Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



4. Peklo

6. dubna 2010 v 20:44 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Iba tak pomimo... nie, nebývajú v Petržalke :) Bývajú niekde, kde mi to je oveľa, ale oveľa bližšie. Kto uhádne presnú ulicu podľa opisu (pár ľudí čo navštevujú môj blog to tam pozná) má u mňa bodík k dobru :)

Ale ku kapitolke... Viky sa začína prejavovať, rada by som vedela váš názor na ňu. Predsalen, som zvedavá, čo si myslíte. A tiež som zvedavá na názor na Erika. Predom ďakujem za komentáre!
4



4. Peklo


Chlapec v Nathanovm náručí sa zrazu prudko vzoprel a odsotil od seba zadýchaného blondiaka.
V jeho očiach bola nedôvera a strach, množstvo strachu, zmätenia a popritom jeho pery tak žiadali o ďalšie a ďalšie nežné bozky, jeho biela pokožka volala po dotykoch, množstve dotykov a jeho oči, bože tie oči! Nathan si chvíľu myslel, že sa musel zblázniť. Čo je za človeka, keď dokáže takto túžiť po niekom, koho sotva pozná. Lenže tie medové oči, ten pohľad v nich... pohľad človeka, ktorý potrebuje lásku. Nikdy neveril na lásku na prvý pohľad, nikdy neveril rozprávkam o bozkoch, ktoré sú dokonalé a chutia po letnom ovocí. Keď spoznal Erika, uveril. Lenže mohol takto túžiť po niekom, kto je ešte skoro dieťaťom?
,,Toto sa nesmie..." šepol Erik a v hlase mal strach.
Nathan sa už videl, ako horí v pekle, v tom svojom malom, súkromnom pekle, na ktoré vlastne neveril.
Boh bol spravodlivý sudca, neodsúdil by ho za lásku, či snáď áno?
,,Ja... to..." Erik sa chvel, viditeľne chcel ešte niečo povedať, ale jeho jazyk sa plietol. Bože, ten jazýček!
,,Prepáč," Nathan sa odvrátil. Oči ho zaštípali, ako sa díval kamsi do tmavej diaľky temnej budúcnosti. Jeho súkromné peklo práve začínalo.
,,Úchylák!" vykĺzlo Erikovi prudko a vstal. Nathan sa naňho pozrel a v očiach mal divokosť. Videl, ako chlapec cúvol, až narazil lýtkom do stolíka a ten sa zakymácal. Nathan sa načiahol za pohárom, ktorý by čoskoro spadol, no Erik, asi v domnienke, že ide chytiť jeho, sa rozbehol preč a popritom stôl skoro prevrhol. Tmavá tekutina sa roztiekla po stole a kvapkala dole na biely koberec. Nik si ju nevšímal, Nathan sa rozbehol za Erikom, ktorý bol už v predsieni a veľmi rýchlo sa snažil obuť si topánky.
,,Veď počkaj predsa!"
Erik roztrasene zdvihol zrak k Nathanovi a smútok v tých oceľových, chladných dúhovkách ho ohromil. Nathan stál nad ním a pozoroval, ako si viaže šnúrku. Prsty sa mu triasli.
,,Ukáž," povedal po chvíli, keď to chlapec nedokázal sám a kľakol si k nemu. Erik sa chcel odtiahnuť, no Nathan mu zachytil obe ruky ,,Počkaj, prepáč, prestaň..." vychrlil zo seba rýchlo, keď sa Erik zmietal v jeho zovretí ,,Iba ti pomôžem!"
Chlapec ochabol a trochu sa upokojil. Nathna mu uviazal na topánke šikovnú šnúrku a vstal ,,Prepáčiš mi? Nezabudneme na to? Ja... spravil som asi obrovskú chybu, ale..."
,,Stretneme sa v pekle," odpovedal mu Erik, ako si zvesoval bundu z vešiaku a vzápätí zmizol za dverami. Nathan sa ako obarený díval na zavreté dvere, akoby cez ne ešte mohol vidieť a prial si, aby nebol taký hlupák.
Oprel rozpálené čelo o zárubňu a privrel viečka. Čo to doňho zrazu vošlo, prečo to tak pokazil. Erik mu prekĺzol pomedzi prsty ako motýľ, ktorého ste nechytili správne. Ten malý anjel teraz odletel späť do svojho neba a Nathan ostal sám so svojimi výčitkami v svojom domácom pekle.
*
Erik vybehol na poschodie a vo vreckách bundy hľadal kľúče. Ruky sa mu triasli, no nie strachom, ako by mali. Bol vzrušený, rozrušený a nepokojný, v hlave mal doznievajúce pocity z toho božského bozku.
Chcel byť čo najrýchlejšie doma a popritom vedel, že dnu nájde už patrične doriadenú Doru, Viky a Roba. Nechcel tam vkročiť, no zároveň sa potreboval schovať.
Konečne sa mu podarilo roztrasenou rukou strčiť kľúč do zámky. Otočil ním a z bytu sa ozvala hlasná hudba a smiech.
Zložil bundu na háčik pri dverách a topánky iba tak skopol z nôh do chodby. Dvere za sebou zavrel jednou nohou a kľúče pohodil na vrch botníku.
,,Riký?" ozvalo sa pobavene z obývačky. Videl, ako k dverám pribehla natešená Viky a vrhla sa mu okolo krku ,,Riky, kde trčíš?" pýtala sa a v modrých očiach mala pobavené iskričky nevedno odkiaľ. Pokojne ich mohla vyloviť aj z fľaše plnej rumu, ktorý z nej bol cítiť.
,,Ty kokos, tebe to trvalo, nešiel si iba tomu... tomu-tomu vrátiť sveter, či čo?"
Rob vytrčil hlavu z obývačky, ktorá nebola od chodby delená dverami, iba veľkým oblúkovým priechodom.
,,Chvíľu som sa zdržal," Erik pokrčil plecia a nechal sa Viky ťahať do stredu zábavy.
,,No konečne sa pán uráčil dobehnúť aj za nami!" ozvala sa Dora a teatrálne rozhodila rukami, pričom sa vylialo pár kvapiek z pohárika, ktorý v ruke zvierala. Erik pokrútil hlavou ,,Vy teda budete zajtra v škole vyzerať!"
,,Omyl, a hneď dva!" ozval sa Rob pobavene ,,Prvý: Budeme!" prehlásil a vopchal mu do rúk pohárik s páchnucou tekutinou ,,A druhý: Zajtra žiadna škola, zohnal som falošné ospravedlnenky od Péťa, takže žiaden problém!"
,,No nie je ten môj kocúr super?" Viky sa naňho zoširoka usmiala a vtisla mu mazľavý bozk na líce. Rob si zhnusene zmazával stopy jej lesku na pery, tak aby to blondína už nevidela. Tá však bola príliš zaujatá tým, koľko jej Dora dolieva do nízkeho pohára rumu a koľko Kofoly.
Erik sa zo vzdychnutím posadil a hoci mal hlavu ešte plnú Nathana a toho bozku, zrazu zatúžil byť ešte tam, túliť sa k nemu a vyjedať sladkú zmrzlinu pri ešte sladšom filme. Predstavoval si, ako by ho objal, položil hlavu na jeho
hruď a počúval
ten pravidelný tlkot.
Nechápal svoje pocity, nevedel, čo to všetko znamená, ale akosi podvedome tušil, že keby ho tak objímal, už by to nebolo iba kamarátstvo. Nechcel mu dávať šancu, púšťať ho k sebe, veď on nebol predsa tak skazený a nemorálny. Nechcel ísť do pekla! Aj keď... ich obývačka sa práve na peklo zmenila, keď Rob pustil na plno MTv a Viky sa po ňom začala liepať a olizovať mu všetky časti tváre a krku.
Erik postavil plný pohárik na stôl a odvrátil tvár na Doru. Jej lesklé oči mu prezradili veľa a tak sa vzdal aj poslednej príležitosti na záchranu, odoberajúc sa do svojej izby, kde pevne zvrel dvere, aby aspoň trochu stlmila hlasnú hudbu.
*
Erik sa celú noc prevaľoval na posteli, hudba hrala hlasno a z obývačky k nemu doliehali pravidelné výbuchy smiechu a hlasné skandovanie. Mohol iba predpokladať, že hrajú akúsi hlúpu hru ako fľaška, alebo pravda-skutok, no radšej sa ani neodvážil hádať, ktorú.
Okolo polnoci zábava utíchla, rádio sa stíšilo a miesto smiechu sa ozývalo už iba unavené chichotanie a opilecké mumlanie.
Dvere na jeho izbe sa otvorili. Erik sa pretočil na bok, aby na dotyčného votrelca dovidel a v tme rozoznal chudú siluetu a dlhé vlasy.
,,Spíš?" spýtala sa Viky opatrne.
,,Vlastne nie,"
priznal, hoci nestál o spoločnosť. Posteľ sa zhupla, ako si k nemu Viky prisadla. Tiež sa posadila a odhrnul neposlušné vlasy z tváre: ,,Deje sa niečo?"
,,Som unavená a Rob je už opitý, potrebovala som odtiaľ vypadnúť!"
,,Ľahni si pokojne ku mne, tá posteľ je dostatočne veľká,"
Erik ju opatrne zatlačil za rameno dolu a ona si priľahla vedľa, tesne natisnutá na jeho telo. Pozorovala jeho tvár v tme a stále videla viac a viac, ako si jej oči privykali na temnotu.
,,Na čo sa tak pozeráš?" spýtal sa pobavene. Viky sa neisto odsunula: ,,Prepáč..."
,,V poriadku, srandu si robím!"
Videl, ako si nervózne natáčala blond prameň na prst a čakal, či mu ešte niečo povie. Jej oči zrazu našli jeho tvár. Bola v nich neha.
,,Myslel som, že chceš spať s Robom..." uškrnul sa, aby odľahčil atmosféru. Viky sa zatvárila dotknuto: ,,Nie, radšej nie..."
,,Prepáč, nechcel, som, aby to vyznelo-"
,,To nič," skočila mu do reči a kúsok sa k nemu pritisla. Schovávala tvár v ohybe jeho krku a začala ho hladkať po ruke. Erik sa zrazu cítil zvláštne. Nebolo mu to nepríjemné, ale vlastne necítil... nič! Akoby ho hladila vlastná sestra, alebo nebodaj mama. Mal cítiť niečo viac? Bolo to predsa dievča...
,,Som si myslel, že ste s Robom... akože spolu!"
Viky zamietavo pokrútila hlavou a jej vlasy ho pošteklili na brade. Chytil jej ruku a roztvoril dlaň. Ich prsty do seba vkĺzli a spojili sa.
,,Ono to tak občas vyzerá, ale..." začala hovoriť a v hlase mala napätie. Erik inštinktívne vycítil, že toto chcela už dlho niekomu povedať.
,,Ale?" spýtal a stisol jej ruku v svojej dlani, čím ju vyzval, aby pokračovala.
,,Ono to je... zložité! Alebo vlastne ani nie je, my to robíme zložitým. Sme priatelia, iba priatelia, a keď... Sme najlepší priatelia-"
Odmlčala sa a Erik cítil jej napätie. Akoby zvažovala, či prezradiť ešte niečo. Viky si prisunula kolená k brade a otočila sa mu chrbtom. Položil inštinktívne ruku na jej bok.
,,Občas... alebo skôr často to vyzerá zvláštne," povedala zrazu a kúsok otočila hlavu, akoby chcela vidieť jeho reakciu.
,,Nie je všetko tak, ako vyzerá," usmial sa na ňu a videl, ako jej odľahlo. Úsmev mu vrátila a spokojne sa pohmýrila ,,Dobrú noc, Erik.."
,,Dobrú," odpovedal so zvláštnym pocitom a pritisol sa k nej bližšie. Nie je všetko tak, ako vyzerá... Spomenul si na dnešné popoludnie, na ten bozk a jeho oči. Čo to všetko malo znamenať? Páčilo sa mu to.
Jeho ruka pohladila Viky po boku, díval sa na jej blond vlasy a útle telo, rovný chrbát a zadok... nijak ho nevzrušoval, nevyvolával v ňom absolútne nič. Ale Nathan...
Tuho stisol viečka a prial si nemyslieť na to, na toho blond anjela s perami diabla. Chcel vykúpenie, rozhrešenie, ale popritom stále dúfal, že ešte raz bude môcť takto porušiť božie zákony.
Nezabiješ, nepokradneš, nezosmilníš...
Zabil svoju hrdosť.
Ukradol si jeho pery.
Zosmilnil by... keby mohol! Okamžite! Podľahol by mu, nechal by sa vášnivo pomilovať na mäkkých oranžových vankúšikoch jeho gauča, na mramorovej kuchynskej linke, na stole, na kožušine, ktorá bola natiahnutá pri gauči, u neho v izbe...
Erik zaryl prsty pravej ruky do svojej dlane a cítil, ako nechty prerazili pokožku. V ruke držal iba pár kvapôčok krvi červených ako toto nekončiace peklo.
To peklo sa volalo láska.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dora Dora | Web | 6. dubna 2010 v 21:37 | Reagovat

Ach, juj, och!
Asi odpadnem, to je tak krásne! Nútiš mi milovať Nathana pomyslením na jeho podobu hybrida. Strašne.
Čo si myslím o Viki...? Čo ja vjém... zdá sa byť celkom fayn, trošku sa na oboch liepa a asi to o Robovi vie...?
A ten koniec, ten ma zabil! Ukradol a zosmilnil. Aj keď smylná už som.

2 CajushHP CajushHP | Web | 8. dubna 2010 v 17:40 | Reagovat

Utiekol od neho..NO, ale akosi som to čakala...(aspoň raz), kedže potom by bolo všetko príliš lahké....Nechala si nás dlho čakať..ale stálo to zato...No, čo sa týka Viky, ja nevieem, ona mi príde ako niekto, najprv chcela niečo s Erikom, potom pri nom len spala....Neni náhodou ona Lesba??? okkej, to len fantazírujem, určite nie je, ked doška za Erikom...:D
A Erikovi ti nepoviem nič, lebo sama neviem.On je taký...Taký že sa bojí zalubvit do chlapca, lebo si myslí, že to nie je správne...že by ho za to odsúdili

3 Diane Chocola Diane Chocola | Web | 8. dubna 2010 v 18:18 | Reagovat

nnoo.. newem ja som aj cakala ze ujde.. este na to nie je pripraveny.. asi ho dost soklo ze sa citi takto pri chalanovi... preto ta reakcia.. musi sa s tam najprv zmierit.. btw viki, to je tazke.. mam taky pocit ze rob je gay.. nepytajte sa preco.. skratka pocit.. :-D  :-D  :-D .. mozno chce erika, alebo sa len potrebovala niekomu vyrozpravat a on je taka citliva dusa.. :-P  :-P  :-P .. ja vsak lutujem nathana .. v podstate bol odkopnuty ale nie pretoze by mu to nebolo opatovane ale pre spolocenske konvencie.. hned by som fesakoviposkytla utechu.. :-D  :-D  :-D ale nie.. bude to mat tazke ak raz maju byt spolu.. xixi nechame sa prekvapkat.. :-D  :-D  :-D len nech je happyend.. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama