Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



3. Nebo

27. března 2010 v 8:41 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
3


Venujem mojej láske Dorke, ako darček a gratuláciu v jednom. Dúfam, že si to oslávila tou... Vineou (xD) a užila si si Bratislavu. Teším sa, ako sa my dve zasa stretneme, vyrazíme do ulíc a zasa vytočíme Romiho rečmi alá Slasherky v akcii pred Tescom! :D Vieš jak... Ej, bí, sí, dí, í, í, í...! :) 
Chcela by som ti venovať Daga, ale bohužiaľ pán dokonalý zatiaľ nie je na sklade. Tak aspoň títo dvaja nech ti spravia radosť a úsmev na tvári. Pretože úsmev predsa nebolí a ty máš dôvod sa usmievať! Ty moja skoro-Bratislavčanka!
A inak venujem ešte Ivane... preto, lebo :)
A Katie k narodeninám :)













3.  Nebo


Erik sa prevalil na posteli a pritlačil si k tvári jeho sveter, ktorý tak neskutočne voňal. Ako čosi sladké, no nevedel prísť na to čo. Voňal po karamelových cukríkoch a ešte čomsi. Voňal ako on!
Nevedel, čo ho to popadlo, ale tá vôňa ho doháňala k šialenstvu. Stále viac a viac vdychoval tú krásnu vôňu, vediac, že bude čoskoro musieť ten sveter vrátiť jeho majiteľovi. Netušil však, či sa mu zvládne pozrieť do očí. To čo sa stalo v tom aute... zrazu sa cítil tak šťastný a plný zvláštneho pocitu naplnenia. Akoby našiel
kus skladačky, ktorý mu chýbal. Jeho dotyk ho mrazil, spôsoboval mu, že srdce tĺklo o hrudný kôš zbesilím rytmom a snažilo sa preraziť mu hrudník a pristáť na tachometri strieborného Porshe. V tej chvíli ho pery nepríjemne omínali, potili sa mu dlane a mrazilo ho v podbrušku. Chcel mu naozaj ešte niečo povedať, chcel vysloviť čosi také, že nie je gay, ale nezmohol sa na nič. Akoby s Nathanom bol ovládaný niečím iným, ako vlastnou vôľou. Jeho striebristé oči ho zakliali.
,,Erik,
otvoríš mi prosím?" ozval sa spoza dvier hlas jeho sestry. Erik vzdychol a strčil sveter pod vankúš. Potom prešiel k dverám a otočil kľúčom.
,,Si tu zavretý celý deň, čo sa deje?" spýtala sa Dora naštvane a posadila sa na posteľ s rukami v bok ,,Si snáď naštvaný za tú fontánu?"
,,Nie, vôbec nie..." Erik bočil pohľadom zo sestry a stočil ho do okna, ktoré malo výhľad priamo na parkovisko. Spomedzi množstva špinavých, starých aut strieborné Porshe iba žiarilo.
,,Tak čo sa potom deje?"
,,Neviem," zaklamal ,,Asi na mňa niečo lezie!"
,,Tak to by si sa mal veľmi rýchlo dať do poriadku, lebo mama s otcom za chvíľu odchádzajú a Rob s Viky tu budú čoskoro!" Dora doňho škodoradostne drgla. Erik sa na ňu šokovane otočil ,,Prosím?"
,,No... keď už máme dnes večer voľný byt, tak som si povedala, že ich zavolám ku nám spať, veď do školy môžu ísť s nami! Nebude to úžasné?"
Erika hneď napadla záporná odpoveď. Všimol si Viktóriin pohľad na sebe už včera. Pozorovala ho celý čas, hoci mala Roba. Nespustila z neho oči a aj keď bola pekná, Erik by toto kamarátovi nikdy neurobil. Ale bolo to skutočne tak, že išlo iba o kamarátstvo?
,,Takže si v pohode?" spýtala sa Dora opatrne, keď jej Erik neodpovedal. Čo iné mu ostávalo, než prikývnuť?


~*~

Nathan práve strkal kľúč do zapaľovania, keď sa na skle jeho auta ozvalo jemné ťukanie. Otočil hlavu a stretol sa s Erikovým upreným pohľadom. Chlapec ho síce nemohol cez tmavé sklá vidieť, ale neodbytne sa díval na nemé okno a čakal. Nathan spustil okienko.
,,Ahoj, prepáč ak ťa vyrušujem, iba som ti chcel toto vrátiť!" Erik spoza chrbta vytiahol nevinne požvachľaný, špinavý sveter. Nathan k nemu natiahol ruku ,,Ďakujem, máš niečo na pláne?"
Erik pozrel k oknu jeho izby, kde sa svietilo a on videl mihať sa v okne postavy, ktoré sa dobre bavili ,,Vlastne nie, chcel som sa ísť prejsť!"
,,Nastúp!" uškrnul sa Nathan a kývol hlavou k sedadlu spolujazdca. Erik sa usmial a obehol auto. Po chvíli bol už nasáčkovaný v teplom autíčku, kde opäť cítil tú zvláštnu, exotickú vôňu.
,,A kam ideme?" spýtal sa Erik s úsmevom a ani ho nenapadlo rozmýšľať, že sedí so skoro cudzím človekom v jeho aute a možno obťažuje. Nathan sa tiež škeril na svoj odraz v zrkadle a sledoval cestu, ktorá im uháňala pod kolesami ,,Nechaj sa prekvapiť!"
Erik sa zahmýril na sedadle a pohodlne sa oprel. Chvíľu prstom prechádzal po palubnej doske a premýšľal. Boli v tomto meste sotva týždeň a on toho stihol tak veľa. Našiel si kamaráta, ktorý sa síce teraz bavil s jeho sestrou, ale on to prežije, našiel partiu v škole a našiel Nathana. Nemohol ho prehlásiť za priateľa, tak dlho sa ešte nepoznali, ale čosi ho k nemu tiahlo. Cítil, že keď ho nemá na očiach,
nie je mu dobre, často rozmýšľal vo voľnej chvíli, čo asi robí a s kým je. Nechápal to, ale bodal ho osteň žiarlivosti, keď si predstavil, že trávi čas aj s niekým iným, s nejakou ženou napríklad...
,,Prečo nie si doma a nežúruješ s tvojou sestrou?" ozvalo sa zrazu a Erik sa strhol. ,,Odkiaľ to vieš?"
Stretol som ju dnes, keď vynášala smeti. Uprosila ma, aby som jej kúpil fľašu vodky, keďže ešte nie je plnoletá," Nathan sa pobavene uškrnul.
,,Ja moc nie som na žúry a hlavne nepijem," precedil Erik pomedzi zuby, akoby sa za to hanbil.
,,Nie si na žúry? Každý sa rád baví!" prehlásil Nathan energicky ,,Len si nenašiel ten správny druh zábavy zatiaľ!"
,,Hmm," vypadlo z Erika duto a sledoval cestu pred sebou. Teraz mal výčitky, že tak rýchlo zdrhol.
,,Vyčítaš si, že tam nie si?" spýtal sa Nathan, akoby sa mu preberal myšlienkami ,,Nemáš si čo vyčítať, keď ťa to nebaví, bola by to iba otrava. Ale ak chceš, môžem to otočiť!"
,,Nie, nie..." ozval sa prirýchlo
,,Takto... mi je dobre," červeň vystúpila na jeho líca, keď to vyslovil. Nathan sa nežne usmial a natiahol k nemu ruku, aby ho pohladil po líci. Erik celý rozochvel a odsunul sa viac k dverám, ďalej od neho. Tieto čudné reakcie svojho tela si nevedel vysvetliť.
Nathan stiahol ruku a položil ju na volant. Nastalo dlhé, trápne ticho, ktoré sa neodvážil prerušiť ani jeden z nich. Nathan nervózne prepínal stanice na rádiu.
,,Kam
vlastne ideme?" spýtal sa Erik s obavou, keď
ho napadlo pozrieť sa von a uvidel veľké, krvavo červené, zapadajúce slnko.
,,Iba tak..." odpovedal Nathan a zastal na kraji cesty za Bratislavou. Rádio hralo prihlasno a Erik natiahol ruku, aby ho stíšil. Chcel počuť Nathanov hlas, jeho dych, šušťanie látky na jeho tele...
,,Iba tak?"
,,Rád sa sem vozím, keď slnko zapadá," zašepkal a natiahol sa k chlapcovi. Erik sa preľakol, keď mu zrazu siahol medzi nohy, no zistil, že chce iba spod sedadla vytiahnuť akúsi tašku v ktorej sa nachádzala zrkadlovka. Nathan ju položil na palubnú dosku, nastavil objektív,
pripevnil o stojan, ktorý tam mal primontovaný a začal cvakať.
Kým sa starší chlapec hral so svojou hračkou, ktorú mal pevne v rukách, v aute nastalo absolútne ticho.
Erik ho zaujato pozoroval. Jeho pohyby, skláňanie sa nad objektívom, krčenie inak dokonale vyrovnanej chrbtice. A jeho oči sledovali hru farieb na oblohe, díval sa na ten najkrajší západ slnka, ktorý videl a zrazu dokázal vnímať iba to, ako sa dlaň dotkla jeho stehna a pomaly sa posunula na koleno. Otočil svoje preľaknuté oči na Nathana. Ten sa díval presne naňho, viazal ich oči a výraz mal nepreniknuteľný. Erik chápal o čo mu ide, už dávno pochopil, že Nathan v ňom nevidí iba kamaráta a hoci jeho nikdy nepriťahovali chlapci, zrazu sa nedokázal brániť. Bol zmätený, no jeho srdce vedelo presne, čo chce urobiť. A viditeľne aj jeho rozkrok, keď Nathan posunul dlaň trošinku vyššie a pohladil vnútornú stranu Erikovho stehna bruškami prstov.
Erik sa prudko nadýchol, oči mu už slzili, ale neodvážil sa ani mrknúť. Uzamknutý v Nathanovom ľadovom pohľade hľadal v jeho očiach náznak žartu, smiechu. Našiel v nich čisté očakávanie, očarenosť. Tak rád by veril, že Nathan nie je gay!
,,Odvez ma domov," ozval sa zrazu Erik do šera, ktoré nastalo v aute. Ruka z jeho kolena zmizla tak rýchlo, ako sa tam objavila.
Nathan šikovne odmontoval fotoaparát a podal ho Erikovi do rúk. Potom naštartoval a bez jediného slova uháňal preč.
Aj posledné zvyšky červenej žiary sa rozpustili v atramentovom horizonte.
Večer padal na viečka a zahmlieval zrak.
Erik zarýval nechty do obalu od fotoaparátu a škrípal zubami.
Premáhal všetkých diablov v svojom tele. Bolo by tak strašne zlé natiahnuť teraz ruku a zovrieť ho? Mohol by ho na rozlúčku pobozkať na líce? Iba zistiť, či je jeho pokožka naozaj taká hladká, ako sa zdá! Možno iba porovnať, kto z nich dvoch má kvalitnejší holiaci strojček!
Bol si plne vedomí toho, že nedokáže vymyslieť príhodné ospravedlnenie pre ten nevinný bozk a tak prirodzene nenazbieral ani odvahu. Ticho sedel na sedadle, občas zuby o seba škrtli príliš hlasno, Nathan nadával na Bratislavských vodičov a pokrikoval na nich.
Po chvíli zaparkovali
pred ich domom. Vypol motor a čakal. Erik sa nechystal vystúpiť. Stále zvieral jeho foťák v rukách, možno pevnejšie, ako by mal, a zaryto pozeral pred seba.
,,Erik, ak som... ak som dnes niečo urobil, nejako to prehnal, alebo-"
"Neospravedlňuj sa," povedal Erik rýchlo a konečne otočil svoj pohľad naňho.
Všimol si jeho záchvev a natiahol ruku. V poslednej chvíli premohol túžbu pritiahnuť si ho bližšie a ruku zasa spustil.
Otočil hlavu k oknu ich bytu.
Dnu sa svietilo a videl postavy, ako sa promenádujú po izbe. Privrel viečka a posledný krát vdychoval tú upokojujúcu vôňu osviežovača vzduchu, než vystúpi a bude nútený tváriť sa, že sa baví na oslave.
,,Nechce sa ti tam ísť?" ozval sa Nathan, akoby mu čítal myšlienky. Erikove oči sa prudko otvorili a prekvapene naňho pozrel ,,Ako to vieš?"
Nathan pokrčil plecia a opäť sa naňho tak nevinne usmial ,,Tak čo keby si prespal u nás?"
Erik chcel okamžite prikývnuť, no zastavil sa a zaváhal. S Nathanom? V jednom dome? Celú noc?
Jeho pery sa rozochveli pri neslušnej situácii, ktorú si predstavil. Chcel si tú myšlienku vymazať z hlavy, ale nedalo sa. Ďalej sa rozvíjala a prerastala vo vzrušenie, ktoré prúdilo celým jeho telom.
Nakoniec prikývol, sám nevediac ako.
*
Vošli do bytu. Dnu bolo šero a pusto.
,,Chuck?" zakričal Nathan do útrob bytu. Odpoveď neprišla. ,,Počkaj tu," otočil sa naňho blondiak pobavene a vyzúval si topánky. Erik nasledoval jeho príklad a bundu si povesil na vešiak, kým sledoval, ako Nathan mizne na hornom poschodí. Ozvali sa odtiaľ tlmené hlasy a potom krok dvoch párov nôh.
,, ...a neodvrávaj, mám ťa dnes na starosti! Dáš si teraz večeru a potom sa porozprávame o tvojom večnom vysedávaní za počítačom!" Nathan zvieral za rameno akéhosi malého chlapca. Boli diametrálne rozdielny, len oči mali rovnaké, rovnako chladné a lesklé ako hladina jazera nadránom.
,,Erik, toto je Chuck, môj brat, Chuck toto je Erik, prespí dnes u nás!" Nathan ich rýchlo predstavil a pustil rameno svojho brata. ,,Cíť sa tu ako doma," prehodil ešte cez rameno, keď mieril do kuchyne. Erik opatrne prešiel okolo malého Chucka, ktorý naňho gánil spod rozcuchaných vlasov, do obývačky a posadil sa do kresla, ktoré bolo bokom otočené na televíziu.
,,Pokojne si niečo pozri, budem pri tebe za chvíľu," zakričal Nathan
spoza baru a otvoril chladničku ,,Prepínatko máš na stolíku!"
Erik siahol na sklenený stolík a vzal do rúk ovládač. Zapol veľkú televíziu, ktorá bola zavesená na stene, no miesto kanálov sledoval Nathana, ako sa šikovne obracia v kuchyni. Mal naňho dobrý výhľad z kresla, ktoré si vybral.
Po chvíli Nathan zdvihol zrak spoza šporáku, kde čosi zohrieval a vrelo sa naňho usmial. Erik chcel úsmev oplatiť, no do cesty sa mu postavil Chuck, ktorý si oduto zastal pred Nathana a založil ruky v bok ,,Vráť mi ten notebook!"
,,Nie," odvetil Nathan prosto a z jeho veselého hlasu bolo počuť pobavenie a hru. Erik sa sám pre seba usmial a zavŕtal hlboko do kresla. Cítil sa príjemne v tomto byte plnom svetla a života. Sedel priamo naproti veľkej sklenenej stene, ktorá viedla do záhrady a za ním bola stena s maľbou kvetín plná farieb. Nathan pobehoval v kuchyni, akoby bol vo svojom živle a Erik sa na chvíľu zasnil, aké by bolo, keby on mal takýto dom. Do jeho predstavy sa však akosi zamiešal Nathan, ktorý v nej figuroval ako najštýlovejší doplnok celého bytu.
Prechádzal cez veľkú spálňu, skláňal sa k Erikovi a zrazu ho jemne bozkával na pery.
,,Si v poriadku? Tváriš sa čudne!"
Erik sa vrátil späť do reality. Stál pred ním Chuck, ruky mal
stále naštvane založené na prsiach a mračil sa ,,Daj mi ovládač!"
,,Čo sa vraví, Chucky?" ozvalo sa s kuchyne prísne.
Chuck zaškrípal zubami ,,Navaľ!"
,,To som akože nepočul a skús to ešte raz," zvolal Nathan so smiechom v hlase.
,,Prosím ťa, požičal by si mi ten ovládač?" precedil Chuck pomedzi zuby nie veľmi šťastne. Erik mu ho s úsmevom podal a chlapec sa drzo rozvalil na gauči, pričom začal prepínať na animované seriály.
,,Večera!" ozvalo sa po chvíli nadšene a Chuck vyštartoval z gauča, natešene naťahujúc ruky ,,To je dosť, som myslel, že umriem od hladu!" frflal si popod nos, ako niesol tanier späť k televízoru a položil ho na konferenčný stolík. Najprv ovoňal a keď skonštatoval, že to kura je jedlé, labužnícky doň zaboril vidličku. Erik sa neubránil úsmevu.
,,Erik, dáš si to tam, alebo sa posadíš k stolu, aby si to mal pohodlné?"
Nathan ukázal na jedálenský stôl tróniaci medzi kuchyňou a pohovkou. Oslovený pokrčil plecia a posadil sa vedľa Nathana. Voňalo to dobre, zdalo sa aj, že to bude chutné. Formálne si zaželali dobrú chuť a pustili sa do večere. Od televízora sa ozývali zvuky nejakého kriminálneho seriálu a Chuckove mľaskanie, Erik sa rozpačito usmieval nad tou idylou a pokojom, ktorý vládol v tomto dome.
Občas sledoval Nathanove oči, ktoré na ňom rozpačito viseli. Usmieval sa naňho, alebo iba cudne sklonil zrak, no cítil, že pocity, ktoré ním prebiehali vždy, keď sa naňho Nathan tak vyzývavo pozrel, sa na jeho tvári už museli odzrkadliť, lebo líca mu horeli hanbou.
Keď dojedli, Nathan pozbieral riad a proste ho vložil do umývačky. Chuck bol vyhnaný robiť si domáce úlohy a obaja chlapci sa schúlili pred televízor. Nathan vytiahol veľký kýbeľ čokoládovej zmrzliny a položil ho s spoločne s dvoma lyžičkami, dvoma pohármi a fľašou Kofoli na stôl. Ešte sa natiahol po deku, hoci nebolo zima a Erikovi do rúk vložil malý, ozdobný vankúšik, a potom už bolo všetko dokonalé.
Erik sa nevedomky pritúlil k Nathanovmu plecu a obaja pomaly vyjedali zmrzlinu zapíjajúc ju ľadovou kofolou.
,,Nie je toto lepší žúr, ako teraz u vás?" spýtal sa zrazu blondiak a ukázal demonštratívne prstom hore. Erik zdvihol k Nathanovi zrak a pokrčil plecia ,,Občas sa lepšie bavím doma, ako na žúroch!"
,,Teraz nie si doma," podotkol Nathan pobavene. Erik sa začervenal a odtiahol sa. Nathan odložil zmrzlinu a pritiahol si ho za ruku späť k sebe ,,Počkaj, just joking, som rád, že si tu!"
,,Ďakujem," Erik sklopil zrak.
,,A za čo?" podivil sa Nathan a chytil jeho bradu dvoma prstami. Erikove srdce sa rozbúchalo, ako sa mu díval do tých chladných očí. Prudko sa nadýchol ,,Za... to že tu smiem byť,"
,,Ako doma," usmial sa Nathan a odhalil tak rad dokonalých, rovných zubov.
,,Nemusel si ma... zavolať iba tak zo slušnosti. Skoro sa nepoznáme a-" Erik hapkla. Nathan sa zvonivo zasmial a pohladil ho chrbtom ruky po líci. Erik sa dotyku nedokázal brániť.
,,Mám pocit, že ťa poznám celý život!"
,,Je to zvláštne," Erik sa nejako snažil zakryť tras svojich rúk a tak zovrel okraj deky v prstoch. Cítil, ako sa silne červená.
,,Povedz mi niečo, veríš na lásku na prvý pohľad?" spýtal sa Nathan a nečakal na odpoveď. Prosto sa nahol a Erikove pery sa na malú chvíľu ocitli prikryté tými jeho. Prvotná reakcia bola, že jeho ruky vystrelili hore a obtočili sa blonďatému mladíkovi okolo krku. Jeho pery sa automaticky pootvorili a viečka privreli pod náporom slastného pocitu z toho najintímnejšieho dotyku, aký zatiaľ za celý svoj život zažil.
Potom však čosi v jeho hlave začalo protestovať , mozog a dobrá výchova sa začali ozývať. Vedel, aké je to nesprávne, divné, proti prírode a tušil, že za toto pôjde do pekla. Chcel sa odtiahnuť, ale potom sa Nathanov jazyk otrel o ten jeho a oba sa roztancovali do bláznivého rytmu tlkotu prepojených srdcí. Hradba padla a svet sa zmrskol do jediného bodu, ktorý bol bledomodrý, ako Erikove vysnívané nebo a popritom plný farieb.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Paulik Paulik | 27. března 2010 v 11:41 | Reagovat

perfektnee.. juchuu pusaaa... :-D  :-D  :-D .. som zvedava ako sa to teraz vyvinie....

2 CajushHP CajushHP | Web | 27. března 2010 v 13:28 | Reagovat

jEEJ....Pusaa..:D:D no, budu spolu chodit a budu to tajit?? Dufam, ze teraz dojde malý Chuck a pristihne ich:D

3 chiarasnicket chiarasnicket | 27. března 2010 v 13:55 | Reagovat

Jaká Ivana?! Ivka, Ivka a ešte raz- I-V-K-A!

A pusa... tá sladká pusa. Kŕdeľ motýľov v hlave. Alebo inde?

4 Dora Dora | Web | 27. března 2010 v 20:25 | Reagovat

Ach, bože, ďakujééééééééééééééééém! A uži si Špániu!
Nádherné, nádhernééééééé! Tak som sa tešila na ich prvý bozk! Ale ty vieš, na čo sa teším... na toho najlepšieho, najkrajšieho... môôôôôôjho! Na Daga...

5 dereel dereel | 5. dubna 2010 v 21:38 | Reagovat

krásna kapitolka... teším sa na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama