Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



V jedej izbe, v prvý večer

28. listopadu 2009 v 22:45 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Päť dní a päť nocí
Za päť dní sa svet môže zmeniť do bodky a vy si to ani nevšimnete. Ľudia okolo vás sa menia, svet beží rýchlejšie a vy sa zrazu prebudíte do inej reality. Takéto prebudenie prežije aj Harry... a možno aj Draco.

Nová poviedka... no vlastne ani nie poviedka, každopádne nová. 5 krátkych kapitol, jeden príbeh, 5 nocí a Draco ktorí bdie nad spiacim Harrym. Čo všetko sa odhalí a čo ostane skryté iba pre nich dvoch? Kto bude spojenec a kto nepriateľ?
Draco vhodený do rodiny Weasleyovcov, pred Blacka a Lupina, pred Harryho priateľov. Kvôli nemu, ale bez neho. Ako tejto novej realite v ktorej nič neznamená, bude čeliť? kde ostal ten človek, ktorému na ňom záležalo?
Je tam, leží na lôžku v nemocničnej izbe... V jedej izbe, v prvý večer...



Mladík (Harry Potter), vek 23 rokov, krvácanie do mozgu spôsobené hĺbkovým narušením tkaniva kúzlom. Podávaný elixír potláčajúci magické rozrušenia (1x2), elixír regenerácie mysle (1x3) a vnemový elixír (1x1). Odporúčaná liečba kúzlom regenerácie mysle.

Pani Weasleyová dostala do chvejúcich sa prstov správu s týmto znením. Jej uslzené oči ju nedokázali prečítať. Keby ju Artur silne nedržal zosunula by si dávno k zemi. Ron a Hermiona sa krčili v kúte izby, pritisnutý k sebe v uslzenom objatí. Nad posteľou stál Remus Lupin, jeho čelo bolo zamračené, tváril sa zničene, akoby pár dní nespal. Nemocničný chlad sa vznášal okolo množstva meracích zaklínadiel, ktoré magickým atramentom zapisovali správu na pergameny vznášajúce sa okolo alebo proste do vzduchu. Tep bol slabý, Harry nereagoval. Remus mu zvieral končeky prstov, no tie boli chladné a odkrvené. Mal bledú tvár a priesvitné pery.

Toto všetko cez sklenené okienko na dverách pozoroval mladík. Vlhké dlhé platinové vlasy mu padali do očí a lepili sa na už aj tak mokrú tvár. Neustále ju kropil novými slzami. Mal ušpinené oblečenie, akoby sa celý vyváľal v práve popršanej tráve a bahne. Z vlasov mu trčali na všetky strany staré konáre a lístočky. No nevadilo mu to, vôbec si to nevšímal.
Zkrehnutými prstami zvieral rám okienka a snažil sa cez neho vôbec niečo rozoznať. Bolo malé a pokryté drobným sieťkovým vzorom na skle. Jediné čo videl boli Weasleyovci, Grangerová a roh postele. Nevidel ho. Nebol si istý, či ho chce vidieť. Vedel, že on by nechcel. Harry túžil po tom, aby si ho zapamätal takého, akým bol. Leva so srdcom zo zlata.
Unavene sa posadil na starú ošarpanú sedačku. Poťah bol nevábnej hnedej farby a na pár miestach potrhaný tak, že z vnútra trčala vatová výplň. Prstom dlabal do tých kúskov vlákien len preto, aby nemusel myslieť na nič iné. Sedel tu už takmer celú noc. Nepustili ho do vnútra. Ani sestrička, ani doktor, ani oni. A to pritom on ho sem priniesol! On jediný mal toľko duchaprítomnosti, aby ho zachytil a okamžite sa s ním premiestnil! On ho... zachránil ho?
Je zvláštne, ako rýchlo sa môže váš život zosypať ako domček z kariet...


Vedel, že sa blíži búrka. Nad krajinou sa sťahovali ťažké mračná. V túto ročnú dobu to nebolo neobvyklé. Lenže dnes sa blížila iná búrka. Veľmi mocná, priam ničivá. Prinášala so sebou obete a strach.
Chystal sa na to celé týždne, celé roky... a dnes?
Pripadal si tak zbabelo, keď sedel v pohodlnom ušiaku a nechal sa obskakovať jeho škriatkom. Salón bol v jeho štýle, vo farbách tak nádhernej zelenej, že priam priťahovala jeho oči. To všetko však prebíjal pocit, že ide neskoro.
,,Takže vravíš, že zautočí dnes? Ale prečo?"
,,Chce mať výhodu prekvapenia!" odpovedal mu pokojne, no žalúdok mu nepríjemne skrúcalo. Aby si dodal sebavedomie, tak sa uškrnul: ,,Ale tú nedostane, však?"
Harry Potter naňho škaredo zagánil: ,,Ja sa pýtam prečo by som ti mal veriť?"
,,Nemusíš. Môžeš tu sedieť a čakať, kým si ťa nájde. Vravím ti a zopakujem to ešte raz: On vytiahol z Mundungusa všetko o Fénixovom ráde. Vie o tomto sídle, vie o všetkých bezpečnostných opatreniach, vie o tebe..." hlas sa mu nechcene zachvel. Kým si v duchu nadával do tých najväčších hlupákov, nepostrehol, ako Harry vstal a prešiel za jeho kreslo. Zrazu sa k nemu nahol-zautočil úplne nečakane, ako kobra sa vymrštil k jeho lícu a syčal mu do ucha tak zlostne, že mu naskočila husia koža ,,Ale prečo teraz, prečo po toľkých rokoch?! Mundungus mal milión šancí zradiť a nikdy, nikdy to nespravil! Prečo dnes?!!"
Draco prekonal zmes strachu a iného pocitu, ktorý v túto dobu naozaj nebol vhodný a pokojne sa k nemu otočil do poly pása. ,,Vieš, čo je za deň?"
Harryho obočie vyletelo na hor ,,Netuším,"
Draco sa spokojne pousmial. Konečne mal nejaký tromf. Snáď mu uverí a prekoná ten odpor k jeho osobe. Veď sa snaží chrániť iba jeho holý zadok!
,,Je Halloween,"
Harryho ruka vyletela k jeho ústam. Výraz sa zmenil, zlosť sa vytratila. Ostal čistý šok, údiv nad týmto zdelením. Vo vzduchu sa vznášala irónia tohto dňa a v Harryho očiach svietilo čosi, čo by Draco nazval kontrolka. Tikal nimi po miestnosti a snažil sa nájsť nejaký záchytný bod. Nakoniec ich upriamil na Draca. Ruka mu z úst opatrne skĺzla ,,Ty myslíš, že-"
,,Ja to viem," odpovedal mu pokojne a statočne odolával jeho pohľadu.
,,Ale prečo si zrazu prišiel a prečo mi to hovoríš?!" vyprskol prudko. Draco videl, že sa musí upokojiť. Natiahol sa za flašou whisky a dolial do Harryho poloprázdneho pohára. Ten si ho vďačne vzal a vypil na ex. Potom klesol do kresla oproti a díval sa naňho veľmi dlhú dobu, než konečne prehovoril: ,,Nie sme pripravený, nemáme zbrane! Čo ako má Voldemort niečo, o čom neviem?"
Draco nadvihol obočie: ,,Jediné čo mal bol fakt, že ty nevieš, že sa dozvedel o tvojej skrýši. Teraz sme mu to vzali. Môžeme vyhrať!"
,,My?" Harry šokovane pootvoril ústa.
,,Som na vašej strane!" vyhlásil pevne, no celý sa zachvel, keď ho Harry spriahol pohľadom-doslova od hlavy až po päty. Zastavil sa iba na jeho očiach a Draco videl, ako vyťahuje prútik. Z neznámeho dôvodu sa už nebál.
,,PREČO?" spýtal sa znova, tentokrát naliehavejšie. Draco uhol pohľadom, no Harry bol rýchlejší. Tiché Legilimens! vyplinulo z jeho úst ako slová milenke. Vnikol do jeho mysli, prekonal jeho zábrany, ktoré pred neho skladal. Bol vážne dobrý, lepší ako Draco, ktorý sa to nikdy poriadne nenaučil. Netrvalo dlho a dostal sa ku všetkému, čo chcel vedieť. Aj k tomu, čo nikdy nechcel...

,,Pán Malfoy?" Spomienky prerušila sestrička. Položila mu ruku na plece, no v jej očiach sa miesil strach s pohŕdaním. ,,Pán Black by s vami rád hovoril!"
Draco sa preľaknuto posadil. Kríval k nemu muž, podopieral sa čarodejnou barlou a tmavé vlasy mu padali do čela. Líce mu pretínala škaredá jazva, ktorá sa mu hojila priamo pred Dracovími očami.
,,Malfoy," hlesol Sirius Black a prikývol popritom hlavou. Nebol to pozdrav, iba konštatovanie faktu. Draco nechápal.
,,Zachránil si mi krstňa," uškrnul sa posmešne, akoby vravel akýsi dobrý vtip.
Konečne to vie niekto oceniť, aj keď iba človek, ktorý je očividný blázon ešte z Azkabanu, pomyslel si Draco trpko.
,,Ale povedz mi, prečo to bolo potrebné?"
,,Vletel do dráhy kúzla určeného mne," odpovedal zahanbene a sklonil hlavu. Ten okamih mal stále pred očami. Jeho šialená teta naňho mierila a smiala sa tak, až z toho tŕpli zuby. Nebol to prirodzený smiech, ale šialený. Smiech absolútneho šialenca. Skoro takého, ako bol Sirius Black.
,,Umrieš, umrieš!" vrieskala stále dookola a skákala pri tom do výšky, akoby to chcela osláviť nejakým zvláštnym tancom. Draco bol zmierený, dokonca nezdvihol ani prútik. Díval sa na ňu, obočie vysoko zdvihnuté, akoby vravel: ,,A ty si bláznivá, tak čo? Vyrovnáme sa?"
,,Umrieš, ty malý buzerant!" skríkla ako zmyslov zbavená a napriahla prútik. Draco sa prudko nadýchol a v plúcach ho zaštípal ľadový vietor. Ešte pár kvapiek dopadlo na jeho bledú pleť, keď ho ožiarilo jedovaté zelené svetlo.
,,NIE!"
Ozval sa výkrik. Skôr, ako sa Draco stihol otočiť, tak sa spoza jeho chrbta opäť vyrútil Potter. Bol ako duch, vždy sa nečakane objavil.
,,Sectusempra!" Očividne skríkol prvé, čo ho napadlo. Draco pôvodne myslel, že toto kúzlo je neverbálne, no ako verbálne nabralo oveľa väčšiu silu. Rubínová žiara v poslednej chvíli narazila do tej zelenej a iskričky sa rozleteli na všetky strany v predzvesti toho, čo sa malo stať.
Na chvíľu sa zdalo, že kúzla sa pohltili navzájom a je po všetkom. Harry úľavne vydýchol a Draco sa ho prudko chytil za ramená, akoby sa chcel uistiť, že tam je. Bella sklopila prútik.
To bolo však to posledné, čo urobila, lebo uprostred ničoho sa zrazu vynorila obrovská sila. Spätná reakcia na obe kúzla ich odhodilo dozadu. Belatrix letela pár metrov a tam ju hodilo o múr Grimualdovho námestia číslo 5. Harryho s Dracom prudko odsunulo dozadu. Blonďatý chlapec to ustál, no ten čiernovlasý sa mu zrútil do náručia.
Bojisko stíchlo všetci sa otočili za pôvodom toho výbuchu. Nastalo ohlušujúce ticho, ktoré preťalo hlasné PUK. Draco a Harry zmizli.
,,Ale PREČO?!" rozkríkol sa zrazu Sirius zlostne a päsťou vrazil do labilnej steny starej nemocnice. Draco mlčal. Vedel, že to nedokáže vysloviť. Zrútil sa späť do kresla.
Sirius sa prudko otočil a vrazil zlostne do dvier, kde ležal pacient. Dracova spodná pera sa zachvela, ako potlačil vzlik.

A tam niekde, skoro po celom Anglicku, miliony čarodejníkou zdvíhali čaše a pripíjali na Harryho Pottera. Na chlapca-ktorý-to-snáď-aj-tento-krát-prežije. Ale v skutočnosti... im to už bolo jedno.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Paulik Paulik | E-mail | 29. listopadu 2009 v 16:32 | Reagovat

preboha.. hrozne.. chudak harry.. chudak draco.. omg.. nemam slov.. je to smutne a zaroven krasne.. ja fakt nechapem ako sa ti to tak podarilo napisat... klaniam sa az po zem..

2 Wierka Wierka | 29. listopadu 2009 v 22:59 | Reagovat

ohh .. chudáci moji dva, Draco a Harry...   :-(  zlepší sa to .. že jo...??  :-|

3 CajushHP CajushHP | Web | 22. prosince 2009 v 23:28 | Reagovat

Draco a Harry..taketpo nieco som dlho necitala..ale Bellatrix zomrela..No.chjdak harry..ja by som sa teda tam nevrhla:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama