Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



84. Znamenie zla

24. února 2009 v 18:08 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
Tak konečne som sa k tomu dopracovala... (to trvalo čo?) Táto kapitola KM, toto je tak trochu rozcestník povedala by som. V tej ďalšej si veľa romantiky neužijete :P

Kapitolu venujem jednej veľmi inšpiratívnej slečne... Fanny, pre teba :)




84. Znamenie zla




Bolo jedno z tých chladných škaredých rán, vonku sa počasie pohrávalo so zdravým rozumom. Harry opatrne zliezol z postele a bosými nohami (ako to mal zo zvyku ešte z teplej chrabromilskej klubovne) vypochodoval z izby. Nemal rád tie dni, keď sa prebúdzal sám.
Severusa však nenašiel ani v jeho provizórnej obývačkovej posteli. Rámus z laboratória mu však prezradil, kde sa jeho manžel skrýva.
Opatrne odchýlil dvere, snáď aby nevyplašil ráno, ktoré sa pomaly znášalo na celý hrad, a vkĺzol dnu. Severus, otočený k nemu chrbtom a plne zabratý do roboty, čosi miešal.
,,Sev?" vyslovil to opatrne, akoby sa bál jeho reakcie. Bol akýsi zmätený z toho sna. Celý stuhnutý a strnulý. Dokázal iba stáť na mieste.
Severus sa otočil a jeho kútiky sa zdvihli do nezvyčajného pobaveného úsmevu ,,Takže...Sev?"
,,Ja... no..." Harry sklopil zrak k zemi a študoval svoje bosé nohy. Akoby mu práve došlo, že mu je zima, keď sa otriasol.
Ozval sa trochu nezvyčajný, zvonivý smiech a Severus odstavil kotlík z ohňa. Hravo, ako mačka plížiaca sa za svojou hračkou, prešiel k nemu a vysadil ho na najbližší stolík ,,Sev je dobré... lepšie ako pán profesor!"
,,Severus stalo sa ti niečo?" spýtal sa Harry prekvapene a študoval jeho tvár. Vždy vážny a temný profesor elixírov bol v akejsi veľmi dobrej nálade. Celý žiaril! Harry opatrne natiahol ruku a vplietol ju do jeho vlasov.
,,Nie. Ale ty mi čosi vysvetli. Čo robíš tak skoro a v takej zime vonku z posteli?"
Harry sklonil hlavu a študoval akúsi vzorku na stole vedľa neho. Podobalo sa to na rozliaty kečup... ale prečo by mal Severus takú muklovskú hlúposť? ,,Vieš... nemohol som spať..."
,,Ako to?"
Harry sa trošku pousmial ,,Keď tam nie si ty..."
,,Iba v tom je problém?"
Severus si ani neuvedomoval, že podvedome medzi nimi skracuje vzdialenosť. Teraz stál úplne blízučko, pery skoro na perách a obaja sa láskali dychom. Ale on nechcel ísť tak rýchlo! Prečo sa hneď zo začiatku tak zvrtlo?!
Zadíval sa mu do očí. Bol na to pripravený? Chcel to... Nevyznal sa v mysli chrabromila, netušil čo si predstavujú pod pojmami ako láska. Vlastne čo si pod ňou predstavoval on? S Harrym to bolo tak diametrálne odlišné, než s hocikým iným. Ten pocit... bezmocnosti? Nechcel mu ublížiť! Záležalo mu na ňom viac, ako na sebe samom. Chcel ho iba chrániť. Práve preto mu dnes a ani zajtra nedovolí ísť s ním k Snape Manor a za Júliusom. To bude ten dôvod, prečo ho bude čo najdlhšie držať izolovaného od sveta tam vonku. Bude ho držať v tejto maličkej bunke, v Rokforte, aby mohol byť aspoň na chvíľu skutočným dieťaťom.
,,Asi áno..." pripustil Harry tichunko. Asi aj on si v tej sekunde uvedomil tú blízkosť a teplo sálajúce z jeho manžela. Neodvážil sa prekonať tú vzdialenosť a pritisnúť sa naňho. Cítil sa tak rozpačito, toto bolo naozaj prvý krát... Nemohol.
No jeho vlastná túžba sa už pár dní hlásila o pozornosť a pomaly začal chápať Rona a Hermionu. Len oni dvaja... naozaj to mali až tak ťažké... Stále sa díval na Severusa ako na svojho profesora. Potreboval sa toho pocitu zbaviť. Vnímal ho ako ochrancu, ako rodinu, ako učiteľa... ale lásku? Napadli ho ešte jedny slová, dlho sa s nimi pohrával v mysli: milenec. Ale on bol už jeho manžel! To znamenalo viac. A on si nevedel predstaviť samého seba v riadnom manželskom zväzku. Tom právoplatnom so všetkými povinnosťami.
,,Harry..." Severus prerušil ticho šepkaním a kúsok sa odtiahol. Obom sa zrazu ľahšie dýchalo, keď ich neopantával ten nával podivného citu. Iskrenie a...čosi sladké a opojné. Skoro... možno láska? Je to taký zvláštny pojem, čo sa skrýva pod slovom láska? Môže to byť platonický cit, iba náš obdiv a žasnutie nad inou osobou a ešte stále to môže byť tá druhá láska. Duševná aj telesná, rozkoš nad rozkoše... Severus nikdy nehľadal strednú cestičku medzi týmito dvoma druhmi lásky. Nikdy nepotreboval, nikdy nebol skutočne zamilovaný. A Harry? Prvá mu bola blízka, zažil ju veľakrát a pod tou druhou si predstavoval proste sex. Čo je medzi tým mu bolo skryté, ako je dieťaťu skryté tajomstvo počatia, no tuší ako má vyzerať správny pár - mama s otcom a vie, ako vyzerá bábätko.
Obaja si rozpačito pozerali do očí, ktoré boli skryté za vše vraviacimi ohníkmi. Bol to tak jasný signál pre okolie, ale oni dvaja ho nevedeli rozlúštiť.

------

Bolo poludnie, keď sa prebudil aj najvyšší predstaviteľ domu Malfoyovcov. Jeho viečka boli ťažké, skoro ich nevládal zdvihnúť a díval sa zmätene okolo seba. A potom pocítil teplý stisk dlane a otočil sa tak prekvapene, že únava a bolesť boli razom preč. Vo veľkom a honosnom Malfoy manor sa nestávalo často, že by ktosi cítil taký dotyk plný citu. Iste možno teplo ženského lona, ale jemnej ženskej ruky?
Díval sa do očí svojej ženy Narcissy. Mala na tvári utrápenú grimasu plnú bolesti a smútku, kútiky jej úst zvädli, už nedržala ani ten naučený úsmev. Bola ako odlomená kvetina...síce krásna, no bez života.
,,Čo sa stalo?" Zľakol sa svojho vlastného hlasu, aký bol drsný. Hrdlo mal vyschnuté a to neskutočne pálilo. Narcissa sa okamžite postavila a podala mu pohár s vodou. Tá však bola zasa príliš studená a on ostal na chvíľu ochromene lapať po dychu.
Starostlivá ruka sa presunula na jeho čelo. ,,Celý horíš..."
,,Zavolaj...škriatkov!" vyjachtal. Narcissa však pokrútila hlavou a zmorene klesla na stoličku ,,Veľa sa tu toho zmenilo, drahý Lucius, kým si spal!"
,,Spal?"
,,On... vysáva z vás energiu... každým dňom! Chce..." jej pery sa odmlčali. Až teraz si Lucius všimol, aké ich má popraskané. Ani jej tvár nebola už tak hodvábna. Jeho žena pomaly chradla. Ale za jedinú noc?!
,,On?" Narcissa to vyslovila inak. Zo strachom a štítivo. Predtým ju počul takto rozprávať iba o Potterovi... Ale jeho určite nemyslela. Tak potom...?
,,On... vraviac si Pán. Mení sa na monštrum, Lucius. Treba upovedomiť ministerstvo, zvolať Rád a tribunál. Zachráňte Skutočného Kráľa!"
A Lucius na svoju ženu pozeral ako na blázna, ústa otvorené, ako nimi prudko nasával vzduch. Díval sa jej do očí... bola tam skutočný strach. Strach z čohosi neznámeho a popritom tak blízkeho.
,,Cissy..." to oslovenie Narcissou trhlo. Jej rysy na malú chvíľu znežneli a dívala sa naňho ako tá malá školáčka, ktorú predtým poznal. Chcel sa posadiť na posteli, no nevládal. ,,Koľko som vlastne spal?"
,,Dlho, môj drahý, príliš dlho. Už to zašlo príliš ďaleko!"
,,V tom prípade..." Lucius stisol zuby a silou vôle, ktorú v sebe našiel sa vzpriamil na posteli ,,upovedomte Kráľa, chystá sa vojna. Pošli urýchlenú sovu nášmu priateľovi Severusovi a jeho drahému manželovi!"

---------------

Rokfortský deň bol ako každý iný, nevediac o tom, čo sa pomaly rozpútava za hradbami. Chystala sa búrka, mračná sa zhusťovali.
Harry s čímsi olovnatým v svojom žalúdku schádzal so spolužiakmi schody dole do podzemia na hodinu elixírov pre pokročilých. Olovnatým preto, lebo mal v hlave stále tú scénu dnešného rána, keď sa Severus tak prudko odtiahol, uložil ho do postele a opäť sa vrátil do laboratória. Harry si už bol istý, že na niečom pracuje. Čosi, čo malo pre oboch znamenať akýsi pokrok. Harry to vnímal v jeho očiach, keď sa sústredene skláňal nad kotlíkom.
Vošli do triedy a posadili sa ako zvyčajne. Trieda utíchla, keď zazvonilo. Čakalo sa na príchod profesora. Prešla minúta, dve, tri... a Harry vedel, že je čosi zle. Severus nikdy nemešká. Stalo sa niečo?
Zrovna sa vyplašene zdvihol rozhodnutý sa vrátiť do ich komnát, keď do triedy vošiel riaditeľ. Na tvári mal čosi medzi hrôzou a zamysleným úsmevom. Postavil sa na miesto za katedrou. ,,Som tu v mene profesora Snapa, ktorý dnes nemôže prísť na hodinu v rámci istých osobných záležitostí. Budem vám dnes suplovať!"
Harry nerozhodne stál, v pravej ruke zvieral svoju tašku a v ľavá mu vystrelila hore, ako sa hlásil. Dumbledor ho pohľadom vyzval. ,,Čo sa stalo?"
,,Buď pokojný, Harry, nič..." starý kúzelník sa prešibane usmial. Harry sa v tej sekunde rozhodol. Prehodil tašku cez plece a rozbehol sa k dverám. Albus Dumbledore iba stál na mieste a pokojne sa usmieval...

Harrymu išlo hlavu roztrhnúť, kým bežal. Stalo sa niečo? Išiel snáď Severus bez neho do Snape manor kým bol na vyučovaní, iba aby ho ochránil. Oklamal by ho takto? Alebo sa stalo niečo horšie?
Keď konečne dobehol k im komnatám pomaly strácal dych. Otvoril dvere a ocitol sa v tmavej izbe. Všetky svetlá boli zhasnuté a miestnosťou sa šíril zvláštny zápach. Bolo to spálené mäso, čo Harry cítil?
Hodil tašku do kúta a bežal do laboratória. To však bolo prázdne, iba akási bublajúca tekutina v kotlíku Harrymu prezrádzala, že tam niekto bol. Na chvíľu ho zachvátila panika, čo sa tu dialo? Zamieril do spálne. Keď vstúpil zápach zosilnel. Čarovné okno bolo zastreté a sviečky zhasnuté. Napravil to mávnutím prútiku. Svetlo presvietilo miestnosť a odrazilo sa od bielej, prudko sa zdvíhajúcej hrude na posteli. Bola perleťová, prerušovaná iba jemnými kvapôčkami potu. Severus spal v ich posteli ako malé dieťa, tak pokojne a sladko. Vyzeral tak nevinne...
Harry si prisadol na roh postele a zadíval sa mu do tváre. Ružové tenké pery boli pootvorené.
Severus po chvíli otvoril oči, akoby vycítil jeho prítomnosť. Možno to nebola chvíľa, možno večnosť.. Harry sa strácal v čase a ten pocit túžby ho pomaly opantával ako droga.
Pohľad jeho manžela ho však na malú chvíľu vyľakal. Severus sa tváril vydesene. Pod paplónom si pritiahol ruky k telu a zakryl sa až po bradu ,,Ahoj... čo tu robíš, vyučovanie už skončilo?"
,,Nie, ale Dumbledore povedal, že čosi s tebou je. Musel som sem bežať..."
Severus stisol zuby a čosi cez ne zasyčal. Znelo to ako: ,,Ten zradca!" ale Harry si nemohol byť úplne istý. ,,Tak mi podal habit, prosím ťa." Severus ukázal na stoličku, kde bol prevesený jeho habit. Harry zaváhal, ale nakoniec ostal sedieť na posteli ,,Nie, najprv mi vysvetli, čo má toto všetko znamenať!"
Severus sa zarazil, no zachoval si vážnu tvár. ,,Je mi zima, podáš mi ho prosím ťa?"
Harry s povzdychom vzal habit a vzápätí odokryl prikrývku, aby pomohol Severusovi obliecť ho. Ten pohľad ho zarazil. Díval sa na Severusovu ľavú ruku, ktorú si úzkostlivo tisol k telu a kryl ju druhou. Ani to však nezamaskovalo poleptane zápästie čímsi, čo by muklovia nazvali kyselinou. Na Severusovej tvári sa usadil šok
,,Čo to je?" spýtal sa Harry sa pustil habit na zem. Látka sa skĺzla po okraji postele.
,,Prepáč, nechcel som, aby si to videl..." zašomral Severus a opatrne si cez ruku pretiahol prikrývku. Díval sa popritom chlapcovi do očí a študoval jeho výraz, akoby sa bál, že tu na mieste odpadne.
,,Ako.. Severus, čo si robil?!"
,,Upokoj sa. Je to iba rušič kliatob, len vylepšená verzia. O pár týždňov to bude opäť v poriadku!"
,,Rušič kliatob?" Harryho to neupokojilo ani trochu. Uvedomil si, čo mal Severus predtým na tom zápästí. Dnes miesto škľabiacej sa čiernej lebky zdobilo jeho ruku množstvo rozožratej pokožky. Zalapal po dychu...
,,Harry, spánom riaditeľom sme sa zhodli, že to je to jediné, čo odstráni... však ty vieš. Obyčajne sa ten elixír používa na veci, alebo ho ľudia pijú. Ja som tú verziu iba obmenil, aby bola dostatočne silná na toto!" Zdravou rukou ukázal na perinu, pod ktorou sa skrývalo jeho doráňané zápästie. Ani to však nezabralo a strach sa z chlapcových očí nestratil. Severus si jasne spomínal na ten deň, keď sa snažil vyrezať si znamenie nožom. To bol ten dôvod, prečo nechcel, aby Harry čosi videl, mohlo by ho to vystrašiť. A asi sa aj stalo... ,,Harry vieš, že by som to nerobil, keby som nemal istotu, však?"
Chlapec prikývol, čo ho trochu upokojilo. Bol síce dolámaný a zápästie ho bolelo, no donútil sa zdvihnúť a nahol sa k nemu. ,,Pozri sa na mňa a počúvaj. Keď nebudem mať znamenie, budem voľný. Vieš čo to znamená, Harry?"
V Harryho očiach preblyslo čosi podivné. Severus nevedel určiť, či je to pozitívne, alebo negatívne. ,,Že môžeme mať spolu sex?"
Severus sa jemne usmial, keď pochopil Harryho reakciu. Nahol sa a pobozkal ho do vlasov ,,Aj to... raz, keď budeš pripravený!"
Harry sa trochu upokojil a do jeho líc vystúpila červeň nad tým, čo vlastne vyslovil. Na poslednú Severusovu vetu mal dokonalú odpoveď. Proste riskne všetko, alebo nič... v tomto svete plnom vojny mu neostáva veľa času.
Vtedy sa z komína zniesla veľmi malá sovička a pristála na posteli, kde striasla sadze. Podávala list adresovaný Manželom Potterovcom - Snapovcom.



 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Remy Remy | 24. února 2009 v 19:45 | Reagovat

skvělé skvělé skvělé..naprosto užasný..mooooc :) ...asi tě miluju :)..jsi zlatáá!!..

2 mimuss mimuss | E-mail | 24. února 2009 v 21:08 | Reagovat

noo... bojim sa co bude dalej... :)

3 Pegy Pegy | 24. února 2009 v 22:08 | Reagovat

Super jsem zvědavá na pokračování.

4 drahokam drahokam | 25. února 2009 v 8:37 | Reagovat

krásná kapitolka, už se moc teším na další

5 Qtinka-Cullen Qtinka-Cullen | Web | 25. února 2009 v 10:56 | Reagovat

super, som ti vravela už asi pri bete, nie? :) LTD dievča, LTD :D

6 aveline aveline | 25. února 2009 v 18:35 | Reagovat

díky za kapču ;)

7 Dobby Dobby | Web | 25. února 2009 v 19:14 | Reagovat

Super, pekná kapitolka. Teším sa na pokračovanie.

8 mishelka mishelka | 25. února 2009 v 20:01 | Reagovat

ouuuuu teda tak toto bola uzasna kapitolka!!!! :o)))......nemozem s nej :D........je uzasne :D......tesim sa na dalsiu :o)))))

9 Fanny Fanny | Web | 25. února 2009 v 20:31 | Reagovat

:* :* :* huh, dakujem za venovanie :D to som fakt taká inšpiratívna? :D Tak kapitolka sa mi mimoriadne páčila, ale škoda, že si Severus znetvoril ruku :( tú krásnu, ruku... bledú... ach jaj. zasa na mňa dačo leze :D a tá predposledná priama reč :D ako vždy, detský Harry :D:D perfektné :D

10 Qtinka-Cullen Qtinka-Cullen | Web | 26. února 2009 v 11:15 | Reagovat

Netuším čo tam máš. neskombinovala si si to všetko ty svojimi grafickými schopnosťami? :D

11 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 26. února 2009 v 13:26 | Reagovat

O:) Ee... hádaj! :D

12 Saskya Saskya | Web | 26. února 2009 v 14:47 | Reagovat

krááásne... ta Harryho otázka na konci =D LOL... Nooo, bojím sa toho, čo sa chystá... :((

13 A A | 27. února 2009 v 11:49 | Reagovat

Super pokračování, lepší než Soraki. Moc se těším na další i když chápu, že je to dost náročný na obsah a délku. Jen bych občas potřebovala slovník, protože některá slova neznám a musím si je domíšlet, ale s tím je problém na obou stranách.

14 Berninka Berninka | Web | 28. února 2009 v 23:43 | Reagovat

skvělá kapitola, tvé pokračování se mi poměrně líbí, nebo jsem si spíš už konečně zvykla na tvůj styl psaní

15 charlot charlot | Web | 1. března 2009 v 10:54 | Reagovat

I když povídky ve slovnštině nečtu moc ráda, tak tahle mně uchvátila chytila mně do zubů a už mně asi nepustí. Smůla, že nemůžeš slyšet mé ovace

16 soraki soraki | 2. března 2009 v 10:57 | Reagovat

další moc krásná kapitola :-D

jen se trochu bojím toho, co přijde...

tak nás nenech dlouho čekat, ju? ;-)

17 A_ja A_ja | 3. března 2009 v 11:13 | Reagovat

Ahoj, tak jsem dočetla Soraki a teď jsem dohnala i Tebe. Moc pěkné. Slovenštinu mám moc ráda, tak se těším na další pokračování :-)

18 Nex Nex | Web | 14. dubna 2009 v 21:36 | Reagovat

Ty sama jsi zlatá a ani pro to nemusíš být homosexuálna. Safryš, už zase na mě leze polo-slovenština...když já to tak snadno chytnu. O:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama