Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



79. Rodinné záležitosti

5. ledna 2009 v 18:15 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)
Tak niak som si pvoedala, že vám urobím radosť, kedže som mala dneska veľa času. Opäť nić moc, ani som to po sebe nečítala, takže čakajte preklepy a prepáčte, ale nemám teraz čas, musím zdrhať z compu preč.
Užite si ju, ale nezvykajte si na takúto rýchlosť, kapitoli budú pribúdať pomalšie ,) To je iba taká prémia :D



79. Rodinné záležitosti

Severus zacítil upokojujúcu ruku na jeho ramene. Zdvihol hlavu a v rýchlosti si utrel neposlušné slzy, ktoré sa mu drali z očí.
Nad ním sa opatrne hrbil Sirius Black: ,,Je snaď-" Nedokázal si inak vysvetliť Severusove slzy a jeho ztrápený výraz, než, že by Harry... K jeho smole to nedokázal ani vysloviť, ani na to pomyslieť. Príliš by ho to zničilo.
Keď sa však díval na chlapca, ktorý bol teraz ešte bledší než, keď odtiaľto odchádzal a vyzeral naozaj vyčerpane, akoby zomrel priveľkou záťažou, nenachádzal iné vysvetlenie.
Severus naňho vypleštil oči. Nečakal, že sa ho ktosi toto spýta. Rýchlo pokrútil hlavou. ,,Nie, je iba vyčerpaný, spí. Ale... je hore!"
Siriusovy sa obrovský úcul roztiahol po celej tváry. Prial si smiať sa, skákať, tancovať. Harry bol opäť medzi nimi!
Takže Severus Snape plakal iba úľavou. ´A mal dôvod,´pomyslel si Sirius, keď aj jeho začali v očiach štípať slzy a ruky sa mu zachveli.
Odpoveďou na jeho stav bolo pevné objatie, keď mu Remus Lupin upokojujúco položil svoju hlavu na plece a peramy sa dotkol jeho líca.
,,Harry je opäť medzi nami..." zašepkal Sirius. Remus prikývol a kúsok ho odtiahol, keď okolo nich ako výchor prebehla madam Pomfreyová a už sa nakláňala k chlapcovy, aby ho vyšetrila.
Urobila pár základných kúziel, ktoré jej odhalili chlapcov stav a spokojne sa usmiala ,,Je tu opäť, jeho mozog a aj magické jadro pracujú. Je však príliš vyčerpaný. Mal by spať, dlho spať..."

------------------

Dať do poriadku muklovský svet si vyžadovalo veľkú dávku trpezlivosti a práce zo strany ministerstva. Albusovy Dumbledorovy dochádzali v tento deň miliony sov, ktoré ho prosili, aby im "zapožičal" Harryho Pottera kôli katastrofe v ich štáte spôsobenej muklami.
Väčšina týchto listov poslúžila na prikúrenie v krbe.
Starý riaditeľ ignoroval tieto zúfalé prozby hláv inyćh štátov, I keď by im chcel pomôcť. Sám mal problémy s muklami, ktorý ležali v nemocničnom krídle a dožadovali sa vysvetlenia, čo robia v tomto obrovskom starom hrade. Iste, mohli by im všetkým vymazať pamäť, ale tak rozsiahle kúzlo neprichádzalo do úvahy.
Jediným priešením tejto situácie bolo vrátiť muklov do ich sveta, kde predtým žili a bývali bez jediného vysvetlenia.
Amelia Bonesová samozrejme navrhovala presvedčiť muklov, že v ich okolí vybuchla bomba. Lucius Malfoy navrhol útok mimoezemštanov.
Remusa napadlo, že by povedali pravdu. Zdalo sa však, že z tejto situácie nieje iné východisko, ako počkať na Kráľa, kedy sa prebudí.

------------------

Nemocničným krídlom sa rozliehal škrek odpornej Petúnie Dursleyovej, ktorá sedela pri lôžku svojho mažela, hladila jeho obrovskú a ťažkú sadlovitú ruku a vrieskala čosi o hávedi, ktorá nedokáže vysokopostavenému mužovy priniesť pohár vody. Vernon Dursley pokojne ležal, ako mu poradila jeho manželka, mračiac sa naokolo a hlavne na ošetrovateľku, ktorá pobehovala okolo ako zmyslov zbavená a snažila sa upokojiť vravu.
Dudley Dursley sedel schúlený na psoteli, nohy pritiahnuté k telu a triasol sa ako osika. Mal ztrach z nevinnej madame Pomfreyovej, ktorá pobehovala z prútikom, a aj z hrozivého muža, ktorý nad nimi stál, ruky preložené na prsiach a strážil ich, aby neurobili hlúposť.
,,Sirius, prosím," ozvalo sa mu pri uchu. Sirius pootočil hlavu a stretol sa s Removym štenacím pohľadom ,,myslím, že toto naozaj nieje potrebné."
Sirius Black sa hrozivo uśkrnul na Dudleyho, ktorý naňho upieral svoje malé prasačie očká v hlbokom strachu a otočil sa k Removy. Jeho pohľad zmiernil výraz krvilačného vraha na jeho tváry a premenil ho v čosi, čo sa iba vzdialene podobalo pokusu byť hrozivý. ,,A čo mám podľa teba robiť, nechať ich tu škriekať, aby urobili ešte väčší neporiadok, než sa už stalo?"
,,Aspoň sa usmej, všetko je každou minútou lepšie. Muklovia po celom svete sa začali prebúdzať, všetko sa vracia do normálu!"
Sirius sa kŕčovito usmial. Za tie dni trápenia sa o Harryho sa to snaď už odnaučil, ale dnes bol naozaj dôvod. Remus mu úsmev opätoval s nevýdanou nežnosťou ,,Za chvíľu sem príde Severus. Chce hovoriť s Dursleyovcami. Myslím, že to nebude pekný rozhovor..."
,,Tak preto chceš, aby som sa usmieval? Budem sa, keď budem počuť, čo všetko tým bastardom povie!"
Remus ho zpriahol karhavým pohľadom, no sklonil sa, aby ho pobozkal na rozlúčku. Musel bežať na ministerstvo, Dumledore mu dal zariadiť niaku dôležitú správu.
Sirius mu bozk jemne a pomaly vracal, vychutnával si to a ignoroval pobúrené frflanie od Dursleyovcov, nad ktorými ešte stále postával.
Remus nakoniec ich pery rozpojil, ešte raz sa naňho usmial a vyplachtil z meistnosti. Sirius ostal stáť, oči upreté smerom, kde zmizol jeho milovaný a na tváry ľahký úsmev, než ho prerušil nepekný škrekot Wernona Dursleyho ,,Chcem okamžite hovoriť s tým malým faganom, čo toto všetko spôsobil Nemienim tu trčať a pozorovať toto buzerantské divadlo s-"
,,Držte hubu!" prerušil jeho výkec Sirius a uprel naňho pohľad plný nenávisti. Starý Dursley okamžite sklapol a jeho prasačie očká sa rozšírili strachom. Nedívala sa však na Siriusa, ale kdesi zaňho.
Sirius otočil tvár a musel sa v duchu zasmiať. Mieril k ním totiž Severus Snape. Už však nevyzeral ako predošlé dni, zničený strachom a zlomený svojou bezmocnosťou. Jeho vlasy boli opäť pevne zviazané v ztuhe, ako vtedy v Zinných krajoch, na sebe mal jeden zo svojích habitov, čierny ako no, ktorý za ním poveste vial, ako netopierie krídla.
,,Severus..."zdvorilo kývol hlavou na pozdrav. Severus sa usmial a vrátil mu zdvorilí pozdrav. Jeho oči však hľadeli na trojicu, ktorá sa krčila na psoteli pred ním a dívala sa naňho s očami plnými hrôzy. Severus nepochyboval, že vyzerá fascinujúco odštasujúco. Dla si záležať, aby tak vyzeral. A keď sa ešte neslávne usmial svojím krvilačným úsmevom, pričom vyceril zuby, Dudley Dursley vypískol strachom.
,,Myslím, že ti to tu prenechám,"uškrnul sa Sirius. Severus s vďakou prikývol ,,Náležite si to vychutnám!"
,,Tomu verím," uškrnul sa Sirius. Jeho zdvorilostná maska spadla, opäť to bol malý záškodník ,,tomu naozaj verím!"
Severus sa spokojne usmial a opäť nasadil svoju masku hrôzostrašnosti, keď sa otočil na Dursleyovcov. Morálne kodexy mu hovorili, aby sa najprv sluśne predstavil, keď jednal vo veci rodinných záležitostí a to mal presne na pláne. Na jeho tváry sa rozlial nepekný úsmev plný akejsi zvrátenej sadisfakcie, keď jemne kývol hlavou na pozdrav ,,Moje meno je Severus Snape, som učiteľom elixírov na tejto škole a je premňa obrovská česť stretnúť sa s pestúnmi môjho manžela Harryho Pottera, ktorý ho celé tie roky tak svedomito vychovávali"
Petúnia si povýšene odfrkla, pri tom mene. Iste ho poznala ešte z detstva. Meno Severusa Snapa sa jej mohlo spájať s jediným a to s jej sestrou, ktorej celé tie roky tak nemo závidela. Zdalo sa však, že, najviac ju šokovalo zdvorilostný titul "môj manžel", ktorým Severus počastoval Harryho
,,M-manžela? To decko je príliš malé, aby malo akéhokoľvek manžela alebo manželku!" vyprskol Veron Dursley podráždene.
Z pier Dudleyho Dursleyho vyplinulo jediné tiché slovíčko: ,,Buzeranti!" Severus však nebol hluchý a vždy počul aj to, čo iné -aj tie najcitlivejšie- uši nepočuli. Otočil na tučného chlapca svoje planúce čierne oči a zabodol ich doňho, ako hrozivé dýky. Chlapec naprázdno prehltol a vypískol ,,Mami, on sa ma snaží očarovať!"
Petúnia Dursleyová však nemala toľko odvahy, aby sa čoilen pohla z meista, keď na ňu Severus pozrel. Pod jeho chladnou maskou to vrelo už poriadne dlho a jeho hnev pomaly presahoval okraje.
,,Vždy som vedel, že ten chlapec to nemá v hlave v poriadku, že je mentálne narušený, ale že je ešte aj zvrhlík, to som netušil! Mať manžela-chalapa..." mrmlal si zatial Vernon Dursley popod fúzy, pričom asi nepostrehol Severusov nebezpečný pohľad. Bolo neskoro. Hnev prekonal hranice, ktoré ho držali a vyvalil sa von, ako obrovská záplava. Síce si Severus sľúbil, že bude iba opatrne jednať vo vaciach rodinných záležitostí, ale toto bolo príliš.
Vytiahol prútik a namieril ho priamo na Vernonova čelo ,,Mlčte!"
Ten prasačí chlap okamžite stíchol, jeho pery sa zaklapli tak rýchlo, akoby to bol dôsledok niakeho kúzla. Jeho oči prekvapene a vystrašene žmúrili na prútik.
,,Už nikdy, nikdy nepoviete o mojom manželovy takého urážlivé veci, je vám to jasné? Ani v tej najväčšej zúrivosti nemáte práve rozprávať takto o niekom, kto nespočetne krát zachránil životy nám všetkým a hlavne vám. Nebyť jeho odvahy, čestnosti a neskutočnej viery v dobro, tak tu teraz nesedíte. Boli by ste ešte spali a na sto percent by ste zomreli kdesi tam v tom vašom ztuchnutom dome aj s vaším nechutným synom. A tú vašu podarenú manželku by som odpravil za vami skôr, akoby stihla prosiť o odpustenie mna aj Harryho!"
Vernon Dursley sa nezmohol na slovo. Stále nemo otváral a zatváral ústa, ako ryba na suchu, prićom pôsobil nadmieru komicky.
Severus sa spokojne usmial. Túžil na nich nakričať už dlhšiu dobu, ale toto bolo viac, než uspokojujúce. Spôsob, akým si vybil zlosť by sa síce mnohým nepáčil, ale v tejto chvíli a hlavne v tejto vojne to bolo viac než potrebné. ,,Myslím, že sme si porozumeli!"
Ako prvá sa čosi vyhŕknuť odvážila Petúnia. Jej hlások bol slabý, ako pištanie ustráchanej myšky, no aj tak dostatočne nepríjemný ,,Vy... Toto je vyhrážanie! Udám vás!"
,,Komu, ministerstvu mágie, Kráľovy? Pre vašu informáciu Kráľ tejto zeme je mojím manželom a pochybujem, že by ho zaujimali stažnosti ženskej, ktorá mu celé tie roky ničila detstvo!"
Zdalo sa, že chvíľku tvrá, než jej Severusove slová došli, no akonáhle ich pochopila, jej sánka poklesla ,,Kráľ?"
Severus stisol pery. Asi povedal viac, ako mal. Odvrátil pohľad od Petúnie a rozmýšľal. Ak je Petúnia moták, znamená to, že je právoplatným členom Potterovskej rodiny. V tom prípade je v rodinnom zväzku s Harrym a aj s ním. A on je hlavou rodinny Snapovcov a teraz aj Potterovcov, I keď ich listina bola zničená už dávno. Teoreticky by ju mohol zabiť a nik by mu to nevyčítal.
Jeho myšlienky -vďaka Merlinovy- v tej správnej chvíli prerušil hlas Albusa Dumbledora, ktorý sa k nemu unáhlene blížil ,,Severus, je tu niekto, kto s tebou chce okamžite hovoriť!"

----------------

Sirius vzdychol a zadíval sa Remusovy do očí. Ten ho čakal v jednej učebni a sedel na lavici, pričom rozpačito kopal nohami, ako keď bol ešte žiakom. ,,Čo si mi chcel povedať, že to nepočká?"
,,Sirius..." vzdychol Remus a natiahol k nemu ruku. Sirius si k nemu prisadol,dívajúc sa mu uprene do očí. ,,No?"
,,Viem, že je teraz ťažká doba, sype sa na nás problém za problémom a užívame si každú jednu chvíľku štastia, ktorú nám osud požičia, ale aj napriek tomu..." Remus sa na chvíľu odmlčal, uprene sa dívajuc Siriovy do očí a kúsok sa prisunul, pričom ho pevne zovrel okolo pása ,,...alebo práve preto, ťa teraz a tu chcem o niečo požiadať.
Sirius Black, stojím pred tebou bez tajomstiev, ktoré by ti boli stále skryté, s čistou dušou a srdcom zaviazaným len tebe a pýtam sa" na chvíľu sa neisto odmlčal a díval sa do Siriovych nádherných modrých očí, než konečne opäť prehovoril: ,,Vezmeš si ma?"
V Siriovych očiach sa začali hromadiť kryštálové slzy. Konečne... na nič iné nečakal celé dni-vlastne roky a teraz, keď je tu, on sa sakra rozplače! Ale konečne!
Remus natiahol ruku a strieborné kvapky mu nežne zotrel. Bolo to, ako čakať na verdikt od poroty. Remus si predtým bol úplne istý Siriovou odpoveďou a myslel si, že je to iba formalita, ale keď uvidel Siriovu reakciu zneistel ´Žeby sa tak strašne zmýlil?´
Jeho myšlienky sa rozbehli nepredstaviteľnou rýchlosťou a srdcom sa rozhostilo neskutočné sklamanie.
Keď vtom si Sirius Black pritiahol jeho ústa k svojím a zpanikárene zašepkal svoje chrpalavé: ,,Áno!"
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Saskya Saskya | Web | 5. ledna 2009 v 19:35 | Reagovat

Ochhhh!!! Toľko vecí v jednej kapitole, nestíham to stráviť =D.

Taaakže, za prvé: Ten "milý" rozhovor medzi Dursley-debilmi a Severusom som si stráááášne vychutnávala... Dursley Junior - buzeranti...???!!!! Ja ti dám, ty kopa tučného hnoja!!!! =D

Chichi... Harry je kráľ, Harry je kráľ...!!! xD bodaj by tú mrchu Sevik zabil, zaslúžila by... aj horšie :D ...muhehe...

Ááááno, manžela, vy tupci... Harry je ženatý v 16-tich, Dudley nebude ani v 50-tich... xD ... ibaže by našiel rovnakú kravu (tupca ... ? xD) ako je on sám... Som zvedavá, ako to nakoniec vyriešia s tými muklami... Remusom nápad je feši, ale to by im bolo nanič, že sa muklovia konečne prebrali, bo by podostávali s pravdy infarkty a kolapsy xDDDD ...

Jupíííííííííííííí.... no, že vám dvom to riadne trvalo!!!! zabednenci... :D ... hurááá, svadba budeeeeeeeeeeeeeee!!!! =D Gratulations!!! teším sa!!!! =D =D =D

Bombastická, úžasná, krásna kapitolka :-)

2 Merlina Merlina | 5. ledna 2009 v 20:46 | Reagovat

Paráda, další skvělé pokračování KM ! Mohlo by jich být aspoň

tolik, jako ff na klasického Harryho. Díky za prima nápad

a stejně ohromné provedení.

3 Pegy Pegy | 7. ledna 2009 v 13:00 | Reagovat

Tvůj námět na pokračování je zajímavý. Moc se těším co vymyslíš dál.

4 Mina Mina | 27. března 2009 v 19:28 | Reagovat

jo, jo. jo! moc se mi to líbí, děj má spád, moc dobře se mi tvoje pokračování čte. díky že ses do toho pustila. zahryzni se a nepusť:-)!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama