Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



11. kapitola- Svetlonoska

14. září 2009 v 19:04 | Lilly Asteria Esme Evenová |  My Prince
Žeby ďalšia zápletka? :)Ako zareaguje Harry, keď k nemu príde priveľmi svetlá návšteva?

11. kapitola- Svetlonoska
Venované Chris Snapovej


Harry sa vrátil do domu kým slnko zapadalo. Jeho červená žiara mu presvetlovala kroky, hoci za jeho chrbtom mohol už jasne vidieť mesiac. Iba tenký pás červenej žiari sa vynáral na horizonte, keď sa zadíval na miesto, kde sa zvyšok cesty strácal za zákrutou. Dumbledore tam ešte stál a kýval mu svojím špicatým klobúkom. Opäť mal na sebe svoj habit a v ruke prútik, pripravený sa premiestniť, keď Harry vojde do domu. Harry sa naňho vďačne usmial, hoci vedel, že je moc ďaleko, aby ho riaditeľ mohol vidieť, a otvoril dvere do domu. Okamžite sa naňho vyvalil strýko Vernon, tvár mal brunátnu a zaháňal sa zrovna vidličkou-očividne odbehol od večere. ,,Ty drzé chlapčisko ako sa opovažuješ zasa utiecť! A kto bol ten čudák, tá príšera, čo sa mi zjavila v dome, hmm? Ešte raz, ešte a raz, rozumel si, a ja ti touto vidličkou vyškriabem oči!" strýko sa napriahol, ičividne odhodlaný mu jednu vraziť, keď mu Harry chytil ruku a všetkou silo skrútil za chrbát. Bol síce menší, ale dostatočne silný.
Nečakal však, že sa naňho vrhne Dudley, ktorý sa snažil brániť otca. Vyrútil sa z kuchyne ako delová guľa a začal ho buchnátovať po tvári. Harry mohol siahnuť po prútiku, ale neodvážil sa. Čosi ho brzdilo, akési puto, ktoré ho spájalo s jeho rodinou. Cítil, že by nedokázal ublížiť niekomu, kto ho vychoval. Oni však očividne áno.
V tom, akoby v temnote čosi prudko zažiarilo. Bolo to, ako keď v úplnej tme škrtnere zápalkou, ibaže miesto mäkkého oranžové ohňa Harry uvidel prudké, jasno biele.
Preletelo cez izbu a vrhlo sa priamo na Vernona Dursleyho, ktorého odhodilo do steny a tam ostal bezvládne ležať. Ozval sa prudký výkrik tety Petúnie, keď Dudley zrazu vyletel do vzduchu ako očarovaný a prudko klesal k zemi. Pár centimetrov nad podlahou však spomalil, až ho myklo, a hladko pristál, pričom mu hlava odkvacla na zem.
Harry sa vzpriamene posadil, v hlave mu treštilo a na jazyku cítil vlastnú krv-pravdepodobne mal rozbitú peru. To, čo sa týčilo nad ním ho však zaujalo viac. Stála tam laň, nádherná laň s dlhými mihalnicami a mandlovými očami. Kopytá mala strieborné, akoby poprášené žiariacimi hviezdami a z jej tela vychádzala mdlá žiara. Vyzerala ako patronus-bola strieborno-biela, no niektoré veci na nej tak celkom nesedeli. Napríklad spôsob, akým ho zrazu oslovila: ,,Si v poriadku, miláčik?"
Harry šokovane prikývol a rukávom si utrel krv z brady.
Mala príjemný, ženský hlas. Zvonivý, no láskavý. ,,Severus je v poriadku, Harry," prehovorila po chvíli znova.
Harry sa na ňu prekvapene pozrel. Na čo mu to vravela?
,,Čo si zač?"
Laň sa usmiala a jej kopytá o seba narazili vo zvuku, akoby sa rozoznela strieborná zvonkohra.
,,Som Severusov patronus, ale inak som Svetlonoska!"
,,Svetlo-čo?" podivil sa.
,,Svetlonos je tvor, ktorý dáva na niekoho pozor. Ja strážim teba a jeho. Som čosi ako anjel strážny," zasmiala sa a cvengot kopýt sa ozval znova, keď natešene vyskočila kúsok do vzduchu. Harry sa spanikárene obzrel, či to nezačuli Dursleyovci. ,,To ste vždy ako zvieratá?" podivil sa.
,,Nie, môžeme sa prevteliť do hocičoho čo je dostatočným stelesnením svetla a čistoty. Mohla by som byť zurčiaca voda v bystrinke, mohla by som byť oblak na oblohe, alebo proste iba svetlo v lampičke, ktoré každú noc zapínaš na nočnom stolíku..."
,,Dobre, dobre," prerušil ju Harry. Bola príliš ukecaná a to bolo naňho moc. Stále však rozmýšľal, odkiaľ pozná ten hlas. ,,Ale prečo práve patronus?"
,,Severus má svojho patronusa rád," tajomne sa usmiala ,,A k tomu mal príhodnú podobu!"
,,Laň?"
,,Laň," pritakala a rozbehla sa po izbe celá rozšantená.
,,A vie Snape, že si- že si to čo si?"
Laň sa rozchichotala ,,Zatiaľ nie, ale asi na to čoskoro príde. Nie je normálne, aby sa patronusy správali ako sa správam ja. Dokonca ani tí, ktorých sme stvorili k obrazu milovanej osoby!"
A vtedy Harrymu svitlo. Jeho mandľové oči sa zadívali do tých zvieracích. Mali rovnaký tvar! ,,Mami?"
,,Och synček," laň sa rozpačito ošila a jej líca o kus stmavli, akoby sa červeňala. ,,Áno správne."
Harry sa na ňu vrhol a objal ju okolo krku. Na jeho prekvapenie bola hmotná, nie ako očakával. Laň mu oblizla líce a tam ostali stopy strieborného poprašku, ktorý si nevšimol.
,,Ale ako- Ako si-"
,,Svetlonosi sú ľudia, ktorý majú na zemi niekoho o koho by sa starali. Ja som nemohla odísť, lebo si tu ostal ty! Nie sme ako duchovia, zblúdilé duše a dokonca ani ich odtlačky ako portréty. Sme skutočný, iba ostávame na zemi, kým máme ešte čo strážiť. Keď sa môj čas naplní a ty budeš v úplnom bezpečí, tak odídem!"
Vtedy sa znova rozoznel hlas tety Petúnie. Vrieskala a nariekala. Vrhla sa k nohám mladej lane a plakala ,,Lily..."
Laň sa zasmiala, akoby to bola dajaká detská hra a uskočila kúsok dozadu ,,Tuny, prestaň!"
,,Lily, Lily, sestrička..." bolo to tak dojemné, Harry nikdy nevidel tetu Petúniu takto úprimne šťastnú, že niekoho vidí-aj keď iba ako prízrak, alebo čo vlastne bola. Laň sa usmiala, ak to, čo sa mihlo na zvieracej tvári bol úsmev, uskočila dozadu a bola fuč. Na Petúniinu hlavu dopadlo pár lesklých žiariacich zrniečok.
Harry vyletel do izby skôr, ako sa ktokoľvek stačil spamätať.
------------
Severus ležal na svojej posteli, hlavu si podopieral rukami a díval sa zaryto do steny. V tej chvíli vo vzduchu zacvengli kopytá a zo vzduchu sa vynorila strieborná laň. Zdalo sa, že je veselá. Smiala sa a skákala po stenách, pričom všade nechávala strieborné šmuhy.
,,Lily, musíš robiť neporiadok?" spýtal sa jej tvrdo a jeho čelusť zaškrípala. Lily sa zastavila vo vzduchu a visela tam, akoby stála na rovnej zemi. Jej oči žiarili. ,,Čo sa stalo?"
,,Nič," odsekol a prevalil sa na bok, aby na ňu nemusel pozerať. Pár skokmi však bola zasa pred jeho tvárou a svoju ladnú hlavu naklonila tak, aby sa ich nosy dotýkali. Severus bolestne privrel viečka a pohladil ju po hlave. ,,Chýba mi. Nikdy by som si to nepriznal, ale chýba mi..."
,,A teraz mi povedz niečo, čo neviem," zasmiala sa veselo a jazykom oblizla jeho líce. Potom sa skrútila vedľa neho na vankúši a sledovala ho svojimi múdrymi očami. Mala krásne oči. Mala Harryho oči.
A toto poznanie zasiahlo Severusa ako bolestivý šíp. Zakvílil a otočil hlavu na inú stranu. Lenže ona ako zázrakom bola opäť pred jeho očami, visela vo vzduchu ako prízrak a smiala sa. Šialene sa smiala. ,,Bola som za ním, Severus! Bola som za Harrym. Chýbaš mu!" vykrikovala stále dookola a poskakovala vo vzduchu okolo postele, pričom kopytami predvádzala akýsi zvláštny druh tancu, keď ich zdvíhala priveľmi vysoko a kládla veľmi blízko seba.
,,DAJ MI POKOJ!" vykríkol zlostne a rozohnal sa rukou. Zachytil karafu ohnivej whisky, ktorá stála na stole, napoly dopitú, a hodil ju po lani. Tá sa v poslednej sekunde vyparila a bolo zrazu bolestné ticho. Striebro, ktoré doteraz porozhadzovala po Severusovom koberci sa s tichým šumením vyparilo ako dym.
---------
Harry tej noci spal veľmi zle a ľahký spánok sa pretrhol v momente, keď mu na viečka dopadlo prudké svetlo. Otvoril oči a díval sa na veľkú svetelnú šmuhu, ktorá stál na jeho posteli, obkročmo nad ním a hlavu mala sklonenú. Z jej očí sa kotúlali slzy, stekali po striebornej žiariacej tvári a dopadali na Harryho povlečenie ako malé perly, ktoré vzápätí s vyšumením zmizli.
,,Čo sa stalo?" spýtal sa opatrne a pohladil laňku po hlave. Tá zakvílila a privrela viečka spod ktorých stále tiekli prúdy sĺz. ,,Sev..."
,,Čo sa stalo?" Harry bol okamžite hore a aj posledné zvyšky spánku vyprchali.
,,Je.. v poriadku. Ibaže ma- on ma vyhodil," Laň zakvílila a skryla ňufák v Harryho náručí. Ten ju pevne objal okolo pisku a vtisol jej bozk medzi oči ,,Neplač, mami."
,,Ja- och bože," Svetlonoska sa mu vymanila z náručia a zoskočila z postele ,,Prepáč, máš dosť vlastných starostí. Nechám ťa spať, však?"
,,A ty pôjdeš kam?" spýtal sa jej ostražito a vzpriamil sa na posteli. Laň pohodila hlavou ,,Do lesa, som predsa zviera!"
,,V žiadnom prípade. Keď ťa vyrazil môžeš zostať tu!" protestoval Harry. Laň vďačne vzdychla, oblizla Harryho líce a schúlila sa vedľa neho na posteli. ,,Vieš, neviň z toho Severusa. On za to nemôže, ja som ho vyprovokovala!"
,,Ty ho ešte brániš?" Harry bol na nohách skôr, ako stihla čosi povedať. Vedela, že je to citlivá téma, ale nečakala, že bude až takto prchký. Očividne bol. Tak veľmi jej pripomínal Jamesa.
,,Mami, on ťa surovo vyhodil! Chápeš to? Pokrytec, hnusák, blázon, umastený špinavec..."Harry pobehoval po izbe a kričal nadávky, ktoré ho napadali. Keď mu pomaly začali dochádzať a on sa zmohol iba na slovíčko ignorant, ktoré kričal stále dookola, tak začal na zem zhadzovať veci a kopať do nich. Na ten hluk už pribehli aj Dursleyovci. Vernon stál po dverách a chystal sa naňho vyštartovať, keď sa laň rozbehla krížom cez izbu, preskočila posteľ a mierila cvalom vo vzduchu priamo naňho. Dursleyovci rýchlo odskočili, no laň sa vyparila priamo na tom mieste, kde pred tým stáli a ostal po nej iba žiarivý hviezdy prach zosypaný na koberec. Petúnia na to užasnuto hľadela a Harry ochabol v pohybe. V ruke držal staré pokazené rádio, ktoré by inak tiež padlo za obetu jeho zlosti.
Svetlonoska sa vyparila skôr, ako ju stihli zastaviť.
--------
Severus veľmi rýchlo oľutoval svoju prchkosť. Vytiahol prútik a zašepkal zaklínadlo. Nič sa však nestalo.
Skúsil to znova: ,,Expecto Patronum!"
Z prútika vyšľahlo pár iskierok, ktoré dopadli na prikrývku a zhasli. Severus sa na to smutne díval. A možno iba jeho spomienka nebola dostatočne silná.
Chcel myslieť na inú, no dostatočne šťastnú mal iba túto. Alebo...
V mysli si vybavil jeden jediný okamžik. Bozkával Harryho vtedy v tej posteli. Chlapec mu ležal na kolenách a ich pery na seba narážali. Tie Harryho chutili po pomarančovom džúse. Bol to nemotorný bozk, lebo boli otočený opačne a celé to pôsobilo komicky. Mal chuť sa rozosmiať, no Harry to spravil zaňho. Severus na to nechcel zabudnúť, no ak mal použiť spomienku šťastnejšiu než tú predtým, tak mal iba túto.
Znovu napriahol prútik. ,,Expecto Patronum!" ale nič sa nestalo. Z jeho prútika sa vyvalil dym, no nevedel sa sformovať do nijakého tvaru. Iba sa bezvládne vznášal pred ním a potom vyšumel do ticha. Severus v tú noc stratil to posledné, čo ho ešte na svete tešilo. Lily odišla asi navždy.
 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Morning Devotion (Chris Snapeová) Morning Devotion (Chris Snapeová) | E-mail | Web | 14. září 2009 v 19:16 | Reagovat

Omg krásne, krásne krásne...ja z toho nemožem...ach...a velmi ma potešilo venovanie ďakujeeeeeeem :-*
Ach, idem si to prečítať znovu... O:)
Ach a chudák Lili ako ju Sevi vyhodil... :_(
Ale je mu smutnučko za Harrym...juhuuuu

2 adka adka | 14. září 2009 v 19:32 | Reagovat

krásne nádherné proste na to nemám slov rýchlo prosím o ďaľšiu kapitolku :-(  :-D

3 koky koky | 14. září 2009 v 19:34 | Reagovat

moc pekne. Dekuji. Doufam, ze se Sevikovi co nejdriv rozsviti.

4 *Jazz* *Jazz* | E-mail | 14. září 2009 v 19:45 | Reagovat

super.. ale uz by sa mohli aj znova stretnut severus s harrym .. :-)

5 Saskya Saskya | 16. září 2009 v 19:28 | Reagovat

krááásne... :-D

6 wera wera | 17. září 2009 v 9:41 | Reagovat

perfektne...uzasne...paradne...fantasticke...
proste...ja nmm slof strasne moc sa mi to lubilo ale chuda lili :-( sev ju nemusel thak surowo wyhodit :-? ...ale then konec bol skwely ;-)  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama