Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



17. kapitola tvojho života- Vymazané spomienky

30. listopadu 2009 v 14:00 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Zápisník jedného hriechu
A posledná! Ale poviedka nekončí... ešte má jeden krátky epilog. Ale nemusíte ho čítať, aj keď viem, že to urobíte... Je libo kapesníček? :)

17. kapitola tvojho života- Vymazané spomienky


Severus rozrazil portrét tučnej pani skoro nasilu, keď ho nechcela pustiť dnu. Nakoniec si predsalen vydrankal vstup s tým, že je učiteľ a jedná sa o naliehavú situáciu. Vbehol do klubovne ako rozzúrený netopier a jeho oči varovne žiarili na všetkých prekvapených chrabromilčanov, ktorý k nemu upreli pohľaď. Otočil sa na schody chlapčenských izieb a naštvane rozrazil dvere s menovkou šiesteho ročníka. Upreli sa naňho prekvapené pohľady celého chrabromilského mužstva a Hermiony Grangerovej. Harry ležal na posteli a jeho tvár bola celá biela. Nohu mal vyloženú na posteli a skrútenú v čudnom uhle.
,,Ach..." vyrazil zo seba Severus a ponáhľal sa k nemu. Jeho habit za ním vial pri rýchlosti, akou sa pohyboval. Všetci zhromaždený okolo postele mu ustúpili. Zloť bola hmatateľná už na míle ďaleko a zblízka vyzeral ešte nebezpečnejšie, než na hodinách, keď Nevillovi vybuchol kotlík. Fakt, že študent jeho vlastnej fakulty skoro zabil Harryho ho vytočil do nepríčetnosti. Keď sa k tomu pridali fakty, že aj ten študent ležal polomŕtvy na lôžku v ošetrovni a nebyť Harryho duchaprítomnosti boli by mŕtvy obaja, a toho, že Harryho presunuli z ošetrovne sem, lebo vraj aby si tí dvaja neublížili, Severus bol v stave, keď by niekoho zabil alebo pri tom lepšom prípade iba umlátil do stavu bezvedomia. Najradšej Malfoya, ale to nesmel povedať nahlas, je predsa vedúci slizolinu, zlynčovali by ho!
,,Von!" zavelil rázne. Celé mužstvo na čele s Ginny Weasleyovou sa zdvihlo a opustilo priestory izby s hlasným protestom. Ostal však Weasley a Grangerová. ,,Pre vás to neplatilo?"
Hermiona vzdorovito prekrýžila ruky na prsiach a Ron trošku cúvol, no ona ho pevne chytila za ruku: ,,My tu ostaneme s Harrym. Čo ak by sa mu prihoršilo?"
Severus iba nesúhlasne potriasol hlavou a sklonil sa nad chlapca. Jeho telo pohltila triaška a na čele sa zrážal pot. Severus priložil svoju dlaň na jeho čelo a vtedy otvoril oči. Mal vysokú horúčku a aj napriek tomu sa v jeho očiach mihlo čosi nádherné a neopísateľné, keď uvidel svojho milenca. Chcel natiahnuť ruku, no hrubá prikrývka v ktorej bol omotaný mu to nedovolila. ,,Se-"
,,Psst..." zašepkal Severus potichúčky a priložil mu láskyplne prst na pery. Vzápetí sa otočil na Rona s Hermionou ,,To ste nevedeli zohnať pomoc, keď má takú vysokú horúčku?"
,,M-mysleli sme, že to prejde!" vykoktal Ron zmätene. Hermiona skrýžila ruky na prsiach v obrannom geste: ,,Madam Pomfreyová nám pred svojím odchodom dala elixír proti horúčke a ten sme mu dali. Teraz iba čakať, kedy sa zníží!"
Severus prevrátil oči a sklonil sa k chlapcovi ,,Je to tak? Vypil si ho?"
Ten iba slabo prikývol a stále bojoval s prikrývkou. Severus mu chytil ruky a uväznil vedľa tela. Vzápetí jemne odhrunul deku zo zlomenej nohy a zadíval sa na ňu ,,Asi toho Malfoya zabijem! Toto prehnal..." a prstami sa jemne dotkol zlomeniny. To miesto až pulzovalo bolesťou.
,,No tak.." zachrypel Harry. Triaška opadla. Severus s výdychom položil ruku na jeho čelo a zistil, že teplota začala klesať. Zotrval s rukou na jeho čele o pár sekund dlhšie, než bolo treba a vzápetí skĺzol bruškami psrtov po Harryho líci ,,Zaberá to?"
,,Budem v poriadku..." zachripel chlapec a chcel sa posadiť. Pevné dlane jeho profesora ho však prišpendlili k posteli ,,Nie.. ešte lež!"
,,Počuli ste, bude v poriadku! Už môžete ísť!" ozvala sa Hermiona tvrdo.
,,Slečna Grangerová!" otočil sa k nej s varovným tónom Severus.
,,Hermiona?!" vyhŕkol šokovaný Ron a tiež na ňu uprel pohľad. Hermiona sa tvárila tvrdo ako skala a nedala na sebe znať jedinú emóciu. Iba sa dívala na Harryho. ,,Myslím, že bude preňho lepšie, ak tu nebudete!"
,,Myslím, že jediný, kto by mal vypadnúť ste vy!" prehlásil Severus a ukázal na dvere. Hermiona sa však ani nepohla z miesta a pevne stisla pery ,,Nemôžete ma vyhodiť z chrabromilskej veže!"
,,A ak poviem, že je to pre pokoj pacienta?" spýtal sa notoricky známim ironickým tónom Severus a kútik jeho úst sa zdvihol v domnienke, že vyhral.
,,Ja poviem zoberte ho do nemocničného krídla!" odpapulovala Hermiona.
,,Tak dosť!" vyložil sa do toho Harry a prudko sa posadil na posteli. Severus mu položil ruku na rameno a tlačil ho späť do perín, ale chlapec pokrútil hlavou ,,Prestaň Severus! Aj Hermiona! Ste ako malé deti!"
Ron, ktorý túto výmenu názorov iba nechápavo sledoval sa zakuckal pri oslovení Severus a vypleštil na Harryho oči. Ten mu však nevenoval nijakú pozornosť. ,,Sev, choď! Ja sa o seba postarám..."
,,Nenechám ťa tu v žiadnom prípade samého!" namietal Severus a priložil mu ruku na čelo a s úľavou zistil, že teplota je zažehnaná. Predsalen sa natiahol po deku, ktorú chlapec zo seba zkopol a prikryl ho ,,Mal by si si teraz odpočinúť."
,,Nechcem ležať, stále iba ležím!" Namietal Harry a ukázal na svoju sádru na nohe ,,Chcel by som už vstať, aspoň na chvíľu!"
,,Ešte nie. Daj tomu pár dní. Potom sľubujem, že ťa niekam zoberiem!" usmial sa naňho. Harry mu úsmev vrátil s takou radosťou, ako ešte nikdy. ,,Do Rokwillu?"
,,Do Rokwillu."prikývol Severus.
,,Aj k Zonkovy?" uškŕňal sa ďalej chlapec.
,,Ako by to vyzeralo, keby som ja vliezol k Zonkovy a ešte zo študentom?!" protestoval Severus, ale s úsmevom.
,,Tak keď chceš, aby som tam doskákal sám..."
,,Fajn zoberiem ťa k Zonkovy!" rezignoval Severus zo smiechom. Prekvapený Ron cúvol o krok dozadu, ale Hermiona ho chytial pevne za ruku a pritiahla k sebe. Bola naozaj naštvaná, drtila Ronove zápästie v silnom zovretí a dívala sa nenávistne na Snapa. ,,Myslím pán profesor, že je na čase odísť!"
,,Ostanem pri pacientovy asi celú noc, ale ďakujem za upozornenie, slečna Grangerová. Ja zasa myslím, že je dosť neskoro a mala by ste ísť spať!"
Už aj Ron sa chystal niečo namietnuť k tomu, že tu Snape ostane, no Harryho ho predbehol ,,Mieniš tu ostať celú noc? Nieje to prehnané?! Ja neumieram!"
,,Len aby... " zasyčal Severus hrozivo. Harry sa v tej sekunde rozosmial a všetky obavy odišli aj so zvukom smiechu jeho milenca, ktorý znel ako zvonkohra. Tak nevypočitateľný, čakajúci kedy doňho udrie ten správny vietor, a predsa tak krásny.

--------

,,Vtedy som nevedel, že som mal tak trochu pravdu. " zašepkal skepticky Severus a začal si masírovať spánky. Zápisník zaklapol , akoby to bol definitývny koniec a smutne sa naňho usmial ,,Chápeš, prečo je premňa ťažké rozprávať ten príbeh?"
Prikývol.
,,Ach Harry..."
Nedokázal mu odpovedať. Iba sa nemo díval na jeho ruky, ktoré sa nervôzne pohrávali s lemom jeho habitu ,,Čo... čo sa stalo ďalej? V ten... večer..."
Severus vzdychol a položil zápisník na stôl ,,To sa tu nepíše, toto je posledný zápis!"
,,Ale!" Harry pruko vstal a stolička, na ktorej sedel sa prevrhla dozadu. Slnko zapadlo a krajina sa halila do šera. V tejto atmosfére to pôsobilo priam hororovo. Harry sa zachvel a pristúpil k Severusovi ,,Ale ty to vieš, ako to pokračuje, vieš čo sa stalo, že?"
Prikývol a jeho hrdlo sa zovrelo. Ak to bude musieť znova rozprávať zomrie! Nechce sa k tomu vracať, už nie!
,,Prosím!" Harry sa mu posadil na kolená a jeho oči našli Severusove ,,Prosím! Chcem si spomenúť, rozprávaj ďalej!"
,,Poviem ti to, ak ma neprerušíš ani raz a necháš ma to povedať vlastnými slovami!" vzdychol Severus a objal ho okolo pása.
Harry nemo prikývol v návale paniky a strachu. Chvíľu váhal, či to naozaj chce počuť. Nakoniec sa rozhodol.
,,Bolo to týždeň na to. Vzal som ťa do Rokwillu. Bol si tak neskutočne štastný, že si konečne na nohách, I keď si sa musel celý čas o mňa podopierať.
Vzal som ťa k Zonkovy, ako si chcel. Tvoje oči vedia tak žiariť, keď vidíš také blbosti!
Rozbehol si sa k policiam, ktoré boli preplnené hovadinami, ako delobuchy a rôzne iné -buchy a -luchy...
Preberal si sa nimi a smial sa na tých hovadinkách, ktoré vymysleli.
Ale zrazu si zastal. Díval si sa dezorientovane okolo seba a potom sa pozrel namňa s panickou hrôzou v očiach. Pribehol som k tebe a vtedy si povedal tú pamätnú vetu: ,,Čo tu robím?!"
Chcel si odtiaľ okamžite preč. Bolo mi to divné, ale pripisoval som to niakemu tvojmu žartíku.
Bohužial takéto výpadky si začal mať pravidelne. Pri jedení, pri učení, na hodinách, dokonca aj... pri milovaní. Bol si vtedy duchom úplne mimo, akoby si sa preniesol o hodinu, alebo dve dozadu.
Vzal som ťa k Poppy. Tá diagnóza bola príliš bolestivá.
Bola to kliatba. Silná čierna mágia podobná kúzlu pomätenia. Ibaže toto je bolestivejšie. Začneš zabúdať veci postupne až... až si nebudeš pamätať vonkoncom nič a tvoja hlava ostane prázdna. Všetky spomienky akoby ti niekto postupne gumoval.
Začalo sa veľké pátranie po vinníkovi, aj keď ja som ho už dávno poznal. Malfoy sa priznal. Vyžiadalo si to síce kruté zaobchádzanie, ale priznal sa. Keby ma vtedy nedržali, asi by som-
Zrazilo ma to na kolená, ale vedel som, že sa musím pozbierať, kôli tebe.
A potom to už išlo dole z kopca. Stále viac a viac si zabúdal, tvoja myseľ bola krehká ako porcelán a tak isto moje sebaovládanie.
A potom prišiel ten osudný deň, ktorý mám stále pred očami. Už roky ho neviem vyhnať z hlavy..."

-------------

Harry sa prebudil v posteli so striebornými poťahmi a čiernym baldachýnom. Netušil, ako sa sem dostal.
,,Dobré ráno!" ozvalo sa ododvier. Otočil hlavu tým smerom. O zárubňu dvier sa opieral Snape, na sebe mal iba čiernu košelu a tváril sa priam až vyzývavo.
,,Dob-dobré ráno, pán profesor!" vykoktal Harry. Netušil prečo, ale telo mal celé dolámané a bol... úplne nahý? Čosi tu nesedelo?
,,Stalo sa niečo?" spýtal sa Snape a natiahol k nemu ruku. Harry sa uhol jeho pohladeniu ,,Dajte tie špinavé ruky zomňa preč! Čo tu robím?" a pritiahol si perinu bližšie k nahému telu. Severus smutne vzdychol, v jeho očiach sa začali hromadiť slzy. Už je to tu. Bál sa toho a vedel, že to raz príde, ale netušil, že tak skoro ,,Och, Harry..."
Chlapec sa však odsunul a roztriasol sa po celom tele. Nechápal. Nemohol chápať. Jeho myšlienky sa preniesli o pár rokov naspäť a on vôbec netušil, čo všetko sa za ten čas stalo.
,,Harry.." zaskučal Severus a jeho srdce zovrel bolestivý kŕč. Vtedy po prvý krát zacítil tieto príznaky a netušil, ako to zastaviť. Bolestivo sýpal a skučal, zvýjal sa na posteli. Nemohol dýchať.
Neskôr mu ktosi povedal, že takto sa prejavujú abstinenčné príznaky. Ak tomu tak bolo, tak Harry bol jeho droga!
Chlapec sa sklonil nad svojho profesora, aby sa ho spýtal, či je v poriadku, keď sa Severus nadvihol na ľakťoch a pritisol svoje pery na tie jeho tak prudko a vášnivo, že to na chvíľu chlapca ohromilo a znemožnilo mu to brániť sa. Veľmi rýchlo však opäť precitol a vytrhol sa Snapovy z náručia ,,Fuj, zbláznili ste sa?!"
,,Harry, ty si nič nepamätáš ale ja som tvoj..." nedokončil vetu. Nemalo to cenu. Chlapec sa naňho díval z odporom v očiach.
A to bolo posledný krát, čo Severus Snape pobozkal pery svojho malého chlapca.

-------------
,,A to bolo posledný krát, čo som ťa pobozkal. Až do dnešku..." Severus sa melancholicky zadíval na slnko, ktoré práve zapadlo. Stihol mu vyrozprávať ten príbeh v priebehu dvanástich hodín. Ešte dvanásť ostávalo.
Harry sa chytil za hlavu. ,,Ach bože... spomínam... spomínam si na niektoré veci. Vlastne... skoro na všetko!"
,,Vravel som ti, že si spomenieš. Je to kúzlo toho zápisníka, alebo toho príbehu. Sám neviem..." usmial sa a vstal z kresla. Natiahol k svojmu malému chlapcovy ruku a vytiahol ho na nohy.
,,Spomínam si. Na všetko! Na naše posledné milovanie... plakal si! A na... to ráno po tom, čo som si nič nepamätal! Hodil som po tebe vázu, prepáč mi to..."
,,Je to za nami. Spomínaš si!" Severus sa usmieval a pritisol si Harryho do náručia schovávajúc hlavu v jeho polodlhých vlasoch a vdychujúc ich vôňu.
Harry nedokážal udržať slzy. Tisol sa k Severusovy, po toľkom čase a vedel, čo preňho ten muž znamená. Bolo to opojné a nádherné!
,,Poď..." zašepkal Severus a potiahol ho za ruku smerom k ich domu. Vyšli krásne mahagónové schodisko do ich spálne a v zápale bozkov a nežností dopadli na posteľ.
,,Severus spomal!" upozornil ho Harry zo smiechom, keď z neho starší čarodejník zorval nohavice.
,,Ja nemôžem čakať! Musím ťa mať, láska moja..." zašepkal mu do ucha tak zvodným tónom, že Harry neodolal. Pritisol sa k Severusovy prudko a nenásytne. Noc bola síce mladá, ale oni nehodlali premárniť ani sekundu.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Fanny Fanny | 30. listopadu 2009 v 17:36 | Reagovat

Ach juj... donedávna som nevedela, že táto  poviedka a film Zápisník jednej lásky majú niečo spoločné. Keď som však hovorila obsah toho filmu Iwke, ona si to dala nejak dokopy. A teraz som sa rozplakala tak, ako som sa rozplakala na konci toho filmu. Nádherne si napísala túto kapitolu, Lill, rovnako ako celú poviedku. Teším sa na epilóg, hoci viem, že ebude práve najradostnejší...

2 Fanny Fanny | 30. listopadu 2009 v 17:37 | Reagovat

a mimochodom, neuveriteľne nádherný layout.. som skoro skolabovala, keď som ho videl :D <3<3<3

3 Paulik666 Paulik666 | E-mail | 30. listopadu 2009 v 17:46 | Reagovat

EJHAAAAAAAAAAA ...  :-D  :-D  :-D taky milucky su .. jak vzdy..  ;-) krasna kapca nakoneic lilly.. dakujeme..  :-) PS: som nemohla ked som videla novy podklad na stranke.. xixixi :-D  :-D  :-D

4 oronis oronis | 30. listopadu 2009 v 17:54 | Reagovat

opravdu nádherná a dojemná kapitola, těším se na další a jak to všechno dopadne, i když už je to asi jasné :-D

5 ff-houseslash ff-houseslash | Web | 1. prosince 2009 v 15:11 | Reagovat

Krásne...

6 Andromeda Andromeda | Web | 1. prosince 2009 v 15:11 | Reagovat

Grr, debilný blog.cz...
Ešte raz: Krásne...

7 CajushHP CajushHP | Web | 22. prosince 2009 v 23:34 | Reagovat

Chudak Harry..teda severus..a debil malfoy,samozrejME...Ale nakoniec to skoncilo happyendom..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama