Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



9.kapitola tvojho života- Po tenkom ľade

14. prosince 2008 v 9:07 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Zápisník jedného hriechu
Hlavička ma bolí, pred očami tancuje tá včerajšia becherovka a vodka, žalúdok mám ako na vode ale predsalen vám sem hádžem kapitolu.
A aby ste vedeli včera ma spolžiaci tak nasrali, že ak tu nebude aspoň 10 komentárov tak na tento blog nič nepribudne (Ja si vôbec nevybíjam zlosť na vás :D)




9.kapitola tvojho života- Po tenkom ľade

,,Harry toto si prehnal!"zamával mu Severus pred nosom exkluzívnym vydaním Denného veštca, kde na prednej stránke figuroval on bozkávajúci Hermionu Grangerovú.
,,Myslel som, že ti to nevadí..." Vykoktal chlapec úplne zničený nadchádzajúcimi udalosťami. Najprv sa psichycky zrútil Ron. Toho dávala dokopy Hermiona a snažila sa mu vysvetliť, že to bol iba žart pred Skeeterovou. Teraz sa hneval aj Severus.
,,Nevadí?! Harry tebe by nevadilo, keby som sa na titulnej strane niakeho časopisu verejne olizoval s niekym? Hocikým?!"
Harry sklopil oči k zemy. Predstavil si tú situáciu. Asi by bol zúrivý žiarlivosťou ,,Ale.. vtedy si povedal, že to nič neznamená!"
,,Neznamená! To prvé neznamenalo, ale toto..."
Harry znova sklopil oči a zahryzol si do pery ,,To... mala to byť sranda!"
,,Nieje to vtipné!" prehlásil Severus tak tvrdo, že sa Harry cítil, akoby ho udreli palicou. Zaťal ruky v päsť ,,Nemal ti potom povedať, že ti to nevadí! Chcel som sa iba Skeeterovej zbaviť, aby sme boli v bezpečí!"
,,Tak si mal vymyslieť iný spôsib a nie olizovanie sa s najlepšou kamarádkou na prednej stránke načítanejšieho denníka!" Rozkričal sa naňho Severus. Harry vzdorovito zdvihol oči zo zeme a zadíval sa naňho. Bol naozaj naštvaný. Harry nikdy nepočul Severusa vysloviť frázu "olizovať sa."
,,TAK PREPÁČ, ŽE SOM SA SNAŽIL!" Zvreskol zlostne. Bola nedela a on dnes mohol byť dávno vonku s Ronom, alebo s kým. Miesto toho sa tu hádal so Snapom!
,,SNAŽIL? Tak sa radšej nesnaž, lebo ako vidíš nedopadá to podľa tvojich predstáv!"
,,Buď už ticho!" zahriakol ho Harry zlostne a až vzápetí si uvedomil, čo vlastne povedal. Zadíval sa na Severusa skúmavo, akoby mohol odhadnúť, čo si myslí. Ten mal však na tváry znova nepreniknuteľnú masku a iba jeho oči sršali zlobou ,,Nebudem ticho! Ty robíš hlúposti a mal by si ich napraviť!"
,,Nestal by sa to, keby si nedržal ten náš hlúpy vzťah v tajnosti! Načo je vlastne táto maškaráda?!" zvreskol Harry naňho už úplne vytočene. Severus naňho sklamane pozrel ,,Tak hlúpy vzťah? A v tajnosti ho držím iba kôli tebe! Keby si si to niekedy rozmyslel a došlo ti, že ma vlastne nechceš! A kôli tomu škandálu, ktorý by to vyvolalo!"
,,JA SOM TO NECHCEL DRŽAŤ V TAJNOSTI, AK SI NESPOMÍNAŠ!" pripomenul mu Harry zvýšeným hlasom ,,TO TY! Ty si povedal, že to tak bude najlepšie! A aby si vedel, nenávidím ťa za to!"
,,FAJN!" prehlásil Severus arogantne.
,,FAJN!!!" zvreskol Harry a vytočene sa pobral k dverám.
,,A aby si vedel, zajtra ti naparím tak ťažkú domácu, že uvidíš!" skrýkol za ním Severus.
,,Správaš sa ako malé dieťa!" Odkričal mu Harry späť a nezabudol dodať to známe: ,,Nenávidím ťa!"
,,VYPADNI!" zavelil Severus, ale Harry bo lrýchlejší a stotinu sekundy pred ním už hlasno treskol za sebou dverami.
Severus sa zrútil neštastne do kresla v knižnici a pritiahol si kolená k brade. Toto bolelo...
Harry sa prudko oprel o chladnú stenu jednej chodby na prvom psochodí a prudko vydýchol. Srdce v hrudi ho nepríjemne pychalo. To čo mu povedal, bolo kruté. Bolelo to a mrzelo...
Harry mal pocit, že mu srdce pukne. Nedokázal dýchať. Toto prehnal. Vedel to a strašne to bolelo.

Harry pôvodne rozmýšlal, že sa z hodiny elirírov uleje. Hermiona ho však svojími nepríjemními presvedčovacími (čítaj vydieracími) schopnosťami donútila tam ísť. Hneď ako vstúpil do žalárov sa cítil nesvoj a snažil sa byť ticho ako pena.
Do triedy chvíľu po zvonení vošiel Severus a Harrymu sa na chvíľu zatajil dych.Čakal hocičo- urážku, štipľavú poznámku, ľútostivý pohľad. Severus ho však vytrvalo ignoroval.
Upieral naňho previnilí pohľad a sledoval, ako pokojne píše na tabulu zadanie elixíru. Nepovedal však triede ani slovo a posadil sa za katedru predstierajúc, že opravuje niake žiacke práce. Harry tento pohyb jeho ruky veľmi dobre poznal. Severus si zasa kreslil.
Harry na malú chvíľu zdvihol oči a zistil, že na tabuli je postup prvej fázy Všehodžúsu. Pozrel na Rona, ktorý už pripravoval všetky potrebné ingrediencie a nechal ho tak. Vytiahol zápisník a začal zapisovať udalosti z minulého dňa a popritom kútikom oka sledoval Severusa. Ani sval na jeho tváry sa nepohol. Severus stále čosi skicoval na papeir a triede nevenoval pozornosť. A to ani vtedy, keď sa triedou začalo rozliehať tajuplné šepkanie: ,,Čo je tomu Snapovy, je niaky divný?!"
,,Možno ho Dumbledore konečne upozornil, že by mal byť k žiakom milší!"
,,Vyzerá, akoby mu niekto umrel!"
,,Čo je Snapovy?"
,,Niekto mu umrel!"
,,Možno sa s ním rozišla frajerka!"
,,Alebo umrela!"
Harry vy sa za normálnych okolností dobre bavil. Ľútosť a strach zo slov, ktoré včera vysvlovil ho však príliš ťažili.Zdvihol znova hlavu ku katedre a v tom momente sa stretol s čiernymi očami. Skôr, ako stačil sklopiť oči Severus odvrátil zrak a zadíval sa na zvyšok triedy. ,,Snaď už to máte, keď sa tu rozprúdil tak živý rozhovor o úmrtiach v mojej rodine?"
Všetci sa okamžite vrátili k práci, iba Harry ho vytrvalo ignoroval. Stále čmáral do zápisníka.
,,Pre vás pán Potter zadanie neplatí?" spýtal sa Severus svojím obvyklím tvrdým hlasom a Harrymu sa ulavilo, že ho už neignoruje.
,,Nie,"zamrmlal Harry sklesnuto skôr sám pre seba. Severus však nadvihol prekvapene obočie ,,Prosím? Myslím, že som zle počul."
,,To je jedno..." mrmlal ďalej Harry a chcel si schovať zápisník do tašky.
,,Dajte mi to!" prikázal mu Severus. Harry chvíľu váhal a potom mu zápisník položil do nastavenej ruky a odvrátil pohľad. Bol si vedomý posledných slov, ktoré napísal k včerajšiemu dňu.
,,Odoberám chrabromilu 40 bodov, za nepracovanie na hodine!"
V triede to zašumelo a Severus sa odvrátil. Prešiel k učiteľskému stolu a zviezol sa späť na stoličku. Odsunul svoje krezby na bok a položil na ne zápisník, no neotvoril ho. Harrymu sa čiastočne uľavilo, ale niečo ho stále v nútri škrelo. Severus naozaj ignoroval jeho ľútostivé pohľady a dokonca ani nechcel vedieť, čo si Harry myslí a preto neotvoril ten zápsník.
Harry naštvane zaťal päste ,,Nemáte právo-"
,,Ja sám najlepšie rozhodnem, na čom mám právo!" prerušil ho Snape prísne. Harry treskol päsťou do stola, až sa kotlík na ňom rozknísal. ,,Máte právo súdiť?"
,,Mám právo odoberať body!"
,,Ale právo súdiť nemáte, že?"
Severus vyzeral otrasene a jeho oči sa nebezpečne zúžilo ,,Kam tým mierite, pán Potter? Právo súdiť študentov a posudzovať ich tresty mám stále, aj keď ten študent je akási pseudo-hviezda o ktorej sa píše na KAŽDEJ titulnej strane!"
,,A nebude to iba tým, že iba žiarlite?!"zkrýkol Harry na celú triedu. ,,Pretože dobre viete, že kĺžete na tenkom lade a hocikedy sa môže pod vašími nohami podlomiť?! Pretože tomu ľadu málo dôverujete?! Pretože ste nepochopili, že ten ľad nieje až tka krehký, aby praskol, aby sa dal zlomiť takou maličkosťou?!"
Severus zmĺkol a díval sa na Harryho šokovaným pohľadom. Vlastne celá trieda naňho upierala oči v nemom prekvapení.
Harry si pobalil svoje veci a otočil sa na odchod. Zastavil ho však prudký hlas, ktorý prerezal napätie v miestnosti ako britva ,,Kam sa zberáte, pán Potter?"
,,Odchádzam..."zašepkal cez plece a pozrel na Hermionu, ktorá sa naňho šokovane dívala a krútila hlavou, aby už viac nehovoril a neurobil tak ešte väčší prúser.
,,Do môjho kabinetu! Ihneď!" zavelil Snape rázne a Harry sa k nemu prudko otočil ,,NIE!"
,,Padaj do toho kabinetu!" zvreskol Severus a ukázal na dvere. Harry zaťal ruky v päsť a vpochodoval k dverám kabinetu, kde čakal, kým mu Snape otvori aj keď heslo poznal.
Severus oznámil, že žiaci majú pokračovať v príprave elixírov a prudko za sebou treskol dverami. Harry naňho naštvane pozrel v šere miestnosti a založil ruky v bok
,,Čo si myslíš, že robíš? Čo mala znamenať tá scéna na hodine!"
Ale Harry akoby ho nepočúval, iba zvraštil ešte viac obočie a prehovoril syčivým vytočeným hlasom: ,,Mieniš ma teraz akože ignorovať?!"
,,Áno, ak sa budeš správať ako úplný hlupák! Všteko si mohol prezradiť!"
,,NO A ČO?!" zvreskol Harry naštvane, dobre si vedomí toho, že z kabinetu do učebne to určite počujú
,,NO A ČO?! NO A ČO?! CHRÁNIM ŤA A TY POVIEŠ: NO A ČO?!"
,,NO A ČO?! MŇA TO UŽ NEBAVÍ!" zvreskol Harry a pustil svoju školskú tašku z rachotom na zem. Začal sa po kabinete prechádzať nervôzne ako lev v klietke ,,Ty to asi nechápeš ale ja... Nikdy som nepovedal, že nezvládnem ten škandál, ktorý to vyvolá. To iba ty si chcel byť ticho ako myš a stále sa skrývať! Ja som nikdy nechcel, aby sme sa skrývali. Ja som nikdy nechcel, aby sa toto stalo. Nikdy som nechcel vysloviť to, čo som včera povedal. Nikdy som nechcel..." V očiach ho začali štípať slané slzy a on sa ich zbesilím mrkaním snažil zachnať. Zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa zopakovať svoju poslednú vetu ,,Nikdy som nechcel povedať, že... že- že ťa nenávidím, lebo by som hnusne klamal!"
Nedokázal to zadržať a slzy si prerazili cestičku po jeho lícach.
Severus k nemu pomaly pristúpil a zadíval sa mu do očí ,,Ja to tak akosi tuším... Ale ako si povedal: Bojím sa, že na teba ktosi iný vztiahne ruku."
,,Povedal som ti, že to nikomu inému nedovolím!" upozornil ho Harry pošepky, kedže Severus bol tak blízko a jemu sa zatajil dych.
,,Ale... občas sa naozaj bojím-"
,,Pochop, že sa nemáš čoho!" Harry stále šepkal a natiahol ruku, aby sa dotkol Severusových vlasov. Zovrel ich medzi prstami a jedne prameň si natočil na prst ,,Chcem aby si vedel, že patrím iba teba a tiež by som si prial, aby si ty patril iba mne."
,,Ja... dávno ti patrím, ak si si to nevšimol. Už v ten prvý večer minulí rok. Už..."
Harry ho umlčal prstom na perách a obkrúžil ich líniu ,,Nebudeme sa už hádať, dobre?"
,,Nebudeme sa už hádať," potvrdil Severus.
,,Mal by si sa vrátiť na hodinu,"zašepkal zrazu Harry a chcel sa odtiahnuť. Severus ho však chytil za krkom a spojil ich pery. Harry obkrútil ruky okolo jeho krku a pritiahol sa bliźšie k nemu. Zacítil, ako ho Severus zovrel pevne okolo pása. V tom geste bolo toľko bezmoci a lásky. Akoby ho ten muź už nikdy nechcel pustiť a nechať odísť. Akoby ho naozaj... snaď miloval.
,,Harry..." Severus sa odtiahol iba natoľko, aby mu mohol porieť do očí a stále ho pevne držal celým telom pritisnutého k sebe. ,,Teraz mi povedz, čo vlastne chceš!"
,,Teba..." zašepkal Harry a letmo sa dotkol jeho pier ,,Povedal som ti, čo všetko chcem. Teba kedykoľvek budem môcť. Kedykoľvek sa na teba pozriem, chcem aby som mohol vykúzliť úsmev. Kedykoľvek uvidím v tvojej spoločnosti niekoho podozrivého chcem začať oprávnene žiarliť a nie správať sa, že sa nič nestalo až do doby, než mi dvaja ostaneme spolu sami!"
,,Takže..."
,,Nechaj to namňa,"zašepkal mu Harry a položil dlaň na jeho líce. Mal ho ešte horúce, z tej prudke hádky aj od vášnivých bozkov.
Severus mu venoval ešte jeden rýchli bozk. Harry sa po chvíľke odtiahol a uhladil mu vlasy ,,Asi by si tam naozaj mal ísť, lebo Neville určite znova roztavý kotlík!"
,,Pôjdem, ak sa vrátiš somnou!"
Harry prikývol a začal zbierať svoje veci, ktoré sa z tašky rokotúľali všade naokolo.
Obaja potichu vošli do triedy a rozruch v nej ustal. Všetci upierali zrak na nich. Harry však iba kajúcne prešiel do svojej lavice vedľa Rona, ktorý mal svoj elixír už hotový a spokojne sa usmieval. Zato Hermiona vyzerala, akoby sa túto hodinu nadrela dvojnásobne.
Obaja by ho normálne uź zavalili množstvom otázok, ale dnes naňho iba upeirali zvedavé pohľady a pred Snapom nepovedali jediné slovo.
Severus zobral zo stola červený zápisník a aj akýsi kúsok pergamenu, na ktorý si predtým čarbal. Bložil ho do zápsníku a ten váhavo pretočil v rukách. Celá trieda ho zaujato pozorovala a žiakov ani nenapadlo, aby dokončili svoje elixíry.

http://th05.deviantart.com/fs4/300W/i/2004/191/b/b/Harry.jpg

Severus nakoniec vykročil uličkou pomedzi lavicami a zastavil sa, až pri tej Harryho. Bez slova mu posal zápsník ,,A teraz už choď! " zašepkal mu potichúčky a vzápetí sa otočil na triedu ,,Vy ostatný odovzdať vzorky!"
Harry veselo vyskočil zo svojho miesta, zbalil si svoje veci a trielil k dverám. Celá trieda sa za ním šokovane pozerala.



 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fanny Fanny | Web | 14. prosince 2008 v 10:42 | Reagovat

AA toto bola úžasná kapitolka! :):) naviac sa mi páčila časť kde sa zmierovali, ako inak :D Nenormálne sa teším, na to, čo bude v tom zápisníku! strašne moc som zvedavá :D prosíím ľudia, píšte komentáre, lebo ma švihne ak tu nebude dalšia kapitolka!

2 mimuss mimuss | 14. prosince 2008 v 12:23 | Reagovat

pokracovanie!!! :)

3 Rokfort Rokfort | Web | 14. prosince 2008 v 15:23 | Reagovat

Dobrý deň,

s potešením Vám oznamujeme , že ste boli prijatá na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.Všetky podstatné informácie nájdete na webe.

Riaditelka

4 CajushHP-...Twoje SB-nko CajushHP-...Twoje SB-nko | Web | 14. prosince 2008 v 18:41 | Reagovat

Uzasna kapitola.Omg...jak kludne odtial vysli.A ked na seba kricali,nebolo ich pocut??Mno som zvedawa,co bude dalej a sa cudujem ze Ron a Hermi nemali otazky.Omg...thak rychlo dalsiu kaúpcu:D

5 Saskya Saskya | Web | 14. prosince 2008 v 20:21 | Reagovat

Wow... skveléé.. tá hodina... taq takéto veci by mali ísť na titulku (tá ich super výmena názorov na elixíroch :D) , nie HG/HP kiss :(( ... :D ...

Tie elixíry som čítala skoro bez dychu... :D ááách, newiem sa dočkať ďalšej kapitoly :)))

6 Mimuš Mimuš | E-mail | 15. prosince 2008 v 20:35 | Reagovat

To bolo nadherne. Ked sa zacala ta hadka zlakla som sa ze dojde k tomu najhorsiemu ale to by si nedovolia,ze. Len sa chcem opytat kolko ma Harry rokov? Lebo ak ma 17, sprava sa trosku detinsky, ale to sa mi mozno len zda. Ale ked som zbadala pychalo s -y- tak ma pri monitore skoro vystrelo a potom som dostala nehorazny zachvat smiechu. Takze si mi perfektne zdvihla naladu. Dakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama