Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



3.kapitola tvojho života- Návraty

22. listopadu 2008 v 0:27 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Zápisník jedného hriechu

Lille dneska večer preplo. Lilla zobrala nožničky a šmyk-šmyk a Lilla....
MÁ OFINU!!! :D
No fakt... ako keď mne a Lucke jebe, tka to tak dopadá. Nožničky mám ešte v ruke, vlasy mokré a na hlave nátačky. Čo viac si priať? Lebo zajtra sa ide žúrovať!
Ale predtým -kedže ste veľmi pekné a milé detičky a komentujete- vám vkladám ďalšiu kapitolu :)


3.kapitola tvojho života- Návraty

Harry si vydýchol, keď sa konečne posadil v jednom kupé spoločne s Ronom a Hermionou. Tá cesta sem bola úmorná, nehovoriac o poslednom mesiaci u Dursleyovcov. Zatiaľčo prvý mesiac ho naźive držala myšlienka na Severusa, tak ten druhý nepomáhalo nič. Jedinou zábavou bolo oháňanie sa prútikom a Dudleyho vydesený ksicht, pri použití obyčajného lumos, keď šiel večer po schodoch do svojej izby.
A tá cesta sem... kto by si pomyslel, že chlapec-ktorý-do-prdele-zasa-prežil bude až taký populárny, keď sa bude vracať na Rokfort? Každý, ale naozaj každý si s ním chcel podať aspoň ruku a zablahoželať mu.
Oprel sa hlavou o operadlo a privrel oči. Hermiona si zatiaľ čítala niaku knihu a Ron zasa niečo žuval vo svojich ústach.
,,Harry, si niaky nesvoj?" oslovila ho po chvíli Hermiona opatrne.
,,Som unavený. Nemôžem sa dočkať, kedy budeme v Rokforte," prehodil smutne a lícom sa oprel o studené okno vlaku.
,,Naozaj si niaky bledý. Tu máš, daj si!" zamumlal Ron s plnými ústami a ponúkol mu nohu jednej z jeho čokoládových žabiek, ktorá sa ešte hýbala a snažila sa skákať.
,,Ehm.. nie ďakujem!" odmietol Harry. Vlak sa pohol a on si konečne vydýchol.
,,Naozaj by ste mali niečo zjesť, pán Potter. Ste bledý" ozval sa nad nimi síty baryton a dvere kupé sa otvorili. Hermiona vytreštila oči na profesora elixírov, Ron sa začal drhnúť fazulkami všetkých chutí a Harrymu sa na chvíľu zatajil dych. Severus ich všetkých spriahol pohľadom a na Harrym ostal visieť o niečo dlhšie ,,Dostal som za úlohu vás troch. Naše "hviezdy čarodejníckeho neba" a samozrejme naše "zázračné dieťa..." vrhol na Harryho pobavený, ale naoko naštvaný a ironický pohľad ,, strážiť po ceste do Rokfortu. Vraj aby vás náhodou faninky neotravovali"
Irónia z toho priam sršala, ale Harry sa predsalen usmieval. Keď mu Severus očami naznačil, aby sa správal normálne nahodil trpiteľský výraz a obrátil sa k oknu.
Severus sa posadil priňho a nenápadne sa posunul tak, aby sa ich kolená dotýkali.
,,Znova opakujem, Potter! Mal-i by ste niečo zjesť!" Ten malý zádrhel nepostrehol snaď nikto iný, okrem Harryho. Ron sa totižto znova venoval (i keď s oveľa väčšou nechuťou) svojim čokoládovým žabkám, bzučalkám, slimákom a inej sladkej hávedi, ktorej bolo plné kupé. (Ale keď ten veľký cvrček s bielej čokolásy pristál Severusovy na vlasoch smiali sa všetci. Len Ron akosi už nemal chuť ho potom jesť). Hermiona sa samozrejme vrátila ku svojej knihe. Sklonila sa nad ňu tak, źe jej vlasy tvorili akúsi prirodzenú stenu pred dotieravými pohľadmi, ale aj Ronovími sladkými potvorami a nevnímala svet.
Iba Harry sa nedokázal na nič sústrediť a iba odždibával s obyčajnej tabličky horkej čokolády, ktorú mu Ron dal.
,,Zjedz to," ozval sa mu sametový hlas pri uchu. Keď sa však obzrel, Severus už dávno sedel vzpriamene na sedadle a uprene sa naňho díval. Harry sa usmial a začal do seba zbesilo hádzať čokoládu. Severus sa upokojujúco prisunul viac k nemu a stále sa ho dotýkal kolenom.
Hermiona si ich nevšímala a cez záves z vlasov nemohla ani nič vidieť a Ron práve vypustil malú čokoládovú mušku a snažil sa ju chytať.
Cesta ubiehala v trápnom tichu skoro hodinu keď sa ozval Ronov výkrik:,,Ty vole, to je bomba!"
Vyskočil na sedadlo a začal mávať vo vzduchu kartičkou z čokoládových žabiek.
,,Nieje to žiadna bomba, pán Weasley, tak si láskavo sadnite. Za prvé netiká to a za druhé určite to nevybuchne! Mojim laickým pohľadom by som povedal, že je to jedna z tých hlúpych kartičiek z čokoládových žabiek," okomentoval to Severus cinicky a Harry sa zatiaľ dusil smiechom. Jemne do Snapa buchol kolenom, aby sa skľudnil.
,,Áno je, ale kto na nej je!" vrieskal ďalej Ron tak, že aj Hermiona sa prebrala a zdvihla hlavu od knihy. Ron strčil kartičku Harrymu pod nos a ten sa zhrozil. To snaď nieje ani možné!
,,Ukáž?" Hermiona sa natiahla za kartičkou a vytrhla ju obom chlapcom z rúk. Dívala sa na fotku Harryho Pottera s prihlúplim úsmevom a prútikom v ruke. V nadpise stálo: Harry Potter - záchranca nášho sveta.
,,Ach pane bože," zastenal Harry, keď sa ku kartićke nahol aj Severus a iba sa uchechtol ,,Tak, vyzerá to, že naša celebrita je uź oficialna celebrita!"
,,Si hnusný!" úrecedil Harry cez zuby tak, aby to počul iba Severus, no Hermiona sa niak zvláštne zatvárila. Vrhla na Harryho varovný pohľad a otočila sa ku kartičke ,,Náhodou podľa mňa je to milé!"
,,Milé? HERMIONA, MILÉ!?" zvreskol Harry zdesene ,,Predstav si, že TEBA budú malé čarodejnícke deti zbierať do albumov a uctievať, i keď niesi taká osobnosť, ako Albus Dumbledore alebo Nicolas Flamel ale si mala iba štastie! Je to nepsravodlivé!"
,,Pán Potter má pre tentokrát -prekvapivo- pravdu. Dva body pre chrabromil," ucedil Snape pobavene a oprel sa späť do kresla. Všetky oči v kupé sa k nemu prekvapene otočili a chvíľu naňho pozerali, či sa nezbláznil. Harry prerušil napäté a neveriacke ticho ako prvý. Začal sa totiź nekontrolovateľne smiať.
,,Tak toto je namňa príliš silná káva," zamumlal Ron, nabral si do vačku ešte niake sladkosti a vypochodoval z kupé. Hermiona sa natiahla po celom dvojsedadle sama a poležiačky sa znova zahĺbila do knihy.
Nikomu nebolo divné, že Severus ich má vlastne strážiť a práve nechal odísť Rona. Iba Harrymu to napadlo a tak sa usmial. Keď ten úsmev zpozorovala Hermiona opätovala ho a zabuchla knihu, aby sa s ním mohla pustiť do rozhovoru: ,,Inak Harry aké si mal prázdniny?"
,,Klasika. Najprv Dursleyovci vytáčali mňa a po narodeninách som ich vytáčal ja a občas aj postrašil niakym Lumos!"
Hermiona sa chychotavo zasmiala: ,,Hej to si mi písal. A čo darčeky na narodeniny a ten môj? Využil si ho?"
Harryho ruka sa automaticky dotkla na meiste, kde Harry pod tričkom skrýval prívesok levíka ,,No niektoré. Napríklad to kúzlo na umývanie mastných hrncov bolo dobré. A tiež som chcel vyskúšať to na kosenie trávy, ale to by bolo moc podozrivé!"
,,Ešteže si to nespravil. A inak ako si ich oslávil? Ja a Ron sme pôvodne chceli prísť ťa navštíviť, ale boli sme zrovna odcestovaný."
Harry pokrčil plecia a jeho pohľad zablúdil k Severusovy, ktorý sa robil, že ich nepočúva a miesto toho vytiahol niaky zápisník a niečo si tam čarbal. ,,Normálne. Dursleyovci ma držali doma a ja som si listoval v tvojej knižke a vyžieral Ronove sladkosti!"
Hermiona si odfrkla nad Ronovým darčekom a mrmlala pritom niečo ako: ,,Ten chlap naozaj nevie, čo darovať k sedemnástke, zatiaľčo Harry sa usmieval a strácal v spomienkach na ten deň.
Severus ho zobral do reštaurácie, na zmrzlinu a na jeho počudovanei dokonca do muklovského kina na niečo, čo sa volalo Čarodejník zo zeme Os a bola to trápna paródia na čarodejnícky svet, na ktorej sa Harry s chuťou zasmial.


Konečne prišli na Rokfort. Harry ďakoval bohu, že vlak už zastavil. V kupé bola trochu nuda, aj keď bol naozaj vďačný za Severusovu prítomnosť.
Severus ich hnal k jednému koču, kde sedel s nimi celú cestu na Rokfort a všetci mlčali. Harry sa s úsmevom díval z okna na obrovské jazero na ktorom sa plavilo milion malých svetielok-lodičiek s lampášikmi na boku- , ktoré pravážali prváčikov. Tam kde sa preňho niečo končilo sa pre iných začalo. Harry si bol vedomí toho, že toto je jeho posledný krát, čo sleduje prepravujúcich sa prvákov.
Pozrel do druhého okna a uvidel jasné a strašidelné oko Testrala, ktorý ich míňal.
,,Konečne doma!" zašepkal skôr sám pre seba a na Severusovej tváry sa rozlial úsmev.

Zaraďovanie prvákov bolo tento rok znova čímsi zvláštne. Hermione sa leskol na hrudi znak hlavnej prefektky, Harrymu zasa znak metlobalového kapitána a druhého prefekta. Odvádzali ich ku kublovni a povedali heslo (Harry si aj po rokoch lámal hlavu nad tým, prečo bolo heslo práve Nová šanca a či snaď niekto niečo tušil).
Všetken ten povik okolo začiatku školského roka sa skončil a klubovňa bola plná žiakov, ktorý sa ponorili do rozhovorov a výtali sa po prázdninách. Tak si ani nikto nevšimol, že chýba Chlapec-ktorý-je-zrazu-aj-na-čokoládových-žabkách. Harry mieril do kabinetu profesora elixírov. Vedel, že tam bude. Dúfal v to a čosi mu hovorilo, že ho čaká.
Zaklopal a po monotónnom ,,Ďalej!" otvoril dvere a rýchlo ich za sebou zavrel. ,,Severus..."
,,Harry!" Na Severusvoej tváry sa mihol úsmev a vstal od stola. ,,Čakal som ťa."
,,Prepáč som prefekt a trvalo to..." vykoktal Harry, kým Severus prekonával tú vzdialenosť medzi nimi, aby ho mohol objať a stisnúť v náručí. ,,To je v poriadku," zasmial sa mu do vlasov. ,,Som iba rád, že ťa po tak dlhej dobe vidím"
,,Aj ja," priznal sa chlapec a šikovným pohybom zápästia s prútikom, ktorý sa naučil v Hermioninej knihe, zamkol dvere. Severus si to všimol a usmial sa. Díval sa chlapcovi do očí a vzal jeho tvár do dlaní.
,,Zvláštne, že práve mi dvaja, Severus,"zašepkal Harry zo zatajeným dychom. Profesor iba prikývol a priblížil sa k nemu viac. Harry privrel oči a vyčkával vytúžený bozk.
Hebké pery jeho profesora sa ho dotkli najprv jemne, skúšajúc nový priestor. Pomaly kĺzal skoro sa ani nedotýkajúc po Harryho spodnej pery a Harry cítil, ako sa Severus pousmial.
Harry stratil trpezlivosť a vnoril psrty do Severusových vlasov, aby si ho mohol pritiahnuť bližšie na krajší a vášnivejší bozk. Ich prvý bozk.
Ochutnávali svoje pery a Harry zistil, že tie inak tenké a chladné pery s bledým nádychom niesu naozaj chladné a už vôbec nie tenké. Boli tak akurát, aby zapadli presne do tých jeho a spojili sa v jednom úžasnom a hrejivom bozku, ktorý svoje medové stužky opletal okolo jeho srdca a vrýval sa mu hlboko do pamäti.
Harry si bol istý, že na ovocnú chuť toho bozku nikdy nezabudne. Chutil ako víno- bol omamný, osviežujúci, opojný a ovocný s trpkým nádychom irónie, že toho muža predtým tak straśne nenávidel. A Harry mal pravdu, lebo ten bozk si dokázal vybaviť aj po rokoch. Vedel si ho vybaviť do posledných podrobností

-----------
Jeho ruka sa zrazu dotkla jeho pier a starší čarodejník stíchol. Pár tmavosvetlých prameňom mu padlo cez oči a on si ich známym pohybom odhodil nabok.
V očiach sa myhla spomienka a vzápetí sa zasa boelstivo vytratila.
Starší čarodejník si opäť iba vzdychol a pridržal prst na odstavci neuhladného písma na stránke ,,Stalo sa niečo?"
,,Chutil ako víno... On mal rád víno nie?"
,,Bolo to jeho nejoblúbenejšie pitie!" potvrdil s úsmevom a natiahol ruku k nemu. Stiahol mu prst, ktorým sa ešte stále dotýkal pier k sebe a pritisol si ho na hruď ,,Poznáš tento zvuk?"
Chvíľu počúval. A naozaj. Čosi sa tam chvelo. Čosi zvláštne a krásne. Melódia. Pomalá, ukľudňujúca a uspávajúca melódia vychádzala kdesi z miest, kde bolo miesto pod košelou vyduté a studené.
Starší čarodejník odtiaľ vytiahol malý medajlón a roztvoril ho. Tá melódia, ktorej vybrácie ste mohli cítiť na dotyk, sa zrazu rozliala celou miestnosťou. Bol si istý, že je to uspávanka.
,,Pokračuj prosím ďalej..."
-----------

Ich pery sa po chvíli s mäkkým zvukom oddelili a Harry prekvapene vydýchol. Čosi takéto nikdy nezažil. Lapal po dychu a popritom sa stále díval do tých onyxových očí, ktoré mu dych iba viac vyrážali.
,,Mal by si ísť, budú ťa hľadať," prerušil to ticho Severus a ukradol z tých pier ešte jeden nádherný bozk plný trpkej príchute z rozlúčenia a vínového opojenia
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sela Sela | E-mail | Web | 22. listopadu 2008 v 3:14 | Reagovat

Nádherné! Je to čím dál tím lepší!!!!!

Dnes mi poprvé v životě došlo,že ty jejich sladkosti jsou vlastně hrozný fujtajbl:-)) Jist něco co se hýbe?!

2 Mimuš Mimuš | E-mail | 22. listopadu 2008 v 9:02 | Reagovat

Juuuj mne uz dochadzaju slova chvali. Ja neviem co povedat a to je u mna zvlastne. Mozno som chora. No asi hej z tej to poviedky. To sa bude lekarke blbo vysvetlovat. Tie sladkosti by sme si mohli vyrovit aj samy.Chytime na luke lucneho konika namocime do cokolady na varenie a mame uzasnu mnamku. XD. Prave sa mi zdvihol zaludok. ;D

3 Sela Sela | E-mail | Web | 22. listopadu 2008 v 9:23 | Reagovat

Mimuš: jako nápad to není špatné,ale jak chceš zařídit aby se koník i po koupely v čokoládě hýbal?

4 Mimuš Mimuš | E-mail | 22. listopadu 2008 v 11:12 | Reagovat

Sela: hmmm dobra pripomienka a  ide sa rozmyslat

5 Fanny Fanny | Web | 22. listopadu 2008 v 11:54 | Reagovat

NO ja mám dosť :D ani nevieš ako som sa nasmiala pri predstave Severusa sediaceho v kine a pozerajúceho Čarodejníka zo zeme Os :D:D ja som dostala záchvat smiechu :D ja si nepomôžem, ale je to fakt zvláštne a ojedinelé :D Severus v kine... mám dosť :D

No čo sa kapitolky týka a hlavne toto ich bozku... bolo to tak krásne :) O:) a ešte keď som pri tom počúvala pesničku z Phantom of the opera - The point of no return.... to kráááása :) len tak dalej a tak rýchlo Lilly!! :D

6 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 22. listopadu 2008 v 12:09 | Reagovat

Fanny: Záchzvaty smiechu pri písaní tejto a budúcej kapitoly ti ani nebudem opisovať :D Bola tu Lucka a bola dobrá nálada tak to tak vyzerá :D Njn ten čarodejník z Os je tam schválne :D

7 Saskya Saskya | Web | 22. listopadu 2008 v 13:32 | Reagovat

Krááása :)

Muhehe xD

8 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 24. listopadu 2008 v 22:13 | Reagovat

uuu skvelleee :D

najmä ta prva cast sa mi pacila :D:D co boli vo vlaku :D:D:D som sa skerila jak debil :D:D

noo ale uzasnee ;))

9 CajushHP..Twoje SB-nkoo CajushHP..Twoje SB-nkoo | Web | 28. listopadu 2008 v 19:37 | Reagovat

Superrr...:D Sa mi to fakt loobilo:D HEH...A najlepsie bolo ako ich dosiel do kupe strazit

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama