Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



4.kapitola- Ako riešiť situáciu

16. února 2009 v 19:11 | Lilly Asteria Esme Evenová |  My Prince

Tak konečne po dlhej dobe nejaka kapitola... Vďaka patrí mojej najkrajšej Qtinke za rýchli beta-read, aj keď sme ju s Miou asi trošku vytáčali. Gomenasai :D
PS: komenty by neboli? Lebo v poslednom čase sa s nimi nejako nepretrhnete :D


4.kapitola- Ako riešiť situáciu




Harry sa v jeho náručí začal metať, ale Severus pevne chytil jeho boky a ďalej spokojne plienil jeho ústa. Donútil ho pootvoriť pery a vkĺzol dnu jazykom preskúmavajúc každý kút.
Chlapec v jeho náručí sa ešte chvíľu bránil a búšil do Severusovej hrude svojimi päsťami, ale vzápätí jeho boj ustal a on sa úplne uvoľnil.
Keď dokonca začal jemne spolupracovať Severus prestal a odtiahol sa od neho. Chlapcova tvár bola podfarbená rumencom a jeho dych zrýchlený. Jeho oči dostali nezvyčajnú trávovo-zelenú farbu, plnú vzrušených iskričiek a pery boli krvavočervené, nabehnuté od bozkov a stále pootvorené.
,,Harry?" Severus mu položil ruku na rameno v šoku, čo urobil, no Harry ho rýchlo striasol a odtiahol sa na koniec postele. Jeho oči svietili viditeľným šokom a prekvapením. Jeho ruka vyletela k perám a dotkol sa ich, akoby nemohol uveriť. ,,Čo ste to urobili?!"
,,Volá sa to bozk pán Potter!" Fakt, že Harry naňho nekričí a nehádže po ňom rôzne veci v tejto izbe, ho upokojil a znova sa vrátil do svojej obvyklej sarkastickej nálady.
,,Ja VIEM, čo to je!" vyletel Harry naštvane a vstal z postele ,,Vypadnite!" Otvoril dvere a ukázal von. Severus sa bez protestu postavil a prešiel až k Harrymu. ,,Vy si naozaj myslíte, že ma iba tak vyhodíte?" spýtal sa ho a v očiach mu preblesklo pár zlovestných ohníčkov. Oprel sa o zárubňu dvier a drzo sa naklonil k Harrymu, pričom prudko spojil ich pery.
Harry sa odtiahol, ako najviac to bolo možné, no silné dlane jeho profesora ho postrčili dozadu a on narazil o posteľ. Tá mu podrazila nohy a on skončil sediac na posteli a s hrôzou v očiach sa dívajúc na toho muža, pričom nechápal o čo mu ide.
,,Tak kto je tu teraz víťaz, pán Potter?!" spýtal sa a naklonil sa k nemu. Harry sa zrazu nedokázal brániť. Čosi v jeho mozgu vyplo a on sa stratil v hĺbke čiernych očí. Rád by vedel, čo sa stalo, že ho to tak zrazu zasiahlo.
,,Viete, čo je to nápoj zvedenia?" spýtal sa jeho úlisný hlas a Harrymu svitlo. Ale kedy? A kde?
,,Dávajte si pozor na to, čo pijete" zasyčal mu do ucha Severus a skusol ušný lalôčik. Harry položil ruky na jeho hruď, aby ho odsotil, ale akoby neovládal svoje telo. Pevne zovrel v prstoch Severusov habit a nedovolil mu oddialiť sa. Jeho myseľ s tým bojovala, že to nie je správne, ale telo si robilo po svojom.
Severus pevne zovrel jeho boky a v dravom bozku sa pritiahol k nemu. Tisol sa naňho prudko a pod návalom vášne strácal hlavu. Ani netušil prečo. Robil to všetko z vlastnej vypočítavosti a iba dúfal, že sa to nezvrtne až v príliš prudký cit z chlapcovej strany.
Harry zrazu obtočil ruky okolo jeho krku a Severus ho prudko prirazil o posteľ, až mu skoro vyrazil dych. Drtil jeho pery v drsnom bozku.
,,Ach bože..." vyrazil zo seba chlapec ťažko a odtiahol sa, aby ukradol jeden rýchli nádych, než sa znova ponoril do víru vášne.
Cítil, ako Snape nesúhlasne potiahol za tričko, ktoré mal na sebe a Harry vďačne zdvihol ruky, aby mu ho mol vyzliecť. Pevné ruky skúmali jeho telo.
Vtom sa ozvalo škrípanie bŕzd na chodníku a dvere auta treskli. Severus sa rýchlo odtiahol od chlapca a díval sa mu do vystrašených smaragdových očí, ktoré boli zároveň plné vášne.
,,Ja sa vrátim," zašepkal. Mávol prútikom- všetky rozhádzané veci v izbe boli na svojom mieste a Harry opäť oblečený ,,Vrátim sa!" zopakoval znovu, ozvalo sa hlasné PUK a už ho nebolo.
Chlapec sa zmätene posadil na posteli. Vlasy mal rozcuchanejšie ako zvyčajne, tvár červenú od vzrušenia a v spánkoch mu nepríjemne tepalo. Ale to aj na iných miestach...
Necítil sa však omámený, akoby sa človek po nápoji zvedenia mal cítiť. A možno iba zasa nedával pozor na hodine elixírov a mýlil sa.

Severus sa oprel o múr, ktorý viedol do jednej zo slepých uličiek medzi domami a snažil sa dýchať. Nedarilo sa.
Čosi démonické sa v ňom prebudilo a chcelo von. Stratil kontrolu nad telom aj nad mysľou.
Stratil kontrolu nad situáciou. Toto naozaj nebol dobrý nápad, ako ju vyriešiť.
A chlapec spolupracoval! Stačila iba malá lož...
Odlepil sa od múru, akoby zrazu pálil a rýchlim krokom prešiel ulicu k domu pani Figgovej netušiac, že ho pozoruje pár zelených očí.

-----------------------

,,Chyba..."
Severus odignoroval čosi, čo silno pôsobilo ako vnútorný monológ pani Figgovej a posadil sa do kresla vedľa veľkej mačky, ktorá naňho hľadela akosi nedôverčivo.
,,To bola veľká chyba! Je to iba dieťa..."
,,Mlčte, prosím!"
Mačka hlasno zaprotestovala svojím mňauknutím a zoskočila z operadla kresla, pričom sa upokojujúco pretiahla okolo nôh pani Figgovej, keď mizla z kuchynských dverách.
Pani Figgová sa tak isto urazene otočila. S rukou na kľučke do spálne však zastala a otočila sa ešte raz. Jej múdre oči orámované vráskami - tak podobné očiam tej veľkej mačky miznúcej v kuchyni- ho prebodli ,,Chlapče robíte veľkú chybu, ak si myslíte, že je to správne! Pamätajte na moje slová, ten chlapec bude vo vašom náručí iba trpieť!"
Severus sa zadíval do okna, aby nemusel sledovať výčitku v ženiných očiach a počul už iba buchnutie dvier. Porazenecky vzdychol, keď sa hrabal vo vreckách svojich nohavíc. Po chvíli našiel, čo hľadal. Prútik sa v jeho dlhých štíhlych prstoch skvel ako drahokam.
,,Expecto Patronum..."
Z prútika vyskočila laň. Nádherná striebristá laň lesknúca sa v slnku, ktoré zaplavovalo miestnosť svojím oranžovým svetlom, kým sa strácalo v horizonte a zatváralo za sebou oponu čiernej noci.
Laň zdvihla hlavu, v jej očiach bol akýsi nesúhlas, vzbura proti svojmu pánovi.
Severus porazene vzdychol: ,,Lilly, už aj ty?"
Ozvalo sa naštvané fŕkanie, keď laň pohodila hlavou a jej žiara na chvíľu presvetlila miestnosť.
,,Ja viem, že sa hneváš, ale potrebujem sa s niekým rozprávať!"
Laň hrabla kopytom do dlážky a porazene sklonila hlavu. Malo v tom byť akési pokorné ospravedlnenie. Severus natiahol ruku a pohladil ju po hlave. ,,Už sa na mňa nehneváš?"
Laň nijako neodpovedala. Severus v jej žiarivých očiach zbadal výčitku a tak ju pohladil znova. Pritiahol sa k nej a objal ju okolo krku. ,,Tak prepáč, ale naozaj som netušil, ako riešiť túto situáciu. Všetko je to také... nové. A zvláštne! Čo by si robila ty?"
Laň si posmešne odfrkla.
,,Áno, je mi jasné, že ty by si nebozkávala vlastného syna ale... pozri sa na to s môjho uhlu pohľadu!" odpovedal jej pokojne Severus.
Laň položila hlavu na jeho rameno a pritlačila ňufák na jeho líce.
Ozval sa smiech a keby v tej chvíli Severusa videl niektorý z jeho študentov, asi by neveril vlastným očiam. Severus chytil hlavu zvieraťa do svojich dlaní a zadíval sa jej do očí. Múdre oči mladej lane boli zvláštne vodnaté a utrápené. Smutne vzdychol ,,Naozaj prepáč..." Pritlačil pery na jej čelo a znova ju objal okolo krku.
Ozvalo sa klopanie na vchodové dvere.
Prízrak sa zrazu rozpustil na hmlu a unikol pomedzi Severusove prsty, až úplne zmizol. Muž porazene vzdychol a jeho oči sa zaleskli.
Na svete boli iba dve veci, ktoré miloval a obe si zidealizoval, ako sa mu hodilo. Lilly, tá jeho Lilly, bola teraz iba poslušným tieňom mladej čarodejnice z ambíciami. Iba nemá tvár, oddane verná Severusovi. A mladý Potter... toho vždy mal za zmätka. Doteraz...
Čosi, možno to bol svet naokolo, sa začalo pomaličky meniť. Ideály zmenili svoj tvar.
Medzi láskou a nenávisťou je tenká hranica odpustenia, ktorú mal Severus prekročiť vo chvíli, keď sa vydal otvoriť dvere, na ktoré ktosi nepretržite klopal.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 mimuss mimuss | E-mail | 16. února 2009 v 19:33 | Reagovat

no... sikovne :) som zvedava co bude dalej :)

2 Axis Axis | 16. února 2009 v 20:12 | Reagovat

super kapitolka, už se nemůžu dočkat na další :-D

3 CajushHP..Twoje SB-nkoo CajushHP..Twoje SB-nkoo | Web | 17. února 2009 v 12:18 | Reagovat

Hahah....Jak ho oklamal, ze elixir zvedeniaaa...:D:D To sa mi looobilo aj jak sa rozpraval s Lilly patronusom..Super:D

4 Qtinka-Cullen Qtinka-Cullen | Web | 17. února 2009 v 14:36 | Reagovat

It´s too late for apologiiiize.... :D ale nie, to som len teraz pozerala to Taylorove vid :D Nevytáčali ste ma, neboj... a proste, krása sa podarila :) zase :D

5 Remy Remy | 17. února 2009 v 18:02 | Reagovat

och...užžaasný :) skvělý báječný jedinečn :) moc povedený:)

6 Saskya Saskya | Web | 17. února 2009 v 21:05 | Reagovat

Krááásne... jeeej...  to s Harrym... perfect... patronus :D jejooo... som zvedavá na toho nedočkavca za dverami =D

7 Pegy Pegy | 17. února 2009 v 22:16 | Reagovat

Super kapča. Už aby tu bylo pokračování.

8 emixka emixka | 4. dubna 2009 v 23:30 | Reagovat

:) Dobře, ty! :D (tohle teď u náš všichni říkají :D) Moc se ti to povedlo... někde jsem četla, že máš napsané ještě dvě kapitoly! :) Co takhle nějakou přidat? Prosíííím? :)

9 wera wera | 8. dubna 2009 v 18:38 | Reagovat

tha kapitolka mi tu jaksi hyba lilly.....tha druha kapitolovka ktoru nemas dopisanu! *da ruky vbok a dupne nohou o stôl*;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama