Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Valentín

14. února 2009 v 14:10 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky

Veľmi jednoduchý názov, že? Holt, keď som nevymyslela nič lepšie.
To máte na Valentína, aby ste vedeli ako vás milujem! :) Tak si to užite.
Opäť ďakujem mojej Beta-readerke Qtinushke :)

Valentín





Svet je zlý a cynický, opovrhuje mnou a pohadzuje si ma ako špinavú handrovú bábiku... vlastne nie, je to naopak. Čo si to nahováram? Snažím sa lyricky opísať čosi, čo je iba moje vlastné presvedčenie? To by bola hlúpa, subjektívna báseň bez pointy. Prosto by som iba hovoril, aký je svet krutý a zlý. Ako stále nezistil, že ja nie som handrová, ale porcelánová bábika a že by mal opatrne, pretože sa rozbijem. Ale svet nie je zlý, nie k iným!
Som kým som, som prostredný, jediný, akoby sám a ten, ktorému sa nikdy nevenuje pozornosť. Z Jamesa sú teraz rodičia nadšený a hlavne otec, dostal prácu u Aurorov, Lily je sladká, taká malá hračka mojej mamy. A ja? Čo som?
Asi naozaj iba prostredný syn...
Sedím v kúte a snažím sa byť snáď Wildeom aj Baudelairom zároveň. Hľadám hnijúce červy aj večnú krásu a pokušenie tam, kde naozaj nie sú. Som... začínam byť patetický!
Som padlý anjel, som diabol nesúci božie meno... vlastne nie som, ja si to iba nahováram. Snažím sa byť niečím... Snažím!
Nejde to, je to ťažké.
Vo vzduchu sa vznáša nasladlá nežná vôňa. Taká, akú cítim každý rok o tomto čase. Čosi ako príchuť sexu prekrytá ženskou voňavkou. Zvláštna vôňa, je v nej prímes sľubov tohto dňa.
Ach, jak ja nenávidím Valentína!
Vlastne nie, zasa klamem. Chcel som byť melodramatický. Valentín znesiem, je pekné dívať sa, ako moji blízky dostávajú rôzne plyšové, alebo príliš ružové hovadiny, pričom na mňa zakaždým ktosi zabudne. Je to tak celých sedem rokov a ja som si vlastne zvykol. Prečo si nahováram, že Valentín nenávidím? Tento deň je prosto... je to jeden z dní, keď si uvedomíte, že všetko je na nič, že ste sám a smutný. Tak isto ako Vianoce, Silvester a mnoho ďalších sviatkov... Nemám dôvod ho nenávidieť, pretože som zvyknutý. Musel by som potom nenávidieť aj tie Vianoce a tie mám vlastne rád. Samozrejme iba vtedy, keď môžem ostať na Rokforte.
Je pekné ho vidieť a vedieť, že on neodchádza. Je stálica, moja Polárka ukazujúca mi cestu. Vedie ma. Vraví ostaň, aj keď je to hovadina a on by v živote čosi také nepovedal. Myslí si, že som čudný, tak ako väčšina ľudí. Som prosto čudák zo zápisníkom, do ktorého si píše básničky a k tomu Chrabromil! Nestojím mu ani za to, aby sa obzrel.

Dvíham sa z chladnej zeme v kúte jednej chodby. Nohy mám stuhnuté, ale čo na to zíde?
Je sobota, pekné počasie, i keď mrazivo, a páry si vyšli na prechádzku, Chodba je prázdna. Počuť v nej každý môj ťažkopádny pohyb. Koľko som tam sedel, že som taký stuhnutý?
Vonku sa začína stmievať a to mi je dostačujúcou odpoveďou. Blíži sa noc, čas ktorý mám najradšej. A ja som celý svätý Valentín presedel na chladnej zemi!
Opriem sa o stenu, aby som rozohnal náhli kŕč v nohe a dívam sa na oblohu. Matne si uvedomujem, že som hladný, keďže som vymeškal obed. Dívam sa, ako sa slnko stráca za horizontom. Asi sa viac na mňa nechce dívať. Sfarbuje sa do červena, je naštvané, rozžeravené... A za ním postupuje ľadová šeď, ktorá ho snáď chce schladiť.
Moje úvahy pretrhne až ostrý zvuk, príliš výrazný na tichú chodbu. Sú to ľahké, pravidelné kroky, nie však dievčenské. Osoba sa približuje, asi je za rohom.
Keď sú kroky blízko poznávam ich. Je však neskoro na útek, keď si uvedomím, že ku mne kráča moja nočná mora. Rómeova Júlia, Kolárova Mína, Petrarcova Laura a môj...
,,Potter?" pretrhne moju myšlienku, len čo vykročí spoza rohu. Privriem viečka pod prívalom zamatu v jeho hlase. Chcel by som sa ešte raz pozrieť do krásy zapadajúceho slnka, ktoré by ma oslepilo a ja by som potom nevidel krásu jeho, žiariacu silnejšie ako lúče slnečné. Slnko zapadlo, ostal iba hravý horizont farieb, ružová, modrastá a vanilková, ako jeho pokožka...
Chtiac, či nechtiac (ale v skutočnosti veľmi po tom túžiac) som stočil svoj pohľad naňho. Presne zapadal do šera chodby. Tmavé steny pulzovali nocou, keďže sviečky ešte nik nezapálil a on stál presne na strede, povýšene sa usmievajúc, vždy ukazujúc iba tú jednu svoju tvár, žiariac ako mesačný svit. Jeho bledé vlasy, nádherné bledé pery a oči, pokožka - ako som už vravel - vanilková a istotne aj tak sladká a to všetko prekryté clonou mojej subjektivity a očarenia jeho mesačnosťou a temnotou.
,,Ahoj, Malfoy..." Môj hlas ma prekvapil, aký drsný bol.
Kútik jeho úst nepatrne cukol a vzápätí sa príliš rýchlo vrátil na miesto, snáď aby som to nepostrehol. On ma nepoznal na toľko, aby vedel, že na jeho úžasnej tvári mi neujde jediný detail.
Vykročil ku mne, možno iba chcel prejsť do svojej klubovne, sám neviem. Skrývať sa v žalároch poblíž diery hadov, kam každý večer zaliezajú, len preto, aby som aspoň raz zahliadol tú nádhernú jedovatú kobru bolo detinské. Uvedomil som si to až teraz, akoby jeho hlasné kroky prebudili činnosť môjho mozgu.
Zastavil - tesne pri mne, stačilo by natiahnuť ruku- a díval sa. Akoby si ma obzeral z každého uhlu ako brúsený diamant obhliada klenotník, keď ho kupuje. Skoro som ani nedýchal.
Kútik jeho úst sa znova zdvihol, tento krát si ho však nestrážil a nechal ho tak. Pohol sa ešte bližšie.
Stáli sme oproti sebe, možno vzdialený na pár centimetrov a mohli to cítiť. Pach sexu a voňavky, tento krát jeho... Valentín sa mi spájal s nežnosťou erotiky a nie s plyšovými medvedíkmi. S Lolitou od Nabokova a nie so Steelovej románmi.
Dych sa mi zadrhol kdesi na polceste, keď natiahol ruku, prudko ju zarazil o moju hruď a pritisol ma ku stene. Držal ma pevne, nevedel, že by som sa nebránil.
,,Vieš čo robím každý Valentín, Potter?" spýtal sa zrazu, v očiach čosi posmešného.
,,Nie, ale typujem, že ty mi to určite povieš..."
,,Myslím, že nie si v situácii, kde je miesto na humor," odpovedal mi na to s úškrnom. Tužil som iba po dvoch veciach: natiahnuť ruku a pohladiť ho po tvári a tou istou rukou mu potom streliť facku.
,,Je Valentín, Potter, nemrač sa!"
Uškrnul som sa v odpoveď.
,,Vidíš tak je to správne. Vieš, Valentín... robím to každý rok. Jedného šťastlivcaspomedzi kandidátov vyberiem a dám mu malý darček. A vieš na koho ten výber padol dnes?"
,,Čosi mi hovorí, že to McGonagalová nebude. Alebo sa mýlim?"
Tú facku mi strelil on. Nie silnú, iba takú varovnú a vzápätí ma pritlačil viac o stenu. Jeho hruď sa dotýkala mojej, jeho koleno sa vkliesnilo medzi moje nohy. Ostražito pozoroval ako sa zatvárim. Všetku radosť aj zdesenie som potlačil, vedel som o čo mu ide. Preto som tu dneska bol. Robil to každý rok, strašil chlapcov tým, že predstieral, že sa ich snaží zneužiť. Chcel som vedieť, kam až to dotiahne, kde to vzdá.
,,Tak čo Potter, užiješ si ten darček?" Jeho koleno sa pritlačilo o môj rozkrok. Cítil som, ako začínam jemnučko tvrdnúť. Iba tak decentne, nemal šancu si to všimnúť.
,,Dúfam, že to nie je nič ružové a plyšové. To nemám rád!" prehodil som konzervatívne, držiac svoj hlas na uzde.
Videl som, ako sa zamračil, jeho mramorové čelo sa skrčilo, no len na chvíľu. Pritlačil sa na mňa viac, jeho ruky skĺzli po mojich bokoch až na zadoček.
Donútil som sa nadýchnuť a tváriť sa rovnako.
Priblížil sa tvárou a jeho pery prešli po mojej tvári až k uchu ,,Tak čo?"
Dovolil som si zachichotať sa. Svoje ruky, doteraz meravé a pritisnuté k telu, som razom vystrel a chytil ho okolo pása. Jedným rýchlim pohybom som ho natisol na stenu, naše postavenia sa prehodili. V jeho očiach sa mihol zmätok.
,,Vidím, že ty s tým darčekom akosi otáľaš, tak dovoľ, aby som ti ja ten svoj dal najprv," šepol som, tváriac sa možno trochu nebezpečne, lebo jeho panika vzrastala.
Rýchlim, možno až nacvičeným pohybom som rozopol jeho opasok, stiahol mu nohavice a bez ostychu si pred neho kľakol.

-------------------------

,,Všetko najlepšie k výročiu!"
,,Aj tebe krásneho Valentína!" prehodil posmešne, keď uvidel obrovského ružového plyšového medvedíka v mojich rukách ,,Len by ma zaujímalo, kto mi tu tvrdil, že nemá plyšové veci rád!"
,,Ja som to nebol!" zatváril som sa skepticky. Zasmial sa a vstal z kresla. Ten jeho krok sa stále nezmenil, pohyboval sa ako šelma za svojou korisťou. Zmenili sme sa asi iba vo vnútri. Niekto bol viac romantik a niekto získal aj zmysel pre realitu. Je zvláštne, ako rýchlo ubehol ten rok.
,,Tento rok od teba nedostanem tak originálny darček, ako minulý?"
,,Tento rok sa ma už nesnažíš k smrti vydesiť, ako ten minulý?"
Obaja sme sa zasmiali. On jemne zahákol ruku okolo mojej šije a pritiahol si ma. Inštinktívne som nahol hlavu a naše pery sa konečne nenásytne spojili.

Veľa sa toho zmenilo za ten rok. Premýšľal som o tom, kým som sa nežne hral s jeho vlasmi a díval sa na jeho pokojnú mesačnú tvár.
Zo samotára sa stal milovaný a z dravej šelmy verný. Obaja sme mali čosi spoločné. Zmenili sme sa na zaľúbených!
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sophie Sophie | Web | 14. února 2009 v 14:12 | Reagovat

ahoj.. prajem ti krasneho valentína... a kedže ho tu máme, pls prihlas sa do bleskajdi u mňa.. dakujéém

2 Ajja Pensivell Ajja Pensivell | Web | 14. února 2009 v 14:53 | Reagovat

Je to tak úžasný, tak krásně to plyne na jazyku - jako víno, které jsi neměl ochutnat, nikdy, možná jsi ani neměl vědět, že existuje... a...

A...

To je celé..? Ne! určitě ne! Není to celé, to určitě udělal blog...

3 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 14. února 2009 v 15:16 | Reagovat

Ajja: No mne sa to ukazuje celé neviem ako tebe :)

4 CajushHP.SB CajushHP.SB | Web | 14. února 2009 v 22:48 | Reagovat

eCHM..TAaaakze....aj mne sa to zkazuje celeee..

A ty to vzdy tak skvelo dokazes napisat,ze ja z tohob nemozem...Len by sa mni viacej paciiil paar Sevinko a Harrynko.ALe aj s Mafoykom je to v pohodicke..

Ruzovy plysovyy medvediik...Jakeee....Teplee:D

5 Frustrated Soul Frustrated Soul | Web | 15. února 2009 v 8:31 | Reagovat

Čo dodať?

Slová sa mi stratili z jazyka okamžite, ako som dočítala posledné verše tvojho diela. Naozaj prekrásne, len úvod som preskočilo po tú časť, čo sa tam zjavil Malfoy, odpusť mi môj prehrešok. nemohla som sa dočkať. Snáď ma za to nestihne trest smrti.

Jednoducho ma to... Okúzlilo, vnuklo mi to neuveriteľné množstvo myšlienok a zároveň mi to zamotalo jazyk. Ja... Vzdávam ti zas a znova hold, pretože tvoje poviedky sú prekrásne, každá jediná stojí za ten čas, čo ma stojí jedno prečítanie, ba čo jedno...! Toľkokrát si ich čítam, že je to až choré.

Naozaj ďakujem, a odpusť, ak to považujem za darček od teba k mojim včerajším narodeninám. zdá sa mi to... ako perfektný skvost do registra celej literatúry :)

6 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 15. února 2009 v 11:20 | Reagovat

FS: Jeeeeej všetko naj k narodkám :) Tento fakt mi akosi Ginnka zabudla zdeliť :)

Cajush: Musí to byť teplé, je to Scorpius :D

7 mimuss mimuss | E-mail | 15. února 2009 v 14:06 | Reagovat

Nemám slov... Keď som dočítala, cítila som sa ako,... ako keby ma prešiel vlak? Tisíc gramov čistého intravenózne? Slabé slovo...

8 Qtinka-Cullen Qtinka-Cullen | Web | 15. února 2009 v 15:01 | Reagovat

Krásne :)) A nemáš zač moja...

9 Frustrated Soul Frustrated Soul | Web | 15. února 2009 v 15:32 | Reagovat

Lill: Hí, umučíme ju hlúpymi narážkami za toto :-D A ďakujem :)

10 alysha alysha | Web | 4. dubna 2009 v 17:09 | Reagovat

kraaasne. Ako si to opísala cez spisovateľov je úplne úžasné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama