Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



104. Kráľovské povinnosti

18. února 2010 v 18:08 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
Ak som sľúbila, do piatka ďalšia kapitola (ak, keby tak ešte niekto čítal tie moje správy na FCB, tak by z toho takéto veci, ako pod kapitolou nižšie, nevznikali, že? :D) No ale ok, tentokrát 100 komentárov, nech sa zasmejeme :) Veď ma poznáte *angel*
Ospravedlnte preklepy :)


104. Kráľovské povinnosti
Venujem Kiki, lebo ma naozaj pobavila :)


Harry veľmi rýchlo prebiahal chodbami a míňal prekvapené portréty, ktoré si šepkali a ukazovali si naňho.
Kdesi na polovici cesty sa zrazil s udýchanou McGonagalovou. Bola viditeľne bledá a rozrušená. Jej svetlé oči sa zabodli do Harryho ,,Máme... asi problém, pán Potter," vyjachtala. Harry zbledol ,,Niečo vážne?"
,,Žiaci! Nechcú odísť! V Chrabromile vzniklo silné jadro povstalcov, hlavne z vyšších ročníkov, ktorý sa spojili s tou hŕstkou z Bystrohlavu a Bifľomoru a žiadajú povolenie ostať a pomáhať!"
,,Kto?" spýtal sa naštvane.
,,Ten malý mukel s-"
,,Dudley?" Harry vypleštil oči na profesorku a zaškrípal zubami ,,Ideme za nimi!"
McGonagalová prikývla a viedla ho chodbami k Chrabromilskej klubovni. Pred portrétom Tučnej panej bolo množstvo študentov šiestych a siedmych ročníko a na ich čele stál Dudley vo vyťahaných ryfliach a tričku so Supermanom. Čelo mal zmraštené a ruky založené vbok.
,,Čo sa to tu deje?" spýtal sa Harry prekvapene, keď videl ten zástup ľudí, všetci v habitoch svojich fakúlt a popritom spojený do jedného celku, pripravený ho brániť . Mladí ľudia tak rozdielny a predsa podobný svojou odvahou. A hoci sa prerastený Dudley trochu triasol strachom, sánku mal pevne stisnutú a ústa skrútené v prísnej linke. Vyzeral ako vodca, veľký veliteľ, ktorý neustúpi.
,,Chcem tu ostať!" ozvalo sa z útrob davu a k tomu hlasu sa pridávali ďalšie podobné výkriky. Harry zdvihol ruku, aby sa jeho spolužiaci utíšili. Videl, ako si dopredu derie cestu Hermiona s Ronom, obaja sa držali za ruku a ich prsty boli pevne prepletené. Aj takto mohla ľudí posilňovať láska.
,,Áno, ostávame tu, chceme vám pomôcť, je to náš svet a naša budúcnosť!" preniesla Hermiona a uprela svoje nežné, mäkké oči na Harryho.
,,Chceme ostať spolu, tu s tebou, chceme chrániť, čo raz budeme vlastniť!" pridala sa prekvapivo Čcho Čchangová, malá, útla dievčina so šikmými očami a čiernymi vlasmi, a oblapila Dudleyho okolo krku. Harry prekvapene zamrkal, keď videl, ako Dudley nežne vzal jednu jej ruku do svojich a pohladil ju po vlasoch. Čcho sa odhodlane dívala na Harryho: ,,Veď koľko krát smie čarodejník brániť svoj život a budúcnosť tak urputne, ako sa to udeje teraz? Chceme pomôcť, keď už nie bojovať, tak aspoň pomáhať, vieme už ako-tak čarovať, poradíme si v nemocničnom krídle, alebo pri výrobe elixírov. Je to vojna a ak zomrieme, položíme život za život iných, lepšiu budúcnosť a Kráľa. Nemôžeš zachrániť všetkých, no budeš potrebovať pomoc!
Si Kráľ, si náš priateľ, všetci ťa poznáme, niektorí viac ako iný a chceme ťa podporiť, chceme byť pri tom, tu nás čaká budúcnosť! Nechcem nič viac, iba dostať šancu ukázať, čo v nás je!"
Harry vyzeral ohromene. Zhromaždilo sa tma tak veľa čarodejníkov, ktorý chceli obetovať svoje životy za budúcnosť. Nie len žiaci Rofkortu, ale aj učitelia, Aurori, ktorí prichádzali už od rána a aj bojovníci z iných krajnín, z ktorých prichádzali prosebné listy už od rána.
Smie to však dovoliť?
Jeho zrak skĺzol na Hermionu, ktorá nervôzne stláčala Ronovu ruku, na Dudleyho, ktorý objímal útlu Čcho svojími pažami a tá sa v jeho zovretí strácala.
,,Prosím, Harry!" dopredu prešiel vysoký blondiak, jediný v slizolinskom habite so znakom hada na prsiach.
,,Draco, ako toto odomňa môžete žiadať?" podivil sa Harry tichým hlasom. Draco sa díval do jeho očí a chápal, videl tam iba vystrašeného, nerozhodného chlapca. Chlapca, ktorí tak zúfalo potreboval objať. ,,Bol by som zodpovedný za..." Harryho hlas sa zlomil.
,,Dovoľ nám ostať aspoň zatiaľ na hrade, iba na pomoc," Dracove oceľové oči sa zahľadeli do Harryho tváre prosebne a úprimne: ,,Chcem ostať s Charliem!"
,,Dobre," hlesol Harry a musel odvrátiť tvár, lebo by to nevydržal . Ozval sa potlesk.
,,Bystrohlav a Bifľomor pomôže madame Pmfreyovej, ostatok dostane na povel profesorka McGonagalová a povie im, kde treba pomôct. Draco ty smieš ísť za Charliem, príde do hodiny aj s Lady Brandovou a jej manželom, postaraj sa o nich aj so Severusom a..." Harryho oči sa karhavo zastavili na Dudleym a ten o krok cúvol ,,Drahý bratranec, ty pôjdeš so mnou!" Harry znel až strašidelne autoritatívne a nik sa neodvážil ani odporovať. Žiaci sa rozbehli podľa pokynov, Dudley sa roztrasene šuchtal za Harrym, ktorý vystupoval na stále vyššie poschodia..
,,Hneváš sa?" spýtal sa po chvíli ticha.
,,Áno," odpovedal Harry prosto a pokrčil plecia ,,Ale na seba!"
,,Prečo?" spýtal sa Dudley prekvapene.
,,Budem vinný za každé zranenie, ktoré sa im stane. Hrad je síce bezpečný, ale raz tú ulitu prelomia a dovtedy... môžeme sa iba pripravovať na veľký útok, ktorý bude o to ničivejší!"
,,Tak... útočme aj my, nie?" Dudley sa naňho zmätene pozrel ,,Nebudeme sa snáď stále iba brániť, nie? Ty máš dosť mocných kúziel, aby si ich zničil, nie?
Harry naňho zronene pozrel ,,Nie je to také jednoduché,"
,,Prečo nie, Harry? On ti zabil mamu a otca, zabil mi tetu, ktorú som nikdy nepoznal a ty žiješ, aby si sa mu pomstil, aby si ho prekonal a bol silnejší. Prečo sa bojíš ublížiť mu?"
,,Nechcem byť ako on, nechcem ho..." Harry zamietavo pokrútil hlavou.
,,Zabiť?" Dudley natočil krk na stranu a díval sa naňho prenikavým pohľadom. Zastali na prázdnej chodbe. Harry sklopil oči ku kobercu a študoval na ňom vzor: ,,Možno, hlavne nechcem byť zlý!"
,,Nie si, lepšieho človeka nepoznám!" Dudley sa usmieval. Harry opäť vykročil a ťarbavé kroky jeho bratranca ho nasledovali.
,,Prečo ho vlastne nechceš zabiť? Prečo nezabiješ jeho démonov?"
Harry sa prekvapene pozrel na Dudleyho ,,Odkiaľ vieš o démonoch?"
,,Každý sa tu o tom rozpráva! Tak prečo?"
,,Bojím sa smrti," priznal pošepky. Dudley na chvíľu zmĺkol, asi premýšľal. Jeho plavé obočie sa krčilo do nepekných tvarov ,,Chceš povedať, že ho nechceš zabiť?"
,,Prehrám, ak to neurobím," zašepkal Harry smutne. Dudley zrazu chápal, vedľa akého veľkého človeka zrazu kráča. Ako veľa obetuje, pre svet a ľudí. Svoje vlastné svedomie, svoj život a hlavne... myseľ. Pretože Harry z toho všetkého začínal blázniť!
Kráčali ešte chvíľu potichu, Dudley znechutene škrípal zubami. Nechcel, aby Harry musel toto všetko urobiť.
,,Bude to veľmi nebezpečné?" spýtal sa po minúte. Harry naňho prekvapene pozrel a potom sa znova díval na cestu. Slová, ktoré mu vravel boli akoby ďaleké a nezúčastnené. Dudleymu sa nepáčila táto jeho nová vlasnosť, keď rozprával tak chladne a pravdivo: ,,Všetko, čo tu odteraz uvidíš bude nebezpečné! Môžu ti ublížiť naše zbrane, zraniť ťa kúzla, naše lieky ťa nevyliečia, lebo nemáš magické jadro, ale mal si na výber. Ešte môžeš cúvnuť!" Harry sa kútikom oka na Dudleyho pozrel, akoby čakal, že utečie. Chlapec kráčal smelo ďalej: ,,Nechcem utekať od niečoho, čo som konečne našiel!"
Úsmev na tvári mladého Kráľa prezrádzal, že je spokojný s tou odpoveďou. Kráčali už potichu, kým onedlho nezastavili pred kamennou obludou, ktorá sama prehovorila. Dudley sa pri tom zvuku mykol, no odvážne vykročil na schodisko, ktoré im obluda odhalila. To ich samé vyviezlo hore do veže. Miestnosť bola oválna, a plná zvláštnych vecí, ale čo prvé Dudleyho upútalo, bol obrovský červený vták , ktorý ich pozdravil krátkym zaškriekaním.
,,Félix!" Harry sa usmial a pohladil tvora po perí. Ten blažene zavrel viečka a cvakol zobákom.
,,Pomôžeš mi?" spýtal sa Harry nežne a odtiahol ruku. Vták otočil hlavu na Harryho a naklonil ju nabok, akoby nechápal, čo po ňom chcú. Dudley už chcel podotknúť, že mu možno nerozumie, veď je to iba vták, no vtom sa obrovské, ohnivé krídľa roztvorili pred Harrym, a Félix prikývol.
,,Potrebujem Chrabromilov meč," šepol Harry. Vták naštvane našuchoril perie a cvakol zobákom. Potom sa otočil a elegantne sa spustil dole z bydla, následne letiac cez okno smerom k zakázanému lesu.
,,Ďakujem," šepol Harry už do prázdna a úsmev sa roztiahol po celej jeho tvári.
*
Ak by niekto chcel tvrdiť, že Harry Potter bol obyčajný chlapec, asi by mu to nikto neuveril. Cítil sa tak zvláštne, keď večer stál pred zhromaždením najvyššieho čarodejníckeho úradu a musel čeliť toľkým otázkam a náporu prosieb. Jeho oči však stále viseli na jedinom mužovi a keď potom vychádzal z Veľkej Siene, kde sa toto zasadnutie konalo, ten muž ho nasledoval, pritiahol si ho do náručia a dlho, pevne objímal. Harry bol rád, keď ho Severus objímal, potreboval jeho objatia a bozky, veľa bozkov. Lenže to najťažšie ho ešte len čakalo a on to vedel. Bol si toho vedomí, keď sa o pár hodín neskôr, v ten nočný čas stretol so Siriusom, Luciusom Malfoyom a Dumbledorom, keď ho Severus chytil pevne za ruku a obaja sa premiestnili na miesto plné mágie a kúziel. Stonehenge. A po jeho okraji ľudia, veľa ľudí, čakajúcich iba naňho. Harry zdvihol zrak k Severusovi, ktorý ho ešte stále nežne držal za dlaň a uvoľnil sa u jeho objatia: ,,Teraz už musíme kráčať samy," šepol s fingovaným úsmevom a trochu sa vytiahol na špičkách, aby ho pobozkal symbolicky na ústa. Severus ho pohladil po líci a potom kráčal s Albusom a Siriom na ich mieste. Harry počkal, než uzatvoria kruh, prudko sa nadýchol a tiež vykročil. Boli tma všetci, Egyptská kráľovna zdvihla nenápadne ruku na pozdrav. Harry okolo nej prešiel, pomaly kráčal okolo všetkých na strane dobra, až sa zastavil pri osobe presne v strede stretu dobra a zla. Albus Dumbledore sa nenápadne usmieval.
,,Stalo sa niečo?" Harry naňho prekvapene pozrel.
,,Voldemort si neverí, priniesol si stráž," šepol a ukázal očami za seba. Aj strana zla bola plná, nik nechýbal. Harry vykročil stredom k opačnému koncu kruhu. Osoba v temnom plášti stále nehybne, úplne skrytá pred zrakom ostatných čarodejníkov.
,,Ukáž svoju tvár," poručil Harry automaticky, keď zastal naproti lordovi Voldemortovi. Bledé, chudé prsty sa zdvihli do vzduchu a pomaly nechali kapucu skĺznuť na plecia. Harry sa díval do očí Júliusovi Snapovi.
,,Predsa sme sa znova sstretli," šepol tými krásnymi ústami, no jeho hlas bol stále chladný a syčavý, akoby sa prekrikovalo množstvo hadov. Harryho striaslo.
,,Chcel ssi sssa sso mnou rozzprávať, nie? Preto ssi zzvolal toto zzhromaždenie, nemám pravdu?" Voldemort hovoril pomaly a rozvážne, tak aby každé slovo štípalo svojím znením. Harry ostával pokojný. Nad Stonehengom sa stiahli oblaky a zatienili mesiac, fakle, ktoré osvetľovali staré kamene sa zachveli vo vetre.
,,Už ssa blížžia, moji malý," sykol Voldemort a jeho oči sa vyvrátili na oblohu: ,,Tvoje posledné sslová, Potter?"
,,Ja ešte nejdem odriekať posledné priania," odvrkol Harry nevrlo a jeho oči sa zabodli do pohľadnej, mladíckej tváre ,,Poslal si na mňa démona, alebo iba kúzla?"
,,Nechaj ssa prekvapiť, malý Harry, nechaj ssa prekvapiť!" pery sa skrútili do krutého úškľabu ,,Myslíš si, že vyhrášš aj tento boj?"
,,Možno nie, ale hodlám vyhrať túto vojnu!" Harryho a Tomove oči sa prepalovali. Akoby vyčkávali, ktorí z nich urobí nejakú chybu, ktorí prvý uhne pohľadom. Ani jeden však nehodlal ustúpiť, v Anglicku sa výrazne ochladilo. Voldemort zrazu zaklonil hlavu a díval sa na temnú oblohu zbavenú hviezd ,,Sú nad Londýnom!"
Harry pevne zaťal päste, aby udržal zlosť. Cítil, ako by sa najradšej rozbehol a jednu mu vrazil, no nesmel, nie tu.
,,Porazím ťa, Tom Ridlle, to mi ver!" zasyčal cez zaťaté zuby a chcel pokračovať. Voldemortova ľadová ruka ho však chytila pevne za zápästie, až ním trhlo. Všetci čarodejníci okolo sa mykli, ako siahali po prútikoch, no primrzli na mieste, keď videli, ako sa Harry pomaly otočil k Voldemortovi a odhodlane mu pozrel do očí: ,,Čo chceš?"
Krehké, bledé prsty siahli do vrecka a Harry v strachu, že vytiahne prútik, zamrzol na mieste. Miesto toho mu však do ruky bolo vtisnuté čosi ľadové a hladké.
,,Ja ťa nezničím, ale dostanem..." usmial sa naňho Voldemort falošne a pustil jeho zápästie. Harry ani nepozrel na ten kúsok akéhosi kameňa, ktorý mu bol daný, a zastrčil si ho do vrecka nohavíc.
Prechádzal kruhom ďalej, postupne ku koncu, keď ho útla rúčka zachytila za cíp habitu. Bellaytrix Lestrangerová uprela naňho prosebné oči: ,,Počkaj!"
Harry zastal, útla rúčka sa obtočila okolo jeho zápästia a Bellatrix si ho pritiahla bližšie, ich nosy sa skoro dotýkali, keď šepkala: ,,Vypočuj... ma! Si v nebezpečenstve!"
,,To viem aj sám!" odvrkol Harry a vytrhol sa jej. Tá žena mu bola odporná.
Bellatrix ešte o poznanie zbledla, ak to vôbec bolo možné a opäť uchopila jeho ruku. Zaryla nechty do jeho pokožky: ,,Nerozumieš..." šepkala podivným hlasom blázna a jej oči sa pleštili do dialky, kdesi za Harryho ,,To... to čo si vtisol do dlane, vieš čo.. to je?"
Harry siahol do vrecka, aby sa pozrel na ten kameň, no Bellatrix ho zastavila ,,Nie! Všimne si zradu, pán všetko vidí!" vravela trochu ako domáci škriatok a krčila sa, aby sa tesne vyhla svetlu fakli, ktorá žiarila tesne pri nich. Vystrašene sa obzerala cez plece na postavu zahalenú v čiernom plášti, ktorá sa prepaľovala pohľadom s Albusom Dumbledorom. Obaja viedli tichý, očný súboj a zdalo sa, že lorda Voldemorta nič iné nezaujíma.
,,Čo sa teda deje?" spýtal sa vystrašenej Bellatrix a v hlase mal naliehavosť.
Jej čierne vlasy sa zavlnili okolo jej bielych líc, ako sa prudko nadýchla v odpoveď: ,,Kameň manželstva, on ho... použil ho!" tvárila sa, akoby ju to urážalo. Harry nechápal.
,,Kameň mu ukázal teba," šepla tak ticho, že to chlapec skoro prepočul. Chvíľu mu trvalo, než si uvedomil jej slová. Ruka mu vyletela k ústam, aby potlačil výkrik. Smaragdové hlbiny sa zabodli do Bellatrixinej tváre pátravo a prekvapene: ,,Ako je to možné, veď-"
Šedé oči jednej zo sestier Blackových stmavli vzrušením, do hlasu sa jej vkrádala temnota: ,,On chcel Kameň oklamať,
nevyslovil pravé meno a to Kameň urážalo. On nehľadal lásku s ktorou bude šťastný, on v kameni hľadal moc, niekoho s dokonalou genetickou informáciou a tak mu ho kameň ukázal. Ukázal teba, lebo ty si mocný čarodejník, Harry Potter! On chce mocného partnera, lebo si myslí... on si mylne myslí, že keď splodí deti, bude ich smieť použiť ako živé schránky jeho duše, ako teraz Juliusa! Je to hanebné, tak strašne hanebné! Iba ty ho môžeš zastaviť, Harry Potter! Iba ty máš toľkú moc, Kráľ!" A Bellatrix kľakla pred ním na kolená. Harry rozpačito cúvol a veľmi rýchlo jej prikázal opäť vstať. Rozhliadal sa, koľko ľudí si to všimlo, ale ostatný, akoby boli slepí a hluchí.
Harry netušil, čo povedať, v prstoch prevracal kúsok kameňa: ,,Prečo mi to vlastne všetko vravíš?"
Rozochvená Bellatrix sa prudko nadýchla a jej prsia v tesných, čiernych šatách, ako táto noc, sa zdvihli. Uhla pohľadom: ,,Ja... lebo... lebo ho asi milujem!"
 

14 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

Zobrazit vše (123)
Zobrazit starší komentáře

101 Kiki Kiki | 19. února 2010 v 19:37 | Reagovat

:-D  jo jáááááááá

102 saša saša | 19. února 2010 v 19:37 | Reagovat

no a blížime sa k 100 kto bude prvý???????? :-P  :-D

103 Kiki Kiki | 19. února 2010 v 19:37 | Reagovat

sakra...a kde je ta další kapitola?   *teď se podívá a zjistí že je tam už půl hodiny a jde si omlátit hlavu o zeď* O_O

104 saša saša | 19. února 2010 v 19:38 | Reagovat

tak to bolo pekné a máme 100 komentíkov a môžme mať novú kapačku :-D

105 Kiki Kiki | 19. února 2010 v 19:38 | Reagovat

no jo..ale já měla připravený pro stovku proslov!  :-? hmmm jsem to trošku prošvihla..no nevadí...

106 Kiki Kiki | 19. února 2010 v 19:39 | Reagovat

hele počítají se tyto komenty jako bonus? například že by se odečítal počet příštích komentů pro příští kapču? :-P

107 Kiki Kiki | 19. února 2010 v 19:40 | Reagovat

a vůbec... příště na to dlabu...  8-O udělám si soukromý odběr...budu tě mučit po mailu..hahaha...a budu si číst sama...  :-D  vymučila jsem jiné autory...z tebe to dostanu taky...muhehehhehehehe (stále žádný ďábelský smajlík???) O_O

108 Kiki Kiki | 19. února 2010 v 20:00 | Reagovat

:-D kde to vázne?

109 Kiki Kiki | 19. února 2010 v 20:00 | Reagovat

hele nejdřív přidej další kapču, pak až teprve dedukuj jak dlouho mi trvalo to všechno napsat... 8-)

110 Kiki Kiki | 20. února 2010 v 8:46 | Reagovat

8-O  tedy...hlavně žes chtěla stovku že jo? a já chci kapču...KAPČU KAPČU KAPČU !  :-D

111 Morsie Morsie | 20. února 2010 v 11:21 | Reagovat

Páni, musím říct, že jsi mistryně napětí, a hrozně moc se těším na další kapitolku :-)

112 Teressa Teressa | 20. února 2010 v 11:32 | Reagovat

uzasna kapitola...to by som teda do belly nepovedala...uz sa neviem dockat pokracovania =) rychlo prosiim =) :-)  :-)  :-)

113 oronis oronis | Web | 20. února 2010 v 11:47 | Reagovat

pěkná kapitola, mohla by už přibýt další, protože kiki se už postarala o splnění limitu :-)

114 kiki kiki | 20. února 2010 v 13:19 | Reagovat

oronis: někdo musel ne?  :-D

115 oronis oronis | Web | 20. února 2010 v 13:20 | Reagovat

[114]: jasně že jo, ale kapitola pořád nikde :-D

116 Kiki Kiki | 20. února 2010 v 13:46 | Reagovat

to považuji za pohrdání soudním dvorem!  :-D  

"už je čas pane profesore..." :-?
koukám tu už od božího rána a furt nic... ostuda tohleto!

117 oronis oronis | Web | 20. února 2010 v 14:25 | Reagovat

taky čekám na další kapitolu už od rána  a ona pořád nikde :-) a nevím jak dlouho to bude ještě trvat, než se naštvu  :-D  :-D  ;-)

118 Kiki Kiki | 20. února 2010 v 14:34 | Reagovat

mě hněv opustil po 50tém příspěvku... :-D ale to ještě neznamená že se nemůže vrátit že?  8-O
tsss já své slovo splnila! sto příspěvků! příště se na to fakt vybodnu a udělám nálet na mail a bude... :D

119 oronis oronis | Web | 20. února 2010 v 15:18 | Reagovat

:-D to bude asi zajímavý
doufám, že příště bude limit o hodně nižší  8-) jinak se asi zblázním :-D
PS:už žvaním blobosti :-D  :-D  :-D

120 sluzy sluzy | 21. února 2010 v 14:06 | Reagovat

wow O_O Tu sa deju veci...Mam strach...nemam rada zimu...a ani ten hadi ksicht!uz aby dal pokoj :-?

121 Paulik Paulik | 21. února 2010 v 14:38 | Reagovat

:-D  :-D  :-D  no tak totooo.. chudak lilly.. takto ju trapit.. akoze 120 komentarov ..  :-D  :-D  :-D .. dost sila-.. ludia netlacte aj tak neda skor nez sa jej to podari napisat.. ja ju uplne chapem .. obcas muza nie a nie prist.. inak voldik by uz mohol otrcit kopyta... a myslim ze zabit by ho mohol sev.. ten by si to aj vychutnal .. :-P  :-P  :-D  :-P  :-P

122 Kiki Kiki | 21. února 2010 v 16:54 | Reagovat

ale dyť se chlubila že další kapču už má!
mě tohle silně připomíná vytírání jedenáctipatrového paneláku  8-O  - nakonec efekt taky nevidíš...

123 Anna Anna | 24. února 2010 v 21:20 | Reagovat

Pěkné kapitoli, těším se na další.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama