Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



90. Trinásta

27. dubna 2009 v 16:21 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
Haha, neverím, že som to dopísala! Ale mala som teraz trochu času, kedže som momentálne doma s chrípkou a kompletne ŠN (školy neschopná xD) Tak si ma asi užijete, ak nebudem mať čo cez ten týždeň doma robiť.
Takže k deju tejto kapitoly: Harry a Severus odhalia jednu dôležitú vec, Harry sa bude chvíľku správať ako poriadny teenager a Remus so Siriusom si zaspomínajú na to, aký boli oni v jeho veku :D
Beta-read kapitola nemá. Vlastne už dosť dlho mi nikto nerobil b-r. takže sorry :)

90. Trinásta
venujem všetkým čitateľom


Harry sedel to poobedie nad kniha Salazara Slizolina. Usilovne prekladal, zapisoval každučkú stránku a hľadal hocijaké spojítko s Krvou Kráľovskou alebo Svätým Grálom. Nič, nič... Našiel však množstvo obranných kúziel, ktoré písal do jednej veľkej knihy, aby ich neskôr mohli použiť v boji. Potom tu bolo aj pár útočných, ktoré písal do druhej a nejake elixíry, ktoré odkladal pre Severusa, sám totiž nerozumel ich názvom.
Severus chodil dookola ako nervôzny lev v klietke. Predstava Severusa ako leva Harryho vždy na malú chvíľu pobavilo a jeho kútiky úst sa zdvihli, keď sa zadíval na úzke telo, ktoré ho míňalo v čoraz užších kruhoch. Nakoniec bol tak blízko, že keby Harry chcel, mohol by medzi končeky zachytiť koneic jeho habitu. Miesto toho sa opäť sklonil ku knihám a zúrivo nimi listoval, aby našiel čosi, čo čarodejnícka spoločnosť ešte nepoznala.
,,Harry, čo je to?" Severus zastavil a vzal z kopy kníh a zvytkov na stole jednu, ktorá nebola tak ošúchaná a vcelku čistá.
,,Toto?" Harry zdvihol zrak, aby sa pozrel na knihu v Severusových rukách. Vzápetí ju znova nezaujato sklonil späť k pergamenu, na ktorý čosi prekladal. ,,Jedna zo Salazarových kníh"
Severus pokrčil čelo ,,V našom jazyku, prosím?"
,,Čo?" Harry prekvapene zdvihol hlavu a díval sa na Severusa.
,,Syčíš namňa, Harry!"
,,Hmm...Teraz je to lepšie?" Skúsil znova Harry. Severus pokojne prikývol ,,No, čo je to?"
,,Jedna z kníh Salazara Slizolina, tušim tá trinásta..."
Harry si nevšimol Severusoveho prekvapeného pohľadu a sklonil sa späť k prekladu.
,,Trinásta kniha, Harry?" spýtal sa neveriacky. Harry nechápal jeho rozpoloženie a tak opäť prerušil preklad a pokúsil sa rozprávať znovu Angličtinou ,,Áno, bolo ich trinásť!"
,,To nieje možné!" vyhlásil Severus a otvoril knihu, akoby z nej mohol čosi prečítať. Našiel však iba neznáme znaky. ,,Salazar Slizolin bol paranoik a chorobne poverčivý, nikdy by nenapísal trinásť kníh!"
,,Možno ich chcel písať štrnásť a tú ďalšiu nestihol," pokrčil Harry plecia a odložil brk s predzvesťou, že táto debata bude nadlho.
,,Určite nie, tá kniha vyzerá nová," pokrútil Severus hlavou a opäť knihu otvoril ,,Môžeš mi niečo z nej prečítať?"
Harry vzal knihu a listoval v nej. Najprv sa iba laxne usmieval, no jeho výraz sa pomaly menil, až skončil na jednej dvojstránke, ktorú začal čítať nahlas: ,,Našiel som jej hrob, po toľkých rokoch pátrania! Nechala podrobný návod k moci. Vraví o láske, o potomkoch. A tak si myslím, že jedinou možnosťou je byť nesmrtelný, žiť v inom tele s iným duchom. Ovládnuť svet by tak bolo oveľa jednoduchšie a možno, keby nás bolo viac, mohol by som riadiť každú zem, i keď by som bol inou osobou. Mojím východiskom sú deti a správny partner. Potrebujem však čosi, čo by ulahčilo najsť toho partnera.
V starých knihách, ktoré mi zanechali moji rodičia -vlastne skôr matka- sa hovorí o čomsi, čo vám pomôže najsť vhodného partnera. Kameň manželstva..."
Harry zaklapol knihu a díval sa na ňu naozaj prekvapene ,,Máš pravdu, nieje to kniha Salazara Slizolina, Severus. Toto písal... Voldemort!"
Severus sa posadil na sofá vedľa Harryho a strnulí výraz v jeho tváry vravel o všetkom ,,Takže on nechce Rokfort, ale... Kameň manželstva?"
,,A my sme mu to ešte ulahčili, keď sme ho použili,"zašepkal Harry šokovane.
Poznanie ich zasiahlo príliš rýchlo. Harry skĺzol z kresla na kolená k nízkemu stolčeku a stále držal knihu ,,To znamená, že Rokfort nieje bezpečný, kým tu bude Kameň! Voldemort pôjde po ňom."
Severus nemo prikývol.
,,A..." Harry sa opäť sklonil nad knihu, listoval pár strán dopredu a potom našiel čosi, čo tak dlho hlada.
Voldemort písal o Svätom Grály as o Márii Magdaléne. Článok nadväzoval na poznámku o Kamene manželstva a vzápetí bola k rohu prilepená mapa. A keď sa nemýlil, viedla priamo k hrobu Márii Magdalény.
Harry opäť rýchlo preletel článok nad tým a skamenel.
Zachytil Severusov napätý pohľad a zrazu sa šialene, bezdôvodne rozosmial.
,,Harry, stalo sa niečo?" Severus sa prekvapene díval na chlapca, ktorý sa smial
,, Stále robí tú istú chybu!" vyjachtal Harry so smiechom.
,,Čo?" Severus sa naňho zdesene pozrel.
,,On sa mýli, našiel jej hrob a myslí si, že to je to tajomstvo! Tajomstvo potomkov, ktorý sú mocný! Ale tá legenda hovorí iba o jednom potomkovy, o Ježišovom potomkovy! On sa mýli!"
,,Harry, zbláznil si sa, aký Ježišov potomok?"
Harry sa pomaly ukludnil, no úsmev mu z tváre neskĺzol. ,,Je to legenda o Svätom Grále, vravela mi o nej Hermiona no a... oni-havrani. Vravý o tom, že Ježiš mal potomka a jeho krv koluje teraz v žilách každého čarodejníckeho Kráľa. Netuším, či je to pravda, ale každopádne to hovorí o tom, že Voldemort sa mýli. On tú legendu úplne poplietol a myslí si, že potomkovia sú cestou k moci a nesmrteľnosti. Lenže legenda nehovorí o deťoch ako takých, ale o Ježišovom potomkovy!"
,,Takže... Voldemort nemôže získať moc, keď získa Kameň manželstva? Moc môže mať iba skutočný Ježišov potomok?" spýtal sa prekvapený Severus.
,,Myslím, že nie. Je to iba teoria, ale môžme si to overiť. Je tu miesto, kde leží hrob Márie Magdalény!"
Severus sa neveriacky nahol k Harrymu a zadíval sa na pár pokynov, ktoré viedli k hrobu údajnej ženy Ježišovej.
,,Vyrazíme za súmraku!" otočil sa k nemu Harry a v očiach mal nevídaný lesk. Severus nemal silu odporovať, hoci vedel, aké je to nebezpečné.
Keď sa neozvalo ani slovko odporu, Harry sa k nemu natiahol a spojil ich pery. Potom sa vrátil späť ku knihe a listoval ňou.
***
Harry bežal chodbou, pri modrom gobelíne zahol doprava, prešiel jedny schody a na konci chodby stál pred dôverne známimi dverami. Zaklopal, no nik sa neozýval. Bolo to zvláštne, lebo Harry si bol istý, že Sirius s Remom by mali byť v komnatách.
Zaklopal opäť, no nik neotváral. Unavene sa oprel o chladnú stenu a snažil sa rozdýchať to, že celú cestu sem bežal. Chcel sa dnes večer vydať na cestu za Svätým Grálom, no Severus trval na tom, že nepôjdu iba dvaja. A tak sa vydal za Siriusom a Remusom, aby im navrhol ďalšiu vzrušujúcu výpravu, lebo vedel, že neodmietnu. V svojom srdci to boli stále tí malí chlapci-záškodníci.
Zrazu sa dvere otvorili a stál v nich Remus. Vlasy mal trochu rozcuchané, až pripomínali tie jeho, a na tváry priateľský úsmev ,,Poď ďalej, Harry!"
,,Ahoj," Harry sa tajomne pousmial, keď si ho obzeral a vošiel porpi ňom dnu. Sirius ležal natiahnutý na gauči a babral sa s dačím, čo pripomínalo muklovské jo-jo, ibaže to bolo chlpaté. Sirius prehodil malú loptičku do druhej ruky, prišom si povrázok omotal o prostredník a nechal to malé klbko chodiť mu po ruke. Až vtedy si Harry všimol, že tá čudná vecička je dajaký prerastený pieskomil s malými prasačími očakmi.
,,Jé, ahoj Harry!" Sirius položil chlpaté klbko na stôl a to sa rozbehlo, lenže ho zabrzdil motúzik, ktorý Sirius šikovne previazal na uško šálky.
,,Čo je to?" spýtal sa Harry a kývol hlavou k malej hrčke, ktorá behala po stole. Sirius poklopal po mieste na sedačke hneď vedľa a Harry si svorne sadol. ,,Netuším, čo to je, ale dal mi to Hagrid..."
,,Tak toho by som sa nechytal!" zasmial sa Harry a drgol do hrčky. Ten malý škrečok sa otočil a vyceril dva predné zúbky ostré ako ihličky. Rýchlo sa radšej odtiahol.
,,Keď už si tu, tak ti môžme dať toto!" Remus na tácke priniesol tekvicový džús a bielu obálku.
,,Otvor to!" džugol ho Sirius a sledoval, ako sa natiahol za obálkou. Harry vybral z obálky bielu kartičku na ozdobnom papiery a začal čítať.
Oznámenie o svadbe bolo krásne, ozdobne napísané červeným inkoustom na snehobielej kartičke a okolo ich mien lietali dve malé hrdličky, ktoré v zobáku niesli obrúčky. Harry sa zadíval na dátum a zistil, že je to o tri dni v sobotu.
,,Tak čo povieš?" Sirius bol celý rozžiarený, nahýbal sa mu cez plece, aby videl pozvánku a aj Harryho výraz ,,Vravel som Remusovy, aby sme tam dali psa a vlka ale odmietol! Mne sa tie hrdličky moc nepáčia, sú tak otrepané..."
Harry zdvihol hlavu od pozvánky a šokovane sa na nich zadíval ,,Túto sobotu?!"
,,Viem, že je to narýchlo, ale chceli by sme byť už oficialne svoji," ospravedlňoval to Remus rýchlo a podal Harrymu pohár s džúsom.
Harry sa usmial a zastrčil kartičku späť do obálky, ktorú v zápetí vložil do svojho vrecka. Myšlienka, že by ich vzal zo sebou na tú výpravu mu uplne vyfučala z hlavy. Chcel odstať na svadbu a tak bolo rozhodnutie jasné. Ostáva v hrade trochu dlhšie, ale iba dovtedy, kým to bude naozaj nutné.
Jeho nálada rapídne vzrástla a s chuťou sŕkal džús. Sirius sa vrátil k tomu podivnému chlpatému klbku a Remus si sadol do náprotivého kresla a prepaloval svojho snúbenca pohľadom. ,,A prečo si vlastne prišiel, Harry?"
Chlapec sa zarazil ,,To počká, poviem vám to po svadbe..." zamumlal iba tak medzi rečou a sklonil hlavu, aby sa nemusel dívať Remusovy do očí.
,,Je to niečo vážne?" ozval sa ihneď Sirius a upriamil oči na Harryho, keď sa zarazil ,,Harry, čo to máš pre boha na krku?!"
Harry sa podvedome dotkol miestečka, kde ešte prednedávnom svietil modrastý fliačik, na ktorý úplne zabudol vďaka Hermioninmu kúzlu. Ale ak to kúzlo funguje ako make-up, potom ani make-up nevydrží dlho.
Harry zdesene vyskočil a trielil do kúpelne, držiac sa za krk, akoby ho uštipla osa. Rýchlo za sebou zabuchol dvere a zadíval sa do zrkadla. Jeho nočná mora sa splnila a na krku mu svietila malá modrina.
Ozvalo sa prudké búchanie na dvere ,,Harry, si v poriadku, môžem vojsť?"
Spanikárene rozmýšľal ako to kúzlo znelo, keď Sirius stisol kľučku. Prečo sa sakra nezamkol?!
Sirius sa naňho díval svojími čiernymi psími očami a potom ich zabodol na jeho krk. ,,Nechceš mi niečo vysvetliť?"
Harry cúvol a narazil tak na umývadlo, ktoré sa pod náporom jeho váhy zatriaslo. Sirius stál vo dverách, ruky založené v bok a pripomínal ozajstného rodiča, svojou razantnosťou. ,,Harry," hlesol, keď chlapec stál na mieste a stále naňho iba hľadel, nechopný povedať slovo ,,viem, že si už dospelý muž, ale si si istý, že..."
,,Nieje to tak, ako si myslíš!" skočil mu do reči Harry v chabej obrane ,,My sme ne-... My sme iba-" zamotal sa vo vlastnom koktaní a nakoniec zo seba nedostal ani slovo. Sklonil hlavu, aby aspoň trochu zkryl zradné líca, ktoré sa zfarbili do červena.
,,Ja ťa stále počúvam. A také reči, že ťa poštípali Červožienky, ti neprejde!"
,,Čo?!" Harry naňho prekvapene a zároveň pobavene vyvalil oči. Sirius rozpačito prešlapol ,,No... to sme používali mi, keď sme boli mladší. Ale to je teraz jedno! Ja stále čakám na vysvetlenie!"
,,Ja... čo by som ti mal vlastne vysvetlovať?!" Harry nadute ohrnul spodnú peru ,,Som skoro dospelý, ženatý muž! Môžem to robiť, kedykoľvek budem chcieť!"
,,Prosím?" Sirius naňho vypúlil oči. A zrazu si uvedomil, ako veľmi ten chlapec -keď si skúsite odmyslieť všetky zvláštnosti jeho života, Temného Pána a jeho Kráľovskú osobnosť- pripomína jeho a Jamesa, keď boli v jeho veku. James, vtedy štastný s Lily, mal vždy nejaku výhovorku, prečo môže robiť to a tamto a jeho rodičia z neho boli občas zúfalý. Sirius na tom bol podobne, aj keď on -v tom čase bývajúci v dome Potterovcov- to mal trošku lahšie, ako už sedemnásťročný a tým pádom dospelý. A uvedomil si aj, ako on strašne pripomína pána Pottera, ktorý jeden večer stál v dverách chlapčenskej izby, ruky zložené na prsiach, tvariaci sa prísne, ako teraz on a vypočúval svojho syna. A vtedy sa spýtal Jamesa pamätnú vetu. Tie jednoduché dve slová: "Miluješ ju?"
A James-ten pobláznený hlupák vtedy vyhlásil, že viac, ako svoj život. Otec sa usmial, predniesol pár morálnych slov a zavrel dvere ich izby, nechávajúc chlapcov v nemom úžase.
,,Som dospelý... skoro!" špitol Harry, jeho sebavedomie trochu pokleslo.
,,SKORO, to je to slovo!" vykríkol Sirius ,,Som stále tvoj kmotor a mal by som na teba dávať pozor."
Harry zaťal ruky v päsť tak silne, že sa mu nehty zaryli hlboko do mäsa. Mal chuť prehlásiť: ,,Áno, a kde si potom bol tie predošlé roky, keď ma môj strýko skoro zabil a teta tyranizovala?!" no neurobil to. Miesto toho stál, našponovaný ako kobra k útoku a krv mu tepala v spánkoch.
,,Asi by ste sa mali upokojiť," vložil sa do toho Remus a obkrútil ruky okolo Siriusovho krku. Jeho bojové postavenie vo dverách trochu povolilo a Harry by mohol prekĺznuť, keby chcel. Celý svet sa mu zrazu zdal tak nespravodlivý, všetci mu iba krivdili, mali ho pod drobnohľadom, chceli, aby robil to, čo mu povedia. Lenže on nechcel. On nie!
A tak naštvane prešiel okolo Siriusa, na chvíľu sa mu zadíval do očí a potom sa odvrátil.
,,Harry?" oslovil ho Remus jemne, no on sa už neotočil. Zatresol za sebou dvere.
Sirius sa zvalil do kresla v obývačke a pritiahol si šálku s džúsom k prsiam, akoby to bol jediný záchranný bod. Remus mávnutím prútika zmenil oranžovastú tekutinu v poháry, na zlatavý mok, z ktorého sa šírila upokojujúca alkoholová opojnosť, a posadil sa svojmu milencovy na kolená. Sirius ponoril hlavu do vône jeho pokožky a snažil sa potlačiť štiplavú zlosť, ktorá sa mu šírila telom. ,,Zlihal som ako kmotor aj otec..."
Remus sa pousmial a pohladil ho po vlasoch ,,Každé dieťa je také, keď je v puberte. On z toho vyrastie!"
,,Hm..." Sirius si odpil a pritlačil svoje líce na Removu hruď ,,Ale on... myslíš, že s ním spáva? Je príliš malý, aby-"
,,Myslím, že Severus vie, čo robí!" prehlásil Remus múdro. ,,Je to už dospelý muž a -aj keď ho nemáš rád- je to múdry muž."
,,Ale vie Harry, čo robí? Je mu iba šestnásť..."
,,Sladkých šestnásť," zažartoval Remus a Sirius podráždene zdvihol hlavu ,,Pamätáš, keď sme mali mi šestnásť?"
,,Strkal si Severusovu hlavu do záchoda a ja som mu ju odtial vyťahoval. Pokial si, samozrejme, nespláchol. Vtedy mu tam vždy uviazli vlasy a to bolo na dlhšie!"
,,Bol som hrozné dieťa!"
,,Vydíš, tak netrestaj Harryho za hlúposti!"
,,Hlúposti Rem, hlúposti?!" Sirius podráždene zdvihol hlavu ,,To niesu hlúposti! Ja nechcem, aby ten chlapec bol ako ja!"
,,Nebude, Harry nie... On je už skoro dospelý a čoskoro príde na to, čo musí urobiť."
,,Veď ani dospelý to nevieda, Remus..." zašepkal v dvojzmysle.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fanny Fanny | Web | 27. dubna 2009 v 17:54 | Reagovat

Zasmiala som sa :D to na začiatok.. pobavila ma hlavne tá časť s cucflekom, predsa, bola to jediná vtipná časť... no trošku mi pokazilo dojem jedno slovíčko. Inkoust. Veď to je české :D Držme sa rodného jazyka, pre istotu :) ale inak moc podarená kapitola

2 drahokam drahokam | 27. dubna 2009 v 21:18 | Reagovat

Fanny jsi nějaká háklivá, nezdá se Ti?
Jinak k povídce, úžasná kapča. Konec mě dostal.
,,Strkal si Severusovu hlavu do záchoda a ja som mu ju odtial vyťahoval. Pokial si, samozrejme, nespláchol. Vtedy mu tam vždy uviazli vlasy a to bolo na dlhšie!" to je úžasná věta smála jsem se, prostě skvělé.
Jsem moc zvědavá co najdou u toho hrobu, možná je Harry, či někdo z jeho nejbližších ten potomek, no uvidíme.

3 Fanny Fanny | Web | 27. dubna 2009 v 21:25 | Reagovat

[2]: Lilly určite vie, ako to myslím a nebude si kvôli jednému slovíčku myslieť, že na dojem z celej poviedky som sa vysoko vykašľala. Na to ma už dosť dobre pozná. Pokiaľ si myslíš, že prechovávam nejaký odpor k českému jazyku, tak to určite nie. Češtinu mám rada a podľa mňa je to veľmi zvučný jazyk. To maličké upozornenie v predošlom komentári nebolo myslené prehnane vážne a na češtinu nie som háklivá už vôbec.
Toľko z mojej strany :)

4 Pegy Pegy | 27. dubna 2009 v 22:04 | Reagovat

Super kapitola. Jsem moc zvědavá na pokračování.

5 drahokam drahokam | 27. dubna 2009 v 22:14 | Reagovat

To jsem moc ráda, bylo mě líto, že kvůli jednomu slovíčku, by byla kapitolka pro tebe méně dobrá. Každopádně já mám ráda obě řeči, každá má něco do sebe. Ale co mě vždy dostane je slovo zočivoči (či jak se to píše, to je opravdu lepší v čj)je opravdu zvláštní slovo :-)

6 Lilly Evenová Lilly Evenová | 27. dubna 2009 v 22:14 | Reagovat

[3]: Šak ja viem, láska moja rasistická xD

[2]: Jj, uvidíte :)  Možno ani tak prekvapený nebudete...ale už pššt! :D

7 Fanny Fanny | Web | 27. dubna 2009 v 22:20 | Reagovat

[6]: Ti dám takého rasistu! Keď už tak, potom nacionalista... :D:D jedno slovíčko vôbec neskazilo dojem z poviedky, to bolo len doberanie drahej autorky, ako to ja už zvyknem :D

8 Lilly Evenová Lilly Evenová | 27. dubna 2009 v 22:44 | Reagovat

[7]: Zvykneš, zvykneš :) Aj tak ťa mám rada

[5]: Nás si nevšímaj, my sa doberáme stále :)

9 drahokam drahokam | 28. dubna 2009 v 0:09 | Reagovat

No holky hlavně, že se máte rádi :-)

10 wera wera | E-mail | 28. dubna 2009 v 14:27 | Reagovat

,,Strkal si Severusovu hlavu do záchoda a ja som mu ju odtial vyťahoval. Pokial si, samozrejme, nespláchol. Vtedy mu tam vždy uviazli vlasy a to bolo na dlhšie!" pri tejto vete som skoro zomrela!!!wes som na kompoch...pijem vodu...dostanem sa k tejto slavnej vete...zakuckam a oprskam cely monitor...a...fakt som skoro umrela...;) inak super kapca...ta dobre ze sa ten cucflek objawil aspon sa zasmejeme...a lill nabuduce davj bacha co pises...moze to ludi aj zabit XD :D ;)

11 Anna Anna | 28. dubna 2009 v 21:05 | Reagovat

Pěkná kapitola, těším se na další.

12 Saskya Saskya | Web | 30. dubna 2009 v 17:23 | Reagovat

Super kapitola :-D
teším sa na svadbu, i ten hrob :-)

13 mishelka mishelka | 4. května 2009 v 21:23 | Reagovat

heh tak to bola uzasna kapitolka :DDD....sirius a velky otec :DDD...tesim sa na dalsiu dufam ze bude cim skor :o)))

14 zuzik zuzik | 13. května 2009 v 18:00 | Reagovat

Miluju tohle pokračování :0D

15 koky koky | 28. května 2009 v 4:54 | Reagovat

moc moc podarene pokracovani. A jak to bude dal???

16 Kiki Kiki | 30. května 2009 v 12:12 | Reagovat

kdy bude pokráško? nějak to tu zmrzlo... :/

17 Hajmi 50 Hajmi 50 | Web | 30. května 2009 v 17:04 | Reagovat

Moc díky za skvělé pokračování tak krásné povídky jako je KM. Byla jsem v pořádné depresi, když tak najednou skončila. Jsem šťastná, že někdo se toho ujal a ještě ke všemu někdo s takovým talentem. Doufám, že tentokrát povídka bude dopsaná, a já se místo deprese budu vznášet štěstím a děkovat  za něj Lilly.

18 Tana Tana | 4. června 2009 v 14:39 | Reagovat

Dneska jsem našla tuhle stránku s tvojí verzí pokračování Kamene manželství. Hned jsem musela zhltnout všechny tvé kapitoly. Jsou super, víc realistické a "normálnější" než u soraki (nechci urazit, taky jsem se u ní pobavila). Takže jen tak dál. Píšeš vážně skvěle.

19 anneanne anneanne | 28. února 2010 v 12:14 | Reagovat

[1]: KAPITOLA KRÁSNÁ. A VÍŠ KOLIK JÁM POUŽÍVÁM SLOVENSKÝCH SLOVÍČEK V ŽIVOTĚ.NEVÍM CO ŘEŠÍŠ.
O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama