Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



16.kapitola tvojho života-Metlobalová sezóna

27. listopadu 2009 v 22:24 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Zápisník jedného hriechu
Predposledná kapitola? Neveríte, že to tu vidíte? Asi sa bohovia zbláznili, ale dopísala som to! A spolu s tým aj jednu novú poviedku! Kto sa teší? :D


16.kapitola tvojho života-Metlobalová sezóna


Prešiel silvester, nový rok a potom prišli Severusove narodeniny. Harry nešťastne prechádzal Rokwillom, hľadajúc vhodný darček. Oči mu blúdili po budovách, akoby si myslel, že najde čosi magické a dostatočne vhodné. Chcel mu dať niečo naozaj špecialne.
Zastavil sa pred výkladom jedného magického obchodu a díval sa do
obchodíku na malú striebornú retiazku na ktorej sa hompálal strieborný medajlón zdobený drahými kameňmi. Harry vošiel do obchodu a na jeho príchod upozornil zvonček. Obzeral sa dookola, keď spoza pultu vyskočila malá, no vrtká starenka a mierila k nemu. ,,Ako vám pomôžem?"
,,Ten medajlón, čo máte vo výlohe-"
,,Och áno," skočila mu do reči ,,Veľmi vzácny kúsok, vie odzrkadliť vlastníkovu náladu a podľa toho hrá melódiu! Veľmi vzácny kúsok," zopakovala znova.
,,Smiem sa pozrieť?" spýtal sa.
Starenka si ho nedôverčivo premerala a jej oči sa zastavili na chvíľu na jeho jazve. Keď jej svitlo okamžite sa rozbehla k výkladu a ztrhla odtiaľ medailón ,,Samozrejme, samozrejme mladý pán, nech sa vám páči!" Vložila mu ho do rúk. Harry ho pretočil v rukách. Bol malý a nenápadný, ľadový akoby ho práve vytiahol zo studenej vody. Pod jeho dotykom vibroval, akoby vo vnútri bol malý reproduktor. Potom otvoril malé dvierka a z vnútra sa ozvala melódia, veselá a romantická. Pripomínala mu Severusa.
Pretočil ešte raz medailón v rukách a vďačne sa na predavačku usmial ,,Vezmem si ho!"

----------------

Priložil mu prst na pery, aby ho umlčal. Ozvalo sa zalapanie po dychu, keď mladší muž obkrúžil pery toho staršieho. Vzápetí sa odtiahol a oprel sa o kreslo v ktorom sedel.
,,Čo robíš?"
,,Severus.." vyslovil to pohrávajúc sa s jeho menom na jazyku a prehrabol si čierne vlasy. ,,Prečo mám taký hlúpy pocit, že je tu dôvod, prečo si to nepamätám? Veď ja ani neviem svoje meno..." jeho hlas sa bolestne stíšil. Severus sa k nemu nahol a peramy sa na malúj chvíľku dotkol jeho spánku, aby ho upokojil. Skĺzol po nich až na líce a tam sa zastavila a odtiahol sa. ,,Psst... veď ty si spomenieš, Harry.." a to bolo po prvý krát, čo ho tak oslovil. Jeho smaragdové oči sa zaliali slzamy, ktoré bol Severus už pripravený zotrieť.
,,Povedz mi, ako sa to stalo!" prikázal. Severus sa mu chvíľu díval do očí ,,Naozaj to chceš vedieť?"
Prikývol a on bol nútený pretočiť pár strán dopredu, až sa zastavil na krezbe mladšieho Harryho štastne sa vznášajúceho na metle ,,Začnem od začiatku. Od toho jarného dňa..."

----------------

,,Chcel si mi niečo dôležitého zdeliť?" Severus sa pristavil pri jeho lavici po tom, čo ho Harry prepaloval celú hodinu dôležitým pohľadom.
,,Áno!" vyhŕkol okamžite chlapec až príliš rýchlo a dovolil si naširoko sa na Severusa usmiať. Žiaci im už nevenovali pozornosť. Zvykli si. A vlastne šírili sa aj zaujimavé chýri, prečo sa týto dvaja k sebe takto správajú. ,,Včera som sa rozprával s McGonagalovou! Vraj sa môžem vrátiť do metlobalového týmu!"
Severus sa zatváril skepticky nad radosťou svojho mladého milenca. Harry sa ešte širšie usmial.
,,Fajn, ale teraz pracuj, porozprávame sa o tom neskôr!" odbil ho Severus a otočil sa, aby sa ďalej mohol venovať žiakom. Harry sa mu díval na chrbát a jeho úsmev sa pomaly kĺzal z pier dolu, až grimasa na jeho tváry prešla skôr k ublíženú a smutnú. Až neskôr sa dozvedel, prečo sa Severus netešil.
Prvý zápas mali nastúpiť proti slizolinu. To znamenalo pre Harryho dve veci: príliš veľa tréningov a žiadne volné dni a ešte fakt, že Severus sa nedokázal rohodnúť ktorému týmu fandiť a preto bol mrzutý.
Konečne nadišiel ten dlho očakávaný deň zápasu. Väčšina tirbúny bola v chrabromilských farbách, ako všetci držali tejto fakulte palce. Iba úbohá jedna tretina bola zelená-slizolinská.
,,... a na mieste chytača chrabromilu nastupuje... HARRY POTTER!" publikum zajasalo, vztýčili sa obrovské kriklavé vlajky s chrabromilskými levmi. Harry vyšiel na ihrisko spolu s ostatnými hráčmi a nevenoval pozornosť vyhlasovaniu slizolinských hráčov. Jeho pozornosť sa zbystrila, až keď im prikázali vysadnúť na metly. Bol nadšený.
Predtým mal zakázané lietať, bol v priveľkom nebezpečenstve, kým žil Voldemort. Teraz už mohol slobodne sedieť na metle. Prvá tohtoročná hra sa konala až teraz, keď sa ovzdušie trocha upokojilo a vonku bolo pekné počasie. Všetko sa vracala do starých koľají. Chrabromilský hráči bojovali ako levy, slizolinčania tradične podvádzali a fanúšikovia burácali a nadskakovali na tribúnach vo farbách svojich fakúlt, akoby nikdy žiadna nebola. Aj Harrymu sa to zdalo už akosi dávno, čo sa trápil kvôli osudu sveta a ľudí, ktorých ani nepoznal. Teraz bol šťastný, asi najšťastnejší vo svojom živote. Mal všetko po čom kedy túžil: Priateľov, rodinu, Severusa... A predsa hrozba čohosi zlého sa vznášala dnes vo vzduchu ako ionové častice pred búrkou. V Harryho hlave to iskrilo a všetky varovné kontrolky sa zapli na maximum, zbesilo blikajúc, keď sa vzniesol do výšky a odtiaľ obdivoval svet.
Zrak mu padol na učiteľskú tribúnu. Dvaja vedúci fakult, výrazne oblečený vo farbách tej svojej. Profesorka McGonagalová, usmiata, pozorne sledujúca hru a Severus- jeho pohľad neomylne smeroval k Harrymu. Ich oči sa stretli a Harry sa utopil v tej hlbokej, bezodnej studni. Akoby sa díval do nekonečnosti vesmíru. Do očí vlastnej skazy a smrti. Jedno však vedel: díval sa do očí svojej láske a nikoho ešte tak nemiloval. Vlastne nikoho nemiloval. Bola toto láska? Konečne niekto, kto sa ho ujal? Konečne človek, čo prejavil zaujem o Harryho Pottera? Ale bola to láska?!
Harry poznal odpoveď vo chvíli, keď Severus zdvihol jeden kútik úst a hoci bol Harry ďaleko, ten malý záchvev na jeho tvári a iskierky v inak prázdnych, nočných očiach rozoznal.
Vyčaril úsmev na tvári, pritisol si dlaň na pery a poslal do vzduchu vzdušný bozk.
,,Toto víťazstvo je pre teba!" zamumlal si popod nos a metlu prudko stočil dolu, kde sa posmešne producíroval Draco Malfoy a pozoroval ho. Na tvári mal ten klasický, slizký úsmev slizolinčana, ktorý k jeho tvári patril ako riť na šerbeľ a poletoval hore-dolu, výsmešne sa škeriac a posielajúc Harrymu parodujúce pusinky. ,,Koho si tak dojemne zdravil Potter? Snáď ti sem priśla frajerka?!" posmieval sa, keď bol Harry už na jeho dosah.
,,Zavri si hubu Malfoy!" Harry pevne chytil rúčku metly a zrýchlil pri klesaní dole. Draco Zastal a vypúlil oči v domnienke, že doňho Potter narazí. Harry to však v poslednej chvíli vytočil nahor a zastal tesne pri ňom, posmešne sa dívajúc na jeho vydesený výraz ,,Dúfam, že si sa z toho nepo-" posmešne si odfrkol a vlietol o pár stôp vyššie. Malfoy ho okamžite nasledoval.
,,Ja nie som z tých, čo sú posratý zo svätého Pottera!"
,,Dávaj si pozor na hubu Malfoy, niektorý ľudia majú uši všade," Harry vzhliadol hore k Severusovi a všimol si, že sa naňho stále díva.
,,Myslíš svätú mcGonagalovú? To mi je tak krásne jednu, som už dospelý a na tejto škole dlho už nebudeme!"
,,To síce nie, ale niekto nám tie Mlokové známky dať musí!" Harry stočil metlu prudko hore, lebo sa mu zazdalo, že sa nad jeho hlavou zalesklo čosi zlaté. Šiel však v normálnej rýchlosti, aby si Malfoy -zaujatý svojím preslovom o tom, ako veľmi sú mu jedno koncoročné známky- nevšimol, že sa niečo deje. Jeho pozorné oči však po chvíli tiež spozorovali zlatú strelu a tak Harry vyrazil plnou rýchlosťou dopredu, ignorujúc vietor svištiaci mu okolo uší.
Zlatá strela visela na mieste, akoby ju tam niekto prilepil, alebo očaroval. Harry ju už mal na dotyk, keď sa tá nenápadná, zlatá loptička mykla a už jej nebolo. Iba drobné krídelka sa zrazu zatrepotali pri Harryho uchu a leteli priamo k Malfoyovi. Ten natiahol ruku, ale hrabol iba do prázdna, lebo loptička v poslednej chvíli zmenila smer a vyletela prudko nahor.
,,Je moja!" skrýkol Harry a v poslednej chvíli stočil metlu, aby s Malfoyom do seba nenarazili. Draco urobil to isté iba o stotinu neskôr a to už Harry získla náskok. Hnal sa za zlatou strelou ako vystrelený z dela a kľučkoval, ako sa ona točila, pričom mu prekvapený hráči uhýbali z cesty. Už si myslel, že strela sa zbláznila, keď sa stále točí v špirále, no v tej chvíli prudko zmenila smer a vyletela podnad tribúny priamo za ne. Harry to stočil za ňou tak prudko, že od naliehavosti skoro zlomil rúčku svojej metly. Za sebou zacítil, ako ho čosi zachytilo za habit, no v tej rýchlosti si neuvedomil, že on to vlastne ťahá za sebou. Upozornil ho na to až kvíliví zvuk, keď sa Malfoy nohou ošuchl o vrchnú lavicu tribúny, odkiaľ sa žiaci veľmi rýchlo uhli. Harry sa ho pokúsil striasť, kopajúc nohou, no márne. Podarilo sa mu akurát trafiť jeho tvár. Ozval sa zvuk pukajúcich kostí a Harry si bol v tej chvíli istý, že mu rozbil nos. Lenže na teorie nebol čas, pretože zlatá strela zastavila kúsok od tribúny, tesne pri zemi. Harry stočil prudko dole a cítil, ako Malfoya trhlo za ním.
,,Kurva Potter, spomal!" reval jeho záves a Harry ho cez svišťanie vzduchu v ušiach ledva počul.
,,Sa pusti!" skrýkol, nevediac či ten povel Malfoy zachytí a rútil sa ďalej, naťahujúc ruku po strele. Zlatá strela bola už na dosah, keď Harry zacítil, ako popri ňom preletela akási kliatba a trafila ho priamo do ramena. Ruka neudržala metlu a tá sa v rýchlosti skrútila na bok. Nebola šanca to ubrzdiť, keď už bol tesne nad zemou a tak v dlani iba pevne zovrel svoju trofej a skúsil sa vo vzduchu pretočiť tak, aby pristál čo najmenej bolestivo. Malfoy ho však stále držal. Obaja brzdili ako sa dalo
Harry prudko dopadol do prachu za tribúnou a cítil, ako sa naňho vo veľkej rýchlosti zrútil aj Malfoy. Ale to bolo naozaj posledné, čo si pamätal.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 saša saša | 28. listopadu 2009 v 9:20 | Reagovat

krásna kapitolka  :-D  neviem sa dočkať ďalšej :-?  :-D

2 oronis oronis | 28. listopadu 2009 v 13:31 | Reagovat

prosím rychle další, tahle kapitola je skvělá

3 Morsie Morsie | E-mail | 28. listopadu 2009 v 16:26 | Reagovat

Ahojky Lilly, toto je můj první koment který ti zanechávám, dnes jsem tu objevila tuto úžasnou povídku a divím se jak někdo můžu tak ohromně dobře vykreslovat postavy. Tvé povídky jsou velmi čtivé a já ti skládám poklonu, protože toto je úchvatné, máš talent. Tuto stránku jsem objevila již před nějakou dobou ale ještě jsem se ani jednou neodhodlala ti to okomentovat. Všechno je jednou poprvé a já závislák na tvých povídkách a následných aktualizacích ti moc děkuji, za to že si svůj talent na psaní nenecháváš pro sebe. Držím pěsti ať tě nikdy neopustí tvá múza. Také ti přeju hodně příznivců a ještě víc komentů který ti dodají motivaci k pokračování  ;-)

4 Paulik Paulik | E-mail | 29. listopadu 2009 v 16:19 | Reagovat

ooooo.. jaky zlati boli.. :) cakala som ze mu da ten darcek..ale tato kapitola bola aj tak super.. az mi je luto ze konci.. tesim sa na koniec a dufam ze bude coskoro.. aj ked.. este viac by ma potesil krystal... :)

5 mimuss mimuss | 29. listopadu 2009 v 19:57 | Reagovat

predposledna?  O_O kapitola bola krasna, skoda ze to konci :(

6 CajushHP CajushHP | Web | 22. prosince 2009 v 23:24 | Reagovat

HZmm...Ta nahnacka za strelou bola fakt ze haluz..Ale chudak malfoy..ale debil,sak sa mal pustit,ak teda nebol zachyteny,ale pochybujem,ze bol zachyteny,mal sa pustit..Moj osobny nazor:D:D
Predposledna kapitola??hmm..to som zvedava na tu poslednu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama