Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



5.kapitola tvojho života- Červená knižnica

26. listopadu 2008 v 22:11 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Zápisník jedného hriechu


Poďakujte (alebo vynadajte?) jednej osobe, vďaka ktorej je tu kapitola.
Viete je niečo iné, keď niekto iba tak z haluze napíše pod iným menom komentár, myslí to zo srandy a ja viem, že je to on ale keď to niekto robí iba preto, aby mal kapitolu a snaží sa, aby so mto nevedela... viete to je také blblé a trošku aj smutné.
Musím sa priznať, že bola naozaj kreatívna. Ale ak ja niečo nemám rada, tak je to klamstvo! A ak si naozaj myslí, že ja som taká hlúpa a nepozriewm si IP adressy tak sa míly. Smola...
Ale musím uznať, že si bola vo vymýšlaní nickov kretívna. Na tom poslednom som sa zasmiala. Ale stačilo... Naozaj ma to už prestalo baviť a tak prinášam kapitolu, ktorú ti venujem.
Takže pre: Noňoo, Leniiik, Sabuckoo a tú pravú nemenovanú! Už to prosimťa pri všetkých svätých nerob.

Limit nedávam, však načo? Aj tak sa ma posnažíte zasa oklamať!
Ale komentáre naozaj potešia...



5.kapitola tvojho života- Červená knižnica


,,To od Severusa nebolo pekné," premietal maldší muž sediaci v záhrade a hrajúci sa so záložkou so zápisníka, ktorý ten starší držal na svojich kolenách otvorený kdesi na začiatku toho všetkého, čo sa tým dvom prihodilo.
,,Priznávam nebolo, ale čo mal chudák robiť, ak sa nechcel prezradiť?" spýtal sa starší.
Mladší zdvihol prekvapene oči ,,A prečo by sa nemal prezradiť? Harry bol plnoletý!"
Pokrčil pleciami v nevedomosti a zastrčil si šedý pramienok, ktorý mu vykĺzol, späť za ucho. Jeho vlasy boli ťažké a mastné ako vždy a oči unavené ,,V tom roku boli iné časy. Ťažšie časy, ako dnes. Musíš pochopiť, že to bolo zložité!"
,,Láska býva zložitá," prikývol a díval sa do tváre staršieho muža ,,Ste.. si mi povedomý. Vlastne... môžem ti tykať, nie?"
,,Samozrejme!" prikývol rýchlo a usmial sa, čím sa jeho tenké pery stiahli ešte do tenšej čiarky ,,Som rád, keď mi tykáš!"
,,Ako sa vlastne voláš?" vyzvedal.
,,Aj k tomu sa dostaneme, môj malý chrabromil, aj k tomu..." zašepkal starší muž sklesnuto a znova sklonil hlavu k zápisníku, čím mu zásev čierno-šedivých dlhých vlasov zakryl bledú tvár.
-----------

,,Harry, povieš nám od koho máš ten privesok?" otravovala stále Hermiona a štuchla do polomŕtveho Harryho prstom. Dnešný deň -síce bol iba prvý- bol náročný a Harry bol vďačný, že nemal žiadne domáce úlohy na zajtra. Hral sa s červeným zápisníkom v koženej väzbe a premietal, čo by tam tak mohol písať. Dostal ho na narodeniny od Dumbledora. Bol to milý darček, ale Harry naozaj netušil, načo ho použije. Možno ako prípravu na skúšky. Ale to by bolo zápisníka škoda.
Chvíľu ešte otáčal v prstoch jeho prázdne a drsné strany vyrobené zo špecialneho pergamenu a potom ho zatvoril a položil na stolík v klubovni.
,,A toto je zas čo?" zval mu Ron zápisník a otvoril ho. Nebolo v ňom nič. Prázdne stránky ,,Zasa niaky Ridllov denník, alebo čo?"
,,Je to červené, Ron, to nebude źiadny Ridllov denník. Možno si s tým Harry dopisuje s frajerkov!" rýpala Hermiona. Harry sa naštvane zamračil a prepálil ich pohľadom. Nezabralo (asi bude musieť poprosiť Severusa , aby ho tie jeho pohľady naučil: ,,Ale čo Harry, založil si si svoju červenú knižnicu? Koľko milostných vyznaní skrýva tento zápisník?" dobiedzala Hermiona ďalej a usmievala sa.
,,Žiadne! Dostal som ho od Dumbledora na narodeniny. A teraz ak dovolíš, tak mi ho vráť! Ďakujem!" vytrhol Ronovy denník a vytrielil hore do svojej izby. Hodil sa na posteľ.Tak červená knižnica, hej? Usmeival sa v duchu a otvoril zápisník na prvej strane. Hermiona bude mať, čo chcela. Škandál bude zapísaný!
Vytiahol brk a kalamár s atramentom. Namočil hrot brku do stramentu a na prednú stranu napísal: Zápisník jedného hriechu
Prezrel si nápis a prútikom menil farbu na červenú. Tak sa mu to pačilo oveľa viac. Znova namočil brk do čierneho atramentu a začal písať...

Harry písal asi tri hodiny vkuse a nezastavil sa až keď boli všetky udalosti od porazenia Voldemorta, až po tento osudný deň zapísané. Zatvoril zápisník a pozrel na hodinky na jeho pravej ruke. Bolo pol ôsmej! Zmeškal večeru a už mešká aj na "trest" zo Severusom.
Hodil zápisník do školskej tašky spolu z perom a rýchlo vybehol von. Upreli sa naňho prekvapené pohľady jeho dvoch kamarátov, ale on nemal čas vysvetlovať.
Rýchlosťou blesku prebehol celý hrad a zastavil sa až pred dverami pracovne profesora elixírov, aby sa vydýchal. To mu však nebolo dovolené, lebo sa dvere otvorili a stál v nich Severus a mračil sa: ,,Že bolo na čase, Potter! Pohovoríme si snaď aj na tému dochvíľnosť?"
,,Pre-prepáč.... ja..."
,,Nie tu!" zasyčal nepekne Snape a vtiahol ho dovnútra pracovne. Dvere za sebou poriadne zamkol a nechal chlapca sa vydýchať ,,Tak čo sa stalo?"
,,Prepáč, pozabudol som sa" Harry sklopil oči k zemy ,,Už sa to nestane!"
,,Bál som sa, že si si to po dnešnej hodine rozmyslel, inak sa nič nestalo!" Vysvetlil Severus a viedol chlapca ku jednému z kresiel. Ten sa poslušne posadil a zdvihol k nemu hlavu: ,,To nie, ale... bolo to od teba hnusné divadlo."
,,Som dobrý herec,"uškrnul sa Severus veselo a prútikom privolal dva poháre a flašu vína.
,,A namyslený!" dodal Harry zo smiechom a začal sa hrabať v taške. Severus zatiaľ nalial do oboch pohárov trochu vína, pričom jedno podal Harrymu: ,,Červené, suché! Ročník 1974! Daj si!"
Harry pretočil elegantný pohár na stopke v prstoch a na pracovný stôl profesora elixírov položil koženný zápisník. ,,Potrebujem s niečim pomôcť!"
,,Áno?"spýtal sa Severus prekvapene a upil si z vína. Jeho líca sa sfarbili ľahkou červeňou a na jeho bledej priesvitnej pokožke pod bradou provokatívne kĺzala jedna červená kvapka, ktorá vykĺzla z úst. Harry natiahol ruku a s radosťou mu ju zorel, pričom bruškami prstov zavadil o jeho pery ,,Áno. Predtým, než sa s tebou pohádam za to divadlo dneska na elixíroch by som bol rád, keby si mi pomohol ty s týmto..." ukázal na zápisník ležiaci na stole ,,Potrebuejm kúzlo, ktoré dovolí, aby som mohol zápisník otvoriť iba ja."
,,Aha.." Severus sa posadil naproti nemu za stôl a rozmýšlajúc si prstamy klepal po brade. ,,Jedno ma napadá. Môžem?"
Harry posunul zápisník k nemu a Severus zdvihol oči, aby si vyžiadal súhlas ho otvoriť. Harry prikývol a sledoval Severusov prekvapený a zároveň usmievavý výraz, keď si prečítal prvú stranu, na ktorej stálo:

Zápisník jedného hriechu
Autor: Harry Potter
Autentická a pravdivá spoveď o tom, čo spolu môžu prežiť dvaja muži pri ceste životom
Venujem svojej jedinej láske, ktorá -síce o tom nevie- ma vytiahla z temnoty
-Vytajte v Harryho červenej knižnici-

,,Tak toto by sa malo v každom prípade zapečatiť!" prikývol a vzal do svojích úžasných dlhých prstov prútik a poklopal ním po zápisníku prednášajúc niaky dlhú latinkú formulku.
,,Tu máš." Severus mu nakoniec podal zápisník a Harry ho schoval do tašky ,,A teraz k dnešným elixírov... je to asi prvý krát, čo som pridal niake body za elixír chrabromilu!"
Harry sa usmial: Tak predsa to bol jeho elixír!
,,Ale o to tu teraz nejde. Vieš ja som sa chcel.. ehm-ospravedlniť, za to, ako som sa správal ale vieš... je to potrebné. Keby som... sa správal inak ako som sa správal, tak by to bolo poznať a ..."
,,Ja to chápem, Severus" upokojil ho Harry a nervôzne sa kral s lemom jeho habitu ,,Keby si sa správal inak tak by bola veľká bulvárna správa na svete. Je mi to jasne!"
Severus prikývol. ,,Ja len dúfam, že to neovplivný naše... vzťahy v súkromí"
Harry sa pri slove vzťahy pousmial a prvý krát si odpil vína. Zacítil trpkú chuť, ktorá mu pripomenula ich posledný bozk. A on mal zasa takú chuť ho pobozkať!
Severus akoby čítal jeho myšlienky položil pohár z ruky a obišiel stôl. Vzal Harrymu guľatý pohár z ruky, pokladajúc ho vedľa toho svojho, a vytiahol ho na nohy. ,,Poď..."
Ťahal ho cúvajúc do jedných dvier, ktoré za sebou zavrel. Harry sa rozhliadol a zistil, že sa nachádza v malej spálni.
Cítil Severusovu ruku ako skĺzla po jeho páse a hladí ho. Pristúpil k nemu bližšie, stále ho držiac za jednu ruku a dívajúc sa mu pevne do očí ,,Myslíš, že zázraky existujú?"
Severus sa na chvíľu zatváril nechápavo, ale vzápetí sa usmial: ,,Ak by neexistovali nestál by si predomnou!"
,,Pýtam sa preto, lebo... toto celé je jeden malý zázrak!"
Severus prikývol a sklonil sa ten kúsok, aby mohol konečne ochutnať Harryho pery a objať jeho chudé telo.

---------------
,,Och,"ozval sa a natiahol ruku k lonu staršieho muža, kde spočíval zápisník. ,,Môžem sa pozrieť?"
Starší muž prikývol a podal mu zápisník. On vložil záložku na stranu, kde skončili a otvoril zápisník na prvej strane. A naozaj stam stálo:

Zápisník jedného hriechu
Autor: Harry Potter
Autentická a pravdivá spoveď o tom, čo spolu môžu prežiť dvaja muži pri ceste životom
Venujem svojej jedinej láske, ktorá -síce o tom nevie- ma vytiahla z temnoty
-Vytajte v Harryho červenej knižnici-


A pod tým všetkým ešte iným, oveľa úhladnejších písmom malá poznámka písaná indigovomodrým atramentom:

Aj keď možno spomienky zmiznú s našich myslí a naše telá raz zostarnú a postupne sa rozpadnú na prach, spomienka v podobe tajomstiev skrytých v zápisníku budú žiť navždy tak, ako moja láska k Tebe, Harry!
Možno ty raz zabudneš, no ja NEZABÚDAM...
Severus Snape, 3. Septembra 1996, Rokfort

,,Kedy to napísal?" spýtal sa s prstom priam až posvätne položeným na tých slovách. Starší muž zdvihol hlavu ,,Ale to by si si mal pamätať!"
On pokrútil hlavou a začal listovať v zápisníku. Prvé strany boli posypané neuhľadným no známymi písmom, no v tých ďalších sa písmo oboch mužov striedalo. A tam ďalej, priamo v srdci zápisníka, boli aj krezby. Krezby ich dvoch. On zdvihol hlavu a premeral si muža pred sebou ,,Severus?!"
,,Daj mi to, budem čítať ďalej!"
----------------

Harry sa s radosťou nechal bozkávať a vychutnával si dotyk Severusových pier. Obtočil ruky okolo jeho krku a pritiahol si ho bližšie. Dovolil mu prekonať barieru jeho pier a ochutnávať jeho ústa po malých dúškoch v návaloch vášne. Nikdy nič také nezažil. Dokonca nikdy v źivote nezažil ani poriadne objatie človeka, ktorý vás má rád.
Bol mierne vykolajený Severusovou náruživosťou a tak sa prevážil do jeho náručia a nechal sa dotlačiť k posteli s nebesami.
Severus ho najprv oprel o jeden roh postele, ktorý slúžil ako pilier a drčal strieborné nebo nad posteľou a natisol sa naňho. Na chvíľu Harryho nechal vydýchnuť a pokračoval s bozkami na jeho krku, dráždiac to meistečko, kde bola jeho koža najtenśia a presvitala tam žila.
Harry sa však vzoprel, kúsok ho od seba odsotil a stiahol zo sebou na posteľ. Trvalo chvíľku, než Severus ležal na ňom a jeho horúce mužské telo mu bránilo dýchať a triezvo rozmýšlať. Naťahoval sa k nemu k stále viac intenzívnejšiemu bozku a jeho ruky kĺzali po jeho chrbte.
Dotyky, ktoré nechával na jeho koži ostávali žeravé a dokoca ani jeho prsty neboli už studené, ako vtriede, keď ho nežne pohladil po líci a prehrabol vlasy, kým sa od neho odtiahol. Harry netušil koľko sa už bozkávali, no Severus smutne pozrel na hodinky ,,Pol deviatej, večierka..."
,,Neznášam čas..." zaskučal Harry a hlavu znovu prudko položil na vakúše ,,Kto to vymyslel, že o dieviatej v klubovni? Nespravodlivé!"
,,Si prefekt, musíš hliadkovať,"pripomenul mu Severus jemne a znova prstamy letmo prebehol po jeho líci.
,,N-E-Z-N-Á-Š-A-M čas!" vyhláskoval Harry znudene a chcel sa postaviť, no Severus na ňom stále obkročmo ležal a rukami držal jeho boky na mieste ,,Harry..."
Zdalo sa, že chce niečo povedať, no vzápetí ho pustil a zliezol z postele. Harry vstal a upravil si svoje -aj tak- rozcuchané vlasy ,,Uvidíme sa zjatra večer?"
,,Budem ťa čakať v tomto istom čase. Nepríď neskoro..." Severus sa k nemu sklonil a ukradol z jeho pier rýchli bozk. Chlapec naňho smutne pozrel a namieril si to späť do kabinetu. ,,A nezabudni si tašku a ten zápisník!" Zakričal za ním Severus. Harry si zobral svoje veci, posledný krát si uhladil mierne pokrčený habit a vyšiel von. Po ceste vytiahol z tašky zápisník. Díval sa na prednú stranu, kde Severus indigovomodrým atramentom dopísal:

Aj keď možno spomienky zmiznú s našich myslí a naše telá raz zostarnú a postupne sa rozpadnú na prach, spomienka v podobe tajomstiev skrytých v zápisníku budú žiť navždy tak, ako moja láska k Tebe, Harry!
Možno ty raz zabudneš, no ja NEZABÚDAM...
Severus Snape, 3. Septembra 1996, Rokfort

Usmial sa a zavrel zápisník s týmto netypickým vyznaním lásky.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sela Sela | E-mail | Web | 26. listopadu 2008 v 23:04 | Reagovat

Co dodat? Jsi prostě tak dobrá,že přivádíš lidi na cestu zločinu!:-)

Ach jaká škoda,že chlapci na sebe nemají víc času!

2 Mimuš Mimuš | E-mail | 27. listopadu 2008 v 16:40 | Reagovat

Nádherna!!!!! Prečo tak nádherne píšeš? Ja viem ze to hovorim asi ku kazdej poviedke ale toto je asi moja najoblubenejsia poviedka od teba s parom SS/HP. To naj je to ze je nezna krasna a tak sladko vtierva, ze sa dokaze dostat pod kozu. Len sa chcem opytat, mozno ze si to uz dakde pisala ale ja som to nepostrehla, brala si ispiraciu z nejakeho filmu, lebo jeden mi strasne pripomina.

3 Tá pravá nemenovaná Tá pravá nemenovaná | 27. listopadu 2008 v 19:30 | Reagovat

Takže, idem na to poporiadku:

1. Ospravedlňujem sa za to, veď vieš, ale malo to byť myslené z tej vtipnej stránky, to bol môj zámer, no zrejme nevyšiel tak ako som očakávala. Som si úplne istá, že ty nie si hlúpa a je mi jasné, že si dokážeš skontrolovať IP adresy. Vedela som to aj keď som písala tie komentáre a neklamala som! Vedela som že na to prídeš!

2. Čo sa týka kapitolky, opäť užasnuto civím na obrazovku a bez jediného slovka a jedným dychom som prečítala celú kapču (teda ak sa za tie slová nerátajú citoslovcia ako: ach, och, vrr a podobne xD). Myslím, že slová, ktoré napísal Severus do zápisníka pôjdu na prednú stránku toho môjho :) niekedy to všetko odfotím a hodím na blog. Som naozaj prekvapená, hoci som už vedela dávno že máš obrovskú fantáziu, aký úžasný je tento príbeh. Prelínanie dejov, krásne popísané scény, nápady o ktorých neviem, že by sa už niekde objavili. Jednoducho nádhera. A to naozaj nepreháňam...

3. Napájam sa k slovám Mimuš.. čo sa týka obľúbenosti, táto poviedka u mňa určite vyhráva spomedzi autoriek slovenských. Samá chvála, samá chvála :)

4. UŽ VIAC NEUROBIM, ČO SOM SPRAVILA! Naozaj....

:):)

4 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 27. listopadu 2008 v 20:18 | Reagovat

Mimuš: Áno zo zápisníku jednej lásky :) :D Je to už iba z názvu poznať :D

[3]Zlato moje: Beriem ako ospravedlnenie :) Ale nemala som dobrý deň :) Ale men stačí jeden takýto peknučký komentár a som happ...tvrdá :D A inak ja som sa naozaj inšpirovala filmom tak s tými nápadmi nepreháňaj. Ale mňa ten filom dojal, no... :D A toto je moje ponímanie v Snarry verzii :D A prosím si fotky!!!! :D :D :D

5 Andromeda Andromeda | Web | 28. listopadu 2008 v 18:29 | Reagovat

Lill, musím ťa pochváliť, táto kapitolovka patrí medzi to najkrajšie, čo som kedy čítala.

Píšeš veľa kapitoloviek, mnoho je už dokončených, ale táto...vyrazila mi dych. Akoby si to nepísala ty...tvoj štýl písania sa mení, všetko je také iné...

...urobila si tak nehorázny pokrok v písaní!

A uvedomila som si to až teraz, tak strašne neskoro! Malé kroky si predsa nikto nevšíma...

Ked som sa dneska pozrela na tvoj blog, pomyslela som si: Och bože, daľší slash...

Tentoraz je jedinečný a krásny. Písaní s ľahkosťou, ktorá je tak vzácna.

Cítim sa pri tebe zahanbujúco maličká.

Hm. To je asi všetko čo som chcela povedať. Kedy dáš pokračovanie?

6 CajushHP..Twoje SB-nkoo CajushHP..Twoje SB-nkoo | Web | 28. listopadu 2008 v 19:57 | Reagovat

A ja ze bude aj nieco viac ako bozky.Mno ale bolo to fakt dobre:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama