Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



12. kapitola- Opäť raz sovia pošta

22. září 2009 v 21:33 | Lilly Asteria Esme Evenová |  My Prince
Tak čo myslíte vy, čo si Harry najviac želá k narodeninám? Dostane to?
PS: Viem, že som zlá, nezodpovedná a škaredá mrcha, ktorá nemá čas sedieť za PC a písať pre vás, ale snáď si pod týmto najdem nejaky komentár na znak toho, že sa nehneváte :)

12. kapitola- Opäť raz sovia pošta
Mii k narodeninám


Albus Dumbledore bol muž trápený životom, no boli dni, ktoré v jeho rokoch zažiarili ako jasná hviezda. Tým bolo aj nasledujúce ráno, keď Severus Snape konečne vyliezol z jeho komnát a pripojil sa k nemu na obede vo Veľkej Sieni. Väčšina profesorov bola odcestovaná a keďže Sybila Trelawneyová jedávala u seba, tak mali stôl iba pre seba. Bolo to zvláštne, pretože Severus celý čas zaryto mlčal, akoby tam ani nebol, no on bol zvyknutý. Vedel, že on mu to príde povedať. Skôr, či neskôr.
Keď však Severus mlčal aj pri dezerte, Albus sa rozhodol, že prehovorí prvý. Zdvihol hlavu od čokoládového koláča, ktorý im škriatok servíroval a zadíval sa na Severusa tak, aby mu neunikol jediný záchvev svalu na jeho tvári. ,,Prednedávnom som bol navštíviť nášho spoločného priateľa, Severus," povedal to nenútene, no Severusa to viditeľne zaujalo. Zdvihol hlavu a položil ju kúsok na bok, ako šteňa, ktoré nepochopilo pokyn.
,,Vieš ktorého?"
,,Predpokladám, že mi to zdelíš, keď už si s tým začal, riaditeľ," povedal nezaujato, no Albus vedel, že je napätý ako struna. Poznal ho veľmi dobre.
,,No tak skús hádať," usmial sa.
,,Nemám zasa tak veľa priateľov. Popravde, nenapadá ma ani jediný!"
Albus sa uškrnul ,,No tak Severus, nekaz hru!"
Severus znova rýpol do koláča, no sústo si nevložil do úst, iba ho s plesknutím vykydol späť na tanier,
,,Tak, Sev?"
Kúzelník zaryto mlčal, ako oduté dieťa. Albus si iba povzdychol.,,Blížia sa jeho narodeniny. Rozmýšľal som, čo takému mladému mužovi, ako on darovať..."
,,Má rád hokej," vyhŕkol Severus zrazu.
,,Prosím?" Na Albusovej tvári sa mihol nepatrný úsmev.
,,To je taký muklovský šport. Pozeráva ho, keď Dursleyovci nie sú doma-" Severus sa zrazu prudko odmlčal a hľadel na prázdne fakultné stoly. Vlastne iba na ten chrabromilský... a v očiach mal zvláštny, nostalgický výraz.
,,Čo by si teda navrhoval?" spýtal sa pobavene.
Severus pokrčil plecia. ,,Hokejový tým?" a jeho tvárou preblisol nepatrný, úprimný úsmev. Prvý, za tieto dni.
,,Myslím, že to by bolo moc. Nemôžme ho predsa rozmaznávať, nie?" Albus sa uškrnul.
,,Fajn, tak mu darujme knihu..." prehodil cynicky Severus. Albus sa naňho prekvapene pozrel a v tej chvíli sa obaja rozosmiali.
Severus to uťal ako prvý a opäť sa zahľadel na chrabromilský stôl, teraz tak prázdny. Videl tam jeho, ako sa naňho díva, ako sa na jeho detskej tvári zjaví úsmev. Bol ešte dieťaťom a predsa na jeho ramenách ležala neľahká úloha. Občas ho ľutoval. A občas miloval...
,,Chýba ti?"
,,Prečo by mal?" spýtal sa prekvapene. Možno sa v jeho hlase mihla známka strachu.
,,To vieš iba ty sám," Albus sa naňho opäť díval tým pohľadom, ktorý naznačoval, že vie oveľa viac, než si on myslí. Severus sa vyhol jeho pohľadu, akoby to mohol čítať v jeho očiach.
,,Tak čo mu dáš teda na narodeniny?" spýtal sa.
Severus pokrčil plecia ,,Má rád prekvapenia..."
,,Tak ho prekvap," spiklenecky naňho mrkol a vstal od stola, pričom prázdny tanier pred ním zmizol.

~*~

Pár dobre nacvičených ťahov, ston, ktorý si predsalen predral cestu cez rozkúsané pery, záchvev, posledný slastný kŕč a potom klesnutie späť do perín.
Harry sa natiahol na nočný stolík po papierové kapesníky a snažil sa upratať škodu. Už mnoho dní sa takto budil. Vzrušený po zakázanom sne a orosený potom, ktorý už dávno vychladol a svojou ľadovosťou ho vracal do reality. Akoby vravel: Áno bol to iba sen, kamoš!
Jeho telo sa mu vysmievalo a rozum tiež. Vedel, že by to nemal robiť. Bolo to tak zvrátené, hnusil sa sám sebe. Pamätal si, ako za to teta Petúnia Dudleyho trestala. Ale dá sa vzoprieť túžbe?
Veľa ľudí by vám dalo kladnú odpoveď. Lenže tí ľudia nemohli mať predstavu o vlnách pocitov, ktoré Harryho zaplavovali. O jeho snoch, ktoré boli každým dňom naliehavejšie.
A ako každé ráno sa Harry po tom, čo vybavil svoj malý problém, schúlil na posteli, pritisol nohy k brade a rozplakal sa.
Fňukal do vankúša ako dvojročné dieťa, ktoré mama bije. Tak by si prial vrátiť čas na tých pár chvíľ. Pár nádherných chviľ s ním.
Harry si pripomenul svoj sen. Vlastne to ani tak nebol sen, keďže v skutočnosti mal pred očami deň, keď sa spolu bozkávali v komore pod schodmi. Harry cítil vtedy v tom bozku takú naliehavosť a túžbu. Bol to opojný pocit, dokonalé afrodiziakum. A čím viac na to myslel, tým viac to bolelo. Lenže v snoch, odpútaný od reality, neviazaný spomienkami, sa bozk nekončil Severusovým prudkým odtiahnutím a hádkou. Tam, kde Harry svoje myšlienky nemohol ovládať, ovládali ony jeho. Dávali mu jasne pocítiť, že to mohlo dopadnúť inak. Keby ho vtedy zastavil, keby ho opäť pobozkal... Keby urobil hocičo! Lenže on tam iba ležal v posteli a nedokázal lapiť dych.
Harrymu sa v očiach hromadili slzy. Tak strašne si prial spraviť z chladného riaditeľa slizolinu človek-cítiaceho, milujúceho. Nepodarilo sa mu to. Bolo po všetkom. Zlyhali obaja.
,,Ty decko jedno nepodarené, okamžite sem nakluš!" skríkol strýko Vernon z dola a Harry sa prebral zo svojej melancholickej poorgazmickej letargie. Utrel si zblúdilé slzy na tvári a otočil sa k starému digitálnemu budíku na stole. Patril Dudleymu, keď mal asi dvanásť rokov a raz ho zlostne hodil na zem, tak bol displej puknutý presne na strede.
Harry iba sťažka vyzistil, že je osem hodín ráno, no čo mu udrelo najviac do očí bol dátum dole v rohu.
Ako mohol zabudnúť na vlastné narodeniny?!
V posledné dni sa toho hromadilo toľko, Harry sa hrabal v množstve kníh, hľadal informácie o čiernej mágii a ako sa proti nej brániť (boli to knihy, ktoré mu Dumbledore požičal ešte na konci školského roka a on sa neunúval do nich pozrieť až doteraz). Kopilo sa toho veľa aj s povinnosťami od tety a strýka, že Harry vstával skoro ráno a spať chodieval o polnoci mŕtvy, pričom ani nevedel, ako ten deň preletel.
,,POHNI SI!" zreval strýko a Harry počul ešte zlostné nadávky na jeho osobu. Opatrne, priam nábožne vzal do rúk prútik a pretočil ho v prstoch. Cítil zvláštne teplo, ako sa mu rozlievalo telom a vyvieralo práve z ruky, akoby ho prútik sám vyzýval.
,,Expect-" skôr, ako to stihol dopovedať, oknom sa vkradol zblúdilí slnečný lúč, odrazil sa od zrkadla na skrini a dopadol na zem už v podobe hmotnej, žiariacej lane.
,,Mami!" vypískol Harry šťastne a hodil sa jej okolo krku, prútik stále pevne zvierajúc.
,,Prišla som iba zablahoželať," pošepla mu laň a Harry videl, ako sa v jej veľkých, zvieracích očiach hromadia slzy. ,,Si už tak veľký..."
Harry bojoval s potrebou sa rozosmiať a rozplakať zároveň. Koľkokrát počul, ako toto Petúnia hovorí Dudleymu (ale v jeho prípade to bola pravda, on bol deň odo dňa väčší). Odtiahol sa od mami a zadíval sa na ňu so širokým úsmevom ,,Veľký?"
,,Veľký, veľký čarodejník!" zasmiala sa a pohodila hlavou, akoby chcela vyjadriť hrdelný smiech.
Harry sa zasmial tiež a napriahol prútik ,,Som čarodejník, pozeraj. Wingardium Leviosa!"
Učebnice na stole sa vzniesli do vzduchu a vzápätí hladko pristáli na pôvodonom mieste. Laň sa usmiala na chlapca pred sebou, vstala si na zadné a hrabla pár krát kopytami do vzduchu. Keď sa strieborné podkovy dotkli a vzduchom sa rozoznel cingot striebornej zvonkohry spoločne s pocitom šťastia sa zjavili aj strieborné iskri, ktoré, ako podali k zemi, formovali sa do tvaru malej striebornej retiazky s levíkom.
,,Bývala moja, dal mi ju tvoj otec. Nemôžem ti dať nič viac a nič menej, iba čo patrilo mne..."
Harry zdvihol darček zo zeme a tenká retiazka mu prekĺzla pomedzi prsty. Bola naozaj pekne vypracovaná a levík mal dokonalé črty a krásne, tmavé oči.
,,Snáď sa ti páči!"
,,Je to dokonalé! Ďakujem!" Harry chcel opäť objať svoju mamu, no načrel už iba do vzduchu a práve v tej sekunde sa dvere rozrazili a stál tam rozzúrený Strýko Vernon.
,,KDE TRČÍŠ?!" zvreskol naštvane ,,Už asi pol hodiny po tebe vrieskam. Prečo si ešte stále v tej nechutnej, farebnej pyžame?!"
Harry ukryl retiazku v zovretej pästi a sklopil oči ,,Prepáč strýko," ospravedlnil sa rýchlo ,,Idem sa okamžite obliecť!"
,,To by som ti radil!" Vernon zdvihol výhražne päsť do vzduchu. Harry sa pokorne odšuchtal ku skrini a vyzliekol si svoju chrabromilskú pyžamu, ktorú zastrčil hlboko do skrine. O pár minút už bol oblečený a mieril do kúpelne, keď na okne nad sprchou si všimol sovu pálenú, ktorá vyklopkávala na okno. Vpustil ju teda dnu a nechal ju napiť s z umývadla, zatiaľ čo si čistil zuby.
Sova mala na pravej nohe pripevnený list a Harry jej ho odviazal, keď dokončil rannú hygienu.

Drahý Harry,
všetko najlepšie k narodeninám! Šmaria, dúfam, že to chúďa stará sova prežije tú cestu. Postaraj sa mi o ňu a aj o tú druhú, ktorá nesie darček, prosím. A inak všetcky červoplazi ťa pozdravujú a hrdozobec tiež!
-Hagrid

Harry sa pozrel na okno, no žiadna ďalšia sova tam nesedela. Vzal teda túto jednu do svojej izby, do Hedviginej klietky a potom šiel na raňajky, pričom si list strčil do zadného vrecka nohavíc.
Robil práve raňajky a Dursleyovci sedeli netrpezlivo za stolom, keď otvoreným oknom vletela ďalšia sova pálená a spustila balíček zo žďuchnutím na stôl. Bola to obrovská škatuľa a všetci Dursleyovci sa uhli, keď ju zbadali letieť. Harry tipoval, že je od Hagrida a pomaly sa ju bál aj otvoriť. Nakoniec sa na to predsalen podujal a vo vnútri našiel obrovskú narodeninovú tortu s veľkou sedemnástkou v tvare sviečky na vrchu, ktorá sa sama zapálila.
,,Č-čo to je?!" hromžil strýko, zatiaľčo si Dudley nábožne prezeral tortu (po chvíli sa samozrejme do nej z jednej strany pustil).
,,Darček?" spýtal sa ironicky Harry a sám pre seba sa uškrnul. Cítil sa akosi istejšie s prútikom v zadnom vrecku jeansov.
,,Kto by len tebe dával darčeky?" zamumlal Dudley s plnými ústami. Harry sa uškrnul, vzal krabicu zo stola a jeho bratranec hlasne zaprotestoval.
,,Ako sa opovažuješ?!" zvrieskla Petúnia ,,Okamžite to vráť Dudleymu!"
Skôr, ako stihol Harry reagovať, oknom vletela ďalšia sova, tentokrát obrovský výr a ten pyšne natiahol nohu smerom k Harrymu, kde bol priviazaný balíček v elegantnom papieri a list. Harry položil tortu na kuchynskú linku a mieril k sove, ktorú prestrašená Petúnia odháňala utierkou. Výr sa však ani nepohol.
Harry odviazal najprv list, potom balík a až potom sa obrovská sova zdvihla k odletu.
List bol od Remusa a Tonskovej:

Milý Harry,
snáď si mal znesiteľné prázdniny, my sme sa včera vrátili z misie v Írsku, bolo to neuveriteľné! Neveril by si, čo tam čarodejníci dokážu s leprechauním zlatom! A asi sa nám tam aj pošťastilo, Dora je tehotná.
Ale toto nieje náš deň, ale tvoj, preto ti želáme iba všetko NAJlepšie, NAJkrajšie a aby sa ti splnili všetky sny. Ale samozrejme, budeš potrebovať aj ohromné šťastie!
-Tvoji manželia (-vzali sme sa v Írsku!) Lupinovci

Harry sa usmial, vložil list do vrecka k tomu od Hagrida a jal sa rozbalovať darček. Nevnímal nasupenú tetu Petúniu, ani Dudleyho, ktorý sa znova potajomky prikradol k torte a už vôbec nie strýka Vernona, ktorý po ňom metal jednu nadávku za druhou.
Odbalil darček z papiera a tam sa naňho usmievala jedna jediná leprechaunská minca. Harry ju chcel vybrať z krabičky, no lenčo sa jej dotkol minca sa začala množiť a o chvíľu bolo všetko zasypané zlatom.
Vernon Dursley vypúlil oči na všetko to bohatstvo a Petúnia vystrašene vyliezla na stoličku, aby sa sypajúce mince nedotkli ani jediného kúsku jej tela.
Harry (zasypaný minca vybral tú skutočnú z krabičky a pod ňou našiel lístok:
Je to v skutočnosti írsky amulet pre šťastie. Ten štvorlístok na jednej strane mince symbolizuje šťastie a írske kopce na druhej odvahu. Tieto amulety sú veľmi vzácne, teda tie skutočné sú veľmi vzácne, najdú sa aj podvody. Týchto je na svete asi iba tristo kusov. To kúzlo bolo iba pre pobavenie. -Rem.

Harry odložil mincu do vrecka a v tej chvíli všetky falošné peniaze zmizli. Vernon Dursley, ktorý pobláznene držal plnú náruč mincí a nejake si napchal aj do vreciek, zrazu objímal vzduch. Jeho tvár ešte o odtieň sčerveňala, ale v tej sekunde vletela ďalšia sova.
Kvík sa zniesol priamo k Harrymu a pustil mu do nastavenej náruče balíček. Na ňom bol pripnutý lístok od Rona v venovaním a v balíku bolo množstvo sladkostí a najrôznejších vecí. Harry všetko vysypal na stôl a vtedy to už starý Dursley nevydržal: ,,Čo si myslíš, že robíš?!"
,,Dostávam darčeky," oznámil Harry pobavene a jeho úsmev sa ešte rozšíril, keď strýko razantne zbrunátnel. ,,Však počkaj, keď sa mi dostaneš do rúk, tak-" strýka zastavila obrovská vec v tuctvom chrabromilskom papieri, ktorá ho úplne vykolajila a on sa zakolísal. Obrovská podlhovastá vec dopadla zo zadunením na zem a dva obrovské výry sa pyšne posadili na okraj kuchynskej linky, pričom sa jeden drzo napil z umývadla.
Harry sa zohol k balíku a ledva ho zdvihol na stôl, ako to bolo ťažké. Ako predpokladal, bol od Hermiony a keď odbalil to, čo bola pravdepodobne kniha, našiel obrovskú bychlu s názvom Dejiny Rokfortskej strednej školy čarodejníckej a Hermioniným lístkom: Myslela som, že aj tebe by sa jedno vydanie hodilo.
Tak tá opäť raz netrafila, pomyslel si Harry posmešne a vytiahol prútik, aby všetky veci očaroval a poslal do svojej izby.
Dursleyovci sa mu pripomenuli ostrým pišťaním. Vernon sa proti nemu rozbehol, no Harry sa uhol a mieril hore do izby. Má predsa narodeniny, môže sa jeden deň správať ignorantsky, nie?
Keď sa zamkol v izbe (a na dvere mlátil strýko, aj keď vedel, že sa dnu nedostane) prišli ešte dve sovy, ktoré niesli dve veľké krabice plné Weasleyovských výmyslov a vynálezov a sova od Dumbledora a McGonagalovej s prianím a novými zlatými hodinkami očarovanými tak, že ukazovali vždy to, čo si najviac prial.
A práve v tej chvíli, keď sa na ne díval, sa na ciferníku objavil Severus Snape a ručičky ukázali na miesto, kde normálne bývala dvojka a teraz tam bolo napísané Premýšľa.
Harry sa uškrnul, keď si uvedomil, že toto tam asi bude často a tak hodinky znova zavrel a schoval do spodu svojho kufra.
,,OKAMŽITE OTVOR!" ozvalo sa odo dvier. Harry vzychol a chcel otvoriť, keď sa ozval zvonček pri dverách a na okne pristála ďalšia sova.
 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 koky koky | 23. září 2009 v 3:19 | Reagovat

Kapitolka pekna, ale nejak se tam neveslo prekvapeni od Sevika. Tak honem dalsi. :D

2 Saskya Saskya | 23. září 2009 v 18:59 | Reagovat

:-D veľmi peknéé.. som zvedavá na to prekvapenie... súkromná návšteva? xD

3 CajushHP CajushHP | Web | 24. září 2009 v 17:16 | Reagovat

zVONCEK pri dverach?sak Sev rozmyslal,nedosiel k nemu..JKaj,ci vlastne rozmyslal o tom,ci má dojst??No,takto to ukoncit,preco sme si to zasluzili???:D
Rychlo dalsiu:D

4 doda852 doda852 | 24. září 2009 v 18:49 | Reagovat

dobrá kapča  dúfam že čoskoro bude pokračko

5 Morning Devotion (Chris Snapeová) Morning Devotion (Chris Snapeová) | E-mail | Web | 25. září 2009 v 17:06 | Reagovat

Och, úžasné, naprosto skvelé...kks také hodinky by som chcela aj ja a mooooc...ach jaj budem snívať ďalej...no čo viac povedať ?? iba že by som si dala ďatelinové pivo (trošku odveci, ja viem)
Proste sa už teším na ďalšiu kapitolku
s pozdravom a prianím vela nápadov O:) Chris  :-D

6 adka adka | 26. září 2009 v 19:31 | Reagovat

krása :-D

7 MIREK MIREK | E-mail | 27. září 2009 v 10:57 | Reagovat

Ty hodinky asi nebudou k běžnému použití že?

8 Lilly Evenová Lilly Evenová | 27. září 2009 v 18:53 | Reagovat

[7]: Mirek: Tak keď bude túžiť vedieť čas, tak aj hej :D

9 wera wera | 28. září 2009 v 8:14 | Reagovat

thy wole thakto nas napinat lilla...si wobec nesazluzime sme dobri...poslusni...prawidelne komentujeme... ale blo tho fanthasticke...hlawne sa tesim na then darcek od seva :-D  :-D  :-D ...podla ma tho bude sukromna nafstewa a mozno...aj cosi wiac ;-)  :-D  :-D

10 *Jazz* *Jazz* | E-mail | 4. října 2009 v 19:42 | Reagovat

konecne by uz tyto dvaja dilinkovia mali dojst na to co obaja potrebuju..  :-P .. a lili fakt nas uz nenatahuj.. :-x ...uz som na to skoro tak nazhavena ako na KM.. inak aj dalsej kapci k nemu by som sa nenormalneeee tesila.. :-D

11 drahokam drahokam | 5. října 2009 v 10:07 | Reagovat

Super kapča, jsem ráda, že se jim nakonec Harry vzepřel  :-D  a moc se těším an dalšího gratulanta. Prosím, prosím přidej kapču co nejdříve, už se nemůžu dočkat  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama