Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



97. Hrobka

2. listopadu 2009 v 18:40 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
Dnes moji milý, na tento temný sviatok, svitá na našej oblohe spln. Ak ste dnes zapálili sviečku na hroboch svojich blízkych (alebo ak ste tak urobili už včera), tak sa teraz posaďte do mäkkého kresla, spravte si hrnček teplého čaju a oddýchnite si pri ďalšej kapitole...
Dopredu sa ospravedlňujem všetkým, ktorý si želali viac Severusa. Aby som to vykompenzovala, tak v tejto kapitole nebude preistotu skoro žiadny :)
A verím, že si necháte chvíľočku, aby ste mi nechali krátky komentár :) a čím viac komentárov, tým skôr k vám príde ďalšia kapitola (zo Sevom, sľubujem!), tak myslite na to ;)

97. Hrobka



,,Veríš?"
,,Verím!"

Harry sa s trhnutím prebudil. Na viečkach ešte ťažkých od spánku ho omínali slzy, v hrdle mal sucho a tam, kde predtým bilo jeho srdce akoby teraz bola obrovská diera. V tom sne počul jeho hlas. Severusov... Miešal sa s krikom ľudí, ktorý ho prosili o pomoc, no on vravel pokojne, rozvážne. A keď sa potom odvážil mu pozrieť do očí, našiel iba dve prázdne studničky a to, čo nad ním stálo, rozhodne nebol jeho manžel, ale čosi strašidelné... A Harry po prvý krát pozeral do tváre svojmu strachu.
Dlho potom sa prehadzoval v posteli. Keď zavrel viečka, mal pred očami tej výjav a keď ich znova otvoril v hlave sa mu ozývali tie slová. Ten výjav, tá odporná, hnusná vec pripomínajúca jeho manžela iba vzdialene sa k nemu naklonila a šepkala: ,,Veríš Harry? Veríš? Veríš mi?" A on odpovedal kladne, nevediac prečo...
Neuvedomil si, že keď sa tak hmýril, prebudil aj Draca, ktorý spal na vedlajšej posteli.
,,Hm... Harry?" Draco sa prekvapene posadil na posteli a v tme žmúril na druhého chlapca. Oči mal ešte rozospaté a jeho pohyby boli nemotorné, keď zliezol s postele, aby prešiel k tej jeho ,,Prečo nespíš, ty sám si vravel, že by sme sa mali vyspať!"
Harry neodpovedal, iba sa posadil v zmačkaných perinách a dezorientovane sa obzeral okolo. Jeho srdce búšilo rýchlejšie, ako by malo a zdalo sa, že sa tak skoro neukľudní.
,,Stalo sa niečo?"
Harry zaváhal a zadíval sa von oknom na svetlá mesta, ktoré pomaly zhasíňali. Blížila sa hodina, keď sa každý, aj ten najneslušnejší podnik zatvára a ľudia sa vracajú domov.... k rodine. Ale kde on mal rodinu?
,,Bojím sa," zašepkal po chvíli. Videl, ako Draco vzdychol a odhrnul prikrývku, aby mohol vkĺznuť k nemu do postele. ,,Bojíš sa rána?"
,,Nie, bojím sa života... života so Severusom, života ako Kráľ. Ja to nezvládnem! Už teraz som zlyhal!" Harry ani nevedel, prečo mu to všetko vraví. Chápal iba, že takto to má byť, že Draco je jediná osoba, ktorá ho môže pochopiť. Že obaja boli čomusi predurčený...
,,Bojíš sa, že to spackáš?" spýtal sa Draco so smrtelne vážnou tvárou a v jeho očiach sa mihali tiene minulosti. Spomínal...
,,Áno a že nebudem dobrý manžel, nebudem dobrý Kráľ. Ako mám viesť rozhodnutia?!"
,,A nemáš tých svojich... ech, havranov?" spýtal sa. Očividne úplne zbytočne.
,,Oni vravia, že tu nebudú večne. Vraj keď sa toto všetko skončí a Voldemort bude porazený, vrátia sa do Toweru a ja ostanem... sám!"
Draco sa zasmial smiechom, ktorý je úplne pozbavený vtipu ,,Harry, ty nikdy nebudeš sám... Videl si niekedy koľko ľudí máš okolo seba? Koľký by za teba obetovali životy?!"
Harry nervôzne žmolil prikrývku v prstoch. Oči blúdili po miestnosti, len aby sa nemusel dívať Dracovyi do očí. Nakoniec však prekonal ostych a zadíval sa priamo naňho ,,Myslíš, že aj Severus... že mi odpustí, keď urobím chybu?"
,,Severus ťa miluje," povedal pevným hlasom. Nebolo to oznámenie, ani konštatovanie. Bola to stopercentná odpoveď na jeho otázku a na všetky ďalšie, ktoré ešte len prídu. Časom...
,,Možno..."
,,Nepochybuj o tom," uistil ho.
Harry prešiel prstom po svojich perách, akoby sa snažil vybaviť si jeho bozky. Bola v nich láska? Bol v tomto všetkom tak strašný panic. Nemohol chápať veci tak zložité. Musel sa s nimi iba zmieriť. Zmieriť sa s faktom, že aj keď ho Severus miluje, tak ušiel. Bál sa seba alebo jeho? Zľakol sa snáď moci, ktorú im prepožičala tá láska? Harry ju jasne cítil, kolovala v jeho žilách, tak ako kúsok Severusa pomáhal pumpovať krv v jeho srdci. A hoci ho ten kúsoček v posledné dni tak veľmi mučil a spôsoboval mu stavy, keď mal pocit, že omdlie, aj tak to všetko stálo za to.
Ale kde mal záruku, že toto cítil aj Severus?!
,,Spi, zajtra snáď nájdeš svoje odpovede..." zašepkal mu Draco do ucha. Harry sa preľaknuto odtiahol, nevšimol si, že sa blondiak dostal až tak blízko. Keď sa však chcel vrátiť do svojej postele, Harry ho zachytil a stiahol k sebe. Draco pochopil a uložil sa do jeho postele, pričom ho pevne objal okolo pása a pokojne zavrel viečka, pod ktorými si predstavil Charlieho okúzlujúcu tvár. Harry sa schúlil pri Dracovy a našiel jeho ruku, za ktorú ho zachytil. V srdci a mysli mal Severusa -rovnako nádherného a pritom tak mocného, ako keď sa po prvý krát milovali, no po jeho boku ležal Draco Malfoy, lebo ani jeden z nich v tú noc nechcel byť sám.


Keď konečne svitlo ráno, pár prvých lúčov sa pretislo lacnými závesmi na oknách a oboch ich zobudilo svojou mdlou žiarou. Harry otvoril oči ako prvý a chvíľu sa díval do stropu, akoby rozmýšľal, ako sa dostal do tejto situácie. Vzápätí sa prebudil aj Draco, povytiahol ruku spod Harryho hlavy a druhú rýchlo stiahol z jeho trupu s trochu ostýchavým výrazom v tvári.
,,Vyspatý?" prelomil Harry ticho s tiahlim zívnutím. Draco sa rozpačito posadil na postel ,,Áno, aj nie..."
,,Prečo?" Harry sa pýtal ako nechápavé dieťa a popritom mal na tvári zvláštny, uzmierený výraz.
,,Premýšlal som -celú noc, aj v snoch- o tých slovách, ktoré si mi včera povedal."
Harry sa usmial a vyskočil z postele ,,Aj ja... vlastne oni rozmýšľali. A dnes vieme, že odpovede najdeme iba tam-"
Nechal tie slová visieť vo vzduchu a mieril do kúpeľne, ktorú mala celá chodba spoločnú. Draco sedel na posteli a díval sa za osobou, ktorá ho túto noc nechala tak blahosklonne spať v svojej posteli. Za osobou, ktorú obdivoval čím ďalej, tým viac. A hoci miloval Charlieho viac, ako by mohol milovať Harryho, tie smaragdové oči plné múdrosti mal pred sebou stále. Bolo v nich čosi neskutočne dráždivého, podnecujúceho jeho zmysli a fantáziu. Videl v ňom budúcnosť a seba, svoje nesplnené sny, ktoré sa stávali skutočnosťou -ale iba kým bol s ním. A z jeho tela vyžarovala pre Draca neznáma, opojná energia v ktorej sa mohol vyhrievať a čerpať z nej, kým mu Harry dovoloval. A čím bližšie mu bol, tým častejšie z jeho mysle skĺzal obrázok Charlieho Weasleyho a nahradzoval ho iný, oveľa viac nečistý a zvrátený.

------

Všetci sa stretli na raňajkách v blízkej kaviarni. Sirius spokojne popíjal kávu a Remus mu vrnel pri uchu, Hermiona prechádzala akési staré mapy a čosi si starostlivo zapisovala, Ron sa ládoval raňajkami a Harry sedel nepokojne a stále sa vrtel. Dostal do seba pár kusov toastu, ktorý si objednal, ale to bolo všetko.
Draco dorazil neskoro, ešte stále roztekaný myšlienkami z dnešného rána. Harry mu posunul hrianku, ktorú mu objednali a on si ju bez slov vzal. Neušlo mu, ako ho pozoruje.
,,Tie hory sú dosť ťažko preliezateľné, ale keď sa premiestnime presne na toto miesto..." začala zrazu Hermiona a nahla sa cez Siria k Removi, ktorý ju zo záujmom vypočul. Keď potom spokojne zložila mapu, zamlaskala a odpila si z čaju, bol to signál, že by mohli vyraziť. Harry vstal prvý a prekotil tak pohár mlieka, ktorý Draco pohotovo zachraňoval prútikom pod stolom. Nikto si nič nevšimol, iba Hermiona im venovala vyčítavé pohľady. Ale na slová nebol čas, keď Sirius platil útratu a skupinka sa vrátila do hotela, odkiaľ bolo najbezpečnejšie sa premiestňovať.

------------

Stromy na úpätí hory redli a pred skupinkou sa rozprestierala lúka. Harry vystúpil posledný strmý krok na svahu pred sebou a študujúc mapu zastal pred skalou, ktorá sa týčila do výšky. Remuso so Siriom stáli hneď za ním a tak ako on študovali očami kameň. Draco sa posadil na jeden veľký spadnutý strom a lapal po dychu. Ron sa na ňom potichu uchechtával a Hermiona držala v rukách akési popisky a prehrabovala sa v nich: ,,Tu stojí, že-"
Harry sa na ňu otočil a iba jeho pohľad ju umlčal. Akoby tušil čo má robiť, keď ho neznáma sila ťahala vpred. Zdvihol hlavu k Removi zo Siriusom ,,Toto musím urobiť sám!"
Remus chápavo prikývol a obdaroval ho povzbudzujúcim úsmevom, no Sirius v tej chvíli razantne pokrútil hlavou: ,,V žiadnom prípade! Na to si príliš-"
,,Mladý?" ozval sa spoza nich tichý hlas. Harryho oči sa stretli s tými Dracovími, snáď aby ho varoval, no mladý Malfoy pokračoval: ,,On je mladý? Je to náš Kráľ! On určuje, kto je mladý a kto starý..."
,,A čo ty o tom vieš?! Potomok smrťožrúta! Prečo by som ťa mal poslúchnuť a veriť, že to zvládne? Jeho rodičia pre tú svoju odvahu a dôveru zomreli!"
,,DOSŤ!" vložil sa do toho Harry a jeho zrak kĺzal po všetkých prítomných. Zastavili sa na Dracovi, ktorý mal v očiach čosi ublížené a zlomené. Nepatrný úsmev preblysol Harryho tvárou, snáď ako povzbudenie. Draco odvrátil tvár, aby zakryl rozpaky.
,,Musím ísť sám!" otočil sa na dvojicu stojacu tesne pri ňom. Svoje slová adresoval hlavne Siriusovi a v hlase mal opäť kúsoček tej nadpozemskosti a sily, že mu to aj na chvíľu uveril a presne túto sekundičku Harry využil, aby sa im stratil z dohladu.
Zastal až pred skalou, ktorá bola ešte väčšia, než sa v tej diaľke zdala. Harryho oči hľadali snáď priechod alebo kľučku, keď zbadal akési znaky vyryté do kameňa v neznámom jazyku. Natiahol ruku, aby zotrel hlinu a mach zo znečisteného nápisu a práve v tej chvíli sa znaky na kameni rozžiarili, ako malé svetlušky a vzniesli sa pred Harryho formujúc sa do Anglického nápisu:

Nevinné srdce

Keď sa písmenká vytvarovali a poukladali do správneho poradia, zapadli opäť do kameňa a bol z nich opäť iba starý, vyrytý nápis na skale.
Harry chvíľu stál, dívajúc sa pred seba a jeho pery sa formovali do mimovoľného úsmevu. Už chápal, prečo nebolo vo Voldemortovom denníku viac o hrobe Márie Magdalény. On ho v skutočnosti nikdy neotvoril! Mohol tak urobiť iba človek s čistým úmyslom. A hoci Harry vedel, že sa chystá navštíviť toto posvätné miesto kvôli vojne, ktorá hrozila, ale veril, že jeho úmysel je dostatočne šľachetný, aby ho priechod pustil.
,,Ja som nevinný!" povedal a samého ho prekvapilo, že jeho slová neboli po Anglicky. Bolo to zvláštne, hebrejské nárečie, ktoré ako med pretieklo jeho ústami. Čosi vo vnútri skrytej hrobky zapukalo, ozval sa ešte jeden dutý zvuk a kameň sa s hrmotom odsunul, otvárajúc tak Harrym tmavý priechod. Z útrob jaskyne sa na Harryho vyvalila nasládla chuťzatuchliny a prachu, no aj neznáma sila, ktorá sa vliala do jeho vnútra a obalila ho celého brnivím pocitom spokojnosti od hlavy až po palce na nohách. Bola to zvláštna mágia, v jednom momente silnejšia, ako moc celého Rokfortu a ministerstva dokopy. Cítil silu pradávnej doby, ktorá mu ju prepožičiavala, hoci iba na chvíľu. Bola to silná moc, nevyrovnala sa ničomu. Snáď iba tej chvíli, keď sa Harry a Severus spojili v jedno telo a jednu dušu. Ale ten moment si Harry nepamätal, pretože tak veľmi túžil zabudnúť na ten prekliady večer.
A potom sa ten zvláštny pocit stratil a Harry stál na mieste presne ako predtým, sklamaný, sám nevediac prečo. Odvážil sa vstúpiť dnu do tmy a jeho oči pátrali naokolo.
,,Lumos!" koniec jeho prútika sa rozžiaril a Harry videl pred sebou dlhú chodbu, ktorá končila čímsi, čo pripomínalo starodávne, kamenné schodisko. Vykročil teda dopredu.

Harry vystúpil posledný úzky schod a konečne sa vyrovnal v malej miestnosti. Ledva sa do nej vtesnala hrobka, ktorá bola vlastne pár žalostne opracovaných kameňov v tvare kvádra, ktoré možno ukrývali to, čo tak dlho hľadal. Na zemi pri hrobe ležali zbytky čohosi, čo mohla byť látka, alebo šaty a na nich, na dvoch vratkých stupienkoch stál zlatý kalich, už na prvý pohľad opracovaný jemnou rukou.
Harry pristúpil tých pár krokov k hrobu, kľakol si ku kalichu a skúmal jeho obsah. V zlate sa trblietala strieborná hmota -ani tekutina, ani plyn- a vírila sa v špirálach, akoby bola netrpezlivá. Sklonil sa teda a vtedy ho kalich pohltil, jeho nohy sa odlepili od zeme a po chvíli dopadol inam, na rovnako ľadovú zem. Smrad potu a krvi mu vohnal slzy do očí.
Videl mladú ženu zahalenú v potrhaných šatách, na hlave mala iba plátenú šatku, ktorá skrývala závoj dlhých tmavých vlasov.
Ponáhľala sa viac do útrob tmavej kobky, prešla nižšie pár schodov a potom zamierila k jednej z ciel, kde väzňov od slobody oddeľovali iba železné mreže.
V cele sedel muž, vcelku vysoký, na prvý pohľad vyžaroval akúsi úctu. Žena sa pritisla pri mreže a dívala sa naňho. Veľké tmavé oči sa jej zaleskli, keď sa naňho pozrela.
,,Ježiš..." zašepkala v cudzom jazyku, no Harry jej napriek tomu rozumel.
Muž zdvihol hlavu zo svojho lôžka, kde sa chúlil a jeho tvár akoby sa rozžiarila, keď ju uvidel ,,Magdaléna!"
Mária Magdaléna pretisla svoju bledú malú ruku cez nesúmerné mreže smerom k nemu a on trochu tackavo zliezol z kamenného lôžka. Nohy mal vratké, keď kráčal, kolená rozbité a cez stehná prechádzali rany, pravdepodobne od biču.
Vrhol sa dopredu, zachytil sa mreží a jej ruku si pritisol na doráňané líce ,,Mária Mag-"
,,Pššt," prikryla mu ústa bledým ukazováčikom ,,šetri sily, nevrav nič."
Harry by najradšej odvrátil pohľad od tejto chvíľe, keď si Ježiš Nazaretský a Mária Magdalená hľadeli do očí v tichom súznení, ako mu pripadala priveľmi intímna. Díval sa však ďalej, keď si on sňal z pravej ruky prsteň, zdvihol ho k jej očami a potom ho s kajúcnym výrazom nastokol na jej prst.
,,Ja, Ježiš Nazaretský, beriem si teba, Mária Magdaléna a zväzujem svoje telo, meno, dom a moc s tvojou!"
Maria Magdaléna sa pritisla k mrežiam a slzy prekonali okraje jej dlhých rias. ,,Ja, Mária Magdaléna, beriem si teba, Ježiš Nazaretský a zväzujem svoje telo, meno, dom a moc s tvojou!"
,,Týmto prsteňom sme spojený pred zrakom pána a on to rešpektuje. Nos jeho prsteň, ten ťa ochráni!"
,,Ľúbim ťa..."
,,Ľúb radšej pána," pohladil končekom prsta jej líce tisnúce sa o chladné železo. ,,A teraz bež, rýchlo, kým neprídu stráže, slnko je už za horizontom!"
A žena sa rozbehla, jej kroky sa ozývali tichou kamennou chodbou, keď bežala.
Scéna sa ponorila do hmly a pomaly sa z nej vynárala druhá. Žena ležala na lôžku, tmavé vlasy pretkané šedivými stužkami času, mala rozprestreté na krvavej plachte, kde spočívala jej hlava. Tmavé oči boli nevedomé.
Skláňal sa nad ňou mladík, ledva starší od Harryho. V rukách držal prútik, no nech skúšal akékoľvek kúzlo, ani jedno nepomáhalo.
Nakoniec to vzdal a porazene klesol na kolená priamo k hlave starej ženy. V tej chvíli otvorila oči. ,,Šepkajú mi..."
Harry preľaknuto ustúpil, keď počul jej hlas. Už to nebol ten trilkujúci tón, ako keď spieva slávik. Teraz bol chrapľavý, znel ako blížiaca sa smrť.
,,...vraj mám zanechať na zemi to, čo patrí iba nasledovníkovi Kráľa."
Vtedy si z prstenníku sňala zlatý prsteň a vložila ho načúvajúcemu mladíkovy do dlane, pričom bledými krehkými rukami pevne stisla ruku zavretú v päsť okolo prsteňa.
,,Dávate mi... Ježišov prsteň?" spýtal sa prekvapene.
,,Nie," pokrútila zamietavo hlavou, akoby to malo byť jasné ,,Dávam ti posolstvo, ktoré mi zdelil on. Nemal šíriť iba vieru, ale čosi iné... teraz je to na tebe, myslím..." starenka sa huncútsky usmiala. ,,Máš moc, ktorá prekoná aj to najčernejšie zlo, čierna mágia sa to myslím volá dnes... A hoci všade okolo teba trestajú takých ako ty, ty stále pomáhaš ľuďom. A aj ona..."
Mladík otvoril ústa, aby čosi povedal, no starenka sa iba pousmiala a pokračovala, akoby si nevšimla, že chce protestovať ,,Áno, viem o vás dvoch! Tento prsteň je zásnubný, daj jej ho! Bude vás chrániť a aj syna, ktorý sa vám narodí. A on bude Kráľom s mocou, akú majú všetci vaši druidi dokopy. On zhromaždí okolo seba tých najmocnejších čarodejníkov. Máte moc väčšiu, ako celé Rímske impérium, pretože oni nechápu. Nechcú vidieť tú silu, akou vládne toto miesto. Chráni vás láska, pretože láska prekoná hranice smrti, hranice bolesti ale aj radosti. Keď milujete, váš duch bude žiť ďalej vo vašich deťoch. To chcel Ježiš Nazaretský povedať svetu.
Choď, požiadaj ju o ruku! To je moje jediné želanie na smrtelnej posteli. Požiadaj ju.."
S tými slovami hlava starenky klesla na posteľ a jej hrčovitá mozoľovitá ruka sa načiahla za zlatým pohárom pri jej posteli.
Obraz sa rozplinul a Harry opäť kľačal pred Svätým Grálom, skláňajúc svoju hlavou pred hrobom manželky Ježišovej.
Pohľad mu padol na jeho prsteník, kde sa leskla zlatá obrúčka pokorne čakajúca na svoju chvíľu. Dala ho z lásky. . Démonov a diabla možno poraziť iba mierom a láskou. Musí milovať celým srdcom, byť toho schopný, aby vyhrali. Dnes to vedel. Voldemort sa mýli. Mária Magdaléna nevravela, že človek so správnym partnerom sa v svojich deťoch stane nesmrtelný. Ona vravela o láske, ktorá by mohla zachrániť svet.
Postavil sa z chladnej zeme, venoval posledný pohľad Márii Magdaléne, na čo otočil a opustil hrobku s pocitom, že iba on vie ozajstnú pravdu.
Pred východom ho už čakal Remus so Siriusom. Keď ho uvideli vychádzať, okamžite sa zdvihli zo zemem kde sedeli a zadívali sa naňho s očakávaním
,,Tak čo?" spýtal sa Sirius, keď to mlčanie nemohol vydržať. Harry bez slova zdvihol do vzduchu ruku s obrúčkou. Zlato sa vo výške zalesklo. ,,Našiel som odpovede, ktoré som hladal. Viem, ako poraziť Voldemorta..."
,,Znamená to, že si... že si naozaj jeho potomok?!"
Harry sa pousmial ,,Ak bol Ježiš naozaj synom Božím, všetci sme jeho potomkovia. Ak nie... tak bol iba veľmi nadaný čarodejník a náš prvý Kráľ. Lenže on a Maria Magdaléna nemali deti. Vzali sa v deň Ježišovho ukrižovania v jeho cele."
,,Ako potom vieš, ako poraziť Toho-koho-netreba-menovať?" spýtal sa prekvapene Sirius. Remus horlivo prikyvoval a Harry v jeho očiach čítal tú istú otázku.
Zadíval sa na obrúčku na jeho prste, ktorá ho pútala s mužom, ktorého miloval a v jeho očiach sa čosi zalesklo. Mohlo to byť podobné slzám. ,,Zdelila mi to jedna stará múdra čarodejnica, keď umierala."
Sirius a Remus sa potom dlho pýtali, no odpovede nedostali. Nechcel nič hovoriť, nechcel byť za blázna. A už vôbec nechcel, aby ktosi druhý videl spomienky starej smutnej Márie Magdalény. Spomienky sú každého osobná vec a skúmať ich je ohavný čin. Ona však nechala tieto dva útržky zo svojho života nepoškodené pre ďalších, lebo možno vedela čo príde, akému zlu bude tento svet čeliť, alebo možno si priala, aby jeho posolstvo žilo ešte aspoň chvíľu po nej.



A/N:
Takže prvé čo k Dracovi: Nie nadarmo sa vraví, že aký otec, taký syn. Aj Draco vidí v Harrymu symbol moci a všetkého, čo si Malfoyovci kedy priali. A hoci je Harry zatiaľ iba rozhádzaný pubertiak, Draco vidí akosi do budúcna a tuší, že z neho bude mocný čarodejník. Mocnejší, než Voldemort. A že cesta, ktorou sa po ňom teraz vydáva, bude mať preňho osoh a osobný význam. Možno nevie, čo všetky tie pocity majú znamenať, dokonca to ani netuší, pretože ešte nie je tak skúsený životom, ako Malfoy starší, ale vie, že toto je to, čo vždy chcel. Tým, že ho Harry nechal spať v jednej posteli spolu s ním, viac ho k sebe pripútal. A Malfoy, ťahaný za vidinou moci, stráca svoje sebaovládanie.
K hrobke: Harry vlastne nenašiel nič nové, všimli ste si? Všetky tieto veci predsa dávno vedel, potreboval sa v nich iba utvrdiť. A tak má teraz niečo, čo Voldemort nemá. Mal to síce iba predtým, ale existuje iba to, čomu skutočne veríme, no nie? A Harry teraz verí, že je mocnejší. Má predsa požehnanie potomkov všetkých čarodejníckych kráľov. A hoci sa svet, v ktorom žijú mení zo dňa na deň, ostávajú nejaké istoty, o ktoré sa bude môcť vždy oprieť a na to príde už čoskoro.
A naozaj sorry, že ste si moc Severusa neužili. Chvíľku vás ešte ponapínam, ale snáď si nemyslíte, že ho nechá Harry trpieť? :)
 

20 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 koky koky | 2. listopadu 2009 v 19:39 | Reagovat

Moc mi tam toho Dracka nemotej. Uz je stastnej s Charlim. Kamosi bejt muzou. ale na Harryho ceka Sevik. A myslim, ze uz je cas na jeho zachranu. :) Diky za kapitolku

2 Viky Viky | 2. listopadu 2009 v 20:11 | Reagovat

skvělá kapitolka, už se těšim až tam bude Severus, doufám, že ho Harry zachrání co nejdřív

3 CajushHP CajushHP | Web | 2. listopadu 2009 v 20:12 | Reagovat

No..dufam ze v dalsej kapitole bude Severusa moc velmi moc.Najprv som si s Dracom myslela,ze chce Harryho,ale necchce.A to ma potešílo..Oni kmi nikdy ako pár moc nesedeli.Sev je taký.Proste je to sev

4 CajushHP CajushHP | Web | 2. listopadu 2009 v 20:14 | Reagovat

prosim ta,moj komentar bol vyhodeny ako spaam,mozes ho uverejnit?

5 Eset Eset | 2. listopadu 2009 v 21:13 | Reagovat

Moc pekne ...uz se nemuzu dockat Severuse:-) ;-)  :-D  8-)

6 Anna Anna | 2. listopadu 2009 v 21:29 | Reagovat

Pěkná kapitola, těším se na další.

7 ywen-bwa ywen-bwa | 3. listopadu 2009 v 9:02 | Reagovat

Draco ho moze trochu postrcit, jeho vieru a mozno urcite uvedomenie si svojej sily, aj ked je neskuseny je to Malfoy a uz v genoch ma nieco, cim rozozna moc....toto si myslim, ze moze Harrymu pomoct viac ako pochyby vsetkych naokolo....trochu by ma zaujimal ich postoj, ich vnutorne rozpolozenie...su na tejto ceste kvoli tomu aby pomohli zachranit Seva, cloveka alebo iba kvoli tomu, ze sa o to pokusa Harry....  :-?  ;-)

8 *Jazz* *Jazz* | E-mail | 3. listopadu 2009 v 14:20 | Reagovat

kapitolka v ktorej harry konecne dosiel k tomu co ma urobit..a ach jaj.. pekne poprosim potom severusa.. lebo bez neho je to take.. :-( bez zivota..  :-( take smutne... :-( im worry..........pridaj kapcu skoro pjosiiiiiiiiiimm  :-P

9 Teressa Teressa | 4. listopadu 2009 v 14:18 | Reagovat

nadherna kapitola =) uz sa moooc tesim na pokracovanie =) dufam ze bude coskoro =) rychlo prosiim =) :-)  :-)  :-)

10 mimuss mimuss | E-mail | 4. listopadu 2009 v 16:45 | Reagovat

Aj keď v tejto kapitole nebol Severus, bola veľmi dobrá... Len tak ďalej :)

11 wera wera | 4. listopadu 2009 v 16:51 | Reagovat

za seva lillu zastrelime 8-O a za ostatok dostane medajlu :-D  :-D co wy na tho? :-P

12 Morning Devotion (Christin Snapei Snapeová) Morning Devotion (Christin Snapei Snapeová) | E-mail | Web | 6. listopadu 2009 v 18:10 | Reagovat

Super kapitolka, ale dosť ma prekvapil Draco...hehe...snáď v ďalšej kapitolke bude aj moj milovaný Sevík.
Teším na pokračko.... :-D

13 Lucy Lucy | 7. listopadu 2009 v 13:46 | Reagovat

Ahoj...
Úplně pro mě netypicky ti píšu komentík ke kapitolce, protože se nemůžu dočkat další... Takže, myslím, stejně jako i pár ostatních lidí, že to už není ten kámen, co býval, ale nemyslím to špatně. Tahle povídka se mi líbí, pokaždé mě dokonale překvapí, co si přečtu v nové kapitole.. Těším se až se dozvím, jak konečně na Voldyho... Jinak ho mám celkem ráda v jiných povídkách, ale nesmí být moc OOC, ale tady se chová fakt nechutně a jako magor. Každopádně se těším na další kapitolu a konečně na SEVERUSE!!!
Děkuju Lucy

14 IQ IQ | 8. listopadu 2009 v 11:41 | Reagovat
15 Sluzy Sluzy | E-mail | 15. listopadu 2009 v 11:01 | Reagovat

úžasné a krásne...prečítala som dnes celé pokračovanie jedným dychom a je skvele...No ale ku kapitole.... O_O ako snad sa nam Draco nechysta podviest Charlihoze ne? O_O no ale inac uzasne a skvele......sice mi trosilinku vadi ze je tam zamotana biblia namiesto keltskej a Irskej mytologie na ktoru som si u JD zvykla ale nevadi aj tak to bolo prrekrasne......a uz sa tesim na Severusa jak sa konecne objavy... :-)  :-) A rovnako sa ako male nedockave stena tesim na pokracovanie.... :D  :D Myslim ze by to mohlo byt secko co mam na srdci

16 Jikita Jikita | E-mail | Web | 18. listopadu 2009 v 18:53 | Reagovat

Mňam mňam, s každou kapitolkou jsi lepš a lepší! Díky a už se MOC těší, na pokračování...

17 Simka Simka | 23. listopadu 2009 v 18:10 | Reagovat

Krása krása..... no, keby podviedol Charlieho, tak by sa toho moc nestalo, celkom by som to uvítala- príbeh by nabral na komplikácii a bol by dlhším, nie? *zas ignoruje city* Teším sa na ďalší preklad, dala som to na jeden dych po asi... 4 mesiacoch... nie, počkať, bolo to viac. Príbeh mi začína pripomínať Da Vinchiho kód xD ale čo už.  Aké sú pocity, keď niekoho podvádzame? Budem to musieť zistiť.... takže, prekladáme, prekladám  :D

18 mimuss mimuss | E-mail | 25. listopadu 2009 v 21:38 | Reagovat

nestrielajme ju, nebude pokračovanie!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama