Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Piata noc s Harrym

15. prosince 2009 v 5:00 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Päť dní a päť nocí
Nie je vždy všetko také, aké sme si to vysnívali... Draco sa ani nepokúšal snívať, bolo príliš neskoro v noci a potom príliš skoro ráno. Ale na snívanie je vraj čas vždy... Alebo?

Koniec, bolo to krátke, že? :) Sorry, iba taká oddychovka a krátke kapitoly. Tak ako to nakoniec skončí?

Dobré ráno želá Lilly!

Piata noc s Harrym


Dnes tu boli všetci. Ron, Hermiona, Remus, Sirius, Luna s Nevillom, dokonca aj nový minister mágie Kingsley Shackelbot. Svet sa viditeľne pomaly spamätal zo svojho prudkého pádu a Draco si to ani nestihol uvedomiť. Všetci sa k nemu zrazu správali, akoby bol iba obyčajný človek, nik nehľadal dôvod, prečo je tu už päť dní, dlhých päť dní, keď výčitky ničia jeho dušu a krátky spánok plný zlých snov zasa jeho telo.
Bolo už neskoro, keď odišli aj Weasleyovci a Sirius. Remus, ktorý trval na tom, že dnes tu bude on strážiť Harryho spánok, sa posadil do kresla v rohu oproti Harryho posteli a po chvíli zadriemal. Pomaly ubúdajúci mesiac presvetloval svojou mäkkou perlovou žiarou celú izbu. Vyzerala tak ešte zlovestnejšie, než cez biely deň. Draco hladil Harryho po tvári, odhŕňal mu vlasy z čela a jeho prsty pomaly skĺzli k jeho perám, po ktorých prechádzal sem a tam, cítiac ich hebkosť.
Položil tvár na Harryho rameno a ruky obtočil okolo jeho pása. Stolička, na ktorej sedel, sa zhúpla a jeho viečka sa pár krát zatrepali. Bol unavený...
Cítil ako pod jeho rukami slabučko bije srdce v pravidelnom rytme, ako Harry dýcha slabunko, no predsa a to bolo ukľudňujúce. Vzal jednu jeho studenú ruku do svojich a ohrieval krehučké prsty v svojich dlaniach.
V tej mesačnej žiare bola Harryho tvár ešte bledšia a strašidelnejšia. Draco mimovoľne hladil chrbát jeho ruky a premýšľal. V mysli mal veľa okamihov, ktoré si zapamätá. Ich nenávisť, ich spoluprácu, ich šarvátky, tie hlúpe detské hry... a ich minulosť, ktorá bola síce bolestivá, ale bola. Rád by ju vymazal, no takú moc nemal nikto.

Pomaly vstal zo stoličky, tichúčko aby nezobudil vyčerpaného Remusa a položil sa vedľa Harryho, túliac sa k jeho ramenu. Jednu jeho ruku si opäť vzal do svojich a hladil ju. Prial si takto ležať večne, vedľa neho, nehybne a ničím nerušený. Pri jeho perách sa nečakane ocitol Harryho spánok a Draco ho rozšafne pobozkal. Ani netušil prečo to robí, keď zrazu začal jeho tvár zasypávať drobučkými bozkami. Tak veľmi si prial, aby Harry teraz otvoril oči, tak veľmi si prial bozkávať ho ozajstne, milovať sa s ním ozajstne. Ľúbiť ho a byť s ním. So skutočným Harrym, tým, ktorý to nikdy nevzdáva. Miesto toho vedľa neho ležalo telo síce živé, ale bez duše, ktorá bola jeho podstatou. A popritom jeho tvár stále vyžarovala auru sily a nežnosti, ktorá sa v jeho prípade nevylučovala. Bol tak nádherný... a popritom ten pohľad bol zvláštne bolestivý.
Draca ničil fakt, že Harry možno spí týmto spánkom prekliatych, práve kvôli nemu. A v toľkých výčitkách, ktoré zaplavili jeho myseľ nepripravenú ho nenapadlo, že on mu vlastne zachránil život a nebyť jeho Harry prehrá. Neuvedomil si, že Harryho držala tie roky iba tá láska a viera, že Draco raz obráti kartu. A keď sa to potom stalo, hoci päť minút pred dvanástou, donútilo ho to ísť do boja s hrdo vztýčenou hlavou, hoci nie tak celkom pripraveného. A on vyhral, zachránil ten svet pre nich, v slepej viere, že Draco by ho mohol... že ho možno...
Draco cítil, že má riasy ťažké od jemných kvapôčiek, ktoré sa na nich zachytili a pomaly brázdili jeho líca. Jedna skĺzla až na jeho pery a tak sa nahol a obdaroval ňou aj Harryho ústa, aby aj on vedel, ako trpko chutí pre Draca Harryho výhra.
Cítil pod sebou trhaný nádych, tak prudký, ako život sám. Pery pod tými jeho sa tvorili, keď sa Harry chcel nadýchnuť a Draco dostaol svoju príležitosť. Nevyužil ju však, miesto toho sa prudko odtiahol. Telo pod ním sa hýbalo. Harry zývol, ako po veľmi dlhom spánku a potom otvoril oči. Skoro vyskočil z kože a jeho srdce sa prudko rozbúchalo, keď uvidel, kto sa nad ním skláňa. Kúzlo, merajúce jeho tep sa zrazu bláznivo rozpípalo a Draco sa vystrašene obzrel, či ten zvuk nezobudí Remusa. Ten sa však ani nepohol, akoby naňho zoslali kúzlo.
,,Dra-"
,,Pšt..." zašepkal Draco a priložil mu prst na pery. Harry vypleštil oči a obzeral sa okolo. Jeho ruka automaticky našla Dracovu a ten sa rád nechal držať a potom aj pevne objať. Harry ho držal veľmi, veľmi dlho, dusil ho svojou láskou. A potom sa zrazu odtiahol a zadíval sa naňho ,,My sme to prežili!"
,,Ty skoro nie-" skonštatoval chladne, hoc jeho srdce robilo v hrudi radostné saltá a žalúdok sa zvieral šťastím a nervozitou.
,,Ale- Prežil som! A ty tiež, mi obaja... Je po všetkom, či... nie?"
Draco sa krivo usmial ,,Asi áno-"
Harry sa vtedy odtiahol, ľahol si naspäť na lôžko a opäť zívol ,,Tak sa môžem konečne... spokojne vyspať!"
Draco sklamane vydýchol ,,Spal si už dosť?"
,,Koľko?" zamumlal Harry rozospatým hlasom.
,,Päť dní!"
,,Hmm... päť dní-" Harry znova zívol a už nebol v tomto svete. Sladko snil a Draco skĺzol späť na svoju stoličku, rozhodnutý nad jeho pokojným spánkom bdieť celú noc.

Ráno ho prebudila sestrička. Draco žmúril do prudkého svetla, ktoré sa odrážalo od bielej do jeho úbohých, unavených očí a pomaly sa mu do hlavy vracali spomienky na predošlú noc. Pomyslel si, Že to musel byť sen, lebo Harry vyzeral stále rovnako, stále spiac na svojom lôžku, rovnako nádherný. Aký to bol preňho šok, keď sestrička vzala jeho ruku, aby zmerala potrebné údaje a on otvoril oči. Draco vykríkol, čím zobudil Remusa. Ten už stál na nohách s prútikom napriahnutým, keď izbu preťal jasný, veselý smiech. Bol Harryho, ktorý sa posadil na posteli a tvár mu zdobil zubatý úsmev. Vyzeral ako príliš veľké dieťa na Vianoce.
,,Remus!" vykríkol s nadšením a natiahol k svojmu starému kamarátovi ruky. Remus sa prirútil ako veľké zviera a prudko ho objal. Harry sa iba smial, keď Remus plakal, výskal a pobehoval po izbe. Sestra zatiaľ robila akési testy a miesto toho, aby bola šťastná, iba krútila hlavou, že všetky jeho životné funkcie sú v poriadku a po kóme to je zriedkavé. Nakoniec mu však postavila na nočný stolík pár elixírov a odišla.
Draco toto všetko vnímal ako vo sne. Vynárali sa otázky, ktoré vedel, že prídu. Iba ich nečakala tak skoro. A čo teraz, ako sa zachovať? Má sa tváriť, že sa nič nestalo? Má sa mu vrhnúť okolo krku? Má mu povedať, čo sa to v ňom prebudilo? Má ho nechať tak, žiť si ďalej svoj život hrdinu?
,,Idem všetkým zavolať, Harry! Veď počkaj, aký budú natešený, keď sa dozvedia, že si už v poriadku!" vyhŕkol zrazu Remus a vyletel dvermi skôr, ako sa Harry či Draco stihli za ním obzrieť.
Miestnosť sa ponorila do rozpačitého ticha. Draco študoval linoleum na podlahe a Harry sa díval z okna. Svitalo.
,,Pozri Harry, ja-"
,,Draco-"
Obaja sa ozvali naraz a aj naraz stíchli. Ich pohľady sa prekvapene stretli. Harryho tvár rozžiaril úsmev ,,Cením si, že tu si. Znamená to pre mňa viac, ako keby si i povedal, že ma máš rád"
,,Ale ja ti to nepoviem," zašepkal zahanbene a odvrátil tvár.
,,Veď ja viem a rešpektujem to, ale iba fakt, že ti stojím za to, aby si tu dnes ráno sedel... a minulú noc-"
Draco našiel jeho pohľad. Vedel, že sa musí smiať očami, pretože ledva udržal úsmev na tvári. ,,Ja ti nepoviem, že ťa mám rád, pretože nemám. Je to čosi viac. Ja ťa asi milujem-" A vtedy sa rozosmial. Harry ostal rozpačito sedieť na posteli a aj jeho ruky prestali žmoliť roh vankúša, ako to robil predtým od nervozity: ,,ČO?!"
,,Som šťastný, že si opäť vo svete živých!" uškrnul sa a nahol sa. Harrymu na chvíľu nedýchal.
,,Zľahka, dýchaj. To, že dýchaš je pre mňa jediná cena útechy, že som zradil svojho pána!"
,,Môžem ti robiť nového, ak chceš," uškrnul sa Harry a zhlboka sa nadýchol.
,,Porozmýšľam o tom..." zamumlal Draco pobavene a pritisol konečne svoje pery na tie jeho. Harry sa nechal zatlačiť na vankúš a Draco k nemu poslušne vliezol, jazykom preskúmavajúc taje jeho úst.
Ten úžasný okamžik trval príliš krátko, aj keď to mohli byť hodiny, čo sa spolu bozkávali v príliš hygienicky čistých perinách nemocnice. Skončil sa však hlukom, ktorý sa ozýval z chodby.
Draco prekvapene odskočil a posadil sa na stoličku. Práve včas, lebo dvere sa rozleteli a dnu vtrhol Weasley a za ním banda ďalších tisícov a tisícov ryšavých hláv. Aspoň sa mu to tak zdalo. A potom Grangerová a Black a samozrejme Remus, ktorý ho vyhľadal pohľadom a jedno jantarové, vlčie oko naňho spiklenecky mrklo. A potom už bol Harry vtiahnutý do víru farieb a rúk, ktoré ho objímali a pier, ktoré ho bozkávali na líca a hlavne všetkých tých nechutných Weasleyovcov. Opäť si nikto nevšímal Draca Malfoya, ktorý ostal sám sedieť na stoličke pri posteli chlapca, ktorý znova prežil, aby bol ešte slávnejší a obletovanejší.
Na chvíľu sa však Harryho hlava vynorila zo spleti tých tiel, čo sa naňho tlačili a usmial sa naňho. Jeho pery jasne naznačili ,,Ja si ťa potom najdem, choď sa vyspať-" a znova zmyzol v dave. Draco sa spokojne zdvihol zo stoličky, ešte raz sa pousmial nad šťastnou rodinkou pri posteli a vykĺzol na chodbu.
Ako tak kráčal chodbou, zastavil ho známy hlas ,,Počkaj!"
Draco sa otočil a zbadal Remusa, ako k nemu beží a čímsi máva vo vzduchu ,,Toto si máš vziať!"
,,Čo to je?" Draco mu vytrhol obálku z rúk. Remus sa iba tajomne usmial a už ho nebolo. Draco roztvoril list a našiel dnu veľký, mosadnzný kľúč a na kúsku odtrhnutého pergamenu, ktorý bol z druhej strany popísaný lekárskymi údajmi slová: Grimualdove námestie 12, počkaj si tam na mňa ešte chvíľu. -Harry
Draco zastrčil list s kľúčom do vrecka, vyšiel von a premiestnil sa, mysliac na miesto, ktoré to všetko začalo a ktorým sa to skončí. Na miesto, kde chcel s ním stráviť zbytok života.
Nie vždy sa všetko vyvíja tak, ako by sme to chceli. Občas nastane chyba v systéme a čosi zmení smer. Keď však dôjdeme k cieľu, tak je ešte sladší, ako sme si ho kedy predstavovali. Je totiž konečne náš.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Paulik Paulik | E-mail | 15. prosince 2009 v 5:43 | Reagovat

dobre ranko lilly.. ;-) kraasnucky koniec.. taky bol draco zlaty ked sa trapil.. zaujimalo by ma by ma co sa dialo na tom grimauldovom namesti potom..  :-D  :-D  :-D  :-D  :-P nedopises epilog????  ;-) ja som si tuto minipoviedku velmi oblubila a myslim ze aj iny.. mozes aj inokedy takuto peknu vec na relax ked budes mat napad..  ;-)  ;-) ... a samozrejme za tuto dakujeme.. papa... tak ja idem na tu nultu..  ;-)

2 Wierka Wierka | 16. prosince 2009 v 19:20 | Reagovat

;-)  úžasný...  vážne, moc pekná povidka, škoda že už konči...  :-D  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama