Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Second day of Christmas

24. prosince 2008 v 21:34 | Lilly Asteria Esme Evenová |  12 days od christmas

On the second day of Christmas,
my true love sent to me
Two turtle doves,
And a partridge in a pear tree.




Prebudil sa v čistej posteli. Voňalo to tu pracím práškom a ododvier sa niesla aj vôňa medovníkov. Jeho nos to zachytil aj napriek silnej nádche.
Prevalil sa na posteli a zacítil, že zranenie na jeho pravom boku už nebolí a tak isto aj to vykĺbené rameno. Natiahol ruku, aby sa dotkol tváre a zacítil šrám na líci, ktorý sa tiahol od viečka až po kútik úst, no ujž nekrvácal. Ako po každom magickom zranení však ostala slabučká jazva, ktorú bolo cítiť aj na dotyk a pulzovala pod jeho prstami.
A vtedy započul kroky, ktoré mieril hore. Netušil kde je, v koho dome. Jediné čo vnímal bolo teplo a pohoda, ktorú už necítil mesiace.
Dvere sa potichu otvorili a jeho pohľad skĺzol na osobu, ktorá sa nad ním týčila. Svalnaté telo zvieralo kŕčovito v rukách tácku s jedlom a tvár bola zamračená aj napriek sviatočnej atmosfére, ktorá sa niesla domom. ,,POTTER?!"
,,Už sa nám prebral, náš princ?" zysyčal ironicky, no prekvapivo nežne mu položil tácku na kolená a posadil sa na stoličku, ktorá bola pristavená pri jeho posteli. Jeho hlava unavene klesla na bok a díval sa naňho až príliš pozorne, akoby čakal na čosi dôležité a nebezpečné. ,,Si v poriadku?"
Tá otázka ho zasiahla tak nežne že Malfoy sa strhol a uprel naňho prekvapený pohľad. Vzápetí jeho pohľad zablúdil na čistý paplón, ktorý až príliš starostlivo zakrýval jeho telo a pocítil, ako sa po jeho lícach kotúlajú malé ale mrazivé slzičky. Neplakal už strašne dlhú dobu. Obrnil sa proti tomu už pred dávnou dobou, keď to všetko začalo. Tam nemohol plakať.
A teplo tohoto domu to všetko opäť smustila. Akoby za tie mesiace v chlade a nepohode jeho city zamrzli a teplo postele a horúceho čaju, ktorý bol pred neho postavený ich zase roztopili.
,,Prepáč, povedal som niečo? Ak áno..."
A Malfoy naňho uprel tak neveriacky pohľad, že sa musel zaseknúť v polovici vety. Blondiak popotiahol nosom a otrel si tých pár sĺz, ktoré mu kĺzali po lícach. ,,Ty... ty si sa mi ospravedlnil?"
Harry vzdychol a oprel sa o svoju stoličku tak prudko, že sa zaknísala. ,,Pamätáš si vôbec čosi zo včerajšieho večera?!"
A keď blondiak pokrútil hlavou znova sa ozval vzdych ,,Aspoň čosi si pamätáš?"
,,Omdlel som..." zašepkal potichu Malfoy. Harry prikývol ,,Omdlel si v muklovskom obchode. Zaznie to možno pateticky, ale mne v náručí. A potom som ťa priniesol sem.
Ošetrli som ťa. Každý dotyk si však odmietal, hádzal si sa na posteli. Bol si ako v amoku.
Celú noc si kričal zo sna, mal si nočné mory. Netuším, kto ti to urobil, ale bolo to naozaj kruté. Všetky tie zranenia... " a to bolo prvý krat, čo Draco Malfoy uvidel v očiach Harryho Pottera naozajstný súcit a nesúhlas s tým, že sa mu ubližuje.
Malfoy znova klesol do perín a podnos na jeho kolenách sa nebezpečne rozhúpal. Harry ho zachytil rukou ,,Čo sa stalo predtým, ako si tam prišiel?"
Malfoy privrel bolestne oči. Spomienky sa vracali ako bumerang a z teplého a štastného prebudenia ostala iba ilúzia. Chlad sa pomaly šíril celým jeho telom, ako sa vracal v spomienkach na to miesto ,,Bol tam on a... celé tie mesiace..." znova začal hapkať a jeho doteraz rozvážna a chladná tvár sa razom zmenila. Slzy vyhŕkli do očí tak rýchlo, ako sa stratili, na jeho čele vystúpil chladný pot. ,,On! Celé mesiace! A chlad! Horúce železá a... putá." začal sa hádzať, ako zmyslov zbavený. Harry rýchlo prútikom odstránil podnos z jeho kolien a chytil jeho ruky do svojich. Draco sa mu chcel vytrhnúť, no jeho stisk bol pevný. ,,Kľúd, Malfoy! Nemusíš o tom rozprávať!"
No muž na jeho posteli sa neukludnil. Stále sa metal a do jeho očí vystúpila čistá hrôza. Harry pritlačil Malfoya silno k posteli a držal ho za ruky, ktoré vyvrátil nad hlavu. ,,Pssst..."
Trvalo hodnú chvíľu, než sa Malfoy prestal metať a uprel teraz naňho prestrašené belasé oči. Keď si uvedomil, že ho zviera Potter a nie nik iný tlkot jeho zbesilého srdca sa ustálil.
Teraz cítil iba hambu. Hambu za tento výstup. Harry však vyzeral, že ho to vôbec nevyoklajilo. Ostal sedieť na jeho posteli a stále ho preistotu držal za ruky. Študoval ho previnilím pohľadom ,,Už to nespomeniem," sľúbil.
Malfoy si vymanil ruky z jeho zovretia a o trel si slzy ,,Čo je za deň?"
,,Štedrý deň..." zašepkal Harry a uprel pohľad von, kde stále vytrvalo snežilo. Spomenul si, aký bol Malfoy včera premrznutý, keď ho sem niesol. Koľko bol vonku a koľko sa potuloval tak sám a zranený?
Možno by to v tej chvíli nazval lútosťou, keby to nebol Malfoy.


,,Zvládneš chodiť?" spýtal sa Harry s nekrývanou nevôlov v hlase. Malfoy okamžite precitol z ilúzie tepla a pohody, ktorá ho obklopovala ,,Čiže už mám odísť?" Keby toto nebol dom Potterovcov a práve neležal v jeho manželskej posteli prikrytý povlečením v chrabromilských farbách, pomyslel by si, že sa tu cítil príjemne a nechce sa vrátiť do tej zimy.
,,Malfoy prebdel som nad tebou celú noc, moja žena sa urazila a spala dole na pohovke, pretože ja som nad tebou sedel a krotil tu tvoje výbuchy zlosti a strachu. Čo si myslíš, že svoju prácu nechám iba tak vyfučať do toho ľadového vzduchu, čo vonku káca stromy? Zbláznil si sa?!"
Malfoy naňho uprel už načisto nechápavý pohľad, keď toto naňho vybalil ,,A prečo mám potom chodiť?"
,,Je štedrý večer Malfoy a moja žena navarila ako pre armádu spásy, tak by nebolo najhoršie, keby si skúsil zísť tie posraté schody dole a pomôcť mi s tým hlúpym trojkilovým kaprom skôr, ako Ginny prinesie na stôl ešte medovníky a to ma už kompletne zabije!"
A Malfoyove oči sa rozžiaril tak, ako Harry ešte nikdy nevidel. Draco naozaj nemohol uveriť, že ho Harry Potter pozval k vianočnému stolu. Nehovoriac o tom, že to povedal tónom, ktorý by sa dal klasifikovať ako dočasne milý vzhľadom na situáciu v ktorej sa nachádzali.
,,Chytaj!" Na jeho posteli pristálo čosi, čo sa podobalo na Potterove muklovské oblečenie. Aj on sám bol iba v ryfliach a červenom svetry od Pani Weasleyovej s vyšitou zlatou strelou na hrudi. Po ňom hodil staré ryfle a čosi, čo sa podobalo na čierny rolák. Keď sa Malfoy nemal k činu Harry sa usmial: ,,Ale čo, vaša slizolinská výsosť, nieje pochuti takého oblečenie? Nemám objednať dačo od Gucciho?"
,,Gu-čo?" vyprskol Malfoy a otočil sa naňho tak prudko, až sa mu zatočila hlava. Predsalen nebol ešte stále v poriadku.
Načiahol sa za oblečením a začla sa súkať do Harryho ryfiel. Boli mu veľké a tak po ňom Harry ešte hodil opasok. Aj sveter mu bol veľký, no to prešiel bez poznámky
,,Môžeš?"
Malfoy prikývol a vstal z postele. Na chvíľu sa mu hlava zatočila, no aj napriek tomu spravil krok. A v tom sa jeho nohy podlomili. Boli tak slabé a zkrehnuté, že sa rútil k zemi.
V poslednej chvíli ho však zachytili pevné ruky a pritiahli k sebe. Stretol sa s prísnym pohľadom, ktorý dosť kontrastoval s pevným objatím. ,,Stalo sa ti niečo?"
,,Bože môj, som v poriadku!" vytrhol sa mu prudko a znova sa zakymácal. Chcel sa zachytiť dverý, no Potter bol rýchlejší a chytil ho znova pevne do náručia.

Vianočná večera bola ako rozprávka, kedže Draco naozaj dlho nejedol. Jediným problémom bol Potter a Weasleyová. Chovali sa k sebe tak nádherne a vôbec sa nesnažili skrývať priazeň a lásku, ktorá medzi nimi bola. Ako dve hrdličky si stále hrkútali, občas sa k sebe naklonili na letmý bozk, alebo pohladenie. Draco vždy zdvorilo odvrátil pohľad a do očí mu vyhŕkli slzy. Bolo to tak nežné a popritom mu to zakaždým pripomenulo tie hrozné veci, ktoré zažil.
Radšej by teraz mrzol vonku, než sedel tu a sledoval ho, ako sa peramy nežne dotýka líca malej Weasleyovej a láska ju svojími prstami. Bolo to tak bolestivé, vzhľadom na jeho minulé city.
Ale tie boli teraz pochované hlboko v jeho vnútri. Bolo mu príliš ublížené na to, aby si dokázal spomenúť, ako sa miluje.
Jeho nevinnosť bola zlomená, polámaná a jeho srdce, kde predtým sídlilo trochu lásky ostalo prázdny.
Pochopenie pre lásku tých dvoch sa tiež vytratilo. A tak sa potichúčky ospravedlnil a z ťažkosťou sa presunul na sedačku v obývačke, pričom sa nemo díval do krbu a snažil sa nevnímať ich veselý smiech a radosť Vianočnej večere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mimuss mimuss | 25. prosince 2008 v 19:31 | Reagovat

waaw... kedy bude pokracovanie??? o:-)

2 Sela Sela | E-mail | Web | 25. prosince 2008 v 21:14 | Reagovat

Super! Za brzské pokráčo se přimlouvám...

3 Andromeda Andromeda | Web | 26. prosince 2008 v 14:01 | Reagovat

Užasná kapitola :) už aby bolo pokračovanie! :)

4 CajushHP-...Twoje SB-nko CajushHP-...Twoje SB-nko | Web | 26. prosince 2008 v 23:59 | Reagovat

Ze od Gucciho.To nemaloi chybu..Vasa slizolinska vysost...

hehe

to sami naozaj lubilo.uz sa tesim na pokracovanie:D

5 Qtinka Cullen Qtinka Cullen | Web | 29. prosince 2008 v 14:51 | Reagovat

Gu-čo? :D aa armáda spásy.. to je super :D ojojoj :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama