Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Naše posledné Vianoce

24. prosince 2009 v 17:00 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky
Prvá poviedka s týmto párom na tomto blogu. Tak trochu naznačujem, čo mám pre vás pripravené na budúci rok :) A kedže som sa do týchto dvoch zamilovala, čakajte veľkú nádielku. Toto máte zatiaľ pod stromček :)

Šťastné a veselé všetkým!


Naše posledné Vianoce



James Potter. Osoba nenávidená a milovaná v mojom živote. Keď som skloňoval meno tejto osoby vravel som súčasne o probléme ale aj o tej vlne vzrušenia, ktoré ma zaplavilo iba vyslovením toho mena.
Mal by som asi vysvetliť, ako začal tento bizardný kolotoč lásky a nenávisti a ako sme prežili spoločne roky v ktoré sme si nikdy nedali pokoja prenasledovať toho druhého. Lenže mne sa dnes nechce vysvetlovať. Sú Vianoce, čas pokoja, sviatky plné radosti, úsmevov, narodenie pána, môjho spasiteľa, ktorý ma chráni pred tým, aby som sa z toho všetkého nezbláznil. Sú to naše posledné spoločné Vianoce, posledné na hrade, jeho posledné slobodné obdobie predtým, než si ju vezme. Ale o tom nechcem hovoriť. Jediné čo v tento deň chcem je byť ešte chvíľu s ním. Pritisnúť moje pery k tým jeho, pritisnúť telo k telu, vtlačiť ho do teplej postele, šepkať mu do ucha ako ho milujem a popritom ho sladko týrať každým mojím dotykom.
Práve preto schádzam dole po schodoch a mierim na siedme poschodie. Vyšlapem tých pár schodísk a som v ciely, s vytúženou cenou opierajúcou sa o múr. Má v ústach arogantne zastrčenú cigaretu, jednu nohu podrážkou opretú o stenu a zohnutú v kolene, druhú vystretú a provokačne sa na nej pohúpava.
,,Že to trvalo, Snape!"
,,Zavri si hubu Potter, lebo ti ju zavriem ja čímsi, čo sa ti bude veľmi páčiť..."
,,Iste..." uškrnie sa. Na chvíľu mi žalúdok zovrie strachom. Vždy, keď sa na mňa takto pozerá, na chvíľu sa ho bojím. Ale iba na malú chvíľu, potom sa strach stratí a nastúpi iný pocit.
,,To by sa ti páčilo, že?" spýta sa a pritisne si ma k telu. Chodba je prázdna, je neskoro večer. Skrýva ma v náručí a ja sa cítim, akoby ma ochraňoval pred celým svetom. Zaborím hlavu do ohybu jeho krku, pohladí ma po chrbte a miestnosť za nami sa zrazu zjaví, akoby viac nepotrebovala. Cítim, ako sa lakťom oprie o kľučku a nohou dvere otvori. Potiahne ma dnu, chytá ma za jednu ruku a moje oči zrazu nájdu tie jeho. Hrajú mu v nich veselé ohníčky, keď druhou rukou zatvára dvere a tie zmyznú, akoby nám chceli dať najavo, že sme v bezpečí.
,,Drž ma, pevne..." zašepkám. Pritisne si ma bližšie k telu, ja natiahnem krk a spojím naŠe pery. Je to bozk vlhký, trochu neohrabaný, dych sa nám zadrhuje v hrdle. Ten pocit, keď sa jeho sametový, vlhký jazyk stretol s mojim mi podlomil nohy a keby ma tak pevne netisol k sebe, dávno by som sa zviezol na zem. Odzrojil ma, keď jemne skusol moju spodnú peru, jeho ruky zalietli k mojim vlasom, najprv ich iba jemne prehrabol a potom sa s nasadením všetkých síl do nich zakvačil, ako zúfalo túžil po tom mať ma bližšie. Skurvený Potter, povedal som si iba v duchu, ako je možné, že ma dokáže takto opantať? Lenže neostali sme iba pri bozkoch a James Potter, ten známy Evansovej poskok, záškodník, môj tyran a milenec (och, milenec, ako to krásne znelo) sa odomňa odtiahol, lapajúc dych, ale márne a jeho pohľad sa stretol s mojími chvejúcimi sa viečkami. Naše tváre delilo sotva pár centimetrov a tá jeho sa mi pred očami rozmazávala, no aj tak som dokázal postrehnúť tie iskričky v jeho orieškových očiach.
Stáli sme tak asi hodiny, sám neviem. Nevnímali sme čas, ani priestor. Zmrazil nás čas, prikoval na miesto. Boli sme obaja paralyzovaný, nechcene vtiahnutý do tohto spomaleného sveta myšlienok toho druhého, pocitov toho druhého. Vyzerali by sme komicky, keby nás niekto pozoroval. Ja, úplne navážený na ňom, hlava zaklonená, aby som dovidel na jeho krásne oči, on objímajúci ma ako ten najväčší poklad svete, pery tesne pri mojich perách, no nebozkávajúci ma.
,,Sú to naše posledné Vianoce," odvážil som sa prehovoriť. Prikývol, jeho dlaň ma upokojujúco pohladila po chrbte ,,Posledné Severus, posledné..."
Zabolelo ma pri sdci, keď vysvlovilo moje meno. Nevravel ho často, ale keď už ho povedal, bolo to vźdy okúzlujúce. Keď som si predstavil, že mám o toto prísť, bolelo to. Bolel ma svet, moje srdce nebilo ani z polovice tak zdravo, ako srdia iných, veľa krivdy som si musel zniesť, veľa od neho, od rodičov, od Lily, ale všetko mi to vynahradzovali tieto okamžiky. Tá malá stotina sekundy, na ktorú som si pomyslel, že by ma mohol mať predsalen trochu rád.
Jeho ruky ma stisli v náručí, sklonil sa, pery však neumiestnil na tie moje, presunul ich na krk. Bol to pre mňa povel, že dosť bolo sentimentálnych chvíľ. Ale mne to stačilo, hrialo ma to pri srdci, ako iných ľudí na Vianoce hreje svetlo sviečky, alebo domáca pohoda. Prekvapilo ma, keď James prehlásil, že na tieto Vianoce nepríde domov. A ešte viac ma šokoval tým, že ich chce stráviť so mnou. Naše posledné Vianoce...
Jeho ruky behali po mojom chrbte, cítil som špičku jeho jazyka na tom citlivom miestečku, kde mi prúdila krv, postrehol som aj jeho zuby a vedel som, že mi tam ostane značka, ktorú budem musieť skrývať vysokým rolákom. Alebo možno ani nie, nechám ju, nech ju všetcia vidia, nech sa divia, kto by mohol označkovať Severusa Snapa a práve na Vianoce!
Jeho ruky rozopínali gombíky na habite. Cítil som, ako sa pomaly dobíja dnu. Chcel som sa natiahnuť a pobozkať ho, no on zrazu chytil moje boky a potiahol ma k posteli. Oprel ma o koniec, ktorý bol trochu vyšší a sám sa zviezol na kolená. Iba tá predstava vo mne vyvolala vlnu absolútneho vzrušenia. Toto ešte nikdy neurobil.
Pomaly mi rozopol gombík na nohaviciach, ešte mučivejšie prešiel na zips a keď ich sťahoval myslel som, že sa zblánim. Iba sa uškrnul nad mojím fádnym spodným prádlom, jeho pohľad sa presunul na moju erekciu a tú pomaličky vyslobodil z väzenia šedých boxeriek.
Jeho pery sa priblížili k špičke môjho penisu. Zaklonil som hlavu a privrel viečka pod návalom vzrušenia, ktoré mi spôsoboval iba jeho horúci dych. Zrazu sa zastavil, otvoril som oči.
,,Miluješ ma?"
Prekvapene som naňho pozeral, moje ústa sa nevedomky otvorili. Chytil môj penis pevne jednou rukou a mne utiekol prudký vzdych.
,,Tak miluješ ma?"
Stisol som pery a potlačil tú malú, dotieravú slzu, ktorá sa silou mocou chcela vymaniť z objatia mojich viečok. Keby som to teraz vyslovil vedel som, že by som ho nedokázal nechať odísť. Mlčal som.
Vzdychol, poláskal môj penis rukou a znova sa k nemu sklonil. Prudko som sa zachytil konštrukcie postele za mnou, keď sa môj nabehlí penis ponoril do jeho úst. Vynútil si prudký vzdych, ako jemne zubami dráždil moju pýchu a následne ju obkrúžil jazykom. Netušil som, kde sa toto naučil, ale moje sebaovládanie zmyzlo s prvým jeho pohybom. Jedna moja ruka sa automaticky zaborila do jeho vlasov, reguloval som jeho rýchlosť, ako pomaly noril môj penis do jeho neskutočných úst, ako občas sal a jemne kúsal, krúžíl jazykom na tých správnych miestach a... ,,Ach!"
Prudko som explodoval do jeho úst. Nohy som mal ako z rôsolu, triasli sa mi a moje viečka sa nechcel otvoriť. Cítil som, ako ma hltá, potom sa zdvíha, tisne si ma ku mne a zrazu ma pobozkal. V ústach som zacítil tú horko-sladkú chuť jeho dokonalých úst, ale aj sám seba. Prešiel mnou elektrizujúci pocit, akoby som si až teraz uvedomil, čo sa vlastne stalo. James Potter predomnou kľačal na kolenách! James Potter sa ma spýtal, či ho milujem!
Objal som ho okolo krku a prehĺbil bozk. Chcel som viac ochutnať tú nepoznanú chuť vlastného sperma v jeho ústach. Bolo to zvláštne vzrušujúce a cítil som aj jeho vrušenie, ako sa obtieral o mňa.
Ruka mi skĺzla dolu. Nahmatal som tú vybúleninu v jeho nohaviciach a pohladil ho po tom citlivom miestečku. Vyslúžil som si tak dokonalý zvuk, ktorý mnou prešiel ako blesk. Tlačil som ho pomaly k posteli, jemne ho tam uložil a stále bozkávajúc z neho pomaly zvliekal košelu, ktorú mal na sebe. Bola vínovo-červená, dokonale obopínajúca jeho svaly. Keď som však rozopol na nej všetky gombíky našiel som čosi oveľa krajšie. Jeho hruď, presné rysy hrudníka, ploché bruško a jemné chĺpky vedúce od pupku až dole, do nohavíc, ktoré som zatiaľ nechal na mieste.
Iba na sekundu som sa od neho odtiahol. Sedel som obkročmo na jeho stehnách a z výšky študoval jeho tvár, privreté lesklé oči, jemne vykrútený úsmev a jeho ruky, ktoré sa zrazu naťahovali za mnou. Pritiahol si ma na bozk a zvliekol so mňa habit. Ostal som iba v starom, čiernom tričku, ktoré mi ešte ako tak, sedelo. Jeho ruky vkĺzli pod neho. Hladil ma na bruchu, bruškom prsta dráždil moje bradavky. Prudko som sa posunul vyššie, majúc teraz pod sebou jeho erekciu a nežne som sa pohmýril, aby som mu neublížil. Zavzdichal mi do úst a ja som svoje pery presúval pomaly po čelusti na krk a odtiaľ k bradavke, ktorá sa v tom chlade mierne zdvihla. Dokonal som toto dielo jemným obkrúžením a skusnutím. Zaskučal a to ma posmelilo pokračovať. Prešiel som k druhej a svoj postup opakoval a potom po strede hrude som pokračoval perami k pupku. Tam som sa zastavil a zdvihol oči k jeho tvári. Mal pootvorené pery a zrýchlene dýchal. Cítil som, ako jeho penis bojuje s látkou jeho nohavíc.
Jazykom som obkrúžil pupok. Vyslúžil som si tak vzdych z jeho úst. Cítil som, ako napäto čaká.
,,Sakra Snape!" vyhŕkol zrazu. Zasmial som sa a jal sa rozopínať gombík na jeho nohaviciach. Šiel som na to pomaly a tak odsotil moje ruky a urobil to sám. Vzápätí sa nadvihol, aby som mu mohol nohavice stiahnuť. Aj ja som sa trocha viac posunul a môj rozkrok sa ocitol nad jeho bruchom. Zápasil som s jeho nohavicami, keď som zacítil, ako objal môj penis rukou a skusmo po ňom prešiel. Zavzdychal som a to ho posmelilo. Naše pozície sa vymenili, prekotúlil ma na chrbát a zvliekol so mňa aj to tričko. Videl som, ako rýchlo odkopol svoje nohavice dole a vtisol jedno koleno medzi moje nohy. Kusol ma do krku, ale iba tak jemne a potom sa presunul aj na bradavky. Jeho šikovný jazyk mi brázdil po hrudi a pomaly schádzal dole. Vyhol sa však miesto, ktoré si tú pozornosť vyžadovalo a radšej sa zameral na moje stehná, ktoré bozkával a pomaly sa dostával stále bližšie k môjmu zadku.
Mierne som sa zdvihol. Jeho šikovné prsty mi nakreslili na pravé stehno špirálku a vzápätí jemne prešli po mojom otvore. Počul som, ako šepká kúzlo. Ani som nezastihol, kedy vzal prútik do ruky, no zrazu som pocítil lubrigant na svojom pozadí a jeho prstoch. Dnu prenikol jeden. Na ten podivný pocit som si už zvykol. Vedel, že stačí zakrúžiť a môže pridať druhý. Tým nahmatal to zvláštne miesto, to spojenie nervov v mojom vnútri, ktoré ma donútilo zovrieť prikrývku podomnou. Vedel už, kde má hľadať, vždy sa mu podarilo pripraviť ma aj o zbytok zdravého rozumu. A potom, keď už som myslel, že nič nemôže byť lepšie, pridal tretí prst a zároveň druhou rukou zovrel môj penis. Vyslúžil si tak prudký vzdych, keď ma takto necudne dráždil.
Natiahol sa cezomňa, aby ma prudkopobozkal, no zastavil sa tesne od mojej tváre a jeho prsty nemilosrdne prirážali na moju prostatu.
Jeho pery boli iba kúsoček od mojich, na milimeter, cítil som ich teplo. Chcel som sa natiahnuť, no čosi ma paralyzovalo na miesto.
,,Severus..." začal a ja som ucítil jeho horúci dych. Zamrazilo ma, triaška si vybrala tú najsprávnejšiu dobu, keď mi prešla pochrbte a z druhej strany záplava tepla, ktorá sa šírila od jeho dráždenia. Prirazil ešte raz a ja som prudko zaklonil hlavu. Jeho pery sa dotkli mojej čeluste. Pobozkal ma na líce, akoby sme mali dva roky. ,,Ty vieš, že som ju požiadal o ruku, že?"
,,Mlč!" vyrazil som zo seba medzi vzdychmi. Vedel som to, ale prečo to vyťahoval teraz?! Chcelo sa mi kričať, mlátiť do niečoho, plakať. Miesto toho som iba prudko vzdychal a cítil, že takto to dlho nevydržím. Jedna jeho ruka ma pohladila po tvári, vytiahol so mňa svoje prsty a pomaly tam nasmeroval to, po čom som tak neskutočne prahol. Vyložil si moje nohy na plecia a podložil mi chrbát vankúšom. Cítil som, ako sa špička jeho penisu oprela o môj vchod. Vnikol do mňa bez varovania, prudko a vášnivo. Nestihol som sa na to ani pripraviť a on už začal prirážať. Mohol som iba spolupracovať a vzdychať, nechávať ho, nech to urobí ako vždy, nech sa urobí on a mňa potom dokončí. Alebo možno nedokončí, podľa nálady.
Na moje prekvapenie sa však nahol a zajal moje pery v bozku. Cítil som jeho penis, že je nadoraz strčení vo mne, cítil som ako je nabehnutý a veľký. Brázil som jazykom prudko v jeho ústach, nechával som ho, nech ma hladí. Chytil ma za obe ruky, preplietol naše prsty a opäť začal prirážať. Bolo to, akoby som bol v nebi. Dával dobrý pozor na to, aby mi neublížil, prirážal stále rýchlejšie a presnejšie a vždy sa naťahoval za krátkym bozkom, akoby ho to jediné malo zachrániť. Cítil som, že takto todlho nevydržím. Jeho ruky ma pevne držali, tlačili moje dlane k posteli a cítil som, ako zarýva nechty do chrbta mojej ruky. Určite som mu ja robil to isté, ale akosi som si to v tej chvíli nevedel uvedomiť. Jediné, čo ma na svete zaujimalo bol on, jeho pery, jeho penis vo mne a pocity, ktoré vyvolával. A zrazu sa ten svet zmrskol do jedného bodu, ktorý sa roztrieštil na miliony farieb a tvarov pred mojími očami. Vedel som, že som vykríkol jeho meno, že moje spermie potreštili jeho brucho a zrazu som cítil, ako jeho pery zajali moje v prudkom bozku. Jeho orgazmus prišiel vzápätí, výkrik zanikol v mojich ústach, jeho ruky prudko stisli moje a keď bolo po všetkom, zvalil sa na mňa už úplne, ležal nepohnute a prudko dýchal.
,,James?" zaskučal som.
,,Hmm...?"
Pohladil som ho po vlasoch, posunul sa ku mne a pritisol si ma k sebe takého spoteného a príjemne unaveného. Cítil som sa zvláštne, toto nikdy neurobil.
Jeho pery ma bozkávali do vlasoch, ruky hladili moje telo a ja som cítil, ako mu bije srdce. Bolo to ukľudňujúce, keď ma jeho náruč aspoň raz ochraňovala.
,,Veselé Vianoce, Severus..." zašepkal a zivol.
,,Veselé Vianoce, James," usmial som sa do prítmia. Až teraz si moje oči všimli, čo tak tlmene osvetlovalo celú miesnosť. Vianočný stromček v rohu bol malý a nenápadný, vyzdobený červeno-strieborne s tlmenými žiarovkami v tvare malých hviezdičiek.
,,Ľúbim ťa..." ozvalo sa zrazu za mnou rozospato. Stuhol som v jeho náručí a premýšlaľ, či sa mi to iba nezdalo. Jeho dych sa skludnil a James sa prepadol do spánku. Mňa však odsúdil na ponocovanie a premýšľanie nad jeho slovami.

Ráno, keď som sa prebudil do Vianočného rána, bola posteľ prázdna, no ja som bol veľmi dôkladne prikrytý. Na vankúši vedľa ležal maličký balíček v červenom papieri. Natiahol som sa za ním a rozospato strhol striebornú stuhu. Našiel som krabičku a keď som ju otvoril retiazku a prívesok v tvare S. Bol strieborný s malým rubínom na konci. Jemne som ju vzal medzi prsty a odhalil tak lístoček, ktorý nepochybne písal James.
Napriek všetkému na teba budem spomínať s láskou. Prepáč mi všetko, sú Vianoce.
Díval som sa prekvapene na to všetko, čím ma obdaroval a nechápal som v tom zmysel. Žeby ma predsalen mal rád? Hoci mi to milion krát dokázal, nechcelo sa mi veriť.
Zapol som si retiazku, obliekol sa a vybehol na raňajky do Veľkej Siene. On tam už sedel, obkolesený svojou partiou a Lily, ktorá mu sedela na kolenách a na čomsi sa smiala. Potom sa sklonila a pobozkala ho. Chcel som odvrátiť zrak, no práve v tej chvíli sa na mňa pozrel. Zachytil som jeho previnilí pohľad a v tej chvíli pochopil o čo prosí. Chcel odomňa jednu jedinú vetu, iba čosi, čo by mu zabránilo vziať si ženu, ktorú miluje kvôli chlapovi, ktorého nenávidí. Čakal, že ho zastavím, chcel, aby som sa zlomil a potom sa zlomí aj on.
Ja som však vzdorovito odvrátil pohľad a potlačil smútok, ktorý sa chcel rozšíriť do môjho srdca a surovo ho zlomiť. Zastrčil som si retiazku od neho do trička, aby som ju nemal na očiach a prešiel k svojmu stolu.
A v ten Vianočný deň som si vymazal Jamesa Pottera zo svojej mysle a srdca. On našiel to, čo hľadal, lásku a rodinu a ja som každý deň ľutoval, no nikdy som nedovolil srdcu zvíťaziť nad rozumom. To som bol ja a toto boli naše posledné Vianoce.

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 CajushHP CajushHP | Web | 24. prosince 2009 v 18:51 | Reagovat

James..A...A Snape..Njak sa mi tomuto paru nechce verit...Ale verim mu...Zda sa mi,ze ma to tak znedazdajky nadchlo,kedze James je skoro to iste ako Harry..Len James a Severus su rovnako starii...Ale zas,James bol trochu blbii.Severus ho lubil.To je zlozite to komentovat,ale ja by som ho v tej chvili asi zabila,zato Sev sa zachoval..Ako...Ako spravny chlap..Nieco toho typu

2 Andromeda Andromeda | Web | 24. prosince 2009 v 19:49 | Reagovat

Ach, príbehy z obdobia záškodníkov jednoducho môžem. Vždy a všade. A najmä tvoje príbehy.

Lill? Skvelé.

3 Fanny Fanny | 24. prosince 2009 v 21:49 | Reagovat

Ach... ja som sa zasa rozplakala! A toto sa stalo naposledy... fuha, už netuším. Ale bola to nádhera. Keď som si predstavila, že by Severus povedal to čo povedať mal, len milujem ťa, a ako by to bolo všetko inak... až ma zamrazilo normálne. Krásna, nádherná poviedka a asi začínam mať záľubu v SS/JP... Podarilo sa ti to, skvelé :)

4 wera wera | 25. prosince 2009 v 9:56 | Reagovat

ha ja som wedela od ztaciatku o aky par ide...a bolo to uuuzasneeeeeeeee :-D  :-D ale ten konec bol smutny.....

5 Paulik Paulik | E-mail | 25. prosince 2009 v 14:13 | Reagovat

perfektne.. ja som uz davno rozmyslala nad tymto parom.. ze ake by to bolo a ty do toho hodis takuto jednorazovku !!! perfektne,.. nasa lilly sa opat raz prekonala... :))) kraasne.. myslim ze oni sa k sebe perfektne hodia... :)) je to nieco ako harry a draco az na to ze sev je nenapodobitelny.. :)) ale treba povedat ze v poviedkach zo sveta hp maju pary chrabromil/slizolin svoje osobite caro.. :)) lills dakujeme.. prajem krasne prazdninky... :)) a tesim sa na cokolvek co chystas.. ci uz ide o kamen manzelstva ci o drabble ci o tento novy par.. :)))) len nech to nie dlho lebo nevydrzime..  :-D  :-D  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama