Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Herci

12. dubna 2009 v 14:40 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky

Tak toto ma vlastne napadlo už v Anglicku v Shakespearovom Globe, ale akosi som na ten nápad zabudla. Pripomenula mi to jedna moja malá múza a húpačky. Takže pre ňu a pre všetkých, ktorý vedia, že život je jedno veľké javisko!

PS: 15+ ale pre ňu to neplatí ,)

Herci
venované jednej múze (ona už vie kto ,))



All the world's a stage,
and all the men and women merely players...
-W. Shakespear


Všetko sa zomlelo príliš rýchlo. Akoby on pri tom prítomný ani nebol. Nesmelé dotyky, prvé nemotorné bozky, následne zápal vášne a dráždivé dlane na jeho hrudi. Pery na perách, jazyk v tanci s jazykom, telo na tele a následne...
Georg zťažka dopadol späť na paplón, odkial ho pred chvíľkou vyzdvihla vlna orgazmu. Jeho dych sa pomaly skľudňoval a znecitlivené rozbolené telo opäť precitlo. Zacítil vlásky, ktoré ho šteklili na bruchu a horúci dych, ktorý sa odrážal od jeho pokožky.
,,Oliver?" zamumlal rozpačito, neschopný sa pozrieť na svojho kamaráta a spoluhráča.
Oliver Wood zdvihol hlavu, aby sa zadíval do jeho modrých očí a na malú chvíľu sa v nich utopil. ,,Stalo sa niečo?"
,,Ja..." modré oči sa rozpačito sklopili ,,Toto nieje správne, Oliver!"
,,Vždy je to správne, keď ta k tomu vedie srdce" zašepkal a vyzdvihol sa k jeho perám, iba tak na malý letmý bozk.
A tak sa začal celý ten kolotoč predstierania, letmé pohľady počas zápasov a zdržanie sa v sprche po nich. Občas nejaky úlet, keď sa nikto nedíval, iba nahnutie sa cez stoly v prázdnej knižnici. Georgove opuchnuté oči po nociach, ktoré neprespal v izbe a Oliverove úsmevy.
Mysleli si, že sú nenápadní, ale vraj mýliť sa je ľudské...

Bolo tesne pred polnocou, tichá chodba a sova, ktorej sýty baryton sa ozíval nocou. Vzduch sa chvel zvláštnou mágiou skorej jary, keď v sladkej vôni čerešne a fialok, v teplom vetre omámenom láskou, sa ozvali kroky. Pretínali toto ticho ako britva tepnu, presnie meirili na cieľ.
Postava, skrytá pod rúškom tmy, zbystrila. Modré oči sa zadívali na chlapca, ktorý práve prichádzal, jeho sebavedomá chôdza a krok sa nedali s ničím porovnať.
,,Oliver?" zašepkal Georg do tmy s akýmsi tajuplným nadšením v hlase plným prísľubu.
,,Áno-" tam sa Oliver zastavil, jeho hlas stíchol v nedopovedanom slove. Miesto toho sa uškrnul a chytil ryšavého chlapca za ruku ,,Kam?"
Georg sa naňho chvíľu díval, v hlave premietal všetky dôvody prečo mať pocit, že toto nieje správne. Ale srdce spravý vždy čiaru cez rozpočet rozumu a túžba dotýkať sa jeho priateľa a milenca potlačila celé racionálne myslenie ,,Tam, kde vždy predsa!"
,,Hmm?" Oliver sa trochu nechápavo, snaď ospravedlňujúco usmial a nechal sa viesť. Georgova ruka zapadla do tej jeho, ako ho ťahal plný nedočkavosti. A ten pocit bol omamný, nádherne opojný. Dokonalé spojenie, konečne po toľkých rokoch neovládateľnej túžby.
Komnata najvyššej potreby, mohol si to myslieť. Lenčo sa za na nimi dvere zavreli, Oliver vzal svojho milenca do náručia a pritisol ho k stene, telo na tele... V tom sa zastavil, v tom zápale vášne sa mu zadíval hlboko do očí a tú chvíľu si naozaj vychutnával. Georgovy však čosi naozaj nesedelo. Oliverove oči boli tak iné, chýbali v nich tie vodcovské jedinečné iskierky, nevedel najsť ani kúsoček tej dokonalej farby rodeného vodcu. Nie, tieto oči boli iba hnedé, obyčajné, akoby lacná kópia.
Skôr, ako však stihol povedať čosi, čím by možno zastavil fakt, že sa rúti sám do záhuby, mäkké a sladké pery uveznili tie jeho. Všetko bolo razom preč, iba vášeň ostávala, jeho pery a jeho rýchle prsty. Roztrasené rozopínanie gombíkov na košeli, nervôzne uvolnenie kravaty na tom hlúpom krku -iba z rozmaru označiť si svoju obeť- a zips, ktorý nešiel rozopnúť. Bozky sa prehlbovali so stupňujúcim sa ovzduším v miestosti, kde sa vôňa kvetov miesila s potom dvoch tiel, ktoré sa k sebe nenásytne tisli.
Oliverova ruka zablúdila k zadočku jeho milenca, jeho prsty stisli jednu polku a následne ho jemne pohladili po chrbte. Georg sa nemotorne ošil a pritisol sa k nemu. Pery putovali z krku pomaličky dole, po dôverne známej cestičke. Nižšie a nižšie, kým nenašli čo hľadali a jeho milenec sa vypol v slastnom kŕči.
Telá sa k sebe pritisli, vlhká hruď sa leskla v svite sviečok. Georgovy sa zdalo, že to všetko ide dnes prirýchlo. Ani sa naňho poriadne nepozrel, ani neprehovoril. Dnes to bolo iba o jedinom...
A všetká láska v tom jedinom okamihu vyprchala, ostala iba bolesť a nechuť k tomu možovy, ktorý práve teraz pôžitkársky zvieral jeho boky a vnikal do jeho útrob. Už iba vyčkával, kedy bude po všetkom.
Bolo. Obaja sa zvalili na prepotené podušky a oddychovali. Georg sa iba tak zo zvyku, možno z túžby po utešení pritisol k svojmu milencovy a jeho dych sa pomaly skľudňoval. Díval sa naňho a študoval rysi jeho tváre. Tie sa však akoby rozmazávali a menili, sladké oči sa zmenili na zrkadlové. Jeho oči sa zatvorili a tým bol všetkému koniec. Aspoň preňho.

Vlasy Olivera Wooda nahradili iné a ryšavé. Hnedé oči sa zmenili na bledučko-modré a aj staršie mužské rysi zmyzli.
Fred Weasley vstal z lôžka svojho milenca a ešte raz sa naňho zadíval. Posledný krát pobozkal jeho čelo, prehrabol tie nádherné vlasy a potom sa začal spokojne obliekať, na tváry samoľúby výraz. Dostal, po čom celý život túžil, získal svojho brata, aj keď iba na jedinú noc.

Celý svet je jedno veľké javisko. Muži a ženy v pestrých kostýmoch, herci plný falošných citov, talentovaný... Hrajú svoju rolu tak ako ju napísal život. A to všetko iba preto, aby sebecky dostali to, o čom snívajú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 13. dubna 2009 v 12:27 | Reagovat

Čítala som to už včera, ale bola som už príliš unavená a lenivá, aby som napísala komentár. Preto zdvíham lenivé packy a poctivo ti sem napíšem pár viet...
Bolo to...nezvyčajné.
Pekné, rozhodne dobre napísané, dobre prepracovaná myšlienka, skrátka dokonalé. Možno len tie hrubky, ktoré trhajú oči a nútia ma zakvíliť na celý byt...
Ale inák krása *skláňa imaginárny klobúčik až ku zemi*

2 Lilly Evenová Lilly Evenová | 13. dubna 2009 v 18:24 | Reagovat

Andromeda: Svoju beta-readerkv som nevidela pekne dlho, tak sa nečuduj :D

3 wera wera | 15. dubna 2009 v 17:01 | Reagovat

wau...nemama slof

4 Witch-bitch Witch-bitch | 12. srpna 2012 v 22:17 | Reagovat

Paráádne!! ???

Fakt krásne, zaujímavé a ohurujúce. Tématika je mi blízka, nevedno ani prečo a napísané veru veľmi pekne. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama