Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



86. Požehnanie

15. března 2009 v 22:46 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
No jo, aby sa nepovedalo... Ďakujem pekne všetkým, čo komentujú, stavia ma to na nohy a vaše názori niesu na zahodenie :) Som zvedavá, čo mi poviete po tejto kapitole.

86. Požehnanie


,,Dudley!" Ktosi ním prudko potriasol. Chlapec otvoril očí a zažmúril, do tmy, ktorá ich obklopovala. Svetlo vychádzalo iba z čarodejného prútika, ktorý zvierala osoba týčiaca sa nad ním.
,,Dudley, musíš vstať!" Opäť ním potriasli. Namáhavo sa posadil na posteli a žmúril presne oproti svetlu ,,D-dobby?"
,,Nie, to som ja, Harry!"
,,Čo tu robíš, je neskoro!"
,,Musíš mi pomôcť, zobuď rodičov..."
Dudley sa naňho prekvapene pozrel a natiahol ruku, aby sklopil prútik. Keď sa ho dotkol (prvý krát v živote sa dotýka prútika!) prešlo ním podivné chvenie. ,,Prečo potrebuješ... " jeho slová prerušilo zívnutie.
,,Potrebujem to... tú láskavosť!"
,,Pokojne tomu hovor kúzlo," zamumlal Dudley ospalo a zdvihol sa z postele. Knísavým krokom prešiel do druhej izby.

Polnoc pocítil snáď každý v tú noc. Či mukel, či smrteľník.
Správa, o príchode spasiteľa obehla zem, dnes každý čakal na príchod mesiáša a všetci uverili. Boh im posiela hrdinu, diabol katastrofu. Po celom svete sa v tom čase, keď v Greenwichi odbíjala polnoc, začali diať podivné nevysvetliteľné veci. V tú noc nad Londýnom žiarila obrovská hviezda - zmes plynov a energie - a osvetlila jeho ulice ako slnko, v tom čase Saharu zahalila mrazivá zima, keď rozhorúčený piesok prikryli snehové vločky a topili sa v bahnové duny v tom dusivom svete, vtedy vlnobitie zmietlo prístavy a práve v tú osudnú noc päť postáv sa plížilo magickou nocou, ktorá ovládla aj Rokfort.
Severus Snape otvoril dvere do ich komnát a s nevrlým gestom pozval dnu všetkých troch Dursleyovcov. Petúnia rozospato žmúrila naokolo, jej oči si ešte neprivykli na prudké svetlo. Vernon Dursley si mrmlal popod svoje husté fúzy nepekné vyjadrenia o výchove toho chlapca, ktorý si dovolil zobudiť ich, však snažil sa byť čo najtichšie. Nemohol tušiť, že bystrému sluchu profesora elixírov neunikne jediné jeho slovíčko. Za týmto sprievodom v nezvyčajne zlej nálade kráčali dvaja chlapci. Ten chudší a menší mal v očiach vážny výraz, hlavu trošinku naklonenú na ľavo a neprítomne si hrýzol spodnú peru - jediný znak jeho nervozity. Počúval v tej chvíli dvoch radcov, ktorý mu šepkali do uška tajomstvá prírody.
,,Musíš tri krát opakovať! Trikrát, Harry!" krákali havrany a ich hlasy sa mu zarývali hlboko do duše. Bol to nepríjemný - skôr škrek, ako hlas.
,,Formula je jasná, ľahká, no nesmú ju popliesť!"
,,Hneď na prvý krát!"
,,Madam, ktorá bola tvojou rodičkou, či snáď opatrovateľka, ktorá sa podujala ťa vychovať a až potom jej muž, veľavážený pán!"
,,Pamätaj Harry, máš iba jeden pokus!"
Havraní monológ prerušilo zvláštne prasknutie v krbe, pri ktorom sa všetci Dursleyovci v miestnosti strhli. Petúnia a Vernon cúvli o krok, no Dudley ostal pokojne stáť, i keď sa mu podbradok mierne triasol. Oheň sa rozhorel jasnou smaragdovou farbou, jeho plamene šľahali až do stredu miestnosti a potom sa v nich objavil muž.
Albus Dumbledore mal zvláštne oblečenie, čosi ako nočný úbor, možno košeľu - tmavomodrú so striebornými hviezdičkami a na hlave nočnú čapicu, ktorá končila strieborným brmbolcom.
Harry by sa normálne možno zasmial, keby ho nerušili stále tie dotieravé krákavé hlasy v jeho hlave. Dudley však nesklamal a z jeho hrdla sa vydralo jemné uchechtnutie.
Riaditeľ vstúpil do miestnosti, teatrálne, alebo skôr naučene oprášil sadze zo svojho nočného úboru a jednu knižku, ktorú zvieral pod pazuchou, položil na konferenčný stolík, kde sa otvorila na presne určenej stránke. Severus sa nahol a spoznal Harryho klasické, trochu škrabopisné písmo, ktoré ho tak dokonale vystihovalo - oblé a detské a predsa v ňom bolo čosi mravnosti, spravodlivosti a usporiadanosti. A jeho rozkošné g, ktoré vždy skrútil v špirálu.
,,Čo je to?"
,,Jedna z preložených kníh Salazara Slizolina," odpovedal za Albusa Harry a pristúpil bližšie k obom čarodejníkom, nechávajúc Dursleyovcov za sebou. Ukázal na jeden z nadpisov na dvojstránke a potom prstom prebehol po napísanom texte. ,,Toto je to... to, čo ideme urobiť."
,,Áno, ale predtým s vami musím hovoriť," vkročil do toho Albus a jeho tvár nadobudla vážnosti. Okuliare si posunul na koreň nosa, nahol sa ku knihe a začal čítať: ,,Po dokončení obradu budú novomanželia navždy spojený putom silnejším, ako obyčajný doklad, či dohoda. Je to puto, ktoré sa nedá anulovať, nedá sa vymazať a bude zotrvávať po veky vekov. Nikto a nič ho nemôže pretrhnúť, či narušiť, každý taký človek bude navždy odsúdený k záhube Božej, ku Kráľovskému hnevu a k večnému zatrateniu. Tak riekol prorok, ktorý ľudom priniesol lásku, ako ochranu."
Riaditeľ docitoval knihu a posunul ju k obom mužom ,,Znamená to, že manželstvo, alebo aký zväzok to teraz uzavriete, sa nebude dať anulovať. Mám dôvod sa domnievať, že toto kúzlo vám nedovolí ani v budúcnosti žiť oddelene, alebo nájsť si milencov. Druhá vec je, že bude fungovať, ak sa dodrží jediná podmienka. Musí medzi vami byť láska. Nezáleží na tom aká, či súrodenecká, rodinná alebo priateľská, ale nejaká tam musí byť. Ste si istý, že ste na to dnes pripravený?"
Severus sa otočil na Harryho, v očiach sa mu mihala škála pocitov. Študoval výraz jeho manžela, ktorý však ani nemrkol. ,,Harry, bude... to fungovať?"
Harry sa jemne pousmial, vedel na čo Severus naráža. Chcel...snáď by sa to dalo nazvať vyznaním, akýmsi utvrdením, že kúzlo bude fungovať, že ho Harry má naozaj rád. No má Severus rád jeho natoľko, aby sa niečo nepokazilo? Havrany šepkali áno, ich hlasy boli v jeho hlave ako roj včiel. Zdalo sa, že ich je zrazu viac, ako dvaja.
,,Myslím, že áno," odpovedal nakoniec. Pery sa mu na malú chvíľu zachveli, akoby chcel vo vete pokračovať. A chcel, chcel sa Severusa spýtať na jeho vyznanie. Neodvážil sa, miesto toho sa otočil k Dumbledorovi: ,,Môžete začať!"
Úsmev starého pána bol skôr nedôverčivý, trochu strnulý, keď z vrecka nočnej košele vytiahol hodvábnu krvavo-červenú stužku. ,,Je to jednoduché, akési zviazanie dvoch ľudí reálne aj v mysli. Prosto iba natiahnite ruky!"
Severus nastavil ruku, jeho dlaň obrátená k stropu a kŕčovito ju držal. Ten nápad sa mu nepozdával už od začiatku. Čo ak sa niečo pokazí? Harry sa však pre tento nápad nadchol, chcel to vyskúšať. Vraj nemajú čo stratiť. Ale on má! Čo ak to kúzlo nevyjde, čo ak ho Harry nemá dostatočne rád? Bál sa dozvedieť sa pravdu.
Harry položil svoju dlaň na tú jeho, iba úplne jemne a venoval mu pohľad. Nie ten jeho chlapčenský a roztrasený, ale pohľad múdreho muža. Bolo v ňom čosi kráľovského a opäť tá magická sila, ktorá z neho vytryskla ako vodopád práve v sekunde, keď Dumbledore položil stužku na ich spojené ruky a začal prednášať kúzlo. Pomalá, monotónna latinská formulka a drkotanie zubov strachom od Dursleyovcov bol jediný zvuk v miestnosti. Traja čarodejníci si nedovolili ani dýchať, ako dúfali v akýsi zázrak, ktorý sa mal stať.
Albus Dumbledore dokončil zaklínadlo a gestom ukázal Dursleyovcom, aby pristúpili.
Vernon sa šuchtavo pohol k nim!
,,Nie! Najprv Petúnia, tá ktorá ma vzala do opatery!" zastavil ho Harry a otočil hlavu na svoju tetu. Tá naňho trochu nedôverčivo pozrela, no keď ju jej syn posotil, nakoniec sa postavila pred dvojicu mužov zviazanú síce predmetom, nie však duchom.
,,Opakuj po mne, Petúnia Dursleyová!" prikázal Harry. Jeho hlas sa zmenil, opäť sa objavil ten Kráľovský hlas, akoby sa Harryho pravá podstata odpútala od jeho tela a ostala iba tá vodcovská časť osobnosti - tak zložitá a nevypočítateľná. ,,Opakuj: Ja, Petúnia Dursleyová, rodená Evansová, príbuzná Harryho Jamesa Pottera, jeho vychovávateľka, zvaná jeho tetou, spájam svoju rodinu, meno a česť svojho zverenca s protikladom jeho bytia, s jeho láskou Severusom Alexandrom Snapom a žehnám im v mene Božom, s česťou Kráľovskou. Nech láska chráni ich majetok, domov, rodinu a potomstvo pred nepriateľom, ktorý by snáď neprial slovu lásky. Tak nech sa stane!"
Petúnia otvorila ústa a začala opakovať trochu roztraseným hlasom: ,,Ja, Petúnia Dursleyová, rodená Evansová, príbuzná Harryho Jamesa Pottera, jeho vychovávateľka, zvaná jeho tetou, spájam svoju rodinu, meno a česť svojho zverenca s protikladom jeho bytia, s jeho láskou Severusom Alexandrom Snapom a žehnám im v mene Božom, s česťou Kráľovskou. Nech láska chráni ich majetok, domov, rodinu a potomstvo pred nepriateľom, ktorý by snaď neprial slovu lásky. Tak nech sa stane!"
,,Výborne!" Harry sa trochu pousmial, jeho úsmev bol však zvláštne kamenný. Naklonil hlavu opäť zvláštne nabok, akoby načúval hlasom a nakoniec zavolal aj Vernona Dursleyho.
,,Teraz opakuj: Ja, Vernon Dursley, Božím zväzkom viazaný s Harrym Jamesom Potterom, spájam svoju rodinu, meno a česť svojho zverenca s protikladom jeho bytia, s jeho láskou Severusom Alexandrom Snapom a žehnám im v mene Božom, s česťou Kráľovskou. Nech láska chráni ich majetok, domov, rodinu a potomstvo pred nepriateľom, ktorý by snáď neprial slovu lásky. Tak nech sa stane!"
Vernon prehltol štipľavú poznámku a odriekol: ,, Ja, Vernon Dursley, Božím zväzkom viazaný s Harrym Jamesom Potterom, spájam svoju rodinu, meno a česť svojho zverenca s protikladom jeho bytia, s jeho láskou Severusom Alexandrom Snapom a žehnám im v mene Božom, s česťou Kráľovskou. Nech láska chráni ich majetok, domov, rodinu a potomstvo pred nepriateľom, ktorý by snáď neprial slovu lásky. Tak nech sa stane!"
V miestnosti sa zatajil dych, všetci na malú chvíľu stáli nehybne.
Hodiny posúvali svoje ručičky, prešla minúta, dve, tri... na tú štvrtú už Vernon Dursley nevydržal a vyprskol. Jeho smiech bolo počuť snáď na celý hrad. Štipľavý, kúsavý výsmech ,,V-vravel som, že sa to nepodarí! Nevravel? My nie sme čarodejníci, my nie sme nenormálny! Ale vy ste nás nepočúvali, vy nie!"
,,MLČ!" vyštekol Severus v tej sekunde a rozhnevane vytrhol svoju ruku z uzlu červenej stužky. Jemná saténová látka praskla a jej útržky dopadli na chladnú podlahu. Harry smutne klesol do kresla, ktoré bolo najbližšie a zaboril tvár do dlaní. Možno sa v Severusovi zmýlil.
,,Vypadnite! Všetci traja, okamžite!" vrieskal Severus a otvoril dvere. Dursleyovci sa pratali z dosahu nebezpečne rozzúreného čarodejníka rýchlosťou blesku. Dokonca aj Albus Dumbledore skonštatoval, že bude lepšie opustiť bojisko a tak sa ospravedlnil a odletaxoval späť do svojej pracovne.
Keď sa komnaty vyľudnili Harry konečne zdvihol hlavu. Oči mal červené a opuchnuté a v dlaniach zvieral zvyšky slaných sĺz ,,Prečo... prečo to nefungovalo?"
,,Je to staré kúzlo, možno by bolo treba prerobiť prísahu," snažil sa Severus upokojiť svojho chlapca. Dobre však vedel, že klame. V tomto zlyhal jeden z nich.
,,Ale my nemáme čas nič prerábať! Zajtra aj tak odchádzame. Dobrú noc!" Harry sa zdvihol a odišiel do izby, pričom za sebou smutne zavrel dvere. Severus pochopil a premenil pohovku späť na posteľ.
A v tú noc 7 havranov opustilo Londýnsky Tower.

---------------

Nad rokfortom svitlo ráno a cez tajomné začarované okno prenikli prvé lúče a pošteklili Harryho líce. Chlapec sa znechutene prevalil na posteli a otvoril oči. Tú noc mal ľahký spánok, snívalo sa mu o démonoch, o chaose vo svete, kde je všetko naopak. A potom o Severusovi. V tom sne ho zasiahol blesk. Harry si nevedel vysvetliť význam, ale tušil čosi zlé.
Úplne ho prebudil zvuk, ktorý vychádzal s kúpeľne. Posadil sa na posteli a spomenul si, čo za deň nastal. Uvidí Snape Manor aj zvnútra!
A táto predstava ho vzrušila a nahnala strach zároveň. Na chvíľu však zabudol na včerajšie fiasko s kúzlom a aj smútok, že jeho a Severusov vzťah nie je taký dokonalý, ako očakával. Myslel iba na to, že musia vyraziť skôr, ako sa zobudí celý hrad.

Pozemkami Rokfortu kráčali dvaja muži. Už boli skoro pri hranici. Obaja mlčali a dívali sa všade inde, len nie na toho druhého. Obaja by vedeli, že by ten pohľad nezniesli. Prosto iba kráčali rozbahnenou pôdou a blato sa im lepilo na topánky.
Ticho - tú posvätnú chvíľku pokoja - prerušilo trieštenie skla. ,,Stojte!" skríkol ktosi. Harry otočil hlavu tým smerom. Zastal s nohou tesne pri jemnej chvejúcej sa bubline, ktorá sa nazývala hranica. Zvláštne, ale Harry ju nikdy takto nevnímal. Ako veľkú bublinu, čo prikryla pozemky hradu. Zdala sa akási silnejšia! A možno si to iba nahováral a naozaj si to nikdy nevšimol.
V hustom daždi rozoznal nakoniec dva obrysy postáv.
,,Stoj!" ozval sa druhý, výrazne mužský hlas a v tej chvíli prekročil hranicu muž v čiernom plášti. Za ním, už pomalšie kráčala druhá postava - podľa obrysu žena.
,,Neprekračuj hranicu!" muž chytil Harryho za plecia a kapucňa mu skĺzla z hlavy. Odhalila tak tvár Luciusa Malfoya - unavenú, sivú a ustarostenú tvár, tak nemalfoyovskú.
,,Neprekračuj hranicu!" volal Narcissa z diaľky a pohla sa rýchlejšie k nim. Severus v tej sekunde vytiahol prútik a Lucius pustil Harryho plecia. Ani si neuvedomoval, že chlapcom jemne trasie. Harry otrasene cúvol.
V tom obloha zahrmela, zdalo sa, že dážď sa zhustil. Z neba vyšľahol blesk, presne mieriaci na miesto, kde stála trojica mužov, no zošmykol sa po hranici akoby to bola sklenená pologuľa sily chrániaca Rokfort pred všetkým zlým a dopadla presne na hranicu, kde práve stála Narcissa a jej oči s hrôzou pozorovali to množstvo energie, rútiace sa priamo na ňu.
Blesk zasiahol cieľ, i keď ten nepravý. Hranicou sa rozoznel šialený, chaotický smiech. Narcissa klesla k zemi.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 soraki soraki | 16. března 2009 v 9:28 | Reagovat

No teda! To byl nářez - moc pěkná kapitola, to teda... já, nemám slov! Ta přísaha - nebude to mít něco společného se znamením? A ten konec!!! Paráda, moc se těším na další ;-)

2 drahokam drahokam | 16. března 2009 v 11:27 | Reagovat

No to byla tedy kapitolka, moc pěkné, docela by mne zajímalo, proč je Malfoz zachránil a jak o tom věděli, že by něco Voldík řekl? no moc se těším na další

3 A_ja A_ja | 16. března 2009 v 12:06 | Reagovat

Moc pěkné. Co pak nám vázne, že se kouzlo nepodařilo? Chudák Narcisa, to si skoro nezasloužila. Doufám, že nás nenecháš dlouho čekat na pokračování :-)

4 Pegy Pegy | 16. března 2009 v 12:52 | Reagovat

Super. Docela překvapivý závěr. Jsem moc zvědavá na pokračování.

5 mimuss mimuss | E-mail | 16. března 2009 v 15:08 | Reagovat

Prečo sa kúzlo nepodarilo? :(  Záver velmi napínyvý... Teším sa na pokračovanie :)

6 mishelka mishelka | 16. března 2009 v 17:38 | Reagovat

co co coze??? .....teda pani.....tak toto je sila!!!......to len tak zomrela???.....teda.....tato kapitolka je plna zvratov.....nepodrene kuzlo (ktore bolo mimochodom prenesene a opisane uplne dokonale!!) potom akasy hranica a lucius s narcissov ktora pada mrtva k zemi a ten smiech.....teda pani....uplne skvela kapitolka!!!!.......strasne sa tesim nadalsiu.....som nedockava co to vetko malo znamenat.....vyslo to kuzlo a este sa neprejavilo?? ....co to hranica? a narcissa? lucius? co snape monor??.....a este kopu inych otazok..wow....tak toto vo mne zanechalo silnu stopu......aj ked to bolo miestami chaoticke hlavne ten koniec som sa nestihala otacat :o))).......tesim tesim tesim na dalsiu :D

7 Dobby Dobby | Web | 16. března 2009 v 18:33 | Reagovat

Fíha, toto bolo vynikajúce. Som šokovaná. Veľmi sa mi to páčilo. Som zvedavá, čo sa ide diať ďalej. Škoda toho nepodareného kúzla. Dúfam, že sa to nejako vyrieši. Teším sa na pokračovanie. Len tak ďalej.

8 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 16. března 2009 v 19:15 | Reagovat

mishelka: Kto povedal, že mŕtva :D Ja som zloba zlá, Cissuška bude ešte trpieť :)

Inak a kto povedal, že kúzlo nevyšlo? :) :)

9 aveline aveline | 16. března 2009 v 19:22 | Reagovat

super kapitola, krásně se nám to rozbíhá

10 Dobby Dobby | Web | 16. března 2009 v 19:28 | Reagovat

Lilly - to som si mohla myslieť :-D

11 Saskya Saskya | Web | 16. března 2009 v 20:09 | Reagovat

Supeeer... skvelá kapitola, ejha... :D

12 Lucy Lucy | E-mail | 16. března 2009 v 21:03 | Reagovat

Teda, úplne ve me hrklo, když zasáhl ten blesk. Kdybys nedopsala na záver vetičku, že zasáhl Narcissu, asi tu skolabuji, žes neco provedla Sevovi... ufff, jak mi odlehlo. Ale proč ta prísaha nefungovala? to je mi záhadou a teším se na další, díky

13 Anna Anna | 23. března 2009 v 19:51 | Reagovat

Skvělé pokračování povídky moc se mi libý a už se těším na další kapitolu.

14 wera wera | 23. března 2009 v 19:57 | Reagovat

ty si to zasa sekla v tom najlepšom!!!!! skladam poklonu za          úúúúžasne napisanu kaitolku,t s tym bleskom....wau....tesim sa, ze sa dozwieme ako wypada Snape Manor zvnútra....aaaa teraz som si spomenula...vymaluje ho Harry na cerveno-zlato????XD.... bo by to bolo zajimaweXD....no a dotaz.....dalsia kapca kedy?? ;)

15 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 23. března 2009 v 20:24 | Reagovat

Ďalšia kapča lenčo sa online objaví moaj beta-readerka a opravý mi chyby :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama