Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



13.kapitola- Narodeninová oslava

26. října 2009 v 22:13 | Lilly Asteria Esme Evenová |  My Prince
Dneska sa oslavuje... konečne som to z tej chémie prepísala do compu :) Prosím si ako vždy komentáre a nejake to teplé slovko, alebo dve... ďalšie asi čakajte KM :)

13.kapitola- Narodeninová oslava


Severus neisto postával pri dverách, pár krát nervózne prestúpol a popritom sledoval malú snežnú sovu, ako mieri k bočnému oknu.
Trhane sa nadýchol predtým, než natiahol ruku k zvončeku. Chvíľu zaváhal a premýšľal, či to predsalen urobiť, ale už to začal. Je načase túto hru dohrať.
-----------------
Harry sa rozbehol najprv k oknu. Sova mala na nohe iba lístok, aj to bol iba odtrhnutý kúsok papiera, nebol to ani pergamen. Počul kroky po schodoch a otváranie dvier, keď odväzoval lístok. Sova okamžite odletela, keď Harry rozložil lístok najskôr vytrhnutý z nejakého zošita a dych sa mu zatajil, keď spoznal to písmo.

Všetko najlepšie, Harry.
-S.S.

,,POTTEEEEEEER!" ozvalo sa zrazu zdola a znelo to až nebezpečne zúfalo. Harry spoznal hlas strýka Vernona a okamžite vyletel z postele, preletel schody a zastavil sa pri dverách ako kamenný. Stála tam totiž osoba najpovolanejšia a zároveň milión krát preklínaná.
Strýko Vernon, celý červený od zlosti, sa naňho otočil. V hlase mal patrnú zlosť: ,,Ako si to predstavuješ?!" zvreskol až Harryho myklo a zatresol dvere v ktorých ešte stále stál Severus Snape. Harry sa chcel rozbehnúť k dverám, keď Vernona odhodilo dozadu, dvere treskli o protiľahlú stenu a Severus ich v zápätí zachytil rukou. V očiach mal zlosť, ale nebola mierená na Harryho. Severusove oči sa presunuli na jeho tvár a zmäkli: ,,Choď si zbaliť veci," povedal otcovsky, no Harry sa ani nepohol. Prehliadal si jeho napätú tvár plnú zlosti a potom pohľad presunul na strýka chúliaceho sa v kúte od strachu ,,Čo s ním chceš spraviť?" spýtal sa prestrašene.
,,Choď si proste zbaliť veci!" zopakoval razantnejšie. Harry opäť pozrel na strýka a pokrútil hlavou, až mu okuliare skĺzli po nose kúsok dole.
,,,Harry, prosimťa..." Severus pristúpil pár krokov k nemu a natiahol ruku. Harry sa reflexne kúsok odsunul, no on ho iba pohladil po líci a bruškom prsta nežne prešiel po podrine pod ľavým okom ,,Bastard..." uľavil si vzápätí. Harry zachytil Snapovu ruku a stiahol ju zo svojej tváre.
,,Prosím, choď sa zblaiť," tentokrát to bola zúfalá prozba a Harry musle odvrátiť tvár, aby sa vyhol Severusovmu uprenému pohľadu a skryl slzy, čo sa mu hromadili v očiach. ,,Čo mu chceš urobiť?" spýtal sa, keď jeho pohľad padol na Vernona. Doslova ho prosil pohľadom.
,,To nie je tvoja vec," povedal mu upokojujúco. Harry zamietavo pokrútil hlavou ,,Práve že je! Je to moja rodina..."
Severus ho pohladil po vlasoch a otočil jeho tvár na seba ,,Máš už sedemnásť, nie si na nich závislí!"
Harry opäť iba pokrútil hlavou a ustúpil krok dozadu, kde narazil na prvý schod ,,Nie, rodina je vždy rodina! Je jedno, koľko máme rokov!"
Severus už otváral ústa, aby čosi namietal, ke´d sa v zámke pohol kľúč a dnu vpadla Petúnia s Dudleym a plnými taškami z nákupu. Najprv zamrzla vo dverách, potom zavrešťala, pustila tašky na dlážku a rozbehla sa k manželovi. Dudley radšej nevstúpil dnu, iba panicky vystrašený stál vo dverách.
,,Čo si mu urobil, ty zviera?!" Petúnia sa otočila na Harryho. Severus si pred neho zastal ako ochranca a týčil sa nad Petúniou klesnutou na zemi pri Vernonovi: ,,On nič nespravil, to ja!"
,,VY?!" Jej oči sa vypúlili, stratial slov.
,,Ja..." Severus si to viidteľne vychutnával. Napriahol prútik, až Petúniu trhlo a mávnutím Vernona odčaroval.
Skôr, ako vša zistil, že sa môže hýbať, Snape chytil chlapca a ťahal ho hore schodmi.
V izbe zamkol dvere, nechávajúc Dursleyovcov napospas ich osudu a posadil ho na posteľ. ,,Ideme baliť!"
Harryho ho mlčky sledoval, ako vyťahuje veľký kufor a očarováva jeho veci, aby sa samé skladali a lietali do kufra. Keď sa okolo nich vznášalo množstvo kníh, nejaké oblečenie a dokonca Harryho spodné prádlo (keď okolo leteli jeho trenky s veľkým očarovaným levov na boku, jeho uši sčerveňali skoro, ako tie Ronove), Harry zachytil jeho ruku s prútikom a otočil ho na seba: ,,Čakaj!"
,,Snáď čakajte, nie?"
Harry sa začervenal ešte viac (ako to samozrejme bolo možné) a pustil ho. ,,Prepáčte pán profesor,"
Severus ho chvíľu dusil, ale už vtedy mu bolo jasné, že to dlho nevydrží. V jeho vnútri sa rozhýbala tá zvláštna príšera, ktorú doteraz držal úspešne na uzde. Dnes sa neovládal a bolo mu to jasné. Poslal do kufru nejaké brká a iné písacie potreby a potom si k nemu prisadol na posteľ, obtáčajúc paže okolo Harryho pliec. Chlapec prekvapene vzhliadol k svojmu profesorovi: ,,Vy sa nehneváte?"
,,Mám dôvod?" Severus chytil jeho tvár do dlaní ,,Harry, neurobil si nič zlé..."
Jeho tvár pokryl jemný rumenec sfarbujúci jeho líca sladkou ružovkastou farbou, ktorá nechala vyniknúť jeho žiariacim očiam. Boli v nich hviezdičky, veselo poskakujúce po dúhovke, tancujúce okolo zreničky a hypnotizujúce Severusa tou svojou silou, ktorú mala ešte jedna neobyčajná osoba v jeho živote. Harry mal oči do bodky presné matke. Tak nádherne neobyčajné, lesknúce sa radosťou ako drahé smaragdy na slnku. Presvietene detskosťou a šťastím. Spokojnosťou, že je s ním osoba, ktorú má tak rád.
Tieto zistenia dohnali Severusa k zúfalstvu, aké dlhé roky nepocítil. Bojoval s túžbou zohnúť sa a vziať si ho tu, teraz, na mieste a drsne, akoby bol iba nástroj na vybitie jeho zlosti. A na druhej strane iba chcel, aby ho mohol ukryť v náručí. Chcel chrániť, chcel milovať, chcel iba dávať, nič nebrať. Pocity sa v ňom valili neobvykle silné, nepotlačované obvyklou chladnosťou jeho srdca, ktoré sa naučil veľmi dobre zamraziť. Ale po predošlej bariere ostali iba kúsočky trieštiacej sa obrany. Múry padli. Severus sa sklonil a pobozkal chlapca s takou naliehavosťou, že mu to skoro vyrazilo dych.
Harry úplne nečakane zacítil na svojich perách cudzie a popritom tak známe zo snov. Prekvapením zabudol na všetky predsudky, aké by voči tomu mužovi, ktorý ho nechal tak samého a bez ochany, mal mať a prosto pootvoril ústa tak, ako mu to bolo prirodzené a pozval rozvášneného hosťa dnu.
,,Harry, musíme ťa zabliť..." zašepkal Severus hlasom zastretým túžbou. Bol tak zvláštne sametový, keď kĺzal cez jeho meno, ako obloha o polnoci. Harry odvrátil tvár, ako cítil zvláštnu prázdnotu, keď sa Severus odtiahol. Chcel ho objať, aspoň sa ho dotknúť, ale bol tak zmeravený strachom že to prosto nedokázal. Jeho ruky sa zavreli do pästí a oči mal zrazu vlhké, plné emócií a zmätenia.
,,Stalo sa niečo?" spýtal sa Severus opatrne a položil mu ruku na rameno. Harry sa prudko nadýchol, aby potlačil vzlik a zbesilo mrkal, aby zahnal neposlušné slzy v jeho očiach . ,,Ty ma nemiluješ, ty miluješ ju..."
Severus stiahol ruku, akoby sa popálil. Sedel na posteli vedľa chlapca, ktorý keď bočil pohľadom príliš pripomínal Jamesa Pottera a popritom v ňom zrazu horela túžba dotknúť sa ho, zovrieť ho v náručí, bozkávať ho, milovať ho... A ak v ňom predsa len niekde dohorieval cit k Lily Evansovej, Harry ho úspešne odsunul do najskytejšej časti jeho mysle. Ten chlapec prehlušoval všetko, všetky jeho ostatné potreby a city.
Harry vstal ako duch a začal po izbe zbierať darčeky, ktoré podostával od svojich kamarátov. Lístoček od Severusa si strčil do zadného vracka jeansov a ostatné veci prosto uložil do kufra tak, aby sa nič nerozbilo.
,,Harry, to nie je... nie..." Severus nenachádzal slov. Jeho zreničky si rozšírili strachom. Zmietalo s ním v bolestivom kŕči. Kde zrazu ostala láska, ktorú pred chvíľou tak horečne pociťoval? Prehlušil ju iný cit... ,,Harry, ja nemilujem tvoju matku! Už nie..."
,,Tak prečo-?" Harry sa zasekol uprostred vety, pokrútil hlavou a ďalej zbieral svoje veci. Severusovi v spánkoch tepala zlosť ,,Čo si chcel povedať?!"
,,Ale nič," ľahostajne pokrčil plecia. Severus ho zachytil, pritiahol k sebe za boky a zdola študoval jeho tvár. ,,Harry..."
Harry odvrátil tvár opačným smerom, aby Severus nevidel tú škálu pocitov, ktorá sa ním valila. Cítil jeho prsty, ako ho šikovne hladia na bokoch. Tak upokojujúco...
,,Si klamár..." zašepkal zrazu a chrbtom ruky si utrel zblúdilé slzy. Ustúpil krok dozadu, aby sa vyhol Severusovmu zovretiu a uprel naňho pohľad, ktorý jasne vravel o jeho vine ,,Si klamár a pokrytec... Manipuluješ so mnou ako s hračkou! Prečo to všetko robíš, aby si ma dostal z domu? Som dosť veľký a chápem, že mi tu hrozí nebezpečenstvo, ako ostanem, keď ma opustia Dursleyovci, alebo mágia mojej matky! Chápem to, tak prečo to robíš? Neklam ma už prosím, pretože ak chceš lámať niekomu srdce, tak ja to nechcem byť..."
Severus vstal a nebezpečne sa postavil pred Harryho. Rástla v ňom zlosť na seba samého, ale v miestnosti nebola iná osoba, na ktorej by si to vybil. Už ho chcel pevne zovrieť a pritiahnuť k sebe, keď ho zastavilo buchnutie vchodových dvier a štartovanie auta. Severus pribehol k oknu a vyklonil sa. Zachytil už iba auto Dursleyovcov, ako mizne v odbočke z Privátnej cesty. Harry sa tiež rukami zaprel o parapetu a díval sa dole.
,,Myslím, že oni sa stihli zbaliť skôr, ak my..." zašepkal Snape a jeho srdce obalil ľadový strach. Keď Dursleyovci odišli dom je nechránený, smrťožrúti môžu zautočiť...
,,My?" Harry nadvihol obočie, ale Snape ho akosi prepočul. Alebo to nechcel počuť. Prosto chytil jeho kufor a Hedviginu klietku do jednej ruky, v druhej silno a bez výčitiek stlačil tú jeho a obaja sa premiestnili.

Objavili sa v lese. Pred nimi sa rozprestierali iba stromy a tmavé strašidelné kríky. Severus ho stále držal za ruku a ťahal dopredu.
,,Kam ideme?"
,,Domov!" odpovedal bez rozmyslu.
,,Domov?" spýtal sa Harry prekvapene a v jeho srdci sa zapálil nadšený ohníček radosti, aj keď netušil, čo to všetko znamená.
,,Do Rokfortu," upresnil Snape a Harry pochopil ten hrejivý pocit v hrudi. ,,Domov sa mi páči viac," zamumlal. Vo vzduchu cítil Severusov úsmev, ktorý vykúzlil na jeho tvári. Vedel o ňom bez toho, aby sa obzrel na muža kráčajúceho vedľa seba. Idú domov... obaja.
Po chvíli sa stromy rozostúpili a Harry uvidel pred sebou obrys milovaného hradu. Páliace letné slnko sa odrážalo od farebných okenných tabulí späť a vytváralo tak dojem zrkadlovej plochy, ktorá žiarila už z diaľky. Blížil sa pomaly obed a ako sa oteplovalo, tak aj slnko stúpalo stále vyššie. Tráva pod ich nohami šušťala a svieži vietor Harrymu prečistil hlavu. V momente, ako vykročili z lesa a pred sebou už nemali ani jediný strom, Harry zacítil, akoby ho ponorili do ľadovej vody. Ten pocit však trval iba krátko a keď spravil ďalší krok, úplne sa vytratil a za ním ostal iba zváštne vlniaci sa vzduch.
,,Práve sme sa dostali na pozemky Rokfortu," poznamenal Snape. Harryho zamrazilo z jeho hlasu, na chvíľu úplne zabudol na jeho prítomnosť po svojom boku.
Severus zrazu vytiahol prútik, poklopal ním po Harryho batožine, tá sa vzniesla do vzduchu a vyrazila dopredu, priamo k hradným dverám.
,,Dostane sa do hradu celá, neboj sa," povedal Snape odmerane, keď videl Harryho pohľad. Chlapec prikývol ,,Ja viem, verím ti," zamumlal. Snape primrzol v polovici kroku a díval sa na chlapca. Jeho ústa sa mimovoľne pootvorili a zrazu bojoval s túžbou ho pobozkať tak silnou, že sa roztriasol na celom tele.
,,Si v poriadku?" spýtal sa Harry starostlivo a pohol sa k nemu. Snape strategicky odstúpil a akási kontrolka v mozgu zablikala na červeno, aby ho upozornila. Myseľ sa na malú chvíľku rozjasnila, mraky zahalujúce triezve myslenie sa rozostúpili a Severusa posadla zlosť, ako ešte nikdy. V očiach mu zahoreli plamene zlosti a chuti ublížiť. Ten zosilnený cit opantal celé jeho vnútro a zožerial ho zvnútra.
Snape sa rozbehol dopredu, až za ním habit zavial ako za obrovským netopierom. Harry sa ponáhlal za ním a musel bežať, aby mu stačil. Bola to iba chvíľka, než ho dobehol, no keď sa to stalo zachytil jeho ruku s úmyslom zastaviť ho. Snape však omotal dlaň okolo jeho zápästia a stiahol ho tak prudko k sebe, až sa chlapec zatackal a skončil priamo v jeho náručí. Profesor ho prudko prirazil o hradný múr, ktorý bol neďaleko, vkliesnil koleno medzi jeho nohy a drsne sa zmocnil jeho pier. Hoci sa Harry chvíľu bránil, dlho mu to nevydržalo. Po chvíli už poslušne vracal každučký kúsoček bozku a láskal každý milimeter Snapovych pier. Jeho boky sa mimovoľne pohli proti jeho kolenu a keď Harryho to donutilo zaskučať.
Snape sa zrazu prdko odtrhol, cúvol a vydesene si po prehliadal. Potom sa chytil za hlavu a odbehol. Harry ostal ako priprazený stáť pri múre a dívať sa, ako Snape prebieha cez veľké nádvorie a trieska na hlavné dvere. Tie sa po chvíli samé otvorili a Harry usúdil, že je bezpečné ho nasledovať. Správal sa ako blázon a on nechcel, aby si niekde ublížil.
,,ALBUS!" zvreskol Snape akonáhle vstúpil dnu. Harryho kufre boli vystavené pri dverách, no hrad bol tichý, akoby tam nebolo živej duše.
,,DUMBLEDORE!" zvreskol Snape znova a naliehavejšie. Chytil sa zábradlia na hlavných schodoch, pri ktorých stál a Harry si všimol, ako sa mu podlamujú nohy.
Za nimi sa ozval pobavený chichot a obaja sa otočili. Harry stihol zaregistrovať iba, že je to Dumbledore a drží v ruke čosi farbisté a lesklé, keď Snape popri ňom prebehol ako víchor, vytrhol riaditeľovi tú farebnú flaštičku z ruky a celú ju do seba obrátil. Flaška dopadla na zem a rozbila sa na malinké kúsočky, keď Snapa striaslo z jej obsahu a chytil sa za brucho. Po chvíli sa však opäť narovnal, v tvári síce sinavý, ale očividne inak úplne v poriadku a prepaľoval Dumbledora nenávistným pohľadom: ,,Zbláznili ste sa vy starý blázon, mohol som ho zabiť!" vykríkol a ukázal s obavami na Harryho. Ten cúvol o krok dozadu.
 

17 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Jane Jane | Web | 26. října 2009 v 23:32 | Reagovat

Merline, to je zase konec! Kdo má to čekání na novou kapitolu vydržet.
Jinak kapitolka byla naprosto úžasná.

2 koky koky | 27. října 2009 v 4:26 | Reagovat

moc moc dekuji. Paradni kapca, jen doufam, ze se dockam pokracovani.

3 ywen-bwa ywen-bwa | 27. října 2009 v 8:02 | Reagovat

suproveeeee :) 8-)

4 Andromeda Andromeda | 27. října 2009 v 10:49 | Reagovat

Oj, musela som si prelistovať staršie kapitoly, lebo som na pointu a dej tejto poviedky trochui pozabudla O:)
Hrozný koniec, toto sa robí, no toto sa robí, no dievča zlaté, toto sa nerobí! :D
Ale pekné, nemám čo dodať...ale ten koniec. Vrrr.

5 *Jazz* *Jazz* | E-mail | 27. října 2009 v 13:58 | Reagovat

super .. boze som straaaaaaasne zvedava co to mal severus v sebe  :-P a preco dumbledore chcel aby sa dali  dokopy.. :D

6 Morning Devotion (Christin Snapeová) Morning Devotion (Christin Snapeová) | E-mail | Web | 28. října 2009 v 18:22 | Reagovat

Že waaaaaaaaa, že úžasná kapitolka, strašne zaujímavá, a ako mnohých tak aj mňa zaujíma čo to malo byť teraz zo Severusom...prvé na čo som pomyslela je že je upír  :-P no som teda zvedavá.
Teším sa už na ďalšiu... :-D

7 CajushHP CajushHP | Web | 28. října 2009 v 19:53 | Reagovat

Tak ten koniec.Ten nemalchybu.A comu to vlastne dal??:D:D Bozte, z toho somn proste nemohla:D:D
Ako si Snapetrieskalk hlavu o stenu...A chudatko Harry.A ako sa Dursleyovci zbaliuli a odišli,sa zlakli Seva..Proste super..Uz sa tesim,na dalsiu a somzvedawa,co mu to dal

8 wera wera | 30. října 2009 v 13:02 | Reagovat

wrrrrrrr...ale ten konec sme si nezaslutili lilla :-P  :-D  :-D

9 Bella R. Black Bella R. Black | E-mail | Web | 3. listopadu 2009 v 14:57 | Reagovat

Hmmm nádhera *IN LOVE* já osobně si myslím, že Brumbál dal Sevovi ten lektvar na svedení, kterým obalamutil Sev Harryho ve 4.kapitole :) ale jistá si nejsem :)

10 Wierka Wierka | 15. listopadu 2009 v 1:12 | Reagovat

8-O  prosíím brzo dalšííí.. takto to skončit....  :-?  ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama