Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



78. Čiernobiela dúha

5. ledna 2009 v 1:07 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Kameň manželstva (pokračovanie)

Fajn, takže po srdcervúcom komentáry mojej milej Fanny a po hlasovaní v ankete:

Áno94 % (16 Hlasy)100 %16 Hlasy
Nie
0 %0 Hlasov


som sa rozhodla. Skúsim to! Nič nesľubujem, ale je tu prvá kapitola.

Chcem upozorniť, že táto poviedka nieje moja vlastná, nápad nieje môj a ani nevznikla za mojej pomoci. Celý tento nápad je z pera úžasnej Josephine_Darcy ktorá sa bohužial zasekla na 77. kapitole a ja som sa rozhodla to dopísať.
Prvých 77 kapitol najdete tu preloźené v češtine kto ich nečítal, nepochopí sled udalostí v tejto mojej kapitolke. Verím, že so mnou budete mať trpezlivosť a porozumenie, kedže kapitoly budú krátke a nebudú pribúdať tak často. Aj moaj gramatika nieje bohviečo a v každom slove je preklep. Ak by tu bol však ktosi, kto by mal trpezlivosť na Beta-read môźe sa prihlásiť.





78. Čiernobiela dúha


Okolo belasej postele stála rada ľudí. Sirius nervôzne žmolil v prstoch okraj svojho hábitu, Remus naňho upieral trošku vyčítavý, no súcitný pohľad, Madam Pomfreyová dokončievala posledné kúzla , aby sa presvedčila, že chlapcov stav je stabilizovaný a tento výmysel je naozaj bezpečný a Albus Dumbledore iba stál, oči upreté na Harryho tváry, skoro ani nemrkol. Výnimkov z tejto zostavy bol iba Severus. Nemohol sa zastaviť. Akoby sa do jeho žíl vlial nový život a s ním nádej, keď pobehoval okolo, nerôvzne ako lev v klietke, čosi si mumlal, čo malo urýchliť zbytočné kúzla madam Pomfreyovej, lebo na Harryho stave sa predsa nič nezmenilo, a hrýzol si spodnú peru tak, že sa na nej vytvorili maličké prasklinky z ktorých začali vytekať stužky krvy a miesili sa z jeho slinami.
,,Hotovo!" ozval sa spokojný povzdych z úst madam Pomfreyovej a žena sa narovnala nad posteľou svojho pacienta ,,Môžme to skúsiť!"
,,Tu máte..." podal Severus kameň do rúk svojho riaditeľa, nespúšťajúc pohľad z Harryho pokojnej, no bledej tváre.
,,Nie Severus," ozval sa starý riaditeľ ,,toto musíš urobiť ty!"
Severus sa zadíval na Dumbledora ako na blázna. Kde by on zobral toľko magických znalostí, že by dokázal zachrániť Harryho z jeho temného sveta nočných môr? A hlavne ako?!
,,Musíš to urobiť ty, je to Harryho jediná šanca. Tebe bol ten kameň darovaný!"
,,Keď mi poviete ako...?" vzdychol.
,,Harryho Kameň srdca je v rukách toho správneho čarodejníka veľmi silným artefaktom. Pulzuje tam jeho magický podpis, musíš iba prísť na to, ako vaše vnímania a mágiu spojiť cez tento tvoj malý talizman..." Dumbledore mu ho pokojne vrátil do ruky a Severus ho zdvihol do výšky očí. Cez zelený kameň prenikalo ostré svetlo z neďalekého okna a lámalo sa v jeho strede, ako pri drahokame. Iba rubínové žilky v jeho vnútri pulzovali, akoby to boli tepny plné krvy a v nich sa svetlo zachytávalo. Uchechtol sa. Skôr to bola akási ironická forma povzdychu nad sebou samým. Ako...?
Severusov pohľad padol na tvár jeho malého chlapca. Predstava, že trpý ho doháňala do šialenstva. Sľúbil mu niečo a teraz svoje sľuby nedokázal dodržať.
Zabíjalo ho to. Oči ho štípali od očividných sĺz, ktoré sa už ani nesnažil skryť. Musí ho zachrániť!
,,Myslím, že Severusa radšej necháme..."zašepkal Albus a otočil sa na Rema zo Siriom. Obaja nemo prikývli.
,,Poďte aj vy Poppy, za tú chvíľu sa myslím nič hrozného nestane. A tiež myslím, že vás potrebujú inde." Ošetrovateľka iba z nevôlov opúšťala svojho najdôležitejšieho pacienta a nasledovala trojicu k dverám.
Severus sa posadil na Harryho posteľ a sklonil sa k nemu.Videl, ako jeho obecenstvo opustilo izbu a bol tomu úprimne rád. Cítil, že chce byť s chlapcom sám. Musel byť s ním sám...
Chytil Harryho za ruku a ucítil, ako sú jeho končeky prstov studené. Stisol pevnejšie. Jeho vlastné teplo zahrievalo Harryho dlaň a tá vysielala teplo do celej ruky. Dlaň bola ako srdce...
Jeho tvár sa rozžiarila a uprel pohľad na Kameň srdca, ktorý stále zvieral v ruke a držal pevne ako jediný záchytný bod v jeho živote, ktorý sa pomaly lámal na kúsky.
Prišiel na to, snaď...
Jeho srdce sa rozbúchalo o poznanie rýchlejšie a prsty sa rozochveli. Chytil retiazku kameňa a povesil si ho opäť na krk, prikladajúc si ho presne na miesto, kde mu bilo srdce.
´Mysli na to´ prikázl si v duchu. Jasne cítil Harryho mágiu pri centre svojej vlastnej, cítil ako sa mu vlieva do žíl. Myslel na to inzenzívnejšie. Premýšlal, aké by bolo, keby sa s ním spojil, keby sa ich dve mágie prepojili a splynuli v jednu. Kameň srdca robil presne to, čo si predstavoval. Vysielal Harryho mágiu do tej jeho, spájal ju a preplietal, ako keď sa preplietajú telá milencov.
Severus si predstavil, aké by bolo, keby sa Harryho smaragdové oči zrazu roztvorili a vtedy to zacítil. Mágia z kameňa a jeho vlastná sa definitívne spojili. Bolo to krehké puto, ktoré sa mohlo kedykoľvek roztrhnúť, ale bolo tam. Zacítil ho kdesi v temnom zákutí svojho srdca ,,Harry?"

---------

Tiene a v nich ticho. Harry sa rozhliadal, jeho telo sa otriasalo odporom a strachom. Všade bolo ticho, mŕtvo a iba hrôzostrašné tiene k nemu naťahovali svoje ruky. Na zemi boli siločiari, no nič iné, čo by ho priviedlo späť do jeho domova.
Zmätene cúvol, keď v tom ako keď švihnete bičom sa príliś hlasno a nečakane ozval hlas.
,,Harry?"
Harry otočil hlavu za tým hlasom no stretol sa iba z oblohou, ktorá bola žltá, pretkaná čiernymi mračnami, ktoré ju križovali. Trochu pripomínala západ slnka. Toto však nebolo nádherné, ani romantické. Bola... strašidelná!
,,Harry, prosím..."
Poznal ten hlas. Bol si naozaj istý, že ho pozná.
Harry vykročil za hlasom. Vychádzal odkialsi z dialky, z oblohy, ak sa to hore dalo nazvať oblohou a nie paródiou na ňu.
,,Harry, prosimťa, ak ma počuješ a ak dokážeš vnímať, čo ti vravím, tak ma nasleduj!"
,,Severus?" Harry zrýchlil krkok. Skoro bežal. Preskakoval siločiary tiahnuce sa po celej zemi a snažil sa nevnímať tiene, ktoré akoby ho nasledovali.
,,Harry, neboj.. privediem ťa naspäť. Harry..."
Hlas sa vytratil a on ostal stáť zmätene na mieste.

---------

Severus cítil, že to nezaberá. Čosi bolo zle, čosi nestačilo. Sklonil sa viac k chlapcovy a chytil ho za ruku, druhú pokladajúc na jeho hruď. Cítil pulzovať jeho srdce, bolo však slabé a monotónne.
,,Harry?" sklonil sa k nemu a ľahol si vedľa.Jednou rukou ho objal okolo pása, tisknúc ho k svojej hrudi. Cítil, ako sa Kameň srdca akoby sám posunul tak, aby sa dotýkal ich oboch ,,HARRY?"

----------

,,Harry?"
,,Severus, ja ťa počujem!" zkrýkol Harry zmätene a rozhlaidol sa. Akosi tušil, že je stratený kdesi v jadre zeme, kde sídlili duše všetkých, ktorých sa nepodarilo prebudiť. Ale prečo tu bol s nimi?
Snaď sa nemá nikdy viac vrátiť späť. Snaď nikdy viac neuvidí Severusa?!
,,SEVERUS!" zkrýkol bezmocne. Tá predstava ho príliš ničila.
A práve v tje chvíli tú hrôzostrašnú žltú oblohu preťal jasný červený blesk a rozťal zem presne pred ním tak, že sa otriasla. Ostala po ňom jedna roztvorená siločiara, ktorá pomaly pukala stále viac a viac, až sa pomaly dostávala k Harrymu a čosi, čo pripomínalo dúhu, ibaže to bolo bezfarebné, iba čierna prechádzajúca do šedej.
,,HARRY?"
Hlas ho viedol presne k dúhe a Harry na ňu vstúpil. Nebola vytvorená z lomu svetla, ako dúha v muklovskom svete. Táto dúha bola magická a pulzovala silou cudzieho magického jadra, ktoré mu ukázalo cestičku k jeho vlastnému. Poznal ten magický podpis a poznal ten hlas. Severusova osobnosť sa v nich odrážala tak isto, ako aj bezmocnosť, ktorá prestupovala jeho osbou každým dňom čoraz viac.
Harry kráčal po dúhe a jasne cítil, ako sa približuje. Cítil samého seba. Bol to zvláštny pocit cítiť svoje magické jadro, svoj podpis a svoju podstatu. Bolo naozaj silné, ale bolo ďaleko, príliš ďaleko a on bol unavený.
,,Harry, vydrž..."
Ako vedel Severus, čo presne mu má hovoriť?
Harry pridal do krku. Nechcel sa obzrieť, ale keď sa mu tesne pri nohe pretiahlo čosi priesvitné a čierne zistil, že tiene ho nasledujú. Viedol ich, ako pastier ovečky späť do sveta.
Chcel bežať, no pri prvom kroku ho zapychalo v boku. Bol unavený, no túžba vidieť Severusa bola silnejšia a tak pridal. O malú chvíľu zacítil čosi silné a magické, čo mu pulzovalo rovno pred očami v podobe silnozelenej žiary.
Rozbehol sa...

--------------

Severus už strácal nádej. Tisol sa k chlapcovi a dával pozor, aby sa kameň medzi nimi stále dotýkal oboch tiel. Bolo to vlastne nemožné aby sa rozdelil, kedže bol tak strašne blízko, no aj tak mal stále tendenciu ho kontrolovať.
Bezmocne zaboril tvár do Harryho krku. Cítil ho. Cítil ho v srdci a cítil, že je kdesi blízko, ale je vyčerpaný. ,,Harry, vydřz..."
Z jeho očí sa spustila stužka priezračnej tekutiny, ktorá pomaly stekala po jeho lícach a dopadla na Harryho líce. Severus privrel oči, ako sa snažil zadržať slzy ,,Vydrž, hlavne sa nepodkni!"
A v tej chvíli sa prsty na ruke, ktorú zvieral, ovinuli okolo tej jeho a pevne ju stisli. Severus zdvihol oči a zadíval sa do Harryho tváre.
Chlapcove viečka sa jemne zatrepali, ako motýlie krýdla, ktoré sa pripravujú k letu, vzápetí sa prudko roztvorili a Harry venoval Severusovy jeden jediný pohľad plný akejsi zaviazanosti a nežného citu, ktorý bol obom cudzí. ,,Sev..."
Slovíčko prerušilo Harryho zívnutie. Jeho oči sa opäť zavreli. Neupadol však do kómatu ako predtým, ale do pokojného a vyčerpaného sladkého spánku.

-----------------

Sirius prechádzal ošetrovňou a pomáhal kde bolo treba. Pritom sa však snažil, aby mal Rema stále na očiach a hocikedy, keď bol neistý, alebo mal strach o tých dvoch vo vedlajšej miestnosti mu venoval dlhý pohľad, alebo ho iba tak pozoroval pri práci.
Remusovy šlo ošetrovanie pacientov od ruky. Napájal im magické infúzie, ktoré ani nemuseli prepychnúť pokoźku, aby sa vpravovali do žíl, prirpavoval nové lôžka, lebo pacientov stále pribúdalo, alebo iba tak čosi čistil, či ukladal.
Sirius bol však každou minútou nerôznejší. Ubehli uź dve hodiny. Dve hodiny a on nemal žiadnu správu ani o Harrym a ani o tom, či Severus čosi vymyslel.
Albus ich tam však nechcel vpustiť. Ani jedného. Tvrdil, že toto je skúška, ktorú musí Severus zvládnuť sám.
Znelo to tak bezcitne z úst starého pána. Skúška... Akoby bol Harry pokusný králik.
Sirius sa však nebál. Dôveroval Severusovy, že to zvládne. Bol až príliš zamilovaný do toho chlapca, aby si ho nechal uniknúť. A ich puto bolo, aj napriek tomu, že sa medzi nimi nič nestalo -teda Sirius pevne veril, že sa medzi nimi nič nestalo-, veľmi silné. Jeho nervozita bola spôsobená iba nedostatkom informácii a nie nedôverov. Povne tomu veril. Po tom, čo videl v Snapovych očiach ten cit, ktorý sa tam blískal, ako veľká búrka každú sekundu, pripravujúc sa prevaliť svoje emócie, už nemohol neveriť, že mu na Harrym nezáleží.
Uprel na Remusa jeden zo svojích zúfalých pohľadov, keď prešla už ďalšia pol hodina a ten mu ho vrátil zo slabým úsmevom. Síce sa vlkodlak snažil ukľudniť ho, i on sám bol nervôzny. Lenže Siriusovým emóciam v prítomnosti Remusa Lupina sa nedalo veriť. Až príliš ho ovplyvňoval a zvádzal. Celá jeho podstata.
Sklonil sa zrovna k jednej mladej muklovskej dáme, ktorá pokojne spala, aby jej vymenil infúziu, keď sa jej viečka zatrepali. Prekvapene na ňu pozrel, keď dievčina roztvorila oči a z jej hrdla sa vydral nemý výkrik. Sirius poplašene cúvol, keď sa muklovia naokolo začali prebúdzať. Jeden po druhom pomaly otvárali oči, akoby sa vracali z niakej temnoty zeme.
Remus vrhol pohľad na Siriusa a ten následne na madam Pomfreyovú, ktorá bezmocne stála nad jedným postarším chlapom, pripravená mu urobiť prehliadku, keď sa z ničoho nič posadil na psoteli a rozhliadal dookola.
Albus Dumbledore tiež stál prekvapene pri dverách do Harryho izby a díval sa dookola. Všetci sa zobúdzali a zívali, akoby si iba dobre pospali a práve svitlo ráno.
Sirius vyštartoval slalom cez postele až k tým dverám, kde sa urkýval Severus z Harrym a prudko ich rozrazil.
,,Muklovia sa zobúdzajú!" vykríkol štastne, keď mu pohľad padol na Snapa. Hrbil sa nad Harrym, objímal ho a z jeho očí sa rynuli stužky čírej tekutiny.
To bolo prvý krát, čo Sirius Black videl Severusa Snapa plakať.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Saskya Saskya | Web | 5. ledna 2009 v 9:36 | Reagovat

krááásne... veľmi sa ti to podarilo... juuuj, Sevii fňuky fňuk... =D

2 Fanny Fanny | Web | 5. ledna 2009 v 12:33 | Reagovat

Už som ti povedala že ťa milujem???? a nie, tak teraz: Lilly! Ja ťa zbožňujem!! :D Aj milujem aj všetko ostatné.. ach, dosť bolo srdcervúcich výlevov, poďme ku kapitolke...

Dostala ma. Uplne... tá posledná veta.. rozosmiala som sa, tresla som si dlaňou o koleno a predstavila som si Severusa plakať.. :D rozrehotala som sa ešte viac a zároveň som aj plakala. Keď som si predstavila Siriusa bežať cez všetky tie postele až k Severusovi a Harrymu, uškŕňala som sa od ucha k uchu. Bolo to kráásne Lill! Hoci, naozaj to nie je naša drahá J.D, je to lepšie ako nič :) a páči sa mi, že si to tak nenaťahovala ako Soraki, hoci jej 14 kapitola sa mi nesmierne páčila... :):)

Fajn, už len kapitolku We will survive a o dnešný deň mám krásne postarané! :D

3 Sela Sela | E-mail | Web | 5. ledna 2009 v 12:43 | Reagovat

Skvělé. Dokonale vystihnutý původní stil a přeci originální.

Moc povedené.

4 Dobby Dobby | Web | 12. ledna 2009 v 1:10 | Reagovat

Noo, ďalšie pokračovanie KM, iné ako Sorakine, ale pekné. Som zvedavá, čo ešte vymyslíš. Toto sa mi páčilo :-D

5 Tamara Tamara | 13. ledna 2009 v 16:12 | Reagovat

super kraaaaaasa parada co este dodat:-) moc pekne napisane:-) som zvedava co bude dalej:-)

6 szbrohbwgha szbrohbwgha | E-mail | Web | 19. dubna 2009 v 20:34 | Reagovat

8DEy6c  <a href="http://qebpjlwherwh.com/">qebpjlwherwh</a>, [url=http://ediwdessuyoe.com/]ediwdessuyoe[/url], [link=http://tqasuejdjben.com/]tqasuejdjben[/link], http://mbxnyedusxsa.com/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama