Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



10.kapitola- Zlé časy

10. září 2009 v 20:25 | Lilly Asteria Esme Evenová |  My Prince
Pre Harryho sa začali zlé časy, pre nás tiež. Začala škola a to znamená viac povinností, učenia a menej času, tak snáď mi odpustíte nepravidelnosť kapitol :)
Komentáre naozaj potešia, lebo mám pocit, že sem už nikto nechodí :(

10.kapitola- Zlé časy



Po odchode Severusa Snapa nastali pre Harryho zlé časy. Strýko Vernon sa vrátil k mláteniu ešte s väčším nadšením a zadosťučinením. Vybíjal si tak na Harrym zlosť za tie -skoro- dva týždne, čo u nich Severus žil.
Harry bol zvyknutý vydržať to večné buchnátovanie a komandovanie. Strýko Vernon zatiaľ nezaútočil vážnejšie a teta Petúnia sa zasa tvárila, že tam nie je, iba keď mu čosi prikazovala. Väčšinu času Harry strávil ako predtým- čítal knižky, robil úlohy, ktoré mu Dursleyovci naložili, alebo sa iba tak poflakoval po dome, snažiac sa vyhnúť strýkovi. Aj tak to niektoré dni bolo na nevydržanie a Harry utekal z domu preč, na lavičky v parku, kde mohol nerušene celé hodiny sedieť, dívať sa do prázdna a premýšľať. Bál sa...
Nebál sa bitky, ktorú vždy dostal, keď prišiel domov po tom, čo im utiekol a nebál sa ani tých dní, keď strýko Vernon stratil trpezlivosť. Jeho prenasledovala oveľa väčšia hrozba ako rozzúrený strýko a teta. Čoskoro bude mať sedemnásť a jedinú úlohu, ktorú mu svet uložil a musel ju splniť. Keby to neurobil nedostal by bitku, ani by nemusel držať hladovku celé týždne. Teraz išlo o život. A to nielen jeho.
Severus mu prezradil, že odišiel od Temného pána. To znamenalo jediné, bol v smrtelnom nebezpečenstve. Harry sa oňho nebál, kým bol v dome Dursleyovcov, Ten bol chránený pokrvným kúzlom jeho matky, keď však zmizol pristihol sám seba sa modliť, aby Serverus išiel priamo do Rokfortu, aby ho Voldemort nevystopoval. Každým dňom bol nervóznejší, nevedel či je v poriadku. A fakt, že sa bál viac o neho, ako o seba, mu moc nepridával. Vedel, že je nezodpovedné vzďalovať sa od domu, no on proste musel občas utiecť. Potreboval premýšľať. Potreboval sa proste uistiť, že je stále úplne normálny a pri zmysloch, keď má sny o svojom profesorovi. Zmieriť sa s tým, zmieriť sa, že nieje ako ostatný aj v tejto primitívnej veci, ho strašne potupilo. Chcel byť aspoň v niečom ako ostatný, lietať za svojimi spolužiačkami ako ostatný chlapci v jeho ročníku. Lenže aj toto právo mu bolo odopreté. A jediný človek, o ktorého prejavil ozajstný záujem, zdupkal
Harry sa v ten deň vrátil do domu neskoro večer. Po očakávanej bitke ho poslali hore bez večere a z rozbolaveným hrudníkom plným modrín. Vyštveral sa do postele, zachumlal do paplóna a rozplakal, ako už dlho nie.
-----
Severus sa vrátil na Rokfort. Po tom, čo oznámil riaditeľovi, že tú prácu už viac nebude robiť, sa utiahol do svojich komnát a nevychádzal. Albusa Dumbledora znepokojovalo jeho správanie, no neodvážil sa ho spýtať sa. Mohol sa iba domnievať.
Po čase sa však predsalen rozhodol čosi spraviť. Vedel, že zo Severusa nič nevypáči a tak mu napadala iba jediná osoba.

Albus Dumbledore sa primiestnil priamo do domu Dursleyovcov. Bol teplý letný deň a na ulici sa hralo priveľa detí, aby mohol riskovať.
Podarilo sa mu vystrašiť Dudleyho, ktorý ležal v tom teple pri zapnutom ventilátore, pozerajúc telku, pričom jedol zmrzlinu. Keď sa ozvalo hlasné PUK a v obývačke sa zjavil Dumbledore ako postavička z rozprávky, Dudley vylete, zvreskol ,,MAMI!" a z hlasným revom vybehol z miestnosti. Starý čarodejník si prekvapene pošúchal bradu a odvážil sa pohnúť do chodby, kde sa po schodoch už rútila Petúnia a vystrašenými očami gúľala akoby jej mali za chvíľu vypadnúť z jamiek.
,,Dobrý deň," pozdravil sa Dumbledore a úctvio si zložil svoj špicatý klobúk ,,Smel by som hovoriť s vaším manželom? No a s Harrym samozrejme."
,,Nie sú doma," prehlásila akoby ju to tešilo. ,,Vernon šiel čosi nakúpiť."
,,A Harry je s ním?" zo záujmom sa spýtal starý čarodejník. Petúnia energicky pokrútila hlavou: ,,Nie, ten harant znova utiekol!"
,,Utiekol?" spýtal sa prekvapene Dumbledore a pošúchal si bradu. ,,Ale to potom celú situáciu mení. Koľko je už preč?"
,,Pár hodín, nepočítam to! Vráti sa čoskoro," Petúnia nad tým mávla rukou akoby ju to ani nezaujímalo. Albusa to vonkoncom neprekvapilo. ,,Ach tak, tak to potom sa iba šiel prejsť..."
,,Nie, on utiekol! Nikto mu nedovolil odísť!" vyštekla Petúnia nahnevane a vlasy sčesané v úhľadnom cope sa jej trochu uvolnili, ako sa jej svaly na tvári napínali.
,,A viete kam mohol ísť?" spýtal sa.
,,Počula som vraj chodí tu neďaleko do parku. Asi aby mohol opäť revať a mi sme ho nevidel," zamumlala Petúnia. Dumbledore prekvapene zamrkal, potom prikývol, poďakoval jej a pobral sa smerom k dverám. Pred odchodom si ešte prútikom zmenil oblečenie, aby nebol taký nápadný a vyšiel s pozdravom do tepla letného dňa.
Nevedel, čo sa stalo, no to starého čarodejníka viditeľne neodradilo. Pomalým, skoro až vychádzkovým krokom prechádzal ulicu, akoby vôbec nemal cieľ. No on mal a o malú chvíľu sa ocitol pred detským ihriskom, kde na húpačke sedel mladík. Nohy sa mu šúchali po pieskovej zemi pod húpačkou a iba sa jemne pohupoval, hľadiac do zeme. Jeho tieň sa pred Dumbledorovými očami chvel od tepla, ktoré naňho pálilo. Tráva na detskom ihrisku bola vysušená, ostával z nej iba zažltnutý koberec, ktorý pri chôdzi šušťal ako staré lístie.
,,Harry Potter," predniesol Dumbledore zamyslene, keď stál kúsok od neho. Ihrisko bolo prázdne a jeho hlas sa rozoznel tichom akoby kričal. Harry prekvapene zdvihol hlavu, keď spoznal ten hlas, no sedel presne oproti slnku a tak uvidel iba rozmazanú siluetu jeho riaditeľa. Nevidel srdečný úsmev na jeho tvári, ani mesiačikové okuliare, za ktorým sa pozoruhodne leskli jeho oči a práve preto sa preľakol, že mu snáď ide vynadať. Dumbledore však popošiel kúsok k druhej húpačke, zamyslene chytil reťaz na ktorej visela do rúk, potom pokrčil plecia akoby vravel: ,,Čo už?" a posadil sa na ňu. Pre Harryho to bola tá najčudnejšia vec na svete, vidieť Dumbledora v muklovskom oblečení sedieť na húpačke pre deti. Jeho obočie vyletelo nahor a potom si uvedomil, že to gesto pochytil od Snape a snažil sa ho zamaskovať mrkaním. Riaditeľ sa iba usmial a kútiky jeho úst sa zdvihli akoby boli na veľmi pružnej strune ,,Rád ťa vidím, Harry!"
Harry neodpovedal, nevedel čo na to povedať. Zadíval sa zahanbene na svoje ruky a zťažka zo seba vypravil: ,,Dobrý deň, pán riaditeľ."
Dumbledore sa uškrnul, akoby mu neviditeľná osoba pošepkala do ucha nezvyčajne dobrý vtip: ,,Počul som, že si utiekol z domu"
,,Neutiekol, mal som v pláne sa tam vrátiť večer!"
,,Mám ten dojem, že už je večer," Dumbledore zažmúril oproti rozžeravenému červenému slnku, ktoré sa pomaly začalo strácať za horizontom.
,,Bol som na odchode," zaklamal.
,,Iste, iste. Ja som ťa zdržal, tak prepáč," čarodejník sa naňho srdečne usmial. Harry nechápal, čo to má všetko znamenať.
,,Prečo ste tu, pán riaditeľ?" spýtal sa rovno a nohami sa kúsok odrazil od zeme. Zhúpol sa pár centimetrov a potom pätami narazil do piesku a zastal.
,,Ani sám neviem, chcel som iba vedieť ako sa ti vodí. Teraz, keď-" nechal tie slová visieť vo vzduchu. Harry zalapal po dychu: Takže mu to Snape všetko vytáral?
,,Vieš iba som chcel vedieť, či sa bezdôvodne nezatváraš sám do svojej izby a nevychádzaš celé dni, alebo či odtiaľ pričasto nepočuť, ako sa rozprávaš sám zo sebou," presdniesol Dumbledore napoly pobavene. Čosi v jeho tóne však prezrádzalo, že to nieje skutočný vtip, že je v tom obava. Akurát nie oňho.
Potom Harrymu svitlo.Tak toto robí Snape?!
,,Ako vidíte nie, som v poriadku!" odsekol. Pri spomienke na Snape sa v ňom rozdúchal hnev.
,,Určite? Tak potom by si mi mohol pomôcť, mám obavy o jedného nášho spoločného priateľa," predniesol a v jeho očiach čosi zaiskrilo. Tak preto prišiel? Spýtal sa Harry v duchu
,,On nieje môj priateľ," zamumlal a popritom sa znova zhúpol. Pomáhalo mu to zaháňať zlosť a slzy, ktoré sa drali na povrch.
,,Harry, ani nevieš o kom hovoríme!" rozosmial sa Dumbledore. Nebol to však jeho srdečný smiech, cítil sa neisto.
,,Viem to veľmi dobre!" odsekol drzo.
,,Tak čo sa potom stalo, Harry? Bol priveľmi zlý?"
,,Práveže nie, bolo to úžasné, najlepšie prázdniny... ale bol to klam! On to všetko robil na váš príkaz, nemyslel to úprimne. Iba plnil príkaz..." Harry si ani neuvedomil, že to opakuje stále dokola.
Dumbledore ho pohladil po ruke ,,Harry on ťa má rád, nebolo to všetko na môj príkaz, možno časť..."
Isteže nebolo, asi by ste zinfarktovali, keby ste vedeli, čo všetko sa dialo, pomyslel si Harry, no neodpovedal. Zaryto sa díval do zeme.
,,Harry, má ťa rád!" zašepkal zrazu Dumbledore. Harryho akoby ovalili po hlave. Vyskočil na rovné nohy a jeho oči sa zlosťou privreli ,,Nenávidí ma, chodí za mnou iba aby po mne upratal, lebo vám to sľúbil. Inak som mu ukradnutý! Jemu sme všetci v skutočnosti ukradnutý, lebo svoje city dal mŕtvym ľuďom, ktorých on sám zabil!"
Dumbledore vzdychol, nepýtal sa ako sa Harry dozvedel o Lily a ani to, prečo tak vybuchol. Jeho oči upútalo skôr čosi nové, ten oheň v jeho očiach, keď sa bránil hoci len pred slovným útokom.
,,Vyrástol si, naučil si sa nenechať sa tak ľahko presvedčiť ako to bolo predtým. Vieš sa brániť, tak prečo sa nebrániš im?" spýtal sa a kývol hlavou niekam smerom, kde sa za odbočkou strácal začiatok Privátnej cesty.
,,Nemôžem," Harry sklopil zrak ,,Sú silnejší!"
,,Zvyk je železný habit," zamrmlal Dumbledore popod fúzy ,,Harry, už dávno nie si malý chlapec, mohol by si sa im vzoprieť, nedovol im aby ti ubližovali! Keby si to urobil už skôr, Severus tu nemusel byť, nič z toho by sa nestalo."
,,Stalo, raz sa muselo," zašepkal Harry a sklonil hlavu ,,Prečo nemôžem byť ako ostatný, prečo musím byť vyvolený?"
,,Je to cesta ktorou si sa vybral," odpvoedal mu Dumbledore, ktorý to nepovažoval za rečnícku otázku.
,,Nemal som na výber, proste ste ma pred to postavili a nesmel som namietať!" rozkríkol sa Harry zlostne. Vrátila sa mu iba ozvena jeho hlasu. Pozrel na Dumbledora, ten mlčky sedel a díval sa na vlastné ruky očividne smutný. ,,Mrzí ma, že to takto berieš, ale ty si predsa mal na výber!"
,,Nemal, od začiatku ste mi vraveli, že ho musím poraziť," Harry miernil hlas ale stále sa v ňom tiahla horká stopa obvinení.
,,Ale mal, Harry. V prvom ročníku, keď si ešte netušil čo máš pred sebou. Klobúk ťa nechal vyberať. Keby si bol zbabelec nikdy by si ho neprosil. Keby si bol zbabelec vybral by si si inú cestu. Dali sme ti na výber, len ti si vlastne ešte nevedel medzi čím volíš. Mohol si bojovať, alebo sa k nemu pridať a ty si si vybral boj..."
Harry zahanbene sklopil hlavu. Z jeho očí sa vykotúlalo pár horúcich sĺz. Takto nad tým nikdy nepremýšľal. Ale aké právo mali postaviť ho pred takú ťažkú voľbu keď mal jedenásť rokov?
,,Harry," to meno bolo vyslovené tak precízne, až ho prevŕtalo do morku kostí ,,blížia sa zlé časy a iba ty ich môžeš premôcť a vrátiť smrť a zúfalstvo, spolu so smútkom späť do záhrobia. Ale musíš vstať a bojovať, nie sedieť na detskej húpačke a skrývať sa."
Harry vzdychol, prešiel prstamy po reťazi, ktoré držali húpačku vo vzduchu a vo vrecku nahmatal prútik. On bol vlastne už dávno pripravený, len mu ktosi mal povedať, že je čas.
 

17 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 sis.si sis.si | 10. září 2009 v 20:41 | Reagovat

och merline,snepe mluvici v zavrenem pokoji sam se sebou.. to je zle... :-(
ale povidka skvela  :-D

2 *Jazz* *Jazz* | E-mail | 10. září 2009 v 21:14 | Reagovat

super.. uz som sa pomaly vzdavala nadeje na pokracovanie tejto poviedky ..  :-) som happy.. jooj skoda ale severus by sa uz mohol o5 objavit ..   :-P

3 Lilly Evenová Lilly Evenová | 10. září 2009 v 23:17 | Reagovat

[2]: Jazz: Dočkaj klasu ako husa času... teda vlastne opačne :) V preklade počkaj na ďalšiu kapitolu :)

4 adka adka | 11. září 2009 v 6:05 | Reagovat

krásna kapitolka teším sa na dalsiu a dúfam ze sa Severus a Harry udobria a Severus sa vráti naspät za Harrym :-D  :-D

5 wera wera | 11. září 2009 v 11:44 | Reagovat

fuhaaaaaa....ja nwm co napsat...snad len tot: budem dft ze sa udobria...harry sa wzopúre dursleyowcom a...to byt fsetko....kapca bla perfis jak secki ostatne a dufam ze coskoro thu pribudne dalsia ;-)  :-D  :-D

6 Morning Devotion (Chris Snapeová) Morning Devotion (Chris Snapeová) | E-mail | Web | 11. září 2009 v 17:21 | Reagovat

Ooooch...proste úžasné, krásne...takéto prekvapenie po zlom týždni som teda nečakala...ďakujem... :-D

7 CajushHP CajushHP | Web | 12. září 2009 v 23:09 | Reagovat

Podľa mna chudáčik Harry..Nemal ho severus nechal samého...Ale som zvedavá,ako to bude dalej..Mohol by sa Sevienko vrátiť..a čo Ron a Herrmiona,ty sa mu vobevc neozývajú??

8 Saskya Saskya | 13. září 2009 v 18:17 | Reagovat

:-) dvaja tvrdohlavci... traja? :D
veľmi peknéé :-)

9 Qtinka Qtinka | Web | 13. září 2009 v 22:06 | Reagovat

kedy som mala slubene? :(

10 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 14. září 2009 v 16:20 | Reagovat

ahoj,chtěla bych ti říct že sem přečetla všechny zatím napsané díly povídky"Životné rozhodnutia" a upřímně doufám,že budeš psát další díly...vlastně o ně tímto komentářem vela prosííím...xD...miluju Stories Severus/Harry a do téhle tvojí sem se naprosto zamilovala...ozvi se prosím a ještě jednou smekám...x)

11 Lilly Evenová Lilly Evenová | 14. září 2009 v 17:06 | Reagovat

[10]: ŽR sú rozpísané,  ale už budú končiť.  Kapitola by sa mala objaviť čo najskôr, lenže akosi mám veľa práce v škole a nestíham skoro nič :( Takže uvidíme kedy príde kapitola nová, ale určite bude ;)

12 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 15. září 2009 v 7:06 | Reagovat

[11]: tak to sem ráda...x)...a jsem ráda,že sem narazila na tenhle blog,protože je úžasný!a mimochodem,i tuhle povídku už jsem si přečetla a budu číst všechny...:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama