Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Najhoršia spomienka

13. července 2009 v 22:24 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky
Neviem ako to bude, keď sa vrátim. Možno sa to napravý. Zatiaľ je to takto... ospavedlňujem sa.

Najhoršia spomienka
-venované Ivke, Fanny a tým ostatným, ktorý si všimli, že sa v poslednom čase so mnou čosi deje-


Kde bolo tam bolo, žilo raz jedno dievčatko. Malo čarovný úsmev a v čokoládových očiach hviezdičky. Keď chodilo po svete rozdávalo radosť, ponaučenie, smiech, ale vedelo aj ublížiť keď veľmi chcela. Ľudia na nej milovali jej vrúcne úsmevy a radi počúvali príbehy, ktoré často rozprávala.

To dievčatko malo najlepšieho kamaráta, ktorý bol možno čosi viac, možno ani nie. Mala ho úprimne rada, zbožňovala ho. Dala by mu všetko na svete. Tomuto citu sa vravievalo láska, ale to ona vtedy ešte nevedela. Chlapec a toto dievča boli nerozlučná dvojica, ich kamaráti ich často pozorovali, ako sa spolu kamsi vytratili a šepkali si pár zvláštnych tajomstiev. Ona mu vravievala aké má krásne oči. On jej vždy zaboril nos do červenej hrivy a jemne odfúkol vlasy z krku. Často mu iba tak ležala na kolenách a dívala sa hore. On prepletal svoje prsty z jej.
Potom odišiel.

Dievčatko ostalo samé, márne hľadajúc najlepšieho priateľa, kohosi, kto by jej povedal, že je úžasná. Naučila sa neodpúšťať, naučila sa byť krutá k ľuďom. Jej príbehy už neboli veselé, jej úsmev sa zdal silený, príliš umelý. Chodila po svete a neusmievala sa, kráčala po chodníku a hlavu mala sklonenú. Nik sa nesmel dívať do hnedých očí, nedovolila, aby ľudia videli jej smútok, slabosť v tom pohľade. Chcela ostať silnou a šťastnou. Príliš veľa ľudí ju zradilo. Jej úsmev už nevedel očariť, jej oči nenávideli. Chcela by, aby ju niekto mal prosto rád, túžila byť milovaná.

Postupom času to s ňou šlo dole vodou. Jej oči boli vodnaté, tak strašne pripomínajúce vodnú hladinu. Naučila sa hrať sa v ústach s cigaretou, vedela sa opiť lacným alkoholom iba preto, aby zabudla. Vedela kričať. Navážala sa do ľudí iba preto, aby im ukázala aký sú proti nej malý. Nemala pravdu, tak strašne sa mýlila.. Nebola dokonalá.

Jedného dňa sedelo dievčatko na svojej posteli a hralo sa s prútikom. Zdvihla do odhodlane do pravej ruky, vystrela pred oči a predniesla kúzlo. Nič sa nestalo.
Skúsila to znova: ,,Lumos!"
a prútik nezasvietil.
Dievčatko smutne sklonilo hlavu, jej oči sa zaliali slzami. Vyprchal aj ten posledný zvyšok mágie, ktorý v nej bol. Úsmev na jej tváry sa stratil úplne a oči -tak smutné a temné- hľadeli akoby cez veci a nevideli ich skutočnú krásu. Vedela vnímať iba to zlé, nenachádzala útechu v malých každodenných kúzlach. Už nie.
Dievčatko vyrástlo z rozprávok. Dievčatko sa stalo ženou. Zlomenou životom, zradenou priateľmi. Pretože to, čo dokázala predtým odišlo s ním. A nenašiel sa zatiaľ zázračný princ, ktorý by jej srdce znova scelil. Nenašla ho, a vedela, že už nenájde.
Jej meno bolo... no dnes je už dávno zabudnuté. Ostala jej iba jedna najhoršia spomienka...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 14. července 2009 v 11:22 | Reagovat

Och, Midget...
Pochopila som, na čo tým narážaš a čo tým chceš povedať. Bolo príšerne ľahké, možno iný len nad tým pokrútia hlavou, ale kedže ja ťa poznám, všetky tvoje gestá a pohľady, pochopila som to hned na zažiatku, čo vošiel ,,on", lebo som vedela, ako to bude končiť.
Dovoľ aby ti tvoja mladšia a skúsenejšia (I ked sa správam mentálne ako päťročné dievčatko), napísala pár rád a podporujúcich viet.
Lilly, takmer každý raz zakopol a každému to čosi zmenilo v očiach. Vždy stojí veľa premáhania a síl, aby sa z toho človek vyhrabal.
V istom máš pravdu. Nezabudneš na to. V kútiku mozgu bude vždy táto spomienka pripravená zabolieť, ked ho stretneš.
Trúfam si povedať, že som niečo také zažila. Ale pouč sa z mojich chýb. Nechod sa zahrabať do najbližšieho kútika a nevyplakávaj sa tam do konca života.
Ono to...prebolí. Naozaj to prebolí. Túto vetu neznášam, ale je pravdivá. Bohužial. Ja som nad ňou prevracala očami, ked mi ju povedali.
Ale máš stále priateľov. Možno si niektorých stratila, ale pár sa ich určite nájde. Budu tu stále, ak ťa majú radi :) A teba je ťažké, nemať rád.
Čo sa týka rozprávok a písania...on ti ich nezobral. Zatiaľ. Trochu o ne zabojuj a budú späť. Ale to súvisí so smútkom ku nemu.
Nemám viac čo dodať, azda len si to uži v Dudinciach, pozdrav babku (:D) a nepokúšaj sa o samovražedné pokusy, utopiť sa tam, by bolo príliš nápadné. Jasan? Hlávku hore, aj ked ťa to ťahá dole.
P.S. Uvažujem či toto napísať. Niečo v tejto jednorázovke zabolelo aj mňa.

2 wera wera | 14. července 2009 v 11:41 | Reagovat

ja,tak ,,hapave"deco so spoznala ze ide o teba...nasamprw so si nebola ista mno pri zmienke o čevrenich walsoch so si bola 100percente ista....ako so to citala na zaciatku so mala na twari usmew...ako so citala dalej kutiki ust mi powadli...na konci so mala slzi vo očich...lilli...*powzdych* newiem co ti mam ete powedat...snad len...usmej sa na swet...a....strasne sa mi tato jedno razowka pacila*ťapkanie* :-)

3 Qtinka Qtinka | Web | 15. července 2009 v 19:44 | Reagovat

Ah zlatko, toto bolo krásne. Pri čítaní som si spomenula na pár vecí, ktoré bolia aj mňa. Je mi hrozne ľúto, že sme v poslednom čase vôbec vôbec neboli v kontakte a ja to chcem napraviť! Chcem ti pomôcť ako len budem môcť, zniesla by som všetkým priateľom aj modré z neba, keby som mohla. A Ty vieš, že medzi tých priateľov patríš. Tak keď sa vrátiš,  čo najskôr sa mi ozvi, jasne? Ľúbim Ťa :)

4 Mion Mion | 19. července 2009 v 15:29 | Reagovat

Lill? ... Máš toho v sebe oveľa viac ako si myslíš ...

5 Little Treasure Little Treasure | Web | 20. července 2009 v 7:08 | Reagovat

vážne dobré ... tak super opísané, aj ten nápad sa mi pozdáva :) vieš, ten opis ako v rozprávke, ktorá sa postupne končí horšie a horšie :D a tie svetielka v očiach ... no wow! ozaj, neviem, čo ťa k tomuto dielku motivovalo :P je to také trošku iné :)

6 pimpinela pimpinela | Web | 21. července 2009 v 14:49 | Reagovat

neviem čo napísať...myslím si, že všetko bolo povedané...
čarovať so slovíčkami vieš, proste máš ten dar stále...nikto ti to nevezme, možno na chvíľu odplaší múzu a chuť do písania...alebo ešte viac privodí potrebu vypísať sa z vlastných pocitov
Túto poviedku, alebo námet si veľmi dobre spracovala...bola veľmi precítená a bolo v nej silno cítiť tvoje vlastné pocity.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama