Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Nad hranicou

30. října 2009 v 1:27 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Historické jednorázovky
Dnes v noci sa ospravedlňujem... asi... neviem. Táto poviedka je možno želanie, aby bolo všetko tak, ako pred tým... Pre teba, Kleo... (viem, správala som sa hlúpo)
LaHire/Raimond, preslash... Pre nezainteresovaných postavy z českého muzikálu Johanka z Arku. Dávam to do historických jednorázoviek, hoci je to robené hlavne podľa tohoto muzikálu.

Nad hranicou
Venované Kleo (asi ako ospravedlnenie)


Mám v sobě tolik lásky... už smím ti ji dát?


V noc po upaľovaní čarodejnice pri hranici neostával nikto. Šírila sa povera, že bosorka príde z mŕtvych pomstiť sa a tak sa všetci z nečistým srdcom utiahli do svojich domov. Aké to bolo tentokrát pre kata prekvapenie, keď zhasínajúc poslednú sviecu nad inkvizičným tribunálom objavil, pri popole už dopoly rozfúkaného vetrom, kľačať muža a mumlať si tichú modlitbu. Pomyslel si, že je naozaj odvážny, alebo blázon, keď toto robí a odišiel. Odkiaľ mal vedieť, že sa o malú chvíľu k mužovi pripojí druhý, ktorý tiež pokľakne pred dohorenú hranicu.
,,Otče náš, ktorý si na nebesiach..." mumlal Raimond ako v tranze, ruky pevne späté k sebe.
,,Posväť sa meno tvoje..." pridal sa druhý hlas, dôverne známy, hlboký a mrazivý. Raimond otočil hlavu ,,Ako si dovoluješ rušiť ma v modlitbe?!"
LaHire sa iba usmieval a prezeral si jeho tvár. Mal sklenné oči potiahnuté mlžným filtrom smútku. Akoby iba pred minútou plakal. A zem pod ním bola zmáčaná.
,,Chceš znesvätiť ešte aj toto mieste, kde skonala v bolestiach? Kričala tvoje meno spoločne s tým božím!" vmietol mu prudko do tváre a na jeho dlhých, tmavých riasach sa zaleskli malé kvapôčky. Mal v tvári divokosť dravej šelmy. Slzy skĺzli na líca...
,,Chcem jej vzdať iba posledné zbohom... A presvedčiť sa, že... budeš v poriadku?" bola to zvláštne formulovaná otázka, ktorá sa mihla v jeho očiach. Raimond odvrátil zrak ,,Ja?"
Mlčali obaja, kľačiac pri popole panny. Bolo v tom čosi sväto zakázaného. Akoby práve hanobili cirkevnú pôdu. A to zatiaľ iba plytko dýchali.
,,Prečo si sem prišiel?" spýtal sa zrazu Raimond a díval sa do diaľky, kde sa červeňali už iba zore, prikrývajúc krajinu svojou zlovestnou žiarou. Oznamovali smrť.
,,Povedal som ti!" odpovedal pokojne a vstal. Raimond sa naňho konečne zadíval ,,Máš na rukách jej krv a dovolíš si teraz tu stáť? Nebojíš sa?"
,,Mám sa báť mŕtvej?!" v jeho hlase bol výsmech nad sedliackym rozumom otrhaného Raimonda. Natiahol k nemu ruku, aby mu pomohol na nohy. Raimond vstal: ,,Nevzbudzuje toto miesto v tebe strach?!"
LaHire vyzeral, že sa na chvíľu zamyslel. Rozhliadol sa navôkol, akoby to práve zisťoval a potom pokojne odpovedal: ,,Nie!"
,,Je mi z teba zle!" prehlásil a znechutene fľochol k jeho nohám, kde sa víril prach. Zdvíhal sa chladný, večerný vietor. A hoci bol koniec mája a letné horúčavy klopali na dvere, dnešný vietor bol nezvyklo mrazivý, chutil po smrti.
,,Urazil si ma," skonštatoval LaHire bez emócií. Raimond sa tatrálne zasmial ,,Och, urazil som veľkého kapitána, vojnového víťaza?!"
,,Vo vojne neexistujú víťazi, iba tí, čo ostali nažive," zašepkal smutne
,,Kto?" Raimond k nemu prekvapene zdvihol oči.
,,No my, napríklad. Ja a ty!" LaHire si dovolil prestúpiť bližšie. Raimond stál ako z kameňa, keď sa jeden z najväčších kapitánov Francúzska sklonil tesne k jeho tvári ,,Ona také šťastie nemala..."
,,Mohla!" jeho hlas bol pálčivý so stopami o slzách ,,Keby ste ju neodsúdili na smrť."
,,My?" LaHirov kútik úst sa morbídne zdvihol ,,Kráľ!"
,,Kráľ je hlupák, poslúcha svojich poskokov. Keby... keby si mu iba do hlavy vtisol tú myšlienku, že-"
,,Ona to vedela," prerušil ho ,,Vedela, že sa ženie do záhuby. Povedala mi to!"
,,NIE!" vykŕikol zrazu Raimond a prikryl si uši ufúľanými dlaňami. ,,Nie, nie a nie! To vy!"
,,Netrep!" LaHire mu násilne odtiahol ruky od tváre ,,Teraz ma pozorne poćúvaj! Žiadny MY! To ten jej boh, váš boh..."
,,Nie!" vzlykol Raimond a po jeho lícach sa kotúľali horúce slzy ,,Zabili ste mi ju-"
,,Zabili sme si ju," zašepkal zrazu LaHire chladne a odtiahol sa od neho ,,Nedokázali sme ju ochrániť, presvedčiť, že sa má vrátiť domov.
Raimond sa zviezol na kolená do prachu a vzopel ruky k motlitbe. LaHire ho ticho pozoroval, postávajúc za ním. Mal široký chrbát a svalnaté ruky, jeho ramená boli pôvabne široké a šija belasá. Bol tak nádherný a tak smutný! A on už tak dlho...
Kľakol k nemu na kolená, špiniac drahý odev v prachu zo spáleniska, a vzal jeho zopäté ruky do svojich ,,Raimond,"
Menovaný sa naňho poplašene otočil. V tvári mal toľko tragiky a nežnosti. LaHire sa naklonil, pevne ho držiac za ruky a pritisol svoje pery k tým jeho. Raimond stuhol pod jeho dotykom a tak sa odsunul.
,,Predstavuj si, že som Johanka..." zašepkal a pohladil ho po tvári. Raimond sa štítivo odsunul, no to ho nezastavilo. Opäť a opäť ho bozkával na pery, na obe tváre a krk, držiac jeho ruky vo svojch. Raimond sa ani nepohol, iba vyčkával, čo sa stane. Dokonca mu pootvoril ústa, aby smel jazykom vplávať dnu.
LaHire zatlačil dlaňami na jeho hruď a položil ho do prachu. Raimond sa nechal poraziť, zlomený životom a smútkom, tváril sa ako handrová bábika a keď mu potom LaHire vyzliekol košeľu, nechával ho láskať jeho prsia a brucho drsnými rukami.
,,Si tak nádherný," zašepkal mu LaHire do ucha a prešiel po jeho belasom tele až k spleti chĺpkov pod pupkom. Raimond sa viditeľne zachvel slasťou, no jeho hlas bol pevný, keď prehovoril: ,,Toto si vravieval aj jej?"
,,Vravím to teraz tebe," zašepkal a poláskal jeho ucho perami. ,,Chcem sa ťa dotýkať, chcem sa s tebou milovať-"
,,Nemôžeš, si chlap!" schladil ho. LaHire sa drsne rozosmial tesne pri jeho uchu ,,Ach, ty môj nevzdelaný-"
,,Možno som, ale nie som diabol ako ty!" vyhlásil pevne, no chytil jeho ruku a posunul ju o kúsok nižšie. LaHirove prstami akoby omylom zavadili o jeho prirodzenie pod tenkou látkou ľanových nohavíc a Raimond vzdychol.
,,Ja a diabol?" podivil sa.
,,A nezvádzaš ma tu snáď? Tak ako si zvádzal aj ju! Preto padla a jej hlasy ju opustili..."
LaHire sa nad neho nebezpečne nadvihol, ako útočiaca kobra a prehodil jednu svoju nohu cez jeho bok, dostávajúc ho tak do situácie, z ktorej niet úniku: ,,Viníš ma z jej smrti?!" rozčertil sa.
,,Áno," odpovedal bez zaváhania. LaHirove ruky chytili tie jeho a vyvrátili mu ich za hlavu ,,Nemáš kam utiecť," zašepkal.
,,Neutekám! Keď si zabil ju, tak zabi aj mňa. Veď čo je život bez lásky?"
LaHire vzdychol a posadil sa obkročmo na jeho brucho. V očiach mal čosi dotknuté ,,Život bez lásky vravíš? Taký istý ako z láskou! Láska bolí, Raimond, ak si to ešte nezistil,"
Raimond sklopil zrak. Mihalnice mal stále trochu vlhké a zlepené od sĺz ,,Aj svet ma bolí, bez nej..."
LaHire sa sklonil a nežne ho pobozkal na pery ,,Ja ťa z tej bolesti vyliečim."
,,Vyliečiš nás oboch?" v Raimondových očiach sa mihla nádej. ,,Máš snáď liek?"
,,Dám ti liek, dám ti seba a ty mne teba. Vyliečime sa zo žiaľu, čo povieš?" šepkal LaHire medové slová, bozkávajúc bezmocného Raimonda na obe tváre. ,,Vyliečiš ma?"
,,Čo mám robiť?" spýtal sa krotko.
LaHire sa usmial nad jeho nevedomosťou ,,Miluj ma, pomiluj ma... to je liek na lásku, láska iná, hoci krátkodobá. Liekom na lásku je slasť!"
A Raimond sa poddal. Nechal sa zviesť diablom vo vášnivom mužskom tele, nechal si slzy zotrieť z tváre jeho perami, nechal ho robiť s ním zvláštne veci, vyvolávať zvláštne pocity dotykmi na zakázaných miestach a nechal ho milovať ho. Hoci iba na jednu krátku noc. Na takú krátku noc, akú on miloval jeho. Veď je to vari hriech, keď liečime smútok láskou?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 wera wera | 30. října 2009 v 20:29 | Reagovat

boooooooooooooozinku tho je nadherne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama