Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



83. V mene Potterovcov-Snapovcov

10. února 2009 v 21:23 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
Takže potlesk, haleluja, aloha... ehm počkať to posledné tam nepatrí! :D Takže KONEČNE KM! Tešíte sa? Jasné? Nie? Váš problém! :D Ja sa teším ako blcha, lebo mi to trvalóóó... konečne sa dostávame k mojej zápletke.

Takže čo potrebuje Harry od Dursleyovcov, ako zareaguje Severus na Juliusov list a nakoniec prečo Harry nemôže spať? :D
Zvedavý? :D
Tak berte pukance, kolu a idemééé...!!!

83. V mene Potterovcov-Snapovcov


Postava zahalená v plášti sedela na chladnom kameni hradieb, odkiaľ mala jasný výhľad na práve sa prebúdzajúcu krajinu pred sebou. Jeho bledá pokožka nezvyčajnej farby priam žiarila v kontraste čierneho plášťa obkrúteného okolo jeho šľachovitého tela.
,,Môj pane?"
Započul ten hlas, no nedal to na sebe znať ani len mrknutím. Díval sa do diaľky, na krajinu rozprestierajúcu sa pod jeho nohami. Na krajinu tichú a chladnú, ktorá mala byť teraz jeho.
,,Môj pane, mám pre vás správy!" pokračoval jeden zo smrťožrútov dívajúc sa prestrašene do jeho chrbta. ,,P-Potter... potom, čo prebudil čarodejníkov tak-"
,,Zomrel snáď už, Červochvost? Lebo ak nie, tak ma to ani pri najmenšom nezaujíma!" Voldemort naňho otočil svoju tvár, tak polovičnú a zvláštnu. Jeho mdlá zelenkavá farba miestami prechádzala do bledej, no ľudskej pokožky a vytvárala tak fľaky. Oči boli zvláštnou zmesou purpurovo-hnedej, akoby sa nevedeli rozhodnúť akú farbu si zvoliť. A potom nos, ktorý už nepripomínal iba otvory ako na hadej tvári, ale bol tvarovaný ako ľudský, možno príliš malý k jeho výrazným očiam. Červochvost sa zachvel ,,Toto vás bude zaujímať pane! Včera... muklovia sa začali prebúdzať, pane. Svet sa opäť stavia na nohy! Harry Potter je späť!"
,,ČO?!" Ten prudký výkrik rezonoval práve sa prebúdzajúcou krajinou. Z neďalekej koruny stromov sa vzniesli havrany na čele s dvoma nezvyčajne veľkými a leteli preč, čo najďalej od zúfalstva rezonujúceho v tom jedinom slove. Ten krik trhal myseľ na kúsky, týral ju. Akoby sa Voldemort už načisto pomiatol.

Chlapec sa prudko posadil na posteli. Jeho čelo horelo, jazvou vystreľovala nepríjemná bolesť a mierila k jeho srdcu, kde sa usadila ako veľká dlaň, ktorá ho stíska. Do izby cez okno presvitali prvé slnečné lúče a príjemne hriali na tvári.
Harry otočil tvár prázdnemu miestu vedľa seba. Severus!
Jeho mozog začal vytvárať paniku. Severus tak zavčas rána neležal pri ňom v posteli. Čo sa stalo? Niečo zlé? Pokazil snáď niečo?
Chvíľu trvalo, než mu pomaly začali dochádzať skutočnosti. Jeho líca sa sfarbili červeňou, keď si spomenul na včerajšiu noc. Vyskočil z postele a náhlil sa do obývačky.
,,Severus?"
Jeho manžel ešte spal a pravidelné výdychy boli jediným zvukom v obývačke. Harry sa posadil na okraj provizórnej postele. Slnko už dočiahlo na posteľ cez čarovné okno a osvetlilo tak bledú pokojnú tvár. Harry neodolal sa skloniť k jeho pokožke a dotknúť sa perami jeho líca. Akási zvláštna sila ho ťahala. Skôr, ako to stihol urobiť však Severus otvoril oči. Harry sa poplašene kúsok odtiahol a stretol sa s jeho pohľadom. Srdce sa rozbehlo na míľovú trať.
,,Dobré ráno," zašepkal Severus hlasom zastreným spánkom. Harry sa naňho usmial. ,,Čo tak skoro hore?"
Harry pokrčil plecia. Nechcel mu hovoriť o zvláštnych nočných morách, ktoré ho začali trápiť. Nechcel rozprávať o tom, ako v snoch vidí, že Voldemort sa mení a stále viac šalie. Nechcel, pretože podvedome vedel, že to nie je skutočnosť. Tie sny sa mu snívali iba vtedy, keď pri ňom neležal Severus, inak bolo všetko v poriadku. Všetko dokonalé.
,,Poď sem, veď sa celý trasieš." Pevné ruky ho objali a stiahli na svoj hrudník. Harry položil hlavu na jeho prsia a začul monotónnu melódiu Severusovho srdca. Jeho viečka sa privreli a o chvíľku už opäť spal, tento krát pokojne.

Ozvalo sa naliehavé klopanie na dvere. Harry rozospato zdvihol hlavu z bezpečného miesta na Severusovej hrudi a zadíval sa tým smerom. Ktosi ho pohladil po vlasoch.
,,Idem otvoriť!"
Harry sa donútil povoliť stisk okolo jeho krku a posadiť sa. Severus vstal, kúzlom vymenil svoje zmačkané pyžamo za habit a mieril k dverám.
,,Á Albus, čo tak skoro?" počul nepríjemný kúsavý tón, ktorý ho donútil otočiť hlavu. Vo dverách stál riaditeľ, čosi žmolil vo svojich dlhých bledých prstoch posiatych stareckými škvrnami a trochu vykoľajene sa díval na provizórnu posteľ v strede miestnosti.
,,Prišiel som... iba odovzdať toto!" Albus ukázal na obálku, ktorú žmolil v prstoch. Severus sa z naťahoval, aby ju prevzal, keď Albus vykročil smerom k Harrymu a vložil mu ju do rúk. Skôr ako ju však stihol otvoriť sa k nemu riaditeľ trochu znepokojene nahol ,,Harry, je nejaký problém medzi tebou a..."
,,Žiadny problém, Albus!" skočil mu do reči Severus rýchlo a prikročil k svojmu manželovi sťahujúc naňho ruky, akoby ho chcel ochrániť.
,,V poriadku!" pokýval riaditeľ hlavou.
Harry sa konečne sklonil k obálke a v rýchlosti rozlomil pečať. Vytiahol ťažký a drahý dopisný papier čítajúc úhľadné písmená isto písane v hroznom zmätku. Prezradzovali zo hlavne nedokonalé atramentové škvrnky pri bokoch.

Milý Harry,
pevne verím, že si svojím manželom nad mieru spokojný, žiješ si teraz v svojom dokonalom kráľovskom svete a čas na nás obyčajných, zvaných aj tvoja rodina, ti neostáva. Som si tým skoro istý!
Tiež viem, že dáš tento list prečítať Severusovi a on sa tak rozzúri, že ho roztrhá na márne kúsočky alebo ešte lepšie a dramatickejšie - a ja verím, že môj brat je znamenitý dramatik, ale ty to asi nevieš oceniť v tej jeho pretvárke na tvojho milujúceho manžela - spáli.
Predtým, ako to urobí mám prosbu. Jednu jediné, naliehavú ako samo nebo, ktoré sa na nás chystá spadnúť v posledných dňoch. Stala sa nemilá vec, a ja sa rúham vlastnému presvedčeniu, keď žiadam teba o pomoc (stále si myslím, že to s tým Kráľom je prehnané), ale musím to urobiť.
Viem, že to Severusa nazlostí (pri najhoršom sa bude snažiť ma zabiť, alebo aspoň dostatočne zmrzačiť), ale porušil som všetky zákazy a kódexy ako najmladší z bratov a dovolil som si nakĺznuť do Snape Manor. Viem, že som urobil chybu, určite túto poznámku povie aj Severus, keď bude čítať tieto riadky a vystrájať. Musel som, išlo o moju česť a presvedčenie. Po hroznej správe o mojom otcovi som si skrátka musel dokázať opak. Nedokázal som nič, iba ak fakt, že Snape Manor ukrýva množstvo netvorov a tajomstiev, ktoré som nemal nikdy vidieť. A práve tu nastáva konflikt, kvôli ktorému by som ťa žiadal aj na kolenách (keby to sovia pošta umožňovala), aby si sa dostavil aj so Severusom. Všetko vám vysvetlím na mieste, je príliš chúlostivé to tu opisovať, keď poštu môže čítať ktorákoľvek nepovolaná osoba.
S láskou a vďakou, aj keď by si moju prosbu nevyslyšal
-Julius S.

Pri jeho uchu sa ozvalo znechutené tsknutie a naštvané buchnutie. Harry zdvihol tvár a zistil, že jeho manžel celý čas číta cez jeho plece.
,,To je blázon!" zasyčal Severus a opäť nohou kopol do nohy postele, ktorá sa pod náporom jeho zlosti zachvela.
,,Upokoj sa," ozval sa Harry trochu vykoľajene z vlastných pocitov. Ten list, čo držal v rukách...ktosi potreboval pomoc. Jeho rodina. Niekto, kto mu síce ublížil, ale patril k nemu a k Severusovi. Ktosi ho žiadal o pomoc a on vedel, že neodmietne.
,,Ten hlupák otvoril ten hrad! Otvoril ho Harry, vieš čo to znamená?"
Harry sa prudko otočil na Severusa, nevnímajúc fakt, že ich Albus Dumbledore znepokojene pozoruje ,,Severus, je to tvoj brat!"
,,Je to v prvom rade hlupák!" obhajoval sa a skrížil ruky na prsiach. Harry odložil list bokom a postavil sa čelom svojmu manželovi ,,Je to tvoj mladší brat a prosí ma o pomoc, takže mu pomôžeme..."
,,V žiadnom prípade! Pôjdem sa tam sám pozrieť, čo sa stalo!"
,,Idem s tebou v každom prípade!"
Severus stisol svoje pery do úzkej linky a vráska na jeho čele sa ešte prehĺbila. ,,NIE!"
,,Je to tvoja rodina, Severus!"
,,Ste vy dvaja v poriadku?" prerušil ich hádku Dumbledore.
Dva pohľady, ktoré sa naňho upreli mu potvrdili, že toto v poriadku naozaj nie je. Ale čo sa zmenilo, že jeden z nich spal tu, v obývačke? Pohádali sa snáď znova, všetka tá snaha bola zbytočná?
,,Pôjdeme tam, to je moje posledné slovo!" predniesol Harry hlasom, ktorému sa nedalo odporovať. Niekto by ho podozrieval, že použil Kráľov hlas, pretože potom nik ani nemukol.

V ten deň sa Harry vrátil na vyučovanie. Pohľady, ktoré mu boli venované, by sa možno dali zvládnuť, keby nemusel myslieť na tu nepeknú rannú hádku so Severusovom. On naozaj nechcel, aby tam išiel ale... bola to aj jeho rodina! Teraz už áno! Aspoň si to myslel. Boli tie Severusove reči o rodine a ochrane rodiny iba hlúpe žvásty? Povedal mu to iba aby mal sním.. čo? Sex? Bol by schopný to urobiť? Oklamať ho?
Čas sa vliekol veľmi pomaly. Keď si však spomenul, čo ho čaká po škole, tak tomu bol naozaj rád.
Keď posledný krát odzvonilo Harry sa vyšuchtal z triedy ako posledný, znechutene za sebou vliekol svoju školskú tašku a vychádzal schody smerom do chrabromilskej veže. Nevyšiel však posledné poschodie, zastal na schodoch a čakal.
Po chvíli sa ozvali ťažké kroky na schodoch a Harry sa otočil. Sirius v závese s Remom sa naňho z diaľky usmievali, akoby mu chceli dodať odvahy. Bude ju potrebovať...
,,No tak, pokoj!" uškrnul sa naňho Sirius, keď videl výraz jeho tváre. To slovíčko pôsobilo ako čarovné, pretože jeho telom prebehla vlna magickej energie a všetky pocity sa prepadli do stoického pokoja.
Harry sa prudko nadýchol, vzápätí upokojujúco vydýchol a otvoril dvere. Naskytol sa naozaj nezvyčajný pohľad a na malú chvíľu nemohol uveriť, že je naozaj v Rokforte. Tá miestnosť podobajúca sa snáď na obývačku vyzerala naozaj ako muklovská. Pred gaučom trónila veľká televízia, na strope bola miesto sviečok obyčajná lampa a vôbec všetko bolo zariadené tak, aby sa tu muklovia cítili príjemne.
Z jednej izby sa ozval nepatrný pohyb. Harry vykročil tým smerom obozretne sledujúc, či ho Sirius a Remus nasledujú. Pokoj bol ta-tam a čosi v jeho vnútri sa začalo prebúdzať. Myslel si, že už sa nikdy nebude musieť pozerať do očí svojmu strýkovi a tete. Keď sa vtedy musel oženiť so Severusom mal na nich neskutočnú zlosť. Po čase však začínal byť vďačný. Uvedomil si, že sa nedostal z blata do kaluže ale skôr z pekla do raja. Včera večer o tom bol presvedčený. A dnes...
,,Čo tu robíš?!" Harry sa prebral z úvah a uvedomil si, že stojí oproti svojmu strýkovi, ktorý sa úzkostlivo pritláčal o kreslo v ktorom sedel.
,,Som tu..." uvedomil si že formálne vystupovanie by nebolo to najvhodnejšie a na chvíľu sa odmlčal ,,Chcel som sa iba presvedčiť, že ste sa zabývali a že je všetko v poriadku."
Vernon si pobúrene odfrkol ,,Dá sa zabývať...tu?!"
,,Uisťujem vás, že áno, ak samozrejme nie ste starý zatrpknutý senilný.."
Harry sa prekvapene otočil a z úžasom hľadel na postavu v čiernom plášti, ktorá sa blížila k nim. Prosil ho aby sem dnes neprišiel, vedel čo ho to stojí ovládať sa. Predsa len prišiel, ovinul ruky okolo jeho pása a majetnícky si ho pritiahol do náručia. Pred pár dňami by to Harryho ešte vyviedlo z rovnováhy, dnes však nie. Cítil sa príjemne v tom náručí.
Severus svoju vetu nedokončil. Jeho pery sa jemne dotkli vlasov jeho manžela.
,,Som tu v mene Potterovcov-Snapovcov, v mojom a manželovom mene, aby som vás... oficiálne privítal na Rokforte. Obaja dúfame, že sa tu budete cítiť dobre, aj keď je to iba provizórne riešenie. Harry...?" Severus sa na konci odmlčal, aby Harrymu predal slovo. Ten prehltol guču, ktorá sa mu vytvorila v krku a uvoľnil Severusove zvierajúce ruky ,,Prišiel som, aby som vám oznámil, že sa budete môcť o mesiac presťahovať späť do vášho domu. Splácam vám tým dlh, ktorý mám za moju výchovu. Už vám nebudem zaviazaný, darujem vám dom..." odmlčal sa a akosi kajúcne sa obzrel na Siriusa. Ten súhlasne pokýval hlavou ,,Mám... mám jednu podmienku. Jedná sa o starú čarodejnícku tradíciu, ktorú tu máme. Rodičia, alebo ich zástupcovia by mali pred svadbou- vlastne v tomto prípade po svadbe- požehnať svojím deťom. Má to priniesť šťastie, je to čosi ako... malé kúzlo!"
Posledné slovo vyvolalo sled udalostí. Z kúpeľne sa ozval cinkot skla, tvár Vernona Dursleyho očervenela ako rajčina a vymrštil sa z kresla vrhajúc sa na Harryho. Severus ho rýchlo strhol stranou a Sirius s Remusom zachytili zúrivého brunátneho muža, ťahajúc ho späť ku kreslu.
Harry iba z hrôzou sledoval čo spôsobil. Vedel, že sa do toho nemá púšťať, ale... on to šťastie tak strašne potreboval! A to kúzlo fungovalo!. Potreboval iba tak jednoduchú vec ako ich prísľub a svoju krv zmiešanú so Severusovou a toto kúzlo mohlo veľmi ľahko ochrániť ich domov-Rokfort. Našiel ho ešte predtým v knihách Salazara Slizolina, ale nevenoval mu pozornosť. Ale havrany mu ho pripomenuli. Havrany nikdy neklamali.
,,Ocko, upokoj sa!"
Harry sa otočil, stále skrytý v Severusovom náručí a stretol sa s upreným pohľadom svojho bratranca, ktorý celú scénu pokojne sledoval odo dvier. Zdal sa trochu vystrašený, keď sledoval, ako dvaja čarodejníci znehybnili jeho otca a umlčali ho kúzlom, no inak zachoval úplne pokojnú tvár a ďalej pokračoval smerom k Harrymu a Severusovi: ,,Pomôžeme vám! Dlžíme to vášmu svetu..."
Z kúpeľne sa ozvalo protestné nie a Petunia Dursleyová vbehla do izby. Dudley však ostával pokojný, keď stál vo dverách. Čo ho Harry videl naposledy trochu dospel. Jeho tvár bola stále okrúhla a detská, jeho objem presahoval ten normálny, no zdal sa teraz mužnejší a vyspelejší, ako naposledy keď ho videl. Aj jeho vystupovanie nabralo iných rozmerov.
,,Ako to... myslíš?" vykoktal zo seba Harry. Cítil, ako ho Severusove ruky jemne uvoľnili, keď očividné nebezpečenstvo zmizlo.
,,Vieš po tomto, tomto všetkom... som niečo pochopil. On, ten o ktorom stále vravíš so strachom v očiach, ten za ktorého som sa ti vysmieval je naozaj niekde tam vonku, čaká na nás. Chce... vlastne ani neviem. A ty..." Dudley sa odmlčal a jemne sa usmial ,,taký malý a bezmocný sa ho snažíš zastaviť!" Harry sa díval na svojho bratranca s nevierou v očiach. Zdalo sa mu, alebo mu teraz zložil čosi ako poklonu? Neveriacky pokrútil hlavou. Dudley pokračoval: ,,Keď je tu nejaká možnosť ako pomôcť spravíme to! Keď iba taká hlúposť ako sľub... Dlžím ti to, dlžíme ti to!"
,,Ďakujem!" prerušil ho konečne Harry a vykročil k Dudleymu. Obaja na chvíľu zaváhali. Nakoniec Dudley natiahol ruku a Harry ju vďačne prijal. Obaja sa usmiali. Zdalo sa, že detské hádky sú zažehnané.
Petúnia Dursleyová scénu sledovala s otvorenými ústami a nezmohla sa na odpor. Možno to bolo karhavým pohľadom jej syna, ktorý ju prepaľoval.

Hrubý vietor bičovalo vysokú hradnú vežu a hrozivo sa predieral cez okno, ktoré sa ktosi pokúšal zabedniť starým drevom a muklovskými klincami, dvíhal závesy a menil ich na strašidelné látkové príšery. Meluzína škriekala v komíne, v ktorom oheň dávno vyhasol a pískal v medzerách v kameni. Miestnosť desila ž iba na prvý pohľad: pavučiny, ktoré ako mäkká pokrývka halili nábytok, jeden horiaci svietnik, ktorého plameň sa hrozivo vykrúcal v prudkom vetre a postava, sediaca na kresle, ktoré bolo až príliš prezdobené, možno akoby z inej doby. Postava tak zvláštna a svojim spôsobom vyžarujúca nádherou: bledá tvár, pery vykrojené akoby podľa predlohy a oči... purpurové, no charizmatické. Jeho najsilnejšou črtou však bola neobmedzená, no chaotická moc, ktorá z neho vyžarovala. Akoby sa ju vôbec nesnažil spútať, nechával ju voľne tiecť pomedzi jeho bledé dlhé prsty.
Vietor zadul silnejšie a práchnivé drevo prasklo. Víchor zúriaci vonku sa vovalil dnu, strhol závesy a plnou silou vrazil do postavy na kresle. Hnedé vlasy rozfúklo a odhalilo tak tvár stiahnutú do zvláštnej grimasy. A vtedy sa ozval smiech - hlučný a pomätený. Plný chaosu.

Harry sa strhol zo spánku a posadil sa na posteli. Severus pri ňom neležal.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 mishelka mishelka | 10. února 2009 v 23:15 | Reagovat

och krasa!!:o)))....vsazne nadherna kapitolka....necakala som dudlyho reakciu....vzdy som si myslela ze petunia je v kutiku duse ta dobra, ta najmilejsia s nich....a aha ono je to dudly :D.....vzdy sa mi paci ked severus si harryho ochranuje.....je to take mile :o)....tesim sa na pokracko....a este preco sesverus do pekla nemoze spat v ich psoteli!...chdacik harry potom mava nocne mory.....ale ano severusa to privelmi rozrusuje a harryho nocne mori su asi potrebne pre dej...

2 mimuss mimuss | E-mail | 11. února 2009 v 16:09 | Reagovat

velmi som sa tesila na pokracovanie... a dockala som sa:) uzasnee... :)

3 Lucy Lucy | E-mail | 11. února 2009 v 18:53 | Reagovat

Veru, Dudley milo prekvapil, skvelý nápad s ďalším novým kúzlom. Kapitola pekná, tajomná, a musím pochváliť zlepšenie v oblasti gramatiky, vskutku super.

A už teraz sa teším na ďalšiu

4 aveline aveline | 11. února 2009 v 20:30 | Reagovat

díky za kapitolku!

5 Pegy Pegy | 12. února 2009 v 9:38 | Reagovat

Super kapitola. Moc a moc se těším na pokračování.

6 Saskya Saskya | Web | 12. února 2009 v 14:40 | Reagovat

Skvela kapitolka :D

7 Bea Bea | 12. února 2009 v 18:19 | Reagovat

To pokračovanie je perfektné. Čítala som pôvodný kameň a čítam aj ten od Soraki. Pokračuj, len tak ďalej...

8 Merlina Merlina | 12. února 2009 v 21:34 | Reagovat

Připadalo mi to jako by Voldy ovládl Julia? Jsem moc zvědavá na další zápletky.

9 Berninka Berninka | Web | 13. února 2009 v 19:30 | Reagovat

Chudák Severus. Na té pohovce to muselo být nepohodlný. Ale jinak to bylo moc pěkný, jak šel za Harrym, aby ho podpřil a objemul ho.

10 soraki soraki | 13. února 2009 v 21:55 | Reagovat

Zase a opět povedení kapitola. Je zajímavé, jak to rozvíjíš. Ten nápad s Juliusem, jsem napnutá k prasiknutí :-D a pak Voldy - maniakální šílenec - výborně popsán. I když to místy bylo děsivé a ponuré, bylo to krásně čtivé :-D. Velká pochvala. A jsem moc zvědavá, jak to bude dál. Jen pěkně pokračuj, já už finišuju, tak ať se mohou závisláci (včetně mně) kam přesunout pro pravidelnou dávku :-D

11 Qtinka-Cullen Qtinka-Cullen | Web | 13. února 2009 v 22:35 | Reagovat

:)

12 Eset Eset | 24. února 2009 v 17:03 | Reagovat

pekne moc se mi lbi tvoje pokracko...kdypak pribude nova kapca?

13 Eset Eset | 24. února 2009 v 17:03 | Reagovat

pekne moc se mi lbi tvoje pokracko...kdypak pribude nova kapca?

14 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 24. února 2009 v 17:09 | Reagovat

Set: Dnes, možno zajtra. Prebieha beta-read :) Ďakujem za pochvalu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama