Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



2. Pýcha a predsudok

6. listopadu 2008 v 20:03 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Životné rozhodnutia


Takže akosi som sa rozhodla zverejniť ďalšiu kapitolu, nech máte čo čítať. Prosím si komentáre! Ale teraz naozaj!

Inak text kurzívou sú slová pesničky Atentát od Kryštofu

Kapitola je pomerne dlhá (na moje pomery) takže ju nečítajte, ak nemáte moc času :D




2. Pýcha a predsudok
Harry mal hrdlo úplne stiahnuté, keď kráčal chodbou nemocnice svätého Munga smerom k dverám, kde už týždeň ležal v spánku Severus Snape-bývalí nenávidený profesor elixírov. A Harry dnes touto chodbou kráčal úplne dobrovoľne, nikto ho nemusel strkať, nútiť, alebo mu dohovárať. Chcel ho vidieť.
Musel ho vidieť.
Keď mu dnes prišla sova s oznámením, že Snape sa prebral z kómy prepadol ho amok. Akoby sa na chvíľu otvorila brána, ktorá viedla do podsvetia a on sa mohol stretnúť s mŕtvymi. Stále sa nedokázal spamätať, že Snape -jeho jediné spojítko s jeho mamou- stále žije. Teraz, keď všetci priatelia jeho rodičov zomreli prišiel on a ukázal mu, že ešte je nádej čosi sa dozvedieť.
Otvoril dvere do izby, ktorá bola chladne biela a celá studená. A na posteli sedel on, mal na sebe natiahnuté biele nemocničné pyžamo, ktoré tak strašne kontrastovalo s jeho povahou a znova sa mračil ako naposledy, keď ho Harry videl -eštev poriadku- na hodine elixírov.
,,Pán profesor...: Harry prekvapene vydýchol, akoby stále nemohol uveriť, že ten muž naozaj žije. Že je tu a pozerá sa naňho tímy svojímy temními očami.
,,Potter" Snape iba zdvorilo kývol hlavou na pozdrav a vrásky na jeho čele sa akosi zvláštne vyrovnali, keď si ho všimol. Celé jeho telo sa dostalo zo strnulého kŕča v ktorom bolo uveznené, keď Harry otváral dvere a uvideľ ho prvý krát. Kútiky úst sa zachveli, ale nakoniec sa nedzdvihli.
Kde ostalo to familiarne "Harry"? Pomyslel si smutne. Nikdy by nepriznal ale bolo to naozaj... milé, keď mu tak vtedy povedal.
,,Máte niaky konkrétny dôvod, prečo ste sem prišli?" spýtal sa Snape, akoby mu bolo naozaj jedno, že je tu. Harry zaťal ruky v päsť. Ten chlap mu ukázal svoje najcennejšie spomienky! Ten chlap mu pár krát zachránil život! On ho oslobodil z krivého obvinenia! Prečo sa teraz správa, akoby bol Harry iba šváb, ktorého si snaží nevšímať, ale v skutočnosti mu strašne vadí?
,,Prišiel som..zistiť, či vám je lepšie" vysúkal nakoneic zo seba trochu škrýpajúc zubamy. Má ho na háku! Nech sa ďalej správa ako debil!
,,Som v poriadku" povedal, akoby to bola samozrejmosť a fakt, že bol smrtelne zranený prezradí iba jeho ruka, ktorou si podvedome pošúcha dve jazvy na krku ,,Len nemám kam ísť" dodá pošepky skôr pre seba. Harry to ale počuje.
,,Pán profesor ako to, že nemáte kam ísť?" spýta sa prekvapene.
,,Už niesom profesor" vzdychne a celá jeho maska akoby sa v úlomkoch zosypala na biele kachličky na zemy. Kútiky úst, ktoré doteraz držal v tak typickej grimase povädli a na čele pribudlo ešte pár vrások, nie však prísnych ale utrápených. A Harry pri pohľade na tohoto muža pochopil, čo to znamená rozbiť si svet na kúsky. Stratil povesť a aj karieru. ,,Kiežby si ma nechal radšej umrieť' dodá odvracajúc pohľad od Harryho tváre.
Harry ani nevedel ako, zrazu položil dlaň na chladnú ruku svojho profesora a pevne stisol ,,Všetko sa dá do poriadku" Zaplavial ho náhla vlna citu, k tomut temnému mužovy. Nedokázal si v tej chvíli ten príval citu a tepla v jeho hrudi vysvetliť.
,,Kiežby to bola pravda" mrmle si Snape popod fúzy, skôr sám pre seba.
,,Všetko sa dá do poriadku" zopakuje Harry už hlasnejšie a usmeje sa. Ani nevie ako. Ten úsmev z jeho pier skĺzol tak ľahučko. A zase sa potvrdilo pravidlo, že úsmev je hodný zlata, lebo profesorova tvár sa znova vrátila do klasickej masky, tentokrát však jemnejšej a menej hrozivej. ,,Hovoríš, ako jeden veľmi múdry starý čarodejník. Aj ten tvrdil, že veci sa vyriešia samé ale musíme veriť!"
,,Dumbledore hovoril veľa vecí, ale v tomto mal výnimočne pravdu,"prikývol Harry a vykúzlil ďalší úsmev. Práve ho niečo napadlo a nehodlal tento nápad odkladať.
,,Tak povieš mi konečne prečo si prišiel, alebo tu budeme rozoberať, aký je život krutý a zlý?" Prerušil jeho zamyslenie Severus.
,,Áno, ale dajte mi chvíľku" požiadal Harry a vstal ,,O minútu som tu"
Chlapec vybehol dveramy a nezachytil tak už Severusov letmý úsmev, ktorý mu preblisol peramy, keď si ho premeral.
Bežal chodbou až do kancelárie primárky nemocnice a slušne zaklopal. Otvorial mu staršia čarodejnica v obnosenom hábite zo znakom nemocnice a s krátkymi šedivými vlasmy ,,Ako vám pomôžem?" spýtala sa s úsmevom a premerala si ho ,,Ste pán Harry Potter?" spýtala sa vzápetí s jasným prekvapením a obdivov v očiach. Harry si iba vzdychol: Takto je to stále!
,,Áno madam. Chcel som vám poprosiť, či by ste mi nepožičala sovu a pergamen."
,,Samozrejme" prikývla rýchlo a na jej vek, ktorý jej odhadoval na sto rokov, prebehla až veľmi čiperne kanceláriu a zo šuflíka vytiahla pergamen a inkoust ,,Poďte a posaďte sa," vyzvala ho a ukázala na prázdne kreslo pri stole.
Harry sa s povzdychom posadil a dal sa do písania. Zatiaľ ho stará čarodejnica vyrušila asi tri krát, kým mu ponúkala kávu, čaj, sušienky a dokonca aj čokoládové žabky.
,,Hotovo" hlesol Harry skôr pre seba po minúte, keď dopísal dopis, no primárka, ktorá sedela zatiaľ zo svojím stolom hneď vyskočial a hnala sa k oknu, kde sa zatiaľ posadila jedna malá biela sovička. ,,Výborne môžem vedieť, kam to chcete odoslať?"
,,Pošlem to sám, ďakujem," odpovedal jej s falošným úsmevom a priviazal dopis sovičke na nohu. Keď odlietala so spokojným úsmevom sa ospravedlnil, že už musí ísť a vytratil sa z dvier.
Ešteže sa tá stará ježibaba nepýtala, za kým prišiel, mrmlal si pre seba v duchu a mieril k dverám Snapovej izby. Dneska zažil tak veľa zvláštnych situácii, no keď otvoril dvere a uvidel Snapa nalaďovať vyčarované muklovské rádio, tak to všetko korunovalo.
Nenápadne si odkašlal, aby na seba upozornil.
,,Už si tu?"spýtal sa Snape zaujato, no ďalej spokojne ladil rádio ,,Čo takého dôležitého si bol vybaviť?"
Rádio sa zastavilo na niakej pozícii a začalo hrať muklovskú pesníčku, ktorú Harry ešte nikdy nepočul:Atentát, v posteli/ vše co mám rád rozdělí/ na dva ostrovy, od sebe daleko/ všechno v nás už přeteklo.
,,Vašu budúcnosť" vyletelo z neho vzápetí a ani si neuvedomoval, že čosi také povedal. Severus Snape naňho uprel úprimne prekvapený pohľad ,,Prosím?"
,,Na aurorskej univerzite hladajú už pol roka profesora na prednášky o elixíroch," vysvetlil v krátkosti a uškrnul sa ,,a ja som vás práve navrhol!"
Zdalo sa, že bývalému a možno budúcemu profesorovy to vzalo dych. Stál pri malom muklovskom rádiu a bez slova civel na svojho bývalého žiaka, ktorý mu preukázal takéto gesto.
Jsme uvězněni v tělech/ jak hudba v decibelech./Zas budem šťastni/ tak prosím, zhasni svět.
,,Prečo?"spýtal sa po chvíli, stále neshopný triezvo myslieť.
Harry iba pokrčil plecia. Vedel prečo: Ten muž preňho urobil veľa a on mu to chcel niako odplatiť. Rozhodol sa však odložiť chrambromilskú dušu a navrhnúť kompromis: ,,Poviem vám to, ak mi odpoviete na niekoľko otázok,"navrhol.
,,Tak sa pýtaj,"rezignoval Severus a posadil sa pohodlne na posteľ pozorujúc mladého muža, ktorý stál v strede jeho izby a urobil teraz tak veľmi slizolinské gesto.
Harry sa nesmelo posadil na posteľ svojho profesora ,,Mám pár otázok o... o vašej minulosti a mojej matke"
Atentát, v posteli/ už tolikrát jsme umřeli/ ve tmách za slovy./ Daleko od nebe/ míjíš mě a já tebe.
Severus Snape si iba povzdychol ,,Mohol som si to myslieť!"
,,Nie nemohli," skočí mu do reči Harry ,,mohol som sa kľudne spýtať na niečo iné, čo som tam videl. Na môjho otca, Dumbledora...ale ja chcem vedieť toto! Už viem, že reči o mojom otcovy aký bol samaritán sú hlúposti a viem tiež toho dosť o Dumbledorovy-"
,,Mlč, ty hlúpe dieťa,"zahriakol ho profesor zrazu a jeho tvár-doteraz tka uvoľnená- sa vrátila znova do chladnej strnulej masky.
Jsme uvězněni v tělech / jak kulky v revolverech./Zas budem šťastni/ tak prosím, zhasni svět.
,, O mŕtvych len dobre. Tvoj otec bol... bol to záškodník, ale on..." odmlčal sa a premeral si chlapca sediace uňho na posteli ,,Úprimne? Nenávidel som ho! Zničil mi život a vzal mi všetko, čo som chcel! Ale on sa zmenil. Pobedal by som, že si ho ty zmenil. Keď Lily čakala teba-no zmenilo ho to a veľmi. A možno kedysi bol pubertiackym záškodníkom, ale potom-"
,,Možno sa zmenil, ale to nevymaže všetky zlé veci, ktoré spravil" prerušil jeho koktanie Harry dutým tónom ,,Našiel som staré školské záznamy a tresty u Filcha!"
Zítra budem šťastni, tak prosím, zhasni svět/ Zas budem šťastni, tak prosím, zhasni svět.
,,Harry.." hlesol Severus a Harryho pri tom oslovení zamrazilo. Prvý krát mu tak povedal od toho dňa, čo Voldemort padol. A znelo to tak.. Otcovsky? Starostlivo? Nežne?
Znova ten príval nežného citu a Harrymu akoby srdce stisla teplá ale pevná ruka.
,,Harry nesmieš veriť všetkému. Každý je hlupák v pätnástich!" Harry sa na malú chvíľu zarazil. Túto vetu niekto už predtým vyslovil. Niekto, u koho sa cítil takto isto. Ten človek mu bol veľmi blízky a predsa ho opustil.
Túto vetu mu povedla Sirius, keď sa ho pýtal na Jamesa a ich výstrelky.
Zas budem šťastni, tak prosím, zhasni svět/ zítra budem šťastni, tak prosím, hned...
Obaja zmĺkli nevedno prečo a dívali sa jeden na druhého mierne v šoku, že práve oni dvaja sa rozprávajú o Jamesovy Potterovy.
,,Každý je v pätnástich hlupák,"zopakoval Harry znova a jemne sa pousmial ,,Aj vy ste bol?"
,,Nechceli sme sa baviť o tvojej mame?" spýtal sa Severus prísne.
,,Chcem iba vedieť či bola taká, ako sa o nej rozpráva."
,,Bola!" zaznela jednoduchá odpoveď ,,Ona bola... skvelá. Nadaná, múdra, pekná..." Snape zrazu stíchol a obrátil sa na chlapca ,,Ale to asi nechceš počuť."
,,Chcem," odpovedal prosto ,,Chcem vedieť, čo ste si o nej mysleli, ako pôsobila, aká bola, ako sa dokázala usmeivať, plakať, jej malé úspechy aj trapasy. Prial by som si, aby som ju mohol poznať, ale nebolo mi to dovolené. Tak aspoň takto... prosím"
V Severusovy Snapovy sa v tej chvíli niečo zlomilo. Snaď to bol predsudok, že ten chlapec je ako James Potter. On nebol James Potter. On bol naozajstným synom Lily Potterovej a musel sa s tým zmieriť
Zas budem šťastni, tak prosím, zhasni svět...
Alebo to možno bola jeho pýcha. Síce bol majstrom elixírov, ale on nikdy nemal syna. Nikdy nemohol vychovávať niekoho tak zvláštneho a krásneho, ako je syn. Syn jeho jedinej lásky. On nikdy nemohol byť pyšný na nikoho iného než na svoje nechutne páchnuce odvary. On nemohol byť pyšný sám na seba, že vychoval tak skvelého syna.
A teraz sa mu díval do očí a nemohol odolať ,,Poviem ti všetko,"hlesol a začal rozprávať príbeh o jednom neobyčajnom dievčati so žiarivými vlasmy a krásnym úsmevom, ktoré sa obetovalo za lásku.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katie Katie | Web | 6. listopadu 2008 v 20:19 | Reagovat

pjekné pjekné :)

2 retard (El Brown) retard (El Brown) | Web | 7. listopadu 2008 v 14:46 | Reagovat

co to vazne vie v hentom chodit? tak to je dobra.. obdivujem vazne.. ja by som sa zabila

3 Qtinka Cullen Qtinka Cullen | Web | 7. listopadu 2008 v 15:22 | Reagovat

hehe no mne sa trz nece čítať :D ale ja si to prečítam, keď budem mať čas :)

4 CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D | Web | 8. listopadu 2008 v 14:55 | Reagovat

oU..To bolo dlheee:D :D Ale dobre to bolo.Kde ostalo familiarne Harry.Na tom zaciatku.A ze uz nieje profesor.Mno sa mi to luubilo...:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama