala nevábna kaluž slín na kytičkovom povlečení.
,,Rob, vstávaj!" Dora to skúsila silnejšie. Rob sa iba pohmýril, vystrel nohy cez celú posteľ a čosi zamumlal.
Vlasy sa mu prilepili na mokré líce.
,,ROB!" skríkla. Chlapec sa otočil a čosi mumlal. Skúšala ním triasť.
,,Nechaj ma Dag, nevidíš, že ešte spím..." mrmlal ako v tranze a nech s ním triasla akokoľvek, ani oko neotvoril.
,,Rob, vstaň!" zavrčala.
Polospiaci chlapec sa po nej ohnal a tlapol ju tak po stehne ,,Dág, prosím, ešte moment"
,,Ja nie som žiadny Dag, vstávaj!" zahlásila neúprosne a Rob otvoril oči. Jeho zmätený pohľad pátral po Dore a jej rukách založených v bok, než pochopil, že to nie je tak, ako si naivne myslel a sčervenal. Preklínal hlúpy sen v ktorom sa v noci ocitol. Ale bol to tak krásny sen!
,,Vstaneš už konečne? Sme v posteli mojich fotrovcov, mali by sme okamžite vypadnúť!"
Rob zazíval a ani sa neunúval dať si ruku pred ústa. Žmúril na Doru a ako správny čerstvo zobudený človek sa kymácavo súkal z postele.
Dokýval sa až do kuchyne, kde zacítil čerstvú vôňu hrianok, no najprv si napustil plný pohár vody a hltavo ho vypil.
,,Suchoty sú svine!" prehlásil teatrálne a chrbtom ruky si utrel vlhké pery. Viky sa naňho s úsmevom dívala a študovala jeho rozcuchané vlasy a nerozlepené hnedé oči. Erik zatiaľ natieral hrianky maslom a z chladničky vykladal džem.
,,Dobré ránko," zahlásil, keď konečne zasadol k stolu a strčil do toasteru ešte dva chlebíky.
,,Zlé..." zamumlal Rob zničene a dopustil si ešte vodu do pohára. Pomaly ju odchlipkávajúc mieril knísavo k stolu a klesol na miesto medzi Viky a Erika, pričom sa neunúval sa spýtať, či smie. Erik vzdychol a posunul mu jeden toast. Rob ho okamžite uchmatol a s plnými ústami poďakoval. Viky s Erikom si vymenili pobavené pohľady, keď sa ten nešika zabrindal džemom a aj keď dofrčala Dora, namaľovaná aj oblečená a vytiahla z chladničky fľašu minerálky, ktorej polovicu stiahla na ex.
Ťažké sú rána opilcove, pomyslel si Erik škodoradostne.
*
Bol to iba taký záblesk poznania, slabšia chvíľka, keď sa Rob díval na Doru sediacu na vysokom múriku, kopúcu nohami do vzduchu. Mala pekné nohy, štíhle, vyformované a predsa si Rob viac všímal oči. Tie karamelové dúhovky, skoro totožné s Erikovými, ho celý deň vytrvalo pozorovali. Uvedomil si to náhle, keď sa ich pohľady asi po stí krát v ten deň stretli. Rob chcel ujsť jej zvláštnemu pohľadu, ukryť sa pred ním a zároveň uchrániť svoje najväčšie tajomstvá.
,,Stalo sa niečo?" spýtala sa Viky pobavene, keď si všimla ich očný súboj.
,,Nie," odpovedali unisono a odvrátili sa od seba.
,,Len aby," uškrnula sa blondína a pristúpila k Robovi sediacemu na múriku. Bol tak oveľa vyšší, chytil ju za bradu a nežne jej zaklonil hlavu, aby sa dívala priamo naňho. Sklonil sa, no skutočný bozk jej nedal, iba ich pery sa stretli a hneď zasa rozpojili. Erik to všetko sledoval a už rozumel tomu, čo Viky večer rozprávala.
Zoskočil z múriku a díval sa na neďalekú školu.
Bolo tesne pred koncom vyučovania, slnko pražilo ako divé, hoci bola polovica septembra a stromy sa v nežnom vetre kývali iba zo slušnosti. Naokolo bolo mŕtvo, iba jedna postaršia dáma so psom
prechádzala okolo a pes pár krát zaštekal, aby ju pohnal.
,,Nad čím premýšlaš?" zaskočila ho Viky otázkou. Otočil sa na ňu s podivným leskom v očiach. Má jej teraz povedať, že myslí na jedného blond anjela s oceľovými dokonalými očami, na jeho úsmev a jeden jediný bozk? Myslel na to, ako blízko ten muž je, stačilo prejsť poza panelák. Odvážil by sa?
Viky nepotrebovala počuť odpoveď, jeho výraz tváre mu stačil. Chytila ho upokojujúco za rameno. Erik sa ani nepohol, keď ho pohladila po líci a potom ho tuho objala.
Dora s Robom iba nechápavo sledovali scénu pred sebou a vymieňali si prekvapené pohľady. Viky sa od Erika na pár centimetrov odtiahla, aby mu mohla šepkať do ucha ,,V noci si zo spánku šepkal jeho meno!"
A bolo to. Erik stál ako obarený, nechal sa objímať dievčaťom, ktoré si myslelo, že je gay. Mohlo to byť ešte horšie?
Veď on nie je!
Ani nikdy nebude!
Nikdy!
Nedovolí to!
,,Na čo zasa myslíš?" spýtala sa Viky pobavene, keď videla jeho výraz. Odstúpila od neho, Erik bol za trochu osobného priestoru povďačný, jeho mozog začal pracovať.
,,Na to, že by sme si mohli čosi zahrať," nahodil veselo, aby zahovoril situáciu s ktorou sa bude musieť ešte popasovať. Iba sa na nich usmial, Viky rýchlo pritakala
,,Pravda alebo skutok!" chytila sa toho nápadu rýchlo Dora. Všetci traja sa otočili na Roba a pýtali si jeho súhlas. V jeho očiach však bol len strach.
Hrali asi už štvrté kolo s fľašou, ktorú našli neďaleko. Rob bol nervozny, erik zahanbený, lebo sa ho pýtali otázky typu či už niekoho mal. Rob sa na ňom ukrutne bavil, keď oznámil, že nie a ponúkol mu viky. Tá mu strelila facku a pokračovalo sa v hre. Dora a Viky si chvíľu vymieňali otázky akoby tú fľašu začarovali a potom oranžový vrchnák s potlačou Kofola ukázal na Roba. Chlapec pokojne zahlásil pravda, ale v jeho očiach sa mihlo čosi zláštne.
,,Koľko si už mal dievčat?" spýtala sa Dora roztopašne. Rob naprázdno prehltol a začal v hlave počítať.
,,No?" naliehala Dora.
,,Asi jedenásť?" skúsil to.
Dora sa zakuckala, Erik ju tresol po chrbte, aby sa upokojila. ,,Jedenásť? Viky je jedenásta?" neodpustila si
,,Áno," odpovedal pokojne a Erik vedel,
že klame.
Viky sa naňho poplašene dívala a ich pohľady sa stretli. Prosila, aby mlčal.
Rob pokojne roztočil fľašu a tá ukázala na Erika. Hrdlo sa mu stiahlo strachom, keď prehlásil pravda.
,,No dobre, keď si teda ešte nikoho nemal, bozkával si sa už?"
Erik stuhol a premýšľal. Nechcel im klamať a v hlave sa mu okamžite vybavil bozk s Nathanom. Jeho srdce sa prudko rozbúchalo, ako na to horečne myslel.
Keby povedal áno chceli by vedieť viac, keby nie..
,,Nie, nebozkával," zaklamal, aj keď to bolo iba polovičné klamstvo. Jeden bozk sa ráta?
Rob sa iba uškrnul, Viky naňho ľútostivo pozrela, Dora prekvapená nebola, vrazila mu fľašu do rúk a zahlásila: ,,Toč!" Než sa Erik sklonil nad fľašu, zachytil Viktoriin skúmavý, odvážny pohľad. Potom ten kúsok plastu s bielo-oranžovou potlačou roztočil a sledoval, ako sa mu pred očami rozmazáva drzý a v tejto chvíli úplne nemiestny nápis.
Keď ju miluješ nie je čo riešiť!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dora Dora | Web | 11. dubna 2010 v 13:20 | Reagovat

Oooooch!
Ty si mi tak skrášlila tento nudnýýýýýýýýý deň! A tá spomienka JEHO, no to som skákala od radosti a čítala tú vetu ešte pár krát... a tá predstava, že po stehne plesol JEHO... ooooch! Kiuuuuut!

2 Chiara Snicket Chiara Snicket | 11. dubna 2010 v 15:59 | Reagovat

A neviem prečo, zdalo sa mi to krátke :)

Asi je to tým, že sa to dobre číta :)

3 CajushHP CajushHP | Web | 11. dubna 2010 v 17:06 | Reagovat

Fakt sa to dobre cíííta..s otovrenými ustami a bez dychania..Nikdy nevieš, čo sa bude diať..Chudák Erik..Je mi ho taaak, ja neviem..Luuuto?? To nie je to spravne slovo.Proste by sa mal prejavit, myslim si:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama