Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



1. Nové ráno v novom meste

23. března 2010 v 23:51 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Over the rainbow
Toto je príbeh štyroch skoro-mužov, chlapcov, ktorí sa zrazili akoby iba omylom a popritom to tak vždy malo byť. Príbeh drzosti a nesmelosti, lásky a nenávisti, predsudkov a otvorených myslí, príbeh coming-outov či takých, alebo onakých. Je to hlavne príbeh o ľuďoch, ktorí sú ako my a predsa iný. Sú to tí, čo si na nich ukazujú ľudia, keď idú po ulici a držia sa za ruky, tí, čo od nich staré dámy bočia pohľadmi, lebo netušia, ako sa na nich dívať, tí, čo sa im dostáva urážok nadávok, neprávostí a diskrimináie... a popritom všetkom sú to práve Tí najodvážnejší z nás, ktorí by mohli ísť príkladom, čo znamená naozaj bojovať za svoje šťastie. Sú to menšiny, homosexuálovia a popritom tak mladí, hľadajúci cestu. Sú to moji hrdinovia, postavičky mojej mysle, s ktorými sa čoskoro zoznámite. Ale ešte predtým, než budete čítať, skúste si predstaviť, že by ste to boli vy, alebo vaše dieťa, ktoré jedného dna príde a povie: ,,Je mi to ľúto!"
Aká by bola vaša reakcia? Prijali by ste ho? Aká je tá správna reakcia? Občas pomôže iba čas... a láska, veľa lásky!

Pre Mionku... venujem jej toto veľké mesto.
Pre Dorku... venujem jej tohto večne šibnutého Daga
Pre Ivku... venujem jej tie dve večne ušaté a šibnuté
Pre Miňa... pretože si to nikdy neprečíta!


1





Pre Erika veľké mesto, metropola plná nových ľudí a čudných pravidiel, ktoré vravia iba jediné: bojuješ, alebo neprežiješ. Pre Nathana obyčajné, malé mesto, nič veľkého oproti Londýnu. Čo ich v tomto meste čaká? A čo zvedie ich odlišné osobnosti a osudy dohromady?













1. Nové ráno v novom meste

Pomaly svitalo a toto pre niekoho obrovské a pre druhých malé mesto sa prebúdzalo k životu. Na auto, odparkované pred benzínkou, zasvietil jeden zatúlaný slnečný lúč a zasvietil drobnému chlapcovi na zadnom sedadle priamo do očí. Ten tiahlo zívol a prebral sa zo snívania.
,,Už si hore, miláčik?" spýtala sa ho mama starostlivo zo zadného sedadla a podala mu malinovku vo fľaške. Chlapec zažmúril proti slnku do rozospatej, bočnej cesty a sledoval ako sa autá mihajú okolo jeho hlavy príliš rýchlo na to, aby to jeho rozospatý mozog mohol zachytiť. Bolo ich tu viac, ako pri ich dedine za celý deň.
,,Pohne si ten otec?" ozvalo sa mrzuto vedľa neho a on otočil hlavu na jeho sestru-dvojča, ktorá rozmrzelo sedela na mieste s rukami v bok a nadurdeným výrazom ,,Koľko môže trvať zaplatiť za pos-"
V tom sa dvere na vodičovej strane otvorili a práve včas, aby to umlčalo jeho rozmarnú sestru. ,,Dobré ráno spachtoš!" ozval sa otec priateľky a podal mu dozadu nejaký keksík. Vzal si ho s úsmevom a svoj zrak znova pozorne zamieril na okno, kde sa priamo pred jeho očami črtali siluety mesta.
,,Dorka, zlato, aj ty si prosíš?" otočila sa mama starostlivo dozadu na tých dvoch a núkala jej keksík.
,,Nie ďakujem," Dora nadurdene ohrnula spodnú peru ,,Ale Erik si určite ešte dá, jemu to neublíži!" Erik rozospato zazíval a otočil sa za zvukom svojho mena ,,Prosím?"
,,Chceš?" spýtala sa mama s rozžiareným úsmevom. Pretočil oči stĺpom a otočil sa späť k oknu. Jeho oči sledovali tabule pri ceste, ktoré oznamovali: Bratislava-7 kilometrov, Bratislava-5 kilometrov, Bratislava-3 kilometre...
,,A už sme tu!" zahlásil otec veselo, keď prekročili hranice mesta.
~*~
Nathan lenivo stočil volant svojho športiaku na most a zazíval. Chvíľu kľučkoval sídliskom, potom zaparkoval pred bytom a vykladal z kufru nákup, ktorý prvý krát nakúpil za slovenské peniaze, lakťom pribuchol kufor a gombíkom na kľúči zamkol auto. Pritlačil elektronický kľúč na zámok dvier ich paneláku, nohou ich otvoril a s plnými rukami sa trmácal dnu. Prišiel k číslu 22 a kopol do dvier. ,,CHUCK!" zahučal so silným anglickým prízvukom a snažil sa udržať všetko, čo nakúpil v rukách. Otvoril mu chlapec, mohol mať tak 9 rokov, na hlave mal z tmavohnedých vlasov vytvorené vrabčie hniezdo a na sebe ešte pyžamu ,,Mamka vraví, že nemáš revať!" zvreskol a odbehol. Nathan sa vknísal do dverí a časť nákupu zložil na botník, druhú časť položil na zem, aby si mohol vyzuť topánky ,,Chuck a ty mi nepomôžeš?!"
,,Trhni si!" ozvalo sa z útrob bytu. Nathan naštvane nakrčil čelo, vzal tašky a niesol ich do kuchyne. V obývačke, ktoré bola s kuchyňou prepojená barovým pultom, ležal na gauči natiahnutý Chuck, prepínal otrávene kanály na škrabal sa zhnusene na stehne ,,Z tej pyžamy, čo si mi priniesol, ma všetko svrbí!" zahuhňal naštvane.
,,Nie, to ťa trestajú za to, že tak nadávaš ako pohan," odvetil mu so stoickým pokojom a vybaľoval cestoviny do poličiek.
,,Viem aj horšie, chceš počuť?" spýtal sa Chuck natešene, ale práve v tej chvíli sa dvere na vonkajšiu terasu otvorili a z nich vykukla chudá, blonďavá žena s ľadovými očami, ktorými sa neskutočne podobala Nathanovi.
,,Ahoj mami," zašveholil Nathan natešene a pobozkal ju na líce.
,,Nathaniel!" usmiala sa na svojho syna a vzala jeho tvár do dlaní ,,Chuck vravel, že si sa tu stavil, ale nevravel kedy si prišiel! Nebola som doma, prepáč!" tiež mala silný prízvuk, ale bolo v ňom čosi mäkké, akýsi pozostatok teplej materčiny.
,,To je dobré mami, ostanem tu pár dní, kým si nezoženiem prácu v Rakúsku," usmial sa a odhalil tak krásne, rovné zuby ,,Otec mi už poriadne liezol na nervy!"
Mama sa usmiala a poťapkala ho po líci ,,Správne! A Slovensky! Oddnes iba po slovensky!" zamrmlala a nakukla mu cez rameno ,,Och, ty si bol na nákupe? Nemusel si!"
,,Kúpil som si niečo na jedenie a aj nejaké zásoby, počul som, že nemáš teraz príliš čas nakupovať," spiklenecky mrkol na svojho brata, ktorý mu z pohovky ukázal vztýčený palec.
,,Si veľmi milý," povedala mama a konečne ho pustila. Nathan si uhladil bledomodrú košeľu a odstúpil od nej o krok ďalej ,,Zložil som sa v hosťovskej, ak to nevadí," usmial sa na ňu a tým oznámil, že tu s nimi nemieni ďalej strácať čas a zmizol na hornom poschodí ich mezonetového bytu.
~*~
,,Mami a prečo nie?" mrnčala Dora, kým rodina kráčala k panelovému domu. Otec pritlačil kľúč na elektronický zámok dvier a tie zadrnčali. Erik sa do nich oprel celou svojou mušou váhou, aby otec obvešaný taškami mohol prejsť dnu.
,,Lebo!" prehlásila mama razantne, čím naznačila, že rozhovor o tom, či môžu mať ďalšie zviera, keď budú mať teraz väčší byt, je na konci a vpochodovala dnu. Dora kráčala urazene hneď za ňou, hladkala po hebkej čiernej srsti svojho kocúra a čosi mu naštvane šepkala do ucha. Erik zachytil iba: tá krava, nedovolí, osamelý a niečo vymyslíme.
Schody viedli o dve poschodia vyššie do bytov, ktoré sa nachádzali hneď nad luxusnými mezonetmi. Otec zložil všetky veci na zem, hľadajúc kľúče vo vreckách. Erik položil ďalšie tašky k tým jeho a oprel sa o chladnú panelovú stenu. Chodba bola dlhá a úzka, vyzerala ako nemocničná, z jednej strany boli okná a z druhej vchody do bytov. Tým však dom nekončil, viedli tam schody ešte na ďalšie poschodie a potom na strechu.
Šťukla zámka a dvere sa otvorili. Erik uvidel úzku chodbu a na jej konci oblúkový vchod do obývačky. Vstúpil dnu, po jeho ľavej ruke boli dvere a po pravej tiež. Otvoril tie ľavé a našiel tam izbu celú ladenú do červena, s červenou posteľou a závesmi. Jeho sestra otvoril izbu oproti a našla tam podobný nábytok, aj ostatné vybavenie, ibaže ladené do zelena.
,,To sú vaše izby!" oznámila mama a pomáhala otcovi s taškami dnu. Naskladala ich na koberček a ukázala na druhé dvere vedľa červenej izby: ,,Tu je spálňa a oproti je kúpeľňa."
,,Okej mami!" uškrnula sa Dora, zabuchla dvere izby, pustila kocúra na zem a vletela do kúpeľky. Erikovi bolo jasné, že si ju tak ľahko neprehliadne a tak sa pobral za otcom po ďalšie tašky. Náhlil sa po schodoch, bral ich po dvoch, nevšímajúc si dianie naokolo. Posledný schod preletel a pristál na čomsi mäkkom.
,,AU!" ozvalo sa dotknuto so zvláštnym prízvukom. Erik sa pozviechal zo zeme, kde pristál na neznámom telese a zadíval sa na obeť svojho atentátu. Bol to mladý muž s tými najzvláštnejšími očami aké kedy videl. Boli šedé, ako oceľ a popritom lesklé a plné iskier ako vodná hladina. Muž sa naňho díval spod dlhých bledých rias a zdvíhal sa zo zeme ,,Nevieš dávať pozor?"
Erik otvoril ústa a potom ich opäť zavrel. Muž si prehrabol blonďavú šticu, aby mu nepadala do očí a stále sa naňho pozorne díval ,,Nič sa ti nestalo?"
,,Zatiaľ žijem," zaklamal a sťažka prehltol. Nebola to pravda, lebo už dávno prestal dýchať a zinfarktoval, ako ho fascinoval tento chlap. Mal v sebe akýsi náboj.
,,Tak fajn," usmial sa naňho veselo a otočil sa na odchod. Podržal galantne dvere jeho otcovi, ktorý sa s ďalším náručím tašiek ponáhľal hore schodmi. Erik vzdychol, dívajúc sa stále za tým dotyčným a vzal otcovi jeden obrovský kufor, aby mu pomohol. Vyškriabali sa hore schodmi až do bytu, hodili tašky na stred obývačky a zvalili sa obaja do kresla, prudko oddychujúc. Erik študoval strop, akoby tam našiel čosi zaujímavé a pred očami mal tvár toho neznámeho, ktorého tak drzo zrazil z nôh. Bol... naozaj pekný.

~*~

Prvý deň v novej škole a on kvôli tej Dore musí meškať!
Erik hromžil a bežal za autobusom, ktorý mu skoro ušiel. Keď konečne nasadol, zo sedadla tesne pri okne sa naňho škerila jeho sestra ,,Tak si to stihol, ty narcis?" spýtala sa posmešne.
,,Hej," odsekol jej naštvane a posadil sa vedľa nej, skladajúc svoj ruksak na kolená.
,,Si sa tam parádil ako metrosexuál," neodpustila si rypnutie. Erik jej ukázal neslušné gesto a stočil hlavu na druhú stranu, aby sa s ňou nemusel rozprávať.
,,Ale no tak, neurážaj sa toľko!" uškrnula sa a postrapatila mu čokoládové vlasy. Erik naštvane zavrčal a potiahol ju za prameň tých jej, ktoré boli navlas rovnakej farby.
Obaja sa na seba urazene pozreli a keď videli svoje oduté, naštvané výrazy, naraz sa rozosmiali rovnakým smiechom.
,,Ale je tu veselo," ozvalo sa zozadu a medzi nich sa strčila strapatá, červená hlava.
,,Trochu," pripustila Dora a kúsok sa odtiahla, aby si chlapca, ktorý sa k nim tak drzo pritmolil, mohla obhliadnuť. Jediným pohľadom skonštatovala, že nie je najhorší a nádherne sa naňho usmiala.
,,Čaute, ja som Rob," uškrnul sa chlapec a popri hlave k nim prestrčil aj ruku ,,Idete na na moju školu, že?"
,,A to odkiaľ vieš?" spýtal sa Erik nedôverčivo.
,,Držíš prihlášku a rozvrh v ruke a je to napísané hore na hlavičke," uškrnul sa šéfovsky a zašiel si rukou do polodlhých, už aj tak strapatých vlasov. ,,Je to fajn škola, zapadnete!"
,,Snáď," usmiala sa Dora.
,,Také pekné slečny vždy zapadnú," mrkol na ňu Rob a otočil sa na Erika. Usmieval sa iba naňho a očami študoval jeho rysy ,,Prezradíte mi vaše ctené mená?" spýtal sa domáhajúc sa odpovede.
,,Ja som Dora!" prišla odpoveď z ľavej strany. Rob stále visel pohľadom na Erikovi ,,A ty?"
,,Erik," usmial sa naňho priateľsky a otočil sa, aby stisol dlho nastavovanú ruku. Rob mrkol a stočil pohľad na dvere. ,,Ešte dve zastávky a pristúpi aj ostatok party," oznámil, akoby to bolo samozrejmé.
,,Party?" spýtal sa Erik nedôverčivo. Nemal rád veľké zoznamovania a množstvo cudzích ľudí. On bol presným opakom svojej sestry, ktorá sa vyžívala vo večierkoch a iných hromadných podujatiach.
Zrovna sa Dora chystala na podrobný výsluch nového známeho, keď sa dvere autobusu otvorili a dnu sa vovalila partia detí v ich veku. Traja chalani, ktorý pristúpili, sa hneď vrhli k Robertovi, tľapkali si s ním a tlieskali za veľkých ovácií a za nimi vošli štyri dievčatá, všetky Roba objali a obkolesili sa okolo neho. Blondína v krátkej ryflovej sukni a tmavomodrom tričku si prisadla na voľné miesto vedľa neho a pobozkala ho na líce, prehadzujúc nohu cez nohu: ,,Prepáč zlato, ešte sme sa stavili v Mekáči."
Dora sa zamračila, keď to videla a Erikovi bolo jasné, že si naňho robila zálusk sama.
,,Počúvajte!" zahučal Rob na celý autobus a pár pohoršených starých dám sa otočilo ,,Toto je Erik a...eh, Dora! Budú u nás v triede nový, takže ich pekne pozdravte.
,,ČAAV!" zahučal najvyšší tmavovlasý chalan a zamával krabičkou z hranolkami vo vzduchu, pričom ich pár vyletelo do vzduchu a pristálo na vedľajšej stoličke ,,Ja som Peter!"
,,Tomas," natiahol k Dore ruku vysoký blondiak a zoširoka sa na ňu usmieval. Úsmev mu oplatila.
,,A ja som Miky," uškrnul sa útli, nenápadný chlapec a posunul si okuliare viac ku koreňu nosa ,,A volajte ma Miky!"
,,To všetci vieme, Miky," pretočila oči jedna svetlovlasá barbie v ružovom tričku, ktorá stála hneď vedľa neho a zaklipkala očami na Erika ,,Ja som Liana!"
,,A ja Nicole," strčila sa medzi nich druhá, tmavovláska so zvláštnymi, zelenkavými očami.
,,A ja Sára!" zapišťala drobučká, ružovolíca ryšavka a ešte o poznanie sčervenala.
,,Len sa oňho nepobite," ozvalo sa dievča vedľa Roba a žiarivo sa na Erika usmiala ,,Ahoj, ja som Viktória!"
,,Eh... teší ma," vykoktal Erik zmätene a prechádzal pohľadom po nových tvárach, snažiac sa opakovať si mená, ktoré už tri krát zabudol.
,,Viky si zapamätáš, ona je nezabudnuteľná," zašepkal mu do ucha Rob a Erik si všimol, ako sa menovaná zamračila, keď to započula.
Ešte chvíľu sedeli, medzi chalanmi prebiehala veselá vrava, dievčatá sa chichotali na ich vtipoch a Dora sa s Viky pustila do hovoru o škole. Erik ich iba nemo počúval, občas Dore čosi naznačil, ale radšej nerobil nič, iba sledoval za oknom ubiehajúcu cestu. Odkedy sem prišli šlo všetko podľa plánu, hneď v prvý deň v škole stretli Roba, ktorý im určite rád pomôže, bývanie bolo skvelé, všetko šlo hladko. Erik však nebol priveľký optimista a napäto čakal, kedy sa niečo pokazí. Pred očami mal stále tvár neznámeho cudzinca sám nevediac prečo, keď vedel, že ho už asi v živote neuvidí, istotne tam bol iba na návšteve, on nemá také šťastie, on nie!
Autobus zahlásil zastávku, kde mali vystupovať. Partia sa vyvalila von, ako veľká voda a skoro prevalcovala starenku, ktorá sťažka vystupovala. Erik sa za nimi vliekol, opatrne zostupujúc z autobusu. Zrazu sa k nemu natiahla ruku a stretol sa s plachým úsmevom ,,No poď ty nemehlo!"
Erik sa zadíval do Robových čokoládových očí a vďačne pomoc prijal. U nich v dedine chodil iba jeden autobus a ten nemal takto vysoké schody.
Rob ho s úškrnom potiahol dole a vliekol za sebou, ako handrovú bábiku. Dora sa mu stratila z dohľadu v hlúčiku ľudí, čo stáli pred vchodom do školy a o čomsi sa rozprávali. Videl, ako sa Peter oprel o múr školy a drzo si zapálil.
,,Tak vitaj v tejto mučiarni!" oznámil mu Rob a konečne pustil jeho ruku. Erik si ju podvedomo utrel do ryfiel a drzo zastrčil ruky do vreciek, keď kráčal ku škole
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dora Dora | Web | 24. března 2010 v 13:55 | Reagovat

Láááááska, anjelíííík!
Ľúbim, ľúbim, ľúbim! Teba aj SA!
Bože, prečo mi niečo vraví, že ten najkrajší na svete bol Dag?! Och, ja mám Daga... aj keď len takto... ale...
Ale k tomu ti ešte niečo poviem!

2 chiarasnicket chiarasnicket | 24. března 2010 v 15:34 | Reagovat

Ach, Lill, je to úžasné, úžasné, úžasné, ale prečo mi kurvafix, kradneš nápady, ktoré mi skrsli v hlave len pred týždňom! :D

Hej, páči sa mi to. Vyzerá to sľubne a teším sa na daľšiu kapitolu :)

P.S. Aby som len nevychvaľovala, dávaj si pozor, koľko krát spomenieš v dejovej línii vetičku: Zahrabol/prehrabol/zaryl rukou do vlasov :)

3 CajushHP CajushHP | Web | 25. března 2010 v 20:03 | Reagovat

Si nám nepovedala, kde v Bratislave..A tipujem, že ked si dala MOST, že by Petržalka?? Hm..No, nič to...Dobrá kapča...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama