Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Ako vznikla teória, že ženy sú mrchy a muži z Marsu, prečo je nepravdivá a prečo happy-end patrí iba do Disneyoviek

2. června 2009 v 22:11 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Diary
Mood: Cynická-ale iba mierne!
Listening:Mama vrieska... zasa!
Writing: Femme jednorázovku pre sestru. Ale už dve hodiny som s ňou nepohla
Watching: Do blba
Reading: Maxim E. Matkin-Miluj ma ironicky (pred 5 sekundami som to dočítala)

Ženám nerozumejú iba tri typy mužov: Mladý muži, muži v najlepšom veku a starci!



Raz mi niekto povedal: Všetky ženy na planéte Zem sú mrchy a preto sú muži z Marsu. Tento človek (podotýkam muž, homosexuál, o týždeň aj niečo osmenásť, najlepší kamarát a zadaný(!!!)) mal vždy so svojími filozofickými rečičkami pravdu (teda hlavne keď mal promile alkoholu vyššie ako počet mozgových buniek v danej sekunde-čo určite vtedy mal), ale tu sa mýlil. Muži nemôžu byť z Marsu. To je moc blízko! Muži musia byť z inej galaxie, iného vesmíru, iného sveta a už vôbec ich nemohol stvoriť náš boh, inak my to nedáva zmysel. Boh stvoril človeka k obrazu svojmu-inteligentného, pekného, čistotného, rozmýšľajúceho mozgom-inak by mu ho nedal, usporiadaného, dostatočne vybaveného do života aj do akéhosi fantasy sveta. Z toho mi jasne vyplíva, že Boh stvoril ženu. Preto žena nemôže byť mrcha-veď je obraz boží. Mrchu z nej robia chlapi, pretože sú šovinistický, nerozmýšlajúci, alibistický, nechutne urážlivý a hlavne tak alergický na ženskú inteligenciu. Ale zasa, čo by boli ženy bez chlapov? Čo by sme robili, keby nás nemal kto rozmaznávať, starať sa o nás, nosiť nám kvety /bomboniery /darčeky /nechutne gýčové plyšáky (ktoré v skotočnosti tak milujeme), skladal nám komplimenty a hlavne nám nedokazoval, že sme, aké sme-teda múdrejšie a civilizovanejšie? My tým mužom dokonca dovolíme, aby nám občas niečo opravil, s niečim nám pomohol, poradil a on si potom myslí: Cha, zasa som najlepší, dokázal som jej s tým pomôcť! Zdvíhame im sebavedomie (okrem iného) a vlastne za to nič nechceme. A oni nedokážu byť vďačný. Muž nevie povedať ,,Ďakujem!" Muž vám radšej povie aká ste úžasná, ako vám to svedčí, donesie vám kyticu/alebo inú z vyššie zmieneních vecí alebo vás proste pobozká. To isté urobí, keď sa chce ospravedlniť (lebo slovíčko "prepáč" sa v jeho slovníku nenachádza spolu so slovami: ,,voňavka, krém, zmysel pre detaily, dátum spotreby (hlavne na jogurte), poriadok a šampón"), vyspať sa s vami, spraviť vám radosť, odčiniť niečo, potešiť vás na narodeniny /Vianoce /výročie (samozrejme ak ste mu tento deň pripomenuli dostatočne včas a ešte deň pred) /meniny /inú príležitosť a tak stále dookola. Samozrejme, že nás chlapi potom začnú nudiť, kedže je to obyčajný kolobeh a ak nespraví nejakú milú blbosť vymikajúcu sa obyčajnej vzťahovej rutine (nepožiada vás o ruku, neurobí spontánny výlet do Paríža/Londýna/Talianska/Grécka/iného romantického miesta alebo s ním nezažijete brutálny víkend v posteli) tak sa s ním proste rozídete, chvíľu si dáte pauzu a potom (keď ste si už istá, že ste pripravená) to rozbehnete odznova a stále dookola. A vraj my sme mrchy! To nie, iba tá situácia si to vyžaduje.
Lenže nastane deň, keď stretnete "Toho pravého dokonalého na celý život" (skrátene TPDNCŽ) a ste doňho zbláznená až po uši. Hoci aj on má svoje chyby (príliš veľké uši/nos/ego, príliš malý..., je bordelár, necháva nesklopenú záchodovú dosku, je ironicky (a kto nie? :)), atď.) pravidelne okoreňuje váš vzťah o vyššie zmienené aktivity, občas mení polohy a je prístupný novým veciam (nie že by ste mu mohla vymeniť šatník, to hádam nie! Ale podstrihnúť vlasy o pár centimetrov, oholiť strnisko a začať používať Axxe asi môže) a vy sa doňho úplne zbláznite. Ale pán TPDNCŽ si zrazu povie: Veď tá ma úplne žerie, to je nuda! a odkopne vás tak jednoducho ako vás zbalil vtedy na tej benzinke /bare /diskotéke /múzeu /obchode /inom príhodnom mieste vzťahujúcom sa do tejto úbohej priemernej kategórie.
No a ste zasa tam, kde ste boli. Tentokrát miesto totálneho znudenia nastupuje depresia, pocit sebaľútosti, a nočné vyžieranie hektolitorv zmrzliny/čokolády/stiahnutie flaše obľúbeného alkoholu. A keď vám to konečne dôjde, že stál za nič, poprípade sa konečne nejaká kamarátka nad vami zľutuje a povie vám túto pravdu, poprípade vám to povie vaša matka/tatko/iný rodinný príslušník, nechcete tomu veriť a začnete vyratúvať na prstoch aký bol on dokonalý. Ale len pekne začnite. Zrátajte na prstoch jeho dobré vlastnosti (a verte, že vám tie dv e ruky budú úplne stačiť) a teraz pomaly začnite schovávať jeden prst a tak odpočítavať každú zlú vlastnosť. Vyšla vám buď -za Á: absolútna nula (vtedy sa všetky častice v mozgu zastavujú a ich pohyb ustáva a vy rozmýšlate ako to, že ste si to nevyšimla skôr/že ste neverila tej kamarátke), za Bé: mínusové číslo ( v tomto štádiu jeho fotky letia do koša aj s darčekmi, tými plyšákmi atď. a jeho zbudnuté veci s nimi. Vzápetí tam prihodíte ešte tie vyschnuté ruže veľké asi ako malé kvetinásrtvo a všetko to tam rvete, do vášho úbohého smetiačika a neuvedomujete si, že on za to nemôže. Ale čo už, keď vám aj ten kúpil on!) alebo za Cé: dá sa spočítať na jednej ruke (v taktomto prípade sa na to vykašlete, chvíľku ešte možno rozmýšlate nad svojím životom/jete inkriminovanú sladkosť/pijete silný alkohol a potom sa na to vykašlete ) A presne toto je dôvod, prečo happy-endy neexistujú! Tak sa už na to vyserte, sakra...
Ja som sa totiž dneska naučila počítať. A nech som to robila ako som chcela, vždy vyšlo nad dvadsať! Akurát, že v mínuse...

Nesmieme porovnávať svoj ideál a človeka, ktorého milujeme. Musíme v človeku, ktorého milujeme, vidieť toho ideálneho. Aspoň na chvíľu, kým ho ešte milujeme...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Qtinka Qtinka | Web | 3. června 2009 v 14:08 | Reagovat

v polke som zasatla lebo nemám čas dočítať, ale začalo to zaujímavo... každopádne je v tom kus pravdy! :)

2 wera wera | 3. června 2009 v 18:55 | Reagovat

tha toto mas moja uplnu prawdu...ten môj...no coment...strasne ma nasral...ale inac w tomto je obrowsky kus...čo kus...kusisko prawdy...čo by sme mi bez tych chlapow robili
*súhlasne pokiwkanie hlawou*

3 Mia_CuLLeN Mia_CuLLeN | 3. června 2009 v 19:42 | Reagovat

Mne z toho vychadza ze ti nemal kto robit beta-read !! XD

4 pkrmglx pkrmglx | E-mail | Web | 4. června 2009 v 10:34 | Reagovat

DBMc7v  <a href="http://erqpiohghvuu.com/">erqpiohghvuu</a>, [url=http://vpycxknyoabw.com/]vpycxknyoabw[/url], [link=http://cednajbiuqsv.com/]cednajbiuqsv[/link], http://mvuxtccvqymu.com/

5 Little Treasure Little Treasure | Web | 4. června 2009 v 19:33 | Reagovat

číra pravda :D len škoda, že bohužiaľ :( :( :( chlapi nás serú, ale bez nich by nás nemal kto srať :D

6 gleti gleti | 12. června 2009 v 10:02 | Reagovat

jak vidím, tak se všechny shodneme: S chlapama se žít nedá, ale bez nich to stojí za ho... pardon je to na houby. :-(  :-?  :-!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama