Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Za kráľa

26. února 2009 v 18:54 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Historické jednorázovky

Som zkazená, zlá, podlá, hnusná... ale preto ma milujete nie? (a zabudla som podotknúť, že som narcis!)
Dnes na dejáku mi trochu prerplo (mala som písomku skoro na sto percent s maličkou chybičkou tak sa nedivte!). Učíme sa práve sto-ročnú vojnu a čo mňa asi napadlo?
No slash, iste!
Takže niečo, čo isto nikto z vás nečakal, že sa tu kedy objavý! Historická poviedka z námetom začiatku storočnej vojny. Hlavná postava sluha William a... jeho Kráľ O:) (vzhľadom na to, źe rozprávam o Anglickom kráľovy v tom čase to bol Eduard III. -to iba tak pre poriadok)

Za kráľa
venujem mojej profesorke dejepisu (recesia :D)





,,Blíži sa na nás vojna..." prehlásil s úsmevom a zhodil ťažký lovecký kabát zo svojich pliec. Sledoval som každý jeho pohyb, dychtivo čakajúc na príležitosť pomôcť mu, možno si trúfnuť nenápadne sa ho dotknúť. Tá sa mi nenaskytla.
,,Počúvaš, čo ti hovorím?!"
,,Áno pane, blíži sa vojna, pane..."
,,Nie je to úžasné?" v jeho očiach blysla nádej sľúbená s potešením. ,,Rozdrvíme ich a francúzsky tróin bude môj, William. Či myslíš, že nie?" Na malú chvíľu sa zatváril skepticky. Horlivo som prikyvoval snažiac sa rozhrnúť jeho chmáry. Po chvíli sa jeho čistá pleť opäť vyjasnila ,,Anglicko je silné, zem budúcnosti. Vojna nebude trvať dlho."
,,Áno, môj pane..."

---

Skláňal sa nado mnou, v očiach mal nepokoj ,,William?"
,,P-pane..." zachrapčal som. Jeho prsty prebehli upokojujúco po mojom líci. Nešťastne vzdychol. ,,Nikdy som ťa do toho nemal zatiahnuť, William, vojna trvá už príliš dlho! Čo sa to deje?"
,,N... nič pane, iba ja -váš pokorný služobník- umieram... za Kráľa!"
Usmial sa, tá letmá grimasa jeho tváre presvietila tento deň. Pokúsil som sa o to tiež, no moje pľúca zachvátila vlna kašľa. Bolestne som si uvedomil, že nemôžem poriadne dýchať. Umriem, dnes... s mojím Kráľom po boku, s mečom v ruke a víťazstvom na perách. Víťazstvo chutí po krvi... alebo to je moja vlastná krv?
,,Neumrieš William, ešte nie je tvoj čas. Musíš ostať so mnou, čo si počnem bez teba?"
,,Budete... vládnuť, pane..."
,,Volám sa Eduard, William, koľkokrát ti to pripomeniem?" spýtal sa a láskyplne mi prehrabol vlasy. Viečka mi ťažkli, pomaly som upadal do tmy všemohúcej. Iba jeho jemné, priam dojímavé dotyky, ma vracali späť do reality. Prosím, nechajte ma už zomrieť, môj pane... Eduard.
Vo vzduchu som cítil pach krvi a posvätné ticho bojiska. Úcta mŕtvym bojovníkom.
Uvedomoval som si, koľko takých dnes umiera na tomto bojisku, práve v tejto chvíli. A On?Sedí pri mne! Pri najoddanejšom... Možno pri... obľúbenom?
,,William..." započul som šepkanie, znelo to ako milostný povzdych. Možno sa mi to iba zdalo, ako veľmi som to chcel. Nedokázal som otvoriť oči. A prial som si pýtať sa ho tak veľa vecí!
,,William?" na moju tvár dopadlo čosi vlhké a skĺzlo k mojim rozkusaným perám. Soľ ma pálila v ranách. Slzy?
A za slzičkami putovali iné drsné pery, chutiace medovo, ako moja zakázaná láska. Iba ich priložil, zľahka ako poslednú rozlúčku. Snáď niečo tušil?
Chcel som otvoriť oči, už som to nedokázal. Z mojich pier sa vydral posledný vzdych ,,Edua-"
A potom... zomrel som, tak jednoducho... za Kráľa!
...alebo kvôli Kráľovi?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 26. února 2009 v 20:43 | Reagovat

Snád dodať len...Uff...

Bolo to krásne a vyrazilo mi to dych. Naozaj neviem čo a ako, ale bolo to fascinujúce...

Si naozajstná spisovateľka...

2 Qtinka-Cullen Qtinka-Cullen | Web | 26. února 2009 v 20:45 | Reagovat

kráááááása.... BR bol fakt jenoduchý pri tomto... zlepšuješ sa! :) a každopádne, poviedka mala istý... nádych niečo čo neviem popísať, ale je to super :)

3 Beltrix Beltrix | Web | 20. listopadu 2010 v 15:40 | Reagovat

Je to... nepopsatelný... pěkný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama