Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



80.Strecha nad hlavou

9. ledna 2009 v 23:01 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)

Zo zápletky, do zápletky :) Zabite ma. Ale zasa to máte, ako z rozprávky do rozprávky ,)
Tak čo, dáme trocha romantiky? Nezaškodí, nie?
Tak jedna prehnane presladená kapitola venovaná Fanny.
PS: Komenty, zlatíćka, by neboli? O:-)





80.Strecha nad hlavou

,Severus, je tu niekto, kto s tebou chce okamžite hovoriť!"
Severus uprel na starého pána spýtavý pohľad a jeho maska vyžarujúca príliš nebezpečne povovila. Bolo to čosi v Dumbledorovej tváry, čo ho prinútilo zdvihnúť aspoň jeden kútik úst. Albus Dumbledore totiž vôbec nevyzeral unavene, ani smutne. Bol plný života a nepredstaviteľného optimizmu. Akoby mu práve zo srdca spadol obrovský balvan.
,,Chce s vami hovoriť. S tebou aj... s nimi!" Dumbledore trochu rezervovane kývol hlavou k Dursleyovcom. Severus sa na malú chvíľu zamračil i keď jeho srdce bilo nepredstaviteľne prudko. Už sa zobudil. Ale prečo tak skoro? ,,Prečo chce hovoriť aj s nimi? Iste je vyčerpaný!"
,,Je v poriadku. Živší a zdravší ako predtým. Akoby... akoby v sebe čosi našiel, niaky zdroj sily, ktorý ho posúva dopredu. Veď uvidíš sám!"
Severus prikývol. Oči mu žiarili, ako dve hviezdy vytesané z onyxu. Ako malý chlapec, ktorému práve splnili sny. Nebolo pochýb, že toto je číra radosť, skoro ako detská. Bolo však v nej čosi zlého, temného. Akýsi tieň inej obavy, ktorú sa jej majiteľ snažil zahnať ako prízrak naspäť do skrine jeho duše.
Pokynul Dursleyovcom, aby ho nasledovali a viedol ich cez lôžka, ktoré sa od včerajšieho večera pomaly vyprázdňovali, až k dverám na opačnej strane. Nikdy sa tak nebál, ako keď tisol kľučku práve týchto dvier. Ale nedočkavosť ho donútila vstúpiť a on čelil svojmu malému anjelovy.

Harry sedel na posteli. Mal už preležaniny z toľkého nedobrovolného, no aj naordinovaného spánku a tak si užíval chvíľe, keď ho nik nepoučoval o odpočinku. Cítil sa skvelo, jeho líca horeli rumencom, z očí vyžarovala spokojnosť a pokoj. Bolo to možno tým, čo získal tam dole, v samotnom jadre zeme. Akási nová sila, ktorá ho činila rozvážnejším a menej vášnivým. A možno to bolo odpoveďou, ktoré dobro dokáže poraziť Voldemortovu armádu besniacich démonov. Možno to bola životná cesta, ktorú mu osud predurčil, zísť tma dole a vrátiť sa iný, plný zvláštnych nových pocitov a objavov.
Jeho pokoj však nemal trvať dlho, lebo keď sa dvere s tichým šušťaním pántov otvorili a on otočil hlavu tým smerom, stretol sa s párom onyxových očí. Boli to práve tie oči, ktoré si pamätal z posledného dňa, kým sa toto všetko udialo. Presne tie isté oči, aj ohníky v nich boli akoby presne okopírované. Severus Snape bol štastný a dojatý. Jeho ľahký úsmev, ktorý Harry badal, mu o tom napovedal veľa.
A v jeho vnútri sa zasa prebudil kúsok malého chlapca, toho pubertiaka, ktorý myslí na všetky tie zakázané veci. Aj keď bol Severus jeho manžel, všetko to, čo by mohol a mal s ním zdielať, sa mu zdalo ešte akosi vzdialené v budúcnosti, ktorá dostala dnešným dňom nezvyčajne belasé farby.
Zľahka sa usmia a červenkastý rumenec prekryl jeho líca.
Za Severusom samozrejme stáli jeho strýc a teta - presne taký, akých si ich pamätal- namosúrený, no trochu aj vystrašený. A potom Dudley. Vyzeral tak stratene v tomto svete. Ale bolo tam čosi, čo sa mu odrážalo v očiach ako úplne neznámi pocit. Dudley Dursley bol fascinovaný týmto meistom a to videl iba zlomok z tých všetkyćh nádher, ktoré tento svet -Harryho svet- skrýval.
,,Harry..." uniklo Severusovy z pier skôr, ako Harry mohol poriadne zareagovať a razantným, no jemu charakteristicky elegantným, krokom sa ponáhľal k nemu.
Zdalo sa, že pri poslednom metry váha a tak Harry roztvoril náruč a Severus ho v nej pevne stisol ,,Harry, si späť..." Jeho sýty barytón, ktorý sa obtrel o Harryho ucho v podobe horúceho dychu, ho rozochvel. Harry sa odtiahol a díval sa mu do očí. Priblížil sa tvárou tesne k tej jeho, naklonil hlavu a bez jediného slova Severusa pobozkal.
Nedokázal vnímať, keď zacítil jeho pery. Jeho svet sa stratil v malej bodke pocitov, ktoré bozk vyvolal na povrch. Otupenosť a pokoj sa stratili, vystriedala ich prudká vášeň a pocit, že čosi tak strašne chcete. Harry chcel Severusa, I keď zatiaľ iba bozkávať. Chcel ho však mať pri seba a cítiť, že je jeho, že sa nemusia nikam ponáhľať a nikoho už zachraňovať. Chcel pokoj od všetkých, len nie od toho prudkého a vášnivého citu, ktorý mu Severus vedel poskytnúť a aj v ňom vyvolať.
Harry Potter sa stal závislí na bozkoch Severusa Snapa!
Ako prvý sa odtiahol Severus. Díval sa chlapcovi do očí, akoby nechel uveriť. Díval sa a nevedel prestať. Nedokázal sa nepousmiať, nedokázal odolať.
Harry mu úsmev bez slov opätoval stále sa mu dívajúc do očí. Netušil aký cit sa to práve rozprúdil v jeho žilách -snaď ho vyvolal Severusov hlas ešte tam v podzemí, no on bol príliš unavený, aby ho vnímal- ale vedel, že presný odraz tohto pocitu sa teraz zrkadlí v očiach jeho manžela, keď tade poletovali tie malé ohníčky, dnes tak strašne pripomínajúce snehové vločky padajúce z nočnej oblohy.
,,Máš tu aj... príbunzných!" pripomenul mu trpko Severus a jeho obočie sa zmraštilo pri spomienke na to, že tý ľudia vo dverách patria do jeho rodiny.
,,Viem..." odpovedal pokojne a kútiky jeho úst sa zdvihli. ,,Predtým mám však jednu nedoriešenú záležitosť..."
,,A to?" spýtal sa Severus.
,,Aký je deň, piatok?"
Severus sa pousmial ,,Sobota, prečo?"
,,Akosi sme to prešvihli..." zachmúril sa Harry ,,Prespal som svoje prvé skutočné rande, trapas..."
Severus bojoval z túźbou sa zasmiať a iba natiahol ruku, aby chlapcovy pocuchal vlasy. Ten mu ju však zachytil v poslednej chvíli a pobozkal ho na vnútornú dlaň ,,Pôjdeš somnou na schôdzku.Severus? Zajtra?"
,,Sľúbiš, že pred ňou sa neprepadneš do epicentra zeme?" spýtal sa Severus naoko vážne. Chlapec s úsmevom prikývol.
,,V tom prípade veľmi rád..." zašepkal. Harry sa nahol a svojími hebkými perami sa dotkol Severusovho líca.
Vzápetí sa otočil na Dursleyovcov. Stáli vo dverách, v očiach strach zmiešaný s pohŕdaním a odporom.
Gestom ich vyzval, aby vstúpili. Na jeho prekvapenie prvý sa odhodlal Dudley, ktorý trošku ťarbavo, ale bez okolkov pristúpil k jeho posteli. Nasledovala ho Petúnia - možno iba preto, že svojho malého chlapca chcela chrániť. A ako posledný sa postavil Vernon Dursley, ktorého fúzy veľmi dobre skrývali nakyslí výraz tváre, keď sa pozerala na Severusa a Harryho.
,,Zavolal som vás, " začal pomaly a do jeho hlasu sa vkrádala opäť tá vyrovnanosť a pokoj. Akoby sa v tom čase, keď sústredil svoju energiu iba do toho, čo práve robí, zbierali nové a mocnejšie sily, ktoré iba potrebovali svoj spúšťač, ako keď bomba potrebuje rozbušku, aby vybuchla. Cítil, že čosi v ňom rastie. Či to bola moc, nevedel s presnosťou určiť, ale cítil, že je to každou chvíľkou silnejšie a ešte zďaleka to nepresiahlo svoje normy ,, pretože váš dom bol zničený. V dome vedˇal vybuchol plyn a požiar zničil všetky domy v okolí. Nieje to ojedinelí prípad, stalo sa to na viacerých miestach." Zdalo sa, že ľahostajnosť s akou Harrys hovoril o výbuchu domu Vernona ešte viac rozzúrila. Jeho brunátna tvár ešte očervenela a jeho početný podpradok sa triasol od zloby. Nedovolil si však ani pípnuť.
Zato Severus na Harryho uprel prekvapený pohľad ,,Ako to vieš?!"
,,Videl som to. Dnes v noci som bol na všetkých tých meistach, v každom jednom z tých domov. Akoby ma tie duše vzali do svojich domovov, aby mi poďakovali. Videl som celý svet za jedinú noc a pamätám si každý jeden dom a ich osudy..."
Severus nemohol uveriť vlastným ušiam. Jeho manžel bol skutočný kráľ!
,,Čo... čo sa stalo s našimi vecami?" dovolil sa spýtať sa Dudley. Harry sa naňho dobrosrdečne usmial, nie ako človek na človeka, ktorý mu celé roky ubližoval. Toto bol úsmev opatrovníka, ktorý sa usmieva na svoje zverené dieťa ,,Bohužial všetko je preč..." Jeho hlas sa na malú chvíľu ztíšil ,,Vravel som však s tunajším riaditeľom. Je ochotný poskytnúť vám azyl, aspoň na pár dní. Bude to však iba do doby, než sa prestanete správať slušne a zarobíte si na vlastné bývanie!"
,,Ako sa odtiaľto dopekla dostanem do práce..." zamumlal si Vernon Dursley popod fúzy. Harry sa uškrnul. Strýkovy Vernonovy by sa asi nepáčilo tunajšie cestovanie, ale všetko sa dá vyriešiť. Hlavnou prioritou teraz boal strecha nad hlavou. Oni mu ju poskytli keď bol dieťa a dlžil im to. Dlžil im presne toľko, koľko mu oni dali v detstve. Nebolo to ani veľa, ale ani málo. Bola to ochrana pozostávajúca ešte z ochrany jeho matky a jej obety.
,,Čo ťa vedie k tomu, že ich tu necháš bývať?!" vyhŕkol zrazu Severus. Harry sa naňho zamračil ,,Mám na to svoej dôvody, ktoré ma s nimi viažu."
,,Nikdy sa k tebe nesprávali natoľko slušne, aby si bol povinný mať záväzky," vyhlásil Severus.
,,Dali mi - I keď nevedomky- ochranu po toľké roky. Iba v ich dome mohlo kúzlo pretrvávať, a popritom všetky tie kúzla tak strašne odsudzovali. A dali mi strechu nad hlavou. To isté im dnes poskytnem ja, no nič viac..."
,,A ani nič menej!" doplnil ho Severus. Harry chytil jeho ruku, ktorú zvieral zlosťou v päsť a pohladil ho po napätej koži. Jeho zlosť trochu povolila.
,,Nemienim tu bývať!" prehlásila Petúnia. Všetci na ňu upreli oči, aj Harry, ktorý v nich mal trápenie a úzkosť. Zdalo sa, že všetci pochopili. Všetci, len ona nie.
,,Nemáš na výber. Ani ja som nemal. Na ulici ťa nenechám, aj keď si celý ten čas boal taká neznesiteľná a neskutočne hnusná. Stačí mi, keď budeš mať dom a nepotrebujem vedieť, či sa cítiš príjemne. Ani mna ste sa na čosi také nepýtali a tiež som nedostal možnosť voľby. Ani vtedy a ani teraz..." Harry stisol Severusovy ruku a ten bolestivo pochopil. Vari ho Harry stále tak strašne odmietal? Prečo to spomínal, chcel ho trestať? Mal dôvod? Čo opäť urobil zle?
Harryho sitsk bol zrazu iba bezduchým prejavom a všetky nádeje, že by ho ten chlapec mal naozaj rád sa stratili, zmizli v dialke. Severusova tvár ochladla a možno aj o odtieň zbledla.
Zdalo sa, že Harry dohovoril a nik sa neodvážil ozvať sa. Bolo to konečné rozhodnutie. Posledné slová.
Z malého prostého Harryho sa stával skutočný kráľ.
---------------
V ten večer už ležal chlapec vedľa Severusa v posteli a díval sa mu do očí. Nehýbal sa, iba sa díval. Kochal sa tým pohľadom.
Severus mal naozaj krásne oči. Uvedomil si to tak strašne neskoro.
Z niakeho prostého dôvodu obaja mlčali. Bol to zvláštny deň a ani raz debata nesmerovala k Harrymu, jeho snu alebo tomu, čo tam zažil. Akoby sa tomu Severus celý Čas vyhýbal, akoby sa vyhýbal Harryho myšlienkam.
,,Vyhýbaš sa mi?" spýtal sa Harry zrazu. Severus, ktorý doteraz bočil pohľadom sa naňho priamo pozrel, v jeho očiach zasvietil nevýdaný strach ,,Nie, prečo?"
,,Správaš sa čudne. Neviem čo sa stalo, kým som spal, ale čosi sa zmenilo. A aj v správaní po dnešnom ráne. Čo je zle, Severus?"
,,Nemal by si to vedieť ty?" spýtal sa až príliš ostro.
Harry sa zachvel ,,Nemáš ma už rád?"
,,Vravel som ti už dávno, že by som pre teba aj zomrel..." zopakoval Severus svoje slová z dňa, keď sa všetko zomlelo. Keď toto všetko začalo, no čosi skončilo.
,,Prázdne frázy..." zašepkal Harry skôr k sebe. ,,Čo z nich je pravda? Môžeš ma snaď mať skutočne rád?"
Severus naprázdno otvoril ústa, keď sa Harry opäť ozval. Jeho oči už neboli očami chlapca, ale muža, ktorý čelil čomusi skutočnému a nie detskej láske. Díval sa na Severusa a premýšlal, či tá jeho počiatočná zamilovanosť vyprchala. Či to bol iba prelietavý cit, ktorý videl v jeho očiach. Dnes tam nenachádzal nič. ,,Môžeš mať rád niekoho, kto si ani neplní manželské povinnosti?"
,,V tomto to je? Celý čas?" spýtal sa Severus a jeho oboćie prekvapene vyletelo nahor. On sa celý čas trápy a rozmýšla, čo urobil zle a popritom je Harry na pochybách o sebe a nie o ňom. A práve na to tu bol Severus, aby svojho manžela ubezpečil, že je ten vyvolený. ,,Si premňa jediný Harry a kým mi zdelíš, že je to ďalšia hlúpa fráza, prosím uvedom si, že ja nevravím do vetru..."
Zdalo sa, že chlapec sa upokojil, keď sa Severus k nemu prisunul a zovrel ho v náručí. Čosi na tom geste ho presvedčilo a on spokojne zložil hlavu do ohybu jeho krku a vdýchol tú vôňu zmesy byliniek, ktoré Severus tak často používal pri elixíroch. Perami sa jemne dotkol jemnej pokožky.
Severus natočil hlavu, aby sa naňho mohol dívať. Chlapec vyzeral spokojne a sladko. Ospalý, ale pokojný. ,,Tak mi veríš?"
,,Áno..." znela jednoduchá odpoveď. Harry sa kúsok nadvihol, letmo sa dotkol Severusových pier a opäť zložil hlavu na jeho rameno. Severus sa s láskou preberal v jeho vlasoch a rozmšľaľ. Díval sa do prázdna, do tmy ktorá ich obklopovala. Takto niak sa cítil, keď bol Harry preč a nereagoval. Ako tma, tak sám a frusrrujúco. Teraz však akoby sa všetky pocity vrátili vo väčšej intenzite a s láskou, ktorá ich oboch obklopovala. Zvláštne, že si to tak priznával, ako školáčka, ktorá zrazu objavý tento cit. Áno, láska. Cítil Harryho telo pri svojom, túžil ho takto pri sebe mať navždy.
Chlapcov dych sa zkludnil a aj srdce, ktoré predtým tak zvláštne zbesilo tĺklo, sa ustálilo na jednom rytme. Severus sa nahol, pobozkal ho do vlasov a sám spokojne zavrel viečka.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Pegy Pegy | 9. ledna 2009 v 23:27 | Reagovat

Krásná kapitola. Už se moc těším na tu jejich schůzku.

2 Sela Sela | E-mail | Web | 10. ledna 2009 v 0:10 | Reagovat

Krása. Jen jsem trochu zmatená- co že to Sevíka tak rozhodilo?

3 Saskya Saskya | Web | 10. ledna 2009 v 9:27 | Reagovat

Krásne... =D

4 mimuss mimuss | 10. ledna 2009 v 10:19 | Reagovat

sladke... ale krasne :)

5 Fanny Fanny | Web | 10. ledna 2009 v 23:21 | Reagovat

Harry Potter sa stal závislí na bozkoch Severusa Snapa!

Tak táto veta ma položila na kolená. Začala som sa tak neovládateľne rehotať, že moja mama na mňa zdola zakričala: ,,Čo sa chechceš? Zasa si nevypla ten počítač?!" ukľudnila som ju tým, že som si na niečo spomenula a ďalej som čítala kapitolku.

Sladké je to ako cukrová vata a mne až prišlo niekedy smiešne z tých všetkých slovných spojení a prirovnaní, metafor...

Je zvláštne že takmer každá spisovateľka sa opera pri opisovaní Severusa len na 3 veci. Vlasy, oči, hlas. Poprípade hruď, ako u mňa O:) A každá to opisovanie dokáže prešpekulovať, no ty si svetlá výnimka. Tvoje špekulácie sú niekedy až príliš prešpekulované :D myslím to v dobrom.. Tak dokážeš rozviesť ten opis, doplniť to o kooopec slovných spojený, že dakedy mi vynecháva mozog... A občas mi to príde smiešne a niečo aj zbytočné. Ale to isté robím aj ja. Chcem predsa aby bola kapitolka čo najdlhšia nie? xD

Mimochodom ďakujem za venovanie :D potešilo ma :)

Ten koment si veľmi nevšímaj, mám v sebe kopu koláčov, 2 pivá, Vermut, asi 3 poháriky a nejakú pálenku + sople... moje našťastie... fuj... no nie v tej pálenke ale v nose... ale nechajme moje sople sopľami, poďme ďalej uvažovať o kapitolke...

Starý, dobrý, zelenooký a občas až príliš detský Harry :) Zasa ho trápilo to, že si neplní manželské povinnosti. Inak, ďalšiu kapitolku očakávam 18+, je to jasné?! xD Ja fakt nie som náročná...

Sýty barytón, ónyxové oči... mierne otrepané výrazy, no predsa krásne a dodávajú poviedke osobitý Evenovský štýl :D

A mimochodom, už končím, neboj sa, to že Harry prespal svoje prvé rande nie je žiadny trapas. Stáva sa aj horšie. Odkáž mu nech si z toho nič nerobí a nech Sevíka už donúti do toho... Vlastne jeho ani nútiť nemusí, skôr seba by mal xD

Ok, dosť už, dlhý koment že? xD

6 Fanny Fanny | Web | 10. ledna 2009 v 23:21 | Reagovat

Ty kokso... ja sa prekonávam

7 dada dada | Web | 11. ledna 2009 v 2:01 | Reagovat

super pokračovanie, sa mi to páči, dúfam, že budeš pokračovať

18+ može byť, ale radšej Remus so Siriusom :)

Veď Harrymu a Severusovi trvala v Kryštále 70 kapitol, kým si dali pusu a teraz by mi prišlo divné, keby na seba hneď skočili.

A ešte niečo. Ono nebude tak ľahké postaviť na nohy celý muklovský svet. Moc som sa tešila, ako to spraví Josephine Darcy.

Keď to preskočíš, tak to preskočíš, nič sa nedeje. Len mi prišlo vtipné to Vernonove, že ako sa dostane do práce, dosť totiž pochybujem, že tá jeho práca ešte existuje. A k tomu všetky tie požiare, opravy a podobne. No dobre, končím. Držím palce, nech  ti to ide aspoň tak, ako do teraz.

8 Kiki Kiki | 11. ledna 2009 v 9:34 | Reagovat

kdy budeš další? dneska by mohla... :D

9 Cissy Cissy | 11. ledna 2009 v 11:51 | Reagovat

Musím ti poblahopřát. Tohle pokračování kamene je opravdu skvělé a na úrovni "originálu". Kdyby Jos. pokračovala, asi by to bylo nějak takhle :)

Ale pravopisné chyby tam jsou, nejsem sice "slovenštinář", ale něco by mohlo být stejné s češtinou...

10 soraki soraki | 11. ledna 2009 v 14:31 | Reagovat

Lilly, já jsem TAK ráda, že se konečně našel někdo, kdo jen neremcá /ne, že ty bys remcala, to ne/ a koná! Přiznávám, že je pro mně trochu těžké to číst, protože jsem tak trochu uzamčena ve své kleci, jestli mi rozumíš. To ale neznamená, že se mi to nelíbí, nebo že ti to nejde, naopak! Pokračuj, jsem ráda, že v tom nejedu sama :-D - ach, my závisláci...

A ostatní - prosím, kde jsou komenty? Nevím jak Lilly, ale já je potřebuju, určitě povzbuzují k dalšímu psaní, bez nich to jde těžko, takže pište, pište. Občas stačí napsat i jen DÍKY...

Tak se polepšete, ať má Lilly důvod pokračovat, jinak si to napíše pro sebe do šuplíku a my budeme ochuzeni...

11 Alexia Alexia | 11. ledna 2009 v 14:57 | Reagovat

nadherna kapitola, strasne sa mi paci,dufam ze bude coskoro pokracovanie

12 Eset Eset | 11. ledna 2009 v 15:04 | Reagovat

Opravdu moc krasne pokracovani Kamene jen tak dal a uz se tesim na dalsi kapitolku...

13 Dobby Dobby | Web | 12. ledna 2009 v 1:29 | Reagovat

Krássne :-D Dursleyovci musia byť "nadšení" :-D Tiež som zvedavá na to rande :-) Len pekne pokračuj.

14 Gartepka Gartepka | 12. ledna 2009 v 10:35 | Reagovat

Tak tohle se povedlo ;) líbí se mi tvůj styl psaní, něco je tu už opravdu otřepané, myslím některá slovní spojení, ale ty jsi je tak hezky zakomponovala do textu, že si toho člověk při první čtení ani nevšimne ;) jen tak dál

15 Tamara Tamara | 13. ledna 2009 v 16:11 | Reagovat

parfektna kapca moc sa mi paciiiii len tak dalej :-)

16 Mana Mana | 13. ledna 2009 v 17:42 | Reagovat

Nejsem moc dobrá v psaní komentů, ale co by člověk závislý na ff příbězích neudělal, že? Prosím piš dál, je to super.

17 Auša Auša | 13. ledna 2009 v 18:39 | Reagovat

Fakt hezké pokračování, doufám, že co nejdřív bude další :D

18 neky neky | 15. ledna 2009 v 8:25 | Reagovat

Hezké pokračování,jsem zvědavej jak se vyrovnají Dursleovi s tím že nic nemají.

Těšim se na další.

19 Remy Remy | 17. ledna 2009 v 13:16 | Reagovat

skvělé!!:) jn tak dál ..:)

20 mishelka mishelka | 17. ledna 2009 v 14:56 | Reagovat

precitala som to pred par dnami len mi nesiel pridat komentar......je to uplne skveleeeee!:o))).....neviem sa dockat na pokracko ......uplen uzasne si nadviazala na predosle kapitolky.....mas skvelu fantaziu!.....vazne som cela nedockava kym tu bude pokracko :o)

21 Mina Mina | 27. března 2009 v 19:58 | Reagovat

musím chválit, opravdu podařená povídka. tvůj styl mi taky sedí víc než pokráčko od Soraki, jsi mnohem blíž JD. a na to 18+ bych u páru SS/HP zatím nespěchala (u ostatních postav proč ne :-)) mám jen jeden návrh: nešlo by malinko "odsladit" Siriuse s Remusem?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama