Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



3. Bedtime story...or bad time?

2. února 2009 v 19:29 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Morning dew
Kto ma miluje? Nikto? :) No dobre, s tým sa zmierim... ale viete koho milujem ja? QTINKU! Táto super osôbka sa podujala na beta-read! Potlesk prosím! Milujem ťa láska, kapča je celá tvoaj za tento (ne)sebecký čin! (veď ja viem, že to chceš čítať ako prvá :D Tak dúfam, že budeš mať somnou trpezlivosť.
A vy ostatný: Dúfam, že jej poďakujete! (Na konelá a klanať sa!)


3. Bedtime story...or bad time?


Ren
esmee sa uhniezdila na kolenách svojej novej tety a zadívala sa na ňu svojimi múdrymi očami. Mala ich veľké, okrúhle a hnedé. Ako dieťatko z reklamy...dokonale krásne dieťa! ,,Odkiaľ vlastne ste?"
Upírka sa potichu zachechotala. Čosi v tom zvuku prezrádzalo iróniu. ,,Tak... odvšadiaľ!"
,,A to je?"
Upírka vzdychla, obkrútila silné chladné paže okolo maličkej a sklonila sa k nej ,,Poviem ti, ak sa nebudeš báť!"
,,Sľubujem!"
Upírka sa k nej sklonila, jej dlhé vlasy spadli pozdĺž tváre dievčatka, ako bola blízko k nej ,,Tak počúvaj, začnem mojím príbehom."
Maličká prikývla a úplne sa uvoľnila v náručí upírky. Bola to akási slepá dôvera, ktorá ju nútila tak učiniť. Možno za to mohla Lill a jej schopnosti.
,,Bolo to kedysi v pätnástom storočí. Vlastne si nepamätám presný rok, kedy som sa narodila. Ľudské spomienky často blednú... Viem jedno, moja matka sa volala Rose. Bola...akoby som to popísala najlepšie. Bola síce obyčajná, no nezvyčajná svojou krásou. A samozrejme vlasmi..." Lill vzala pomedzi svoje dlhé dokonalé prsty pár pramienkov vlasov a zadívala sa na ne. Zdalo sa, že zabudla na to, že rozpráva príbeh malému dievčatku. V jej očiach plápolal oheň, oheň zlosti nad nespravodlivosťou sveta.
,,Bola som matke veľmi podobná...vravievali mi to. Mala som totožné vlasy, oči, ústa a vraj aj úsmev. A najzvláštnejšie bolo, že čím som bola staršia, tým bola tá podoba stále viac zarážajúcejšia. Zdalo sa, že moja mama nestarne. Bola stále rovnaká, rovnako krásna. V našej dedine sa začalo povrávať o zázračných elixíroch, ktoré vyrába. O lieku na krásu. Neskôr babské ohováračky prerástli do rečí o čarodejníctve.
Jedného dňa... všetko to začalo tým, že nás vyhnali z kostola. Obe. Pamätám si tú hanbu, ktorú to spôsobilo. V tej dobe bola cirkev mocná, boha sme považovali za čosi viac, ako teraz. Boli sme hlúpe, svojím spôsobom...
O pár týždňom neskôr prišla celá garda. Netušili sme čo sa deje, keď nás odvádzali. Pred celým mestom, taká hanba!"
Zdalo sa, že by sa červenala, keby mohla. Miesto toho jej tvár ešte viac zbelela, skoro skriedovela. Viečka sa privreli, Renesmee na ňu nepokojne hľadela ,,Pokračuj, prosím..."
,,Bolo to..." jej slová preťal jeden hlboký nádych, iba tak z povinnosti a snáď z hanby. ,,Bolo to strašné, viedli nás pred súd. Obvinené... obvinené z kacírstva!
Vieš, bola to iná doba. Božie súdy vyvolávali v stredoveku auru hrôzy a utrpenia. V tých časoch sa súd dovolával vyšších mocností aby rozhodli v prípadoch kde sa údajne podľa ľudského úsudku nedalo dopátrať pravdy, čo v tých časoch nebolo nič mimoriadne. Výsledok veľakrát závisel od náhody a obžalovaný mohol byť v podstate rád ak vôbec prežil. My sme neboli ten prípad. Odsúdili nás na smrť. Kacírky, čarodejnice.... kričali ľudia, keď nás viedli cez mesto. Predtým som mala ešte trochu nádeje ale keď som videla pripravenú hranicu... ten súd bol iba zámienka, rozsudok bol dávno vyrieknutý. Žiadne čarodejnice, nech sú akokoľvek neskutočne krásne a pôvabné nebudú ohrozovať mesto. Nebudú špiniť povesť miestnych mužov, nebudú zvádzať mladíkov... bolo to tak kruté, keď to vrchný inkvizítor čítal z toho papiera. Prednášal to celému mestu, nielen do našej tváre. A potom...." odmlčala sa, jej paže povolili zovretie okolo malého dievčatka. Nessie sa na ňu dívala uchvátene ale aj s ľútosťou. Priložila malú rúčku na jej líce a iba ju pohladila.
,, Potom nás priviazali k dvom dreveným stĺpom a priniesli fakľu. Seno pod našimi nohami sa chytilo ako prvé, hustý čierny dym stúpal k oblakom a halil mi pohľad na moju milovanú mamu. Všetko sčernelo. Dokonca aj obloha. Neúprosný oheň zachvátil najprv moje oblečenie a potom aj moje telo. Plamene mi olizovali telo.
Na moje prekvapenie sa ozvalo hrmenie a z oblohy sa spustil dážď. Hustá búrka. Ktosi vykríkol: Čarodejnice sa snažia zachrániť, priložte do ohňa! Ten bol však už uhasený. Cítila som chladné ruky na mojej spálenej koži, ktosi ma hladil. Bola som však príliš zničená, aby som otvorila oči. A potom si pamätám iba tri veci: Krik, že dážď ustal a plamene, ktoré ma opäť pohltili. Keď som sa prebudila bola som sama, smädná a voda nepomáhala..."
Lilly dopovedala, pár krát sa trhane nadýchla a sklonila sa k malej Nessie. Tá na ňu hľadela s vytreštenými očami a trochu sa chvela.
,,Sľúbila si, že sa nebudeš báť!" upozornila Lilly, no pohladila ju po vláskoch. ,,Myslím, že je čas ísť spať, ak po tomto vôbec zaspíš!"
,,Zaspím!" sdelila jej Nessie rozhodne a stále sa chvejúc zliezla z jej kolien. Vo dverách sa ešte otočila venujúc jej uprený pohľad ,,Je... je mi to ľúto!"
,,Nemusí, je to dávno!"
Obe sa na seba zazubili a dievčatko vyšlo schody do svojej izby.
,,Pekný príbeh, je pravdivý?" ozvalo sa odo dvier. Lilly otočila zrak smerom k tvári druhej upírky. ,,Necháš malú počúvať také strašidelné príbehy?"
,,Pýtala som sa, či je pravdivý?"
,,Áno... a mnoho iných, ktoré poznám. Nie každý má taký... relatívne šťastný koniec!"
,,Majú to byť príbehy na dobrú noc pre moje dieťa?"
,,Zažila aj horšie veci, než iba strašidelné príbehy!"
Bella prikývla, jej tvár za chvíľu zahalila clona smútku. Ale iba na sekundu.
,,Čo ťa vlastne trápi? Príbehy, alebo Edward?"
,,Úprimne?" spýtala sa tak prosto, možno až trúfalo.
Lilly ju gestom posmelila, aby odpovedala.
,,Trápite ma vy!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alice-cuLLen Alice-cuLLen | Web | 3. února 2009 v 14:30 | Reagovat

Jooj také kráátke :D Ja chcem ďalšiuuu! :D Ale inak je to super poviedka :) Ale chcem ďalšiu kapitoluu :D

2 Mia_CuLLeN Mia_CuLLeN | 3. února 2009 v 14:49 | Reagovat

ale akoze to akoze to????    tak takto nije... aby si vedela JA ta milujem !!! :) ...  :-* ... a Tine sa klaniam na konelá !! :D:D:D

3 Qtinka-Cullen Qtinka-Cullen | Web | 3. února 2009 v 19:00 | Reagovat

Zlato, to nebol sebecký čin... ja len že ty tam máš vkuse toľko preklepov, v poseldnom čase som nejaká obetavá, fakt za tým nehľadaj nič iné. Kapitola je krásna, aj keď krátka... Tvoj príbeh je fakt zaujímavý, osm zvedavá na ten svoj... :)) Kedy ho dáš BRnuť? :) A baby, nemusíte sa mi klaniať, stačí, keď sa mi poskladáte na nové nervy :D

4 CajushHP..Twoje SB-nko CajushHP..Twoje SB-nko | Web | 3. února 2009 v 19:12 | Reagovat

Bella jaka uprimnaa....a preco ju trapiA??Heheh..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama