Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



99. Záchranná výprava

26. prosince 2009 v 23:07 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
Ďalšia kapitola... prekvapuje ma, že ešte zďaleka nekončíme... aj keď, Harry je pomaličky rozhodnutý, že všetko toto zlo musí skoncovať. Nájde aj tú poslednú skladačku ku svojej povahe, ktorá mu ukáže kľúč, ako byť správnym Kráľom?

99. Záchranná výprava


Tmavé podzemie pôsobilo v túto nočnú hodinu ako bludisko, zložené s ľadových stien a pavučín nebezpečenstva a nástrah, ktoré číhali na každého, kto sa do nich odvážil vkročiť. Harry predsalen vyšiel v nočnom kľude so svojich teplých, prívetivých komnát a stretol sa s chladným vzduchom chodby, na ktorú bol však pripravený. Mal na sebe oblečenú lesklú zbroj, ktorú nevytiahol odo dňa, čo navštívil Zimné zeme, v ruke Záškodnícku mapu a prútik pevne v dlani, aby osvetloval tmavú cestu.
Nenápadne sa prešmykol tmavými chodbami a početnými skratkami na štvrté poschodie a tam zastal pred dverami, pripravený zaklopať, no tie sa akoby zázrakom samé otvorili.
,,Tak predsa?" ozvalo sa zo šera. Harry namieril prútik oproti hlasu ,,Sirius?"
,,Kto iný?"
Harry pokrčil plecia a nechal sa vtiahnuť dovnútra. V obývacej izbe horela iba jediná sviečka, aj tá bola stíšená tienidlom. ,,Chceš tam ísť?"
Harry prikývol a odvrátil pohľad. Nezvládol by Siriusov vyčítavý pohľad.
,,A vieš, že je to strašná hlúposť?"
,,Je to to najsprávnejšie, čo môžem urobiť a žiadam vašu pomoc!" prehlásil Harry vzdorovito a zdvihol bradu kúsok dohora. Sirius vzdychol ,,Vieš snáď niečo, čo si nám nepovedal?"
,,Viem," prikývol Harry.
Sirius znova vzdychol a pomasíroval si spánky ,,Takže lord Voldemort chce kameň manželstva?"
,,Uhm..." Harry prikývol, ako malé dieťa vypočúvané rodičmi.
,,A ty mu ho dáš?"
,,Nemá preňho žiadnu cenu, ale to on nevie," vysvetľoval Harry ,,Otázka znie, kedy na to sám príde!"
,,Takže nemáme veľa času?"
,,To neviem, neprišiel na to toľké roky, ale teraz je iný, zmenil sa-"
,,Harry," oslovil ho Sirius prestrašene ,,Odkiaľ ty toto všetko vieš?"
Harry sa odmlčal a jeho oči vyhľadali Siriusove ,,Veríš mi?"
,,Ja nie som Draco Malfoy, neskúšaj na mňa tieto finty!" ohradil sa Sirius a uhol pohľadom. Harry pohoršene pokrútil hlavou a vstal ,,Ste s Remusom pripravený na odchod?"
Odpoveď nedostal, iba Sirius zhasol sviečku, ktorá blikotala na stole a potichu sa za Harrym vykradol do chodby.

-----------

Transylvánia-toto hrôzostrašné miesto v Harrym zanechalo rozporuplné pocity. Na jedej strane tušil, že tam niekde sa nachádza jeho Severus a neznáma sila ich tiahla k sebe, ako dva magnety, no na druhej sa Harrymu hnusilo stúpať po tej odpornej, bahnistej zemi. Každý jeho krok doprevádzalo pulzovanie akejsi nebezpečnej, šialenej mágie, ktorou bolo toto miesto nabité. Harry sa triasol ako osika, keď mu ľadový vietor prenikal cez kabát a kvapky padali z neba ostré ako britva a ľadové, pripravené oslabiť bojovníkov ešte skôr, ako sa bitka začne. Lenže oni neprišli bojovať, ale vyjednávať. Len blázon by sa o to snažil, iba blázon by chcel uprosiť lorda Voldemorta. Lenže Harry možno bláznom bol, možno bol iba pobláznený z tej hroznej bolesti v jeho hrudi, ktorú jedni volali láska, iný odlúčenie. Túžba vydieť Severusa však bola silnejšia, ako čokoľvek iné, ako akékoľvek varovanie. A tak Harry zastal pred veľkou, strašidelnou kovanou bránou a zmrznutou päsťou zabúchal na vlhkú, kovovú plochu.
,,Kto ruššší?" spýtal sa burácajúci, syčavý hlas a Harry podľa nechápavého pohľadu svojho garde rozpoznal, že asi hovorí parselsky.
,,Harry Potter!" vyhlásil energicky a napäto čakal, druhú ruku skrývajúc vo vrecku pri prútiku. Brána sa na jeho prekvapenie otvorila a on uvidel hrôzostrašný pozemok. Množstvo uhynutých stromov, bahna a čiernych, uschnutých ruží rástlo pred ním ako bludisko, ktoré bude musieť zdolať.
Z krovia a hmly sa zrazu vynoril muž, ak to vlastne muž bol, pretože bol obrovský, fúzy mal na koncoch zakrútené dohora a čierne mastné vlasy sa mu lepili na obrovskú hlavu.
,,Čo si pán Harry Potter želá?" spýtal sa posmešným hlasom.
Harry sa díval príšernému stvoreniu priamo do tváre ,,Chcem sa osobne stretnúť s Tomom Riddlom!"
,,S kým?" spýtal sa muž a svaly na jeho rukách sa napli ako zaťal päsť.
,,S vašim pánom, lordom Voldemortom!" odpovedal. Rozhostilo sa ticho, keď Harry ani jeho sprievod nedýchali, potom sa poloobor odsunul ododvier a vpustil ich do vstupnej haly ,,Počkajte tu!"
Harry prikývol a vyčkal, kým sa poloobor odšuchtal do vedlajšej miestnosti. Potom sa otočil k svojim spoločníkom. ,,Nevolajte posily skôr, než to naozaj nebude nutné, možno sa nám to podarí všetko vybaviť v mieri. Teraz je to na nás, takže..." viac už nestihol dodať, lebo do tycha izby sa ozval syčavý zvuk, ako keď uniká plyn. Harry sa otočil a uvidel, ako sa priamo pred ním z dymu zjavuje postava. Bola obrovská a týčila sa priamo nad ním, potom sa však zniesla k zemi a z dymu vystúpil Julius Snape osobne. Alebo aspoň jeho podoba, s krvavými očami a nepríčetným leskom v očiach ,,Želá si Harry Potter? Rozhodol sa snáď dobrovoľne zomrieť?"
,,Nie, Tom, vôbec... ale neporozprávame sa niekde inde, než na prahu tvojho skromného príbytku?"
Harry potlačil úškrn nad výrazom Voldemortovej tváre, keď predniesol túto vetu. Šok pomaly prešiel do neveriackeho úškrnu. ,,Vrav, čo chceš, možno ti dám minutu, než ťa moji milovaní zabijú!"
Harry sa usmial ,,Ak ma zabijú, nedostaneš to, po čom toľké roky pátraš..."
Voldemort sa prekvapene poškrabal na brade a vzápätí pokynul Harrymu, Remusovi a Siriusovi, aby ho nasledovali. Zaviedol ich do malého salóniku a sám sa posadil, nechávajúc ich nerozhodne stáť. ,,Tak?"
Harry sa drzo posadil priamo oproti nemu: ,,Vymením Severusa Snapa za vec, ktorá, ako ty sám vravíš, môže zaručiť tvojej duši nesmrteľnosť...."
,,Čo by to tak malo byť? Pokiaľ viem každá vec, ktorú som sa kedy pokúšal získať na tento účel ste ty a ten tvoj poskok Dumbledore zničili!"
,,Ale túto nie... Porozmýšľaj Tom, ako sa mne podarilo tak veľmi rýchlo nájsť manžela?"
Voldemort sa rozpačito oprel do kresla ,,Neviem, Snape ťa nehanebne pretiahol a chrabromilčania majú nejaku stupídnu tradíciu, že si ich ten dotyčný musí vziať?"
Harry stisol pery zlostne k sebe. Jeho zuby na malú chvíľu zaškrípali. Zacítil, ako mu Remus položil upokojujúco ruku na rameno. Hlavne teraz nespanikáriť a nevybuchnúť, vravel si v duchu a pomaly sa nadýchol a vydýchol. Krákavý hlas v jeho uchu našepkával ďalšie slová: ,,Celkom tak to nebolo, aj keď nepopieram, že Severus je znamenitý milenec," a kútiky jeho úst sa nepatrne zdvihli do víťazoslávneho úsmevu.
,,Takže mám pravdu, že je to iba o sexe..." nebola to otázka, iba konštatovanie.
,,Vráťme sa k veci nášho jednania, stále ťa nenapadá, čo by to tak mohlo byť?"
Vo Voldemortovích očiach sa mihlo čosi nebezpečné. Plamienok netrpezlivosti, alebo hnevu, že sa s ním tak mladý čarodejník takto zahráva. Harry bol nepochybne na jeho úrovni. Ako to však tak veľmi rýchlo dokázal? Ako sa mu darí vystupovať tak kráľovsky? Čo ho k tomu vedie?
,,Tak ja ti to teda prezradím. Tento predmet, starý už niekoľko tisícročí sa objavuje v histórii len raz za čas, ale vždy spôsobí veľké veci. Použil ho Alexander Macedónsky, kráľovna Ginvera a veľa iných, mocných panovníkov tohto sveta... A teraz ho mám ja a ponúkam ti ho výmenou za to jediné, na čom mne záleží. Musí to však byť čistý obchod, inak to nikdy nezískaš, to som si poistil!"
Voldemort chvíľu sedel ako obarený, potom sa odhodlane zadíval na Harryho ,,Snažíš sa mi vyrovnať, dokázať svetu, že ty si mocnejší vládca?" spýtal sa, no viditeľne nečakal odpoveď ,,Hráš sa na toho múdreho? Toto ti nevyjde Potter, stále budeš iba šesnásťročným chlapcom!"
,,Nejde o úroveň, ani o moc, ale osud, aký bol komu predurčený... Niekto je kráľ, niekto bude porazený!"
Voldemortom zlostne myklo, no ostal sedieť. Zarýval nechty do čalúneného kresla a v jeho očiach blýskalo ,,Tak, čo je to? Vydaj mi to a ja ti dám Snapa!"
,,Najprv Snape! Chcem vedieť, či je ešte na žive, inak náš obchod platný nebude!" pohrozil mu.
,,Ale toto si nepovedal," Voldemort sa záludne usmial.
,,Aj tomu priemerne inteligentnému by to došlo, Tom," ohradil sa Harry s falošným úsmevom a vstal, aby zabránil ďalším kecom a Voldemortovmuu naštvanému výbuchu.
,,Tak mi aspoň prezraď Potter, čo to je..." uškrnul sa.
,,Kameň manželtva," odpovedal Harry prosto a pobavene sledoval reakciu. Volemort najprv zbledol a potom sa jeho tvár zfarbila do bordova ,,ČO MÁŠ?"
,,Vravel som, že ťa to bude zaujímať," usmial sa Harry ,,Tak a teraz Severus!"
,,Nezahrávaj sa so mnou Potter, ukáž mi ho!"
,,Nie, povedal som najprv Severus!"
Voldemort si pred neho zastal, jeho nazlostená tvár naberala pôvodné rysy a krása sa strácala, ako ju potlačovala zloba. Maska Júliusa Snapa mu bola aj tak na nič... ,,Neverím ti!"
,,Myslíš, že by Chrabromil klamal? Myslíš si, že ja klamem?" Harry sa naňho uprene zadíval a donútil každú jednu molekulu jeho tela vyžarovať mágiu tak silnú, že ho musela opantať. Harry bol silnejší, sám to vedel. Vtedy pri Stonehange cítil jeho silu. Voldemort bez poskokov bol nič. Iba škrupina bez moci. Ostala mu iba jeho charizma, ktorou dokázal fanatizovať dav. A s tou sa mu Harry tiež vyrovnával. Viac, či menej...
,,Dobre teda!" povolil Voldemort, aj keď nerád a o krok cúvol, aby sa mladšiemu čarodejníkovi nemusel ďalej dívať do očí, odvedie ťa tam môj dementor. Samozrejme, ak to vydržíš," Voldemort sa zlovestne zachichotal. ,,Aj ja mám však podmienku, tvoj doprovod ostane tu!"
Harry pokrčil plecia a pohľadom našiel Remusa. Vedel, že oni si poradia, za hradbou ochrany tohto hradu ich predsa čakala celá armáda. Bál sa však, čo bude s ním. Lenže strach nedokázal prebiť strápené srdce v jeho hrudi.
Voldemort luskol prstom. Harry zacítil, ako ho opantáva smútok a bezmocnosť.
Do dverí sa postavil temný tvor v kapuci, bol však dostatočne ďaleko a tak Harry vládal vykročiť. Demoentor sa držal pár metrov pred ním a opatrne kĺzal po čiernej, mramorovej dlážke až k schodisku, kde sa točitými schodami dostali na najnižšie podlažie. Páchlo to tu zatuchlinou a špinou. Pleseň sa tiahla po vlhkých stenách a vytvárala tak šedo-zelený povlak. Harry zostúpil z posledného schodu a člupol do vody, ktorá mu bola asi tak po kotníky.
,,Lumos..." Jeho prútik sa rozsvietil a ukázal mu dlhú, nekončiacu chodbu s dverami do ciel po bokoch. Bola tam iba jedna, pri dverách ktorej stál ďalší dementor.
A teraz čo? Prebehlo mu rýchlo hlavou, no jeho reflex bol silnejší, švihol prútikom a z jeho špicu vyletel strieborný jelení patronus. Dementori sa zrazu stratili na opačnom konci chodby a patronus pokojne zosadol k dverám cely. Harry pribehol bližšie a študoval zámku na dverách. Bola dôkladne zapečatená kúzlami a on sám by ju asi nerozlomil.
Strieborný jeleň sa však zrazu postavil na predné a zadnými nohami vykopol oceľové dvere z pántov. Harry chvíľu omámene pozeral na svojho patrona, ktorý sa pri ňom pyšne postavil a viedol ho dovnútra.
Harry vkročil dnu a v striebornej žiare jeleňa uvidel muža, ktorý ležal pri stene. Bol iba prázdnou škrupinou bez duše, keď sa chúlil v kúte chladnej kobky. Pás svetla, ktorý dopadal na jeho telo ukazoval početné preliatiny a zranenia na jeho tele, no napriek tomu, keď uvidel svojho záchrancu, jeho oči sa rozžiarili. Patronus zmizol, zrazu bolo dnu dosť teplo aj bez neho.
Harry pokľakol na ľadovú zem pred svojho manžela a jeho jasné oči žiarili v tme ako dva chladné kamene bez života. Severus sa naňho díval spod závoja mastných vlasov, ktoré sa lepili na práve líce. ,,Tak už sakra niečo povedz!" zachrčal a sám ho prekvapil jeho hlas, aký bol cudzí.
Harry mlčal, iba k nemu natiahol ruky a dobyté telo si pritiahol do náručia. Jeho tvár sa pritisla k Severusovmu lícu a ruky objali jeho boky. ,,Ľúbim ťa..." vytisol zo seba potom a neudržal tie slzy, ktoré sa zrazu drali na povrch. ,,Strašne ťa milujem, nevieš si ani prestaviť ako! Tak veľmi, ako sa to iba dá, ako veľkú lásku si vieš predstaviť a ty-! Bože, prečo musíš byť tak tvrdohlavý hlupák?!" pokračoval Harry v svojom monológu a začal sa so Severusom v náručí pohybovať dopredu a dozadu. A v tej chvíli bol úplne jedno, že tam vonku sa Voldemort asi pokúsil zabiť Siriusa a Remusa a že zavolali posily. Harry k sebe tisol svojho manžela a mal jedinú úlohu, dostať ho v bezpečí domov.
Zrazu počul krik smrťožrútov, ktorý tam vonku prehrávali, lebo boli tak slabý, počul kričať démonov ich vlastnou bolesťou, počul rev a krv hučiacu v žilách bojovníkov . A v mysli mu vystávalo jediné: Ideme domov!
Táto myšlienka obletela okolie Transylvánskeho hradu v priebehu sekundy a každý zrazu vedel, že zbraň sa má v tej chvíli zložiť, že Harry Potter našiel to, po čo sem prišíel.
Harry si pritisol Severusa bližšie k prsiam a myslel na jediné, na domov, na lekára pre Severusa, na teplú posteľ a na to, ako naňho nakričí, iba aby sa potom mohli sladko zmieriť.
A práve v tej chvíli započul náhlivé kroky a skôr, ako sa stihol so Severusom v rukách pozviechať zo zeme, pred ním už stál lord Voldemort s rozsvieteným prútikom v rukách. ,,Daj mi kameň manželstva, inak-"
Harry reagoval okamžite, jeho kúzlo vyletelo pred ako delová guľa a odhodilo Voldemorta o dvere protiľahlej cely.
Harry siahol akoby do svojho vnútra, jeho ruka hladko prešla hrudníkom a keď sa znova vynorila v ruke držal obrovský magický kryštáľ. ,,Chcel si kameň manželstva? Tak si ho chyť!" skrýkol, vyhodil kameň do vzduchu. Voldemort sa sám vrhol dopredu, aby zachytil magický kryštáľ, a práve v tej chvíli sa Harry odmiestnil.
Na bojisku sa rozvidnelo, ako keď odtiahnete obrovskú oponu. Slnko stúpalo rýchlo hore a tí, čo chceli ďalej bojovať cúvali dozadu, tým, čo zložili zbrane nebolo už viac ublížené. Vojsko svetla sa začalo pomaly rozplývať v rannej hmle, ktorá vystúpila a každý sa odmiestňoval preč z tej hrôzostrašnej krajiny. Ochrana Transylvánskeho hradu bola prelomená. Kráľ ju dokázal zničiť obyčajnou myšlienkou.

Harry pristál na rovnej zemi a pocítil známe teplo a dezinfekčnú čistotu ošetrovne. Krik madame Pomfreyovej ho naprv k smrti vystrašil, no zároveň upokojil , keď mu došlo, kde stojí. Klesol so Severusom v náručí na posteľ a nič iné ho nezaujímalo, iba to, že je doma a ako sa mu vlastne podarilo preraziť ochranu Rokfortu...
 

22 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 tess tess | Web | 27. prosince 2009 v 11:53 | Reagovat

sem tak ráda, že seva zachránil. už se těšim na to jak si to budou vyříkávat.

2 Daska Daska | 27. prosince 2009 v 14:08 | Reagovat

ooo Severus muj milovaný:-)...sem tak ráda že je zase tam:)..potřebuji další dávku mé lásky to co nejdřív:D

3 Teressa Teressa | 27. prosince 2009 v 14:46 | Reagovat

super kapitola =) uz sa neviem dockat pokracovania=) rychlo prosiim =) :-)  :-)  :-)

4 Paulik Paulik | E-mail | 27. prosince 2009 v 17:53 | Reagovat

uuuha.. teda ja sa najviac tesim ako si severus bude harryho udobrovat...  :-P budu v tu noc vobec spat?????  :-D  :-D  :-P  :-D  :-D ... dufam ze nie.. inak kapitolka pekna trefna s tym ze severus bol idiot ked tam siel.. len na moj vkus trosku kratka... poprosime dalsiu davku nasej drogy  ;-) a za tuto dakujeme..  ;-)  ;-)

5 CajushHP CajushHP | Web | 27. prosince 2009 v 23:05 | Reagovat

Takze Seva zachranili,som stastna ale tipujem,ze toto koniec urcite nieje.Aspon v to dufam..a dufam,ze mu nic nieje..myslim seva

6 Alexia Alexia | 28. prosince 2009 v 0:42 | Reagovat

nadherne:-D

7 wera wera | 2. ledna 2010 v 12:45 | Reagovat

v tej cele som pustila slzicku :-)....bolo to skwelenemozem si pomoct bolo to jednodhucho eňo-ňuňo :-D  :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama