Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Zrada

17. listopadu 2008 v 18:29 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky


Tak som si zasa vybíjala zlosť... Ono to potom takto dopadá...
Je to úplne mimo napísané. Ignoruje HP6, 7. Tak troch usmrť, trochu násilia a smútku.
Tak trochu Remus Lupin...







Ak ste nezažili smrť niekoho blízkeho -veľmi blízkeho- tak si neviete predstaviť, ako bolí jeden jediný nádych.
Ak ste nikdy nepocítili na rukách cudziu krv a nepamätali ste si, čo sa vlastne cez tú osudnú noc stalo, tak netušíte, ako vás môže ničiť jedna jediná spomienka.
Ak ste nikdy nemilovali, tak nemôžete pochopiť šialenstvo toho, kto miloval a bol zradený.
Ak ste nepochopili smútok skrytý v týchto slovách o jednom zúfalom čine vlkolaka, tak ani neskúšajte čítať ďalej.

Remus Lupin bol obyčajným chlapcom, než ho zhypnotizoval pár modrých očí patriacich jedinému človeku. Zvláštne, ako môžu byť Blackovské oči studené a hrejivé zároveň.
Mal čierne vlasy a uź na prvý pohľad aristokratické rysi, aj keď bol ešte dieťaťom. A Remus si vtedy nie prvý a ani posledný krát pomyslel, že niečo zasa nemôže mať.
Mal iba jeden jeho plachý a krásny detský úsmev.
Nikdy by si nepomyslel, že o sedem rokov bude sedieť s tým chlapcom pri jazere, na chladnej a dažďom presiaknutej zemy a spomínať.
,,Posledný rok, Moony..."
,,Viem" odpovie a pohladí chlapca po havraních vlasoch. Občas nemôže odolať. Občas cíti nutkanie dotknúť sa ho. Znova a znova a znova.
,,Máme poslednú šancu,"šepká on a jeho oči sa nenápadne zdvihnú k Remusovej tváry. Vlkolak sa zarazí: ,,Poslednú šancu na čo?"
,,Splniť si sny," odpovedá jednoducho. Možno je to naivné, ale Removou tvárou preblisne iskierka nádeje. Čosi, čo môže znamenať nový začiatok, ale aj úplný koniec.

Načo to všetko bolo?
Načo?
Strata bolí...
Remus to uź vedel. Strata bolí, keď je to po druhý krát, ešte viac, ako keď stratíte lásku poprvé.
Tentokrát to už bolo nenávratne.
Bol koniec.
Tichá izba pôsobí stratene a deprimujúco. Už aj vzliky zanikli v beznádeji.
Nikdy mu to nepovedal. Nikdy...
A mal by?
Je neskoro.
Remus sám dobre vedel, že je príliš neskoro, ale nemohol si pomôcť. Tvár zaborená do vankúša a on stále stenal: ,,Milujem ťa... Milujem ťa! Sirius... milujem ťa!"
Možno si jeho naivná vlkolačia duša myslela, že ho čosi zachráni, čosi, čo by mu mohlo dať silu žiť ďalej.
Upokojujúca ruka, na jeho ramene.
,,Remy si v poriadku?"
,,Daj mi pokoj!"

Sú dve veci, ktoré bolia najviac. Strata a zrada.
A aj keď si Sirius nebol vedomí toho, ako ubližuje kamarátovy, pohľad na Severusa Snapa Remusa ešte viac ničil.
Mužova sivá tvár a prepadnuté oći strácajúce sa v kruhoch pod nimi boli ešte horšie, ako bodnutie dýkou do chrbta.
Severus Snape sa trápil. A Remus nevedel prečo.
Nevedel, až fo tho osudného večera.
Neznášal, že práve on si musí vypočuť nechcené vnútorné monológy.
,,Ach Black... NECHAL SI MA TU! Si spokojný? Zbavil si sa ma. Už nikdy ťa nechcem vidieť, ty zradca! Vlastne... ja ťa už nikdy neuvidím... láska moja"
Remus oprel hlavu o zárubňu dvier, za ktorými počúval a potlačil v sebe zúfalé vlčie zavytie, ktoré sa dralo na povrch.
Severus Snape a ... Sirius. Bolelo to. Bolelo to viac, ako čokoľvek predtým, čo si vyslúžil od Siriusa.
Bolelo to viac, ako veta: ,,Remi dobre vieš, že si môj najlepší kamarát!"
Bolelo to viac, ako jeho odchod.
Bolelo to ako zrada.
A tá boli najviac.


Ak ste nikdy nepocítili na rukách cudziu krv a nepamätali ste si, čo sa vlastne cez tú osudnú noc stalo, tak netušíte, ako vás môže ničiť jedna jediná spomienka.

A telo Severusa Snapa ležalo bez pohnutia v kaluži krvy, jeho oči prudko roztvorené a pery skrútené vo výkriku jediného mena, ktoré nikdy nedopovedal.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 CajushHP--Twoje  SB.Nko..Loweee CajushHP--Twoje SB.Nko..Loweee | Web | 17. listopadu 2008 v 18:36 | Reagovat

:d:d mNOoo.nemyslela som si,ze Sirius a Severus....Ale dobre to bolo:D

2 Ajja Pensivell Ajja Pensivell | Web | 17. listopadu 2008 v 19:27 | Reagovat

Lill, já... nevím, co říct.

3 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 17. listopadu 2008 v 19:31 | Reagovat

Cajush:  Ani ja by som si to nikdy nepomyslela. Ale depresia je sviňa :)

Ajja: To to bolo až také zlé? :D

4 Fanny Fanny | Web | 17. listopadu 2008 v 20:28 | Reagovat

Ja zasa bulím! A zasa revem ako malé decko! Lilly, ak sa uplačem k smrti, tak ma máš na svedomí!

To boli tak nádherné slová a tak pravdivé.. a ja zasa revem... švihne ma! Stačili mi tie prvé slová písané kurzívou a rozrevala som sa.. Do kelu! O:) a ten pár, Sirius a Severus... Remus... krásne! Božské! Ja viac nemám k tomu čo dodať.. píšeš tak nádherné... Milujem ťa Lill!! Zboňujem! :D (vidíš, láska opätovaná :D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama