Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



2. Sobota plná prekvapení

25. března 2010 v 21:09 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Podivné iskrenie, zvyšujúca sa teplota, nenápadné dotyky, efekt motýlích krídiel a trápne ticho... ach, tá mladá láska!


2



2. Sobota plná prekvapení


Erik sa rozospato natiahol za zvoniacim telefónom. Bola sobota ráno a on mal v pláne sa konečne vyspať. Keď zažmúril na budík na nočnom stolíku, videl, že je jedna hodina poobede.
,,Áno?" ozval sa rozospato do telefónu.
"Človeče, ty ešte spíš?" ozvalo sa čosi na druhej strane. Erik najprv nevedel identifikovať hlas. Odtiahol telefón od ucha a zažmúril na svietiace meno. Rob!
,,Omyl, mal som v pláne spať, ty si to akosi prerušil," zreferoval mu s tiahlym zívnutím.
,,Tak sa obleč, zburcuj sestru a stretneme sa v meste, v Sade Janka Kráľa, buď tam čo najskôr!" a zložil. Erik sa unavene prevalil na bok a treskol mobilom o stolík trochu silnejšie, než pôvodne chcel. Počul hučiacu sprchu a typoval, že Dora je už dávno na nohách, pretože správu obdržala oveľa skôr, ako on.
Horko-ťažko sa vydriapal z postele a zívol ako rozospaté levíča. Jeho ružový jazyk sa plne vytrčil a chrabro odhalil všetky zuby. Mal to vo zvyku po dostatočne dlhom spánku.  Potom svoj zrak presunul na bodrel v svojej izbe a hľadal vhodné oblečenie. Pohľad mu padol na bledé rifle, ktoré odhodil do kúta pred dvoma dňami a na tyrkysové tričko, ktoré mal včera večer v podniku, do ktorého ich Rob zobral.  Smrdelo síce po Tomasovích cigaretách, ale snáď to nebude nikomu prekážať.
Sprcha stíchla a Erik sa bojovne predral do kúpeľne okolo Dory, ktorá iba v župane mierila do svojej izby a cákala vodu z vlasov na všetky strany.  Siahol po hrebeni a snažil sa skrotiť svoje vlasy do čohosi normálnejšieho, než bola guča vrabčieho hniezda na prostriedku hlavy. Keď sa mu ich konečne podarilo rozčesať, trocha ich upravil do požadovaného tvaru gélom, vyčistil si zuby a umyl sa. Spokojný zo svojou premenou sa prešmykol z kúpeľne k sestre do izby.  Tá práve pobehovala iba v nohavičkách a hľadala svoje obľúbené rifle.
,,Erik, nevidel si ich?" pišťala naštvane.
Erik sa rozhliadol po izbe a pohľad mu padol na čosi tmavé, rozdriapané na márne franforce, čo sa tiahlo z pelechu Dorinho kocúra ,,Hľadáš toto?" spýtal sa a vytiahol zvyšok nohavíc spod čiernej mačky, ktorá sa i pohodlne hovela na zvyškoch. Dora panicky zvreskla, pozrela na Erika, potom na kocúra, znova na Erika a naplno sa rozkričala: ,,NIEEEE! Bože... kto ich tomu kocúrovi daaaal?!"
Erik pozrel na mačku, ktorá sa tvárila ako anjel  a pretočil oči. Vedel, aký je to zákerný tvor. Ničil, čo mu prišlo pod ruku a aj to, na čo nedočiahol.
,,Zlý Alan, zlý!" karhala ho Dora, no popritom ho vzala do náručia a mačkala ako plyšového medveďa. Kocúr spokojne vrnel v jej náručí a nechal sa hladkať. Rozmaznaný vychcanec!
Erik prekrútil oči a zadíval sa na svoju sestru ,,Ja odchádzam, čo ty?"
,,Aj ja už idem," zavrčala výhražne  a pustila mačku na zem.
,,Takto?" spýtal sa s hraným prekvapením a zadíval sa na jej biele stehná a ružové nohavičky.
,,Nie, ty idiot!" hodila po ňom zvyšok nohavíc a otvorila veľkú skriňu, ktorá bola plná šiat. Vytiahla tmavú sukňu, obkreslila si ešte pery tmavým rúžom, upravila čiernu linku pod okom a mohlo sa vyraziť. Mobil a peňaženku si hodila do malej kabelky, zavrela za sebou skriňu, aby ju ten malý rebel zvaný aj mačkovitá šelma nemohol znova sabotovať, znova sa zvrtla pred zrkadlom a už tlačila Erika, ktorý to celé pobavene sledoval, na chodbu. ,,Pohni si, lebo sa budú meškať, že ideme neskoro!"
,,Nejdeme neskoro, pre Boha, Dorka!" uškrnul sa Erik a posadil sa na zábradlie, po ktorom sa elegantne spustil dolu. Akurát to presne neodhadol a keď začal na konci brzdiť, lebo sa priamo pred ním objavil muž, tak to už bolo márne. Vletel priamo doňho. Cítil, ako sa pevná mužská konštrukcia celá zaknísala a ktosi ho zachytil. Zdvihol zrak, spočívajúc na teplom hrudníku, a stretol sa s ľadovými šedými očami, ktoré mu boli viac, ako povedomé, Mladík sa znova prívetivo usmial a odhalil tak krásne zrovnané zuby ,,No zasa sa stretávame, ty  nešika!"
Erik otvoril ústa, aby sa ospravedlnil a o malú chvíľu ich opäť zavrel. Jeho oči sa presunuli z očí, po rovnom, malom nosíku, na krásne krojené, bledé pery a výraznejšiu bradu ,,Hmm... prepáčte-e-" Nebol si istý, či mu tykať, alebo vykať. V tej chvíli, keď ho ten muž objímal, bolo mu, akoby ho poznal roky.
,,Ty mne prepáč, som Nathan!" muž ho konečne pustil, natiahol k nemu ruku a zoširoka sa usmial.
,,Éé...Erik! Volám sa Erik," rýchlo si spomenul na svoje meno a potriasol mu rukou.
,,Je pekné ťa spoznať," predniesol Nathan formálne a podržal jeho ruku v svojej trocha dlhšie. Keď sa konečne pustili, Erik cítil na koži zvláštne brnenie. Je normálny?
,,Aj mňa teší," spomenul si na dobré vychovanie a díval sa ku schodom, či nevidí svoju sestru, ktorá sa ešte pri dverách obúvala.
,,Bývaš tu?" spýtal sa s úškrnom od ucha k uchu a díval sa naňho zvláštnym pohľadom.
,,É, hej... teraz sme sa prisťahovali... a ty?"
Nathan  si prehrabol blond vlasy a znova sa iba usmial. Erikovi sa zatočila z jeho úsmevu hlava ,,Hej, dočasne, prišiel som len nedávno z Anglicka za matkou."
,,Hmm... to je super, teda..." Erik sa nervózne obzeral. Ak sa nechce strápniť, tak by Dora mala doraziť. A veľmi rýchlo.
,,Teda?" Nathan sa podivne naňho pozrel.
,,ERIIIIIK!" zahučal niekto zo schodov. Erik otočil hlavu a zbadal svoju sestru, ako sadá na zábradlie a šmýka sa dole. Sukňa sa jej vyhrnula skoro až ku krku a odhalila tie hrozné ružové nohavičky. Nathan ani brvou nepohol, keď ju videl, miesto toho sa otočil znova k Erikovi ,,Frajerka?" spýtal sa zvláštnym tónom. Erik nevedel, či tam počuje iba ten čudný prízvuk, alebo aj čosi iné.
,,Nie, sestra... pošahaná sestra!" dodal, keď pristála tesne vedľa nich a sťahovala si sukňu nižšie ,,Eh, pardon," ospravedlnila sa rýchlo a pozrela na Nathana. Jej ústa sa pomaly otvorili a prešla ho pohľadom od hora dolu a znova hore.
,,Teší ma, Nathan!" natiahol ruku aj k nej. Dora mu ju div svojou otvorenou pusou nezjedla ,,Aj mňa teší!" vyhŕkla rýchlo.
,,A tvoje velectené meno?" spýtal sa a v jeho hlase bolo počuť tichý smiech. Erik sa uškrnul ,,Volá sa Dora!"
,,Dora? Pekné meno," mrkol na ňu. Doru najprv polial pot a potom si znechutene odfrkla ,,No, to iste!"
,,Naozaj!" Nathan si pritisol päsť na srdce, akoby prisahal.
,,Keď to vravíš ty?" nahodila koketný tón. Erik zaškrípal zubami, ale asi ho nikto nepočul.
,,A kam idete, deti?" spýtal sa a otočil sa k Erikovi, akoby chcel aj jeho zapracovať do rozhovoru.
,,Do Sadu Janka Kráľa," odpovedala Dora pohotovo za nich oboch a vystrúhala modelkovský úsmev.
,,Fú, to máte busom ďaleko, nechcete zviesť?" spýtal sa priateľsky. Opäť svoje slová adresoval Erikovi.
,,Jasné, to bude fajn," odpovedal s úsmevom. Cítil, že by tomu chlapovi nič neodmietol. Zvláštne sa pri tom naňho usmieval. Nathan kývol smerom k východu a viedol ich na parkovisko.  Pristavil sa pri striebornom porshe a to zablikalo svetlami, keď ho odomkol. ,,Nastupovať!" zavelil. Dora a Erik najprv iba očarene hľadeli na auto a potom sa obaja rozbehli k sedadlu spolujazdca.
Zastali pred dverami a prepaľovali sa pohľadmi. Nathan  stiahol okienko na ich strane ,,Tak čo je mládež?"
Erik pokrčil plecia a pozrel na sedadlo.
,,Aha," skonštatoval Nathan a poškrabal sa na brade ,,Hmm, ktorý z vás je starší?"
,,Sme dvojčatá," odpovedali unisono. Nathan pretočil oči ,,V tom prípade má dáma prednosť," povedal to tónom, akoby mu to nebolo zrovna pochuti. Dora sa otočila a tak, aby to Nathan nevidel vyplazila na Erika jazyk. Ten si s povzdychom preliezol dozadu, kde nebolo zrovna moc miesta.
,,Vyrážame!" uškrnul sa Nathan a šikovným ťahom vyparkoval plynule z miesta. Auto sa okamžite otočilo a vyrazilo ako namydlený blesk.
Dora zapišťala a zakryla si oči. Erik a Nathan sa naraz spoločne rozosmiali a Erik si presadol za sedadlo vodiča. Chytil sa rukami sedadla, lebo nohy mal až kdesi pri brade a díval sa z okna. Občas mu pohľad padol aj na tachometer, ktorý veselo poskakoval nad stovkou.
Zacítil drahý, no pekný parfum a vôňu Nathanových vlasov. Voňal ako mentol a čosi sladké. Možno karamelky.
,,Si tam vzadu v poriadku?" spýtal sa Nathan starostlivo a pozrel do predného zrkadla na Erika. Ich oči sa na malú chvíľu spojili. Erika zamrazilo a odvrátil pohľad.
Nathan sa vpil do jeho karamelkových očí a študoval ich hodnú chvíľu. Chlapec sa však potom zapýril a odvrátil tvár. Nathan sa sám pre seba slabo usmial a stočil svoj pohľad na cestu. Očkom pozoroval Doru, ktorá vytriešťala oči na cestu a rýchlosť, ktorou kľučkovali medzi autami a každého predbiehali. Nathan šiel prakticky po stredovej čiare a vôbec mu to nevadilo. Mal rád pružné autá a rýchlu jazdu.
Znova sa zadíval do zrkadielka a uvidel, ako Erik študuje ubiehajúcu krajinu.  Stočil auto do prudkej zákruty a odbočil na most.
,,Koľko máte vlastne rokov?" spýtal sa, aby nestála reč, aj keď budú o malú chvíľu na mieste.
,,Sedemnásť," odpovedala mu Dora rýchlo a odvrátila tvár z tachometru, lebo jej tvár viditeľne zbledla.
,,Hmm..." zamumlal Nathan a zaparkoval . ,,Uvidíme sa ešte, nie?" spýtal sa a otázku smeroval Erikovi. Chlapec oňho ani nezavadil pohľadom.
,,Budeme radi," zaškerila sa Dora a vystúpila. Erik ju nasledoval, no z druhej strany a pri svojej nešikovnosti narazil do Nathana.
,,Dávaj pozor!" zasmial sa a chytil ho za ramená, aby stál rovno. Jeho dlane skĺzli po jeho pažiach a potom ho pustil. Sakra, čo to robí? Ešte ho vystraší!
,,Ď-akujem..." Erik sa trocha zakoktal a pri tom nežnom pohladení sa mu podlomili nohy znova. Prichytil sa dvier auta pod zámienkou, že ich zavrie a Nathan od neho ustúpil. ,,Vidíme sa?" odvážil sa ešte spýtať, než sa rozišli. Nathan prikývol. Rozlúčil sa s nimi a zmizol v útrobách Auparku. Erik a Dora  si to namierili krížom k Sadu. Na blízkych lavičiek sedel Rob, červené vlasy mal tento krát učesané a vyzeralo to, že sú aj vyžehlené. Sedel rozvalený cez lavičku, nohu prehodenú iba tak, koleno vyložené na lavičke a sledoval Viky, ktorá sa okolo práve promenádovala a snažila sa udržať nejakého neposlušného psa na vodítku. Každý si snáď všimol jej zadok, keď bola tak provokatívne zohnutá, dokonca aj Peter a Tomas sa prestali húpať na hojdačke a Miky sa netočil na detskom kolotoči, ale pozerali na ňu, no Rob sa iba smial a sledoval psa, aké kúsky tej husičke vyvádza.
,,Čau Rob!"  zahučal naňho Erik a rozbehol sa k nemu. Dora si to struhla k babám, aby s zo všetkými vyobjímala a pozdravila. Erik hodil pohľad na Sáru, ktorá pomáhala Viky so psom a ten malý čokel obidve omotal vodítkom.
,,Ahoj Erik," prehodila Viky koketne, keď sa konečne vymotala zo spleti. Erik jej kývol na pozdrav.
Rob sa rozbehol na detskú húpačku a so smiechom vyhodil Petra, ktorý sa práve chystal aj tak vyskočiť. Húpačka vyletela do výšky a Rob sa na ňu šikovne vyšvihol.

~*~

Nathan sa túlal nákupným centrom, no už mal obchodov plné zuby. Namieril si to teda k dverám do Sadu, kde cez sklenené dvere presvital pekný, slnečný deň, asi jeden z posledných v tomto roku. Bola polovica septembra, slnko hrialo už iba z povinnosti a ľudia pomaly prechádzali na dlhý rukáv a ľahšie bundy. Aj svetla ubúdalo, hlavne teraz večer, keď sa deň chýlil k svojmu koncu.
Prechádzal pomedzi stromy obsiate zeleným lístím a keď započul veselý, chlapčenský smiech, otočil sa smerom, kde sa za stromami črtala veľká fontána.  Nepredpokladal, že by tu Erik mohol ešte byť, no aj tak mu nedalo neoveriť si to.
Najprv uvidel iba chalana, ktorý stál na okraji fontány a čomusi sa strašne smial. Mal výrazné červené vlasy a na nich opačne nasadenú šiltovku. Na čomsi sa dobre bavil a partia okolo neho tiež. Potom v spleti pár dievčat, ktoré sa nakláňali nad fontánou zbadal Doru a vykročil tým smerom. Keď sa priblížil, všimol si aj, čo tak úpenlivo študujú. Chlapec v tyrkysovom tričku, mokrý od hlavy až po päty, dlhšie vlasy sa mu lepili na tvár, ktorú mal skrivenú zlosťou ,,ROB JA ŤA-!"
Čo ho Erik chce, sa Nathan nedozvedel (aj keď ho samozrejme napadla jedna prasačina), lebo sa jeho blýskajúce oči zrazu otočili jeho smerom. Nebojácne vykročil , predral sa pomedzi dve mladé dievčatá a natiahol k nemu ruku ,,Doma si sa nestihol osprchovať, Erik?" spýtal sa uštipačne. Všimol si pohľadu vysokej blondíny po boku toho červenovlasého chlapca, ktorá sa naňho neveriacky dívala a doslova ho vyzliekala pohľadom.
,,Rob má asi pocit, že nie..." Erik zaškrípal zubami a vzápätí sa celý roztriasol. Objal si chudé telo rukami a snažil sa trochu zohriať, predsa len už nebolo najteplejšie.
Nathan potlačil tendenciu ho objať a tak zahriať a odviazal si sveter z pása ,,Tu máš, odveziem ťa domov!"
Rob sa začal smiať, keď Erik sveter s pokorou prijal a okamžite si na seba navliekol ,,Ty si taká padavka, Erik!"
Vyslúžil si tak od neho neslušné gesto a otočku čelom vzad. Teraz stál tvárou priamo Erikovi ,,Nechcem ti zamokriť auto," zamrmlal rozpačito.
,,To sa znesie," uškrnul sa Nathan a mrkol naňho. Erik radšej odvrátil pohľad.
,,Dora ideš?" otočil sa na jeho sestru a v duchu si prial, aby dostal zápornú odpoveď.
,,Nie, ja tu ešte ostanem, ale ďakujem," usmialo sa naňho dievča oslnivo. Nathan teda nevinne položil jednu ruku okolo Erikových pliec a viedol ho k autu, kde zaparkoval.  Erik ešte kričal čosi, čo znelo ako čaute a uvidíme sa v škole a potom už pokorne kráčal po jeho boku. Cítil sa zrazu tak zvláštne a popritom bezpečne, keď bol pri ňom tak blízko. Nathan mal ruku prehodenú cez neho a jeho dlaň bola príjemne teplá. Aj v aute bolo fajn, Erik tam cítil akýsi zvláštny osviežovač vzduchu, ktorý mu voňal ako tropické ovocie a sedadlá boli mäkké a teplé.
,,Si v poriadku?" spýtal sa Nathan starostlivo a prudko vyparkoval. Erik bez slova prikývol a keď si uvedomil, že Nathan sleduje cestu, povedal jednoducho: ,,Áno."
Všimol si úsmev na jeho perách, keď to povedal a videl, ako sa naťahuje, aby upravil horné zrkadielko. Popritom už uháňal po ceste. ,,Čo ste tam robili prosím ťa?"
Erik sa zapýril, asi pri predstave, že to vyznie blbo a odvrátil tvár k oknu ,,Zápasili..."
,,Kto vyhral? Aha počkaj, nebudem sa pýtať..." Nathan sa uvoľnené zasmial a zaradil rýchlosť. Išli akosi pomalšie, ako Erik zaujato sledoval tachometer.
,,Čo tam hľadáš, včerajší deň?" neodpustil si blondiak.  Erik sa uškrnul ,,Tak tento výraz som naposledy počul od mojej matky!"
,,Tak vidíš, mama je asi super človek!" rýpal Nathan.
,,Je, ale je trošku pozadu..."
Obaja sa na seba pozreli a vyprskli smiechom. Ani netušili prečo, bola to spontánna reakcia.
,,Už ti je teplo? Dám si to za osobnú vinu, ak budeš chorý!" upozornil ho ostro.
,,Prečo za vinu? Hej, som v pohode!" pritisol si jeho sveter bližšie k telu.
,,Lebo som vás sem ja zaviezol," zasmial sa Nathan ,,Decká jedny neposedné!"
,,Tak ďakujeme, decká! Koľko máš rokov, že tak vyskakuješ?" neodpustil si Erik a pomaly sa pri tom cudzom človeku uvoľňoval. Šlo to rýchlo, cítil sa, akoby ho vždy poznal.
,,Iba slabých dvadsať...štyri! A ty?"
,,Sedemnásť," priznal chlapec bez hanby.  Nathan sa naňho otočil s iskierkami v očiach a podivne sa usmieval. Potom sa znova otočil na cestu a sedeli v tichosti. Erik študoval blondiaka po svojom boku, prechádzal pohľadom po jeho vlasoch dlhých tak akurát, aby sa do nich dali zahrabnúť prsty, na jeho oči , tak chladné a strieborné, svetielkujúce spod dlhých ladných rias a jeho pery,  ružové, akurát k pobozkaniu...
DOSŤ! Erik sa strhol z toho príjemného mlžného oparu snu a presunul svoj pohľad rýchlo na cestu. Nervózne sa pohrával s prackou pásu a hrýzol si spodnú peru. Cesta ubiehala až príliš pomaly.
Zrazu horúca dlaň zachytila jeho ruku a odtiahla ju od pásu. ,,Nehraj sa s tým!" ozval sa Nathanov prísny, no sametový hlas. Erik primrzol na mieste, keď mu starší muž držal ruku a ich prsty sa znenazdajky preplietli. Cítil mrazenie na chrbte a zvláštne chvenie v podbrušku a popritom vedel, že toto všetko nie je správne. Nesmie sa držať za ruku s mužom a už vôbec nie s úplne cudzím mužom, aj keď je to iba v jeho aute, kde je skrytý pred zrakom celého sveta za tónovanými sklami. Lenže tá elektrina a napätie, ktoré sa vznášalo v celom tom malom priestore, bolo hrozivo neodolateľné.
Erik podvedome stisol jeho ruku. Nathan sa naňho otočil, v očiach mal neidentifikovateľný pocit. Bolo tam vzrušenie, strach, nevedomosť a čosi, čo sa tam kruto blýskalo, ale nechcelo to viac na povrch.
Brzdy zaškrípali a auto zastalo. Stáli krivo na parkovisku, stále sa hypnotizujúc pohľadom. Nathanove oči skĺzli na ich spojené ruky a potom na Erikovu tvár a jeho ústa. Chlapec sa neovládateľne roztriasol a zmrzol na mieste.
,,Ja..." Nathan otvoril ústa z úmyslom čosi povedať, ale viac z neho nevyšlo. Erik chytil ich prepletené ruky aj druhou rukou a opatrne si uvoľnil prsty z jeho zovretia ,,Prepáč, ale...." zastavil sa a sklonil hlavu ,,Ďakujem za odvoz!" a s týmito slovami vystúpil z auta a šuchtal sa k domu. Nathan ho bez jediného slova sledoval až kým nevošiel do brány, potom vyparkoval a uháňal mestom ako šialený niekam ďaleko, ďaleko od neho, ktorý ho tak neskutočne pobláznil.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Paulik Paulik | 25. března 2010 v 22:18 | Reagovat

tato poviedka sa mi zacina pacit.. len tak dalej.. :-D  :-D  :-D

2 Dora Dora | Web | 25. března 2010 v 22:27 | Reagovat

Loooooove!

3 Nana Nana | 26. března 2010 v 10:53 | Reagovat

Mno tha totok nemá chybu :D

4 chiarasnicket chiarasnicket | 26. března 2010 v 15:39 | Reagovat

Šalalá...

Vidím, že to máš asi dopredu napísané. Čiže už brzy bude pokračko, že? Ale že? :)

Skvelé.

Prečo si nemohli dať aspoň pusu?! Grr.

5 oronis oronis | Web | 26. března 2010 v 16:33 | Reagovat

nádherná kapitola, už se těším na další a kdy přidáš další kapitolu ke Kamenu manželství? :-)

6 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 26. března 2010 v 17:02 | Reagovat

Drahá moja milovaná... ak si odpustíš ten nepekný čechizmus, tak bude pred mojím odchodom :)

Oronis: KM? Bohužiaľ asi až po tom, čo sa vrátim zo španielska, pretože nemám dopísanú kapitolu k dispozícii... (to tak, keď má človek doma 4 pc a jeden z nich blbne!)

7 CajushHP CajushHP | Web | 27. března 2010 v 13:14 | Reagovat

:D To musia byvat poriadne vzadu v Petrzalke ked to maju daleko k Auparku:D
Noo, dobrá kapča, páčilo sa mi to...:D
Idem na dasliu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama