Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



2. kapitola tvojho života- Nezabúdam

20. listopadu 2008 v 22:18 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Zápisník jedného hriechu
Tak som si niak neskoro všimla, že je tu už 5 komentárov :) (víte niekto tu koúíruje poznámky zo školy :D Sa cítim jak na výške. Iba si stiahne poznámky s netu a potom ich tlačím na tlačiarni :D)

Tak nech sa páči dievčatá!
Tentokrát 7.komentov! :)


2. kapitola tvojho života- Nezabúdam

Tichý dom Dursleyovcov bol ponorený v spánku. Každý jeden obyvateľ spal. Až na jedného študenta, ktorý dnes oslavoval narodeniny a s malou dušičkou čakal na zázraky. Ten mesiac u Dursleyovcov bol hrozný. Asi najhorší v jeho živote. Čakanie samo o sebe bolo bolestivé, nieto ešte keď vás týral bratranec a teta zo strýkom na vás kričali ako najviac mohli o vašej nenrmálnosti. Keby len vedeli... nemohli však tušiť nič. Harry sa sám pre seba pousmial.
Malé hodinky, ktoré vyseli v jeho izbe nad stolom ukázali presne polnoc. Harry si však neželal sám všetko najlepšie, ako pred siedmymi rokmi. Miesto toho čakal.
Jeho viečka pobli ťažké a ospalé, no on sa nútil vydržať. Sľúbil, že si preňho príde.
Snaď nezabudol!
Veľká ručička na hodinách sa mučivo pomaly posúvala. Nakoniec však obkrúžila celý ten kruh znova. Bola jedna hodina v noci. Jedna hodina a príjazdová cesta bola prázdna. Jedna hodina a v celom dome nebolo počuť ani živáčka.
On nezabudol! Presviedčal sa sám. Určite nie! Príde. On dnes príde!
Harryho premohla únava, Jeho hlava klesla na parapetu okna a jeho viečka sa zavreli. Zpod rias sa vykotúlala jedna jediná slza a Harry sa prepadol do sklamaného spánku.

-----------
,,Ale on príde?! Však príde?" dožadoval sa nedočkavo odpovedi.
,,Skús uhádnuť,"usmial sa vrúcne.
,,Príde!" potvrdil ,,Som si tým istý, že príde. Veď predsa on nezabúda!"
Starší muž sa usmial a pokračoval v čítaní tam, kde prestal.
-----------

,,Potter, vstávaj!" zobudil ho nepríjemný hlas strýka Vernona a Harry sa znova bolestivo prepadol do reality jeho narodenín u Dursleyovích. A tak sa tešil, źe to tento rok bude iné!
Na okno zaklopala malá sova. Harrymu sa rožiarili oči nádejou, keď jej otváral okno.
,,Ideš už?" škriekal Vernon Dursley zdola.
,,Chvíľu!" odkričal mu Harry nepríjemne, pre každý prípad si zastrčil prútik pod košelu (mal sedemnásť, mohol čarovať. Boal to úžasná predstava!) a znova sa venoval sovičke. Odviazal jej malý balíček z nohy a dal ponúkol jej pobyt v Hedviginej klietke. Sova vďačne zahúkala a Harry sa vrhol na balíček. Snaď bude od Severusa, pomyslel si.
Prvé čo našiel kartičku. Pozrel an ňu a čítal: Milý Harry, všetko naj, naj, naj k tvojím sedemnástinám! Snaď ich nádherne osláviš. -RON
Harry sklamane odložil kartičku a ani nestihol otvoriť darćek, keď sa v okne objavila druhá sova vpochodovala oknom dnu. V Harrym znova svitla iskierka nádeje.
Sova niesla ďalší balíček a k nemu list: Milý Harry, máš uź sedemnásť a to je významný vek. Dúfam, že to nezneužiješ. Dávaj si pozor, čo kúzliš, lebo som si istá, že to vyskúšaš dneska nespočetne krát. Dobre vieš, že by sa ti to neskôr mohlo vypomstiť! Inak posielam ti knížku s pár praktickými domácimi kúzlami. -Hermiona
Harry znova sklamane odložil list a rozbalil Hermioninu knihu, keď za zdola ozval krik: ,,Ty sprosté decko, kde zas si?"
Harry zaškrípal zubami a zišiel dole. Jeho sklamanie každým krokom po schodoch narastalo. Akoby každý schod znamenal stále väčšie a väčšie padanie do priepasti prebudenia sa.
Harry nemal rána nikdy rád.
,,Pripravíš raňajky!" prikázal mu strýko, keď Harry došiel až do kuchyne. Harry sa smutne oprel o zárubňu dvier a mykol plecami ,,Kľudne!"
Mávol prútikom a panvica vylevitovala zo skrine, pristála na šporáku a ten sa sám zapálil.
,,Čo to robíš?!"začal po ňom prskať Vernorn Dursley, keď to všetko videl ,,Koľkokrát ti mám hovoriť, že tu nemáš tú svoju nenormálnosť prezentovať! Zbláznil si sa, či čo?! Uvedom si, že ma to mohlo zabiť! Mňa ktorý ťa živý!"
Harry by sa aj zasmial, keby nebol tak unavený a smutný. Strýkov krik mal naňho však akýsi rozveselovací účinok. Páčilo sa mu štvať ho.
Prešiel tú krátku vzdialenosť a vyčerpane sa posadil na jednu zo stoličiek za kuchynským stolom.
Mávol prútikom, na panvici pristál chlieb a vajíčka. Všetko sa to začalo škvariť a Harry so zadosťučinením, keď uvidel strýkov vyľakaný pohľad prehlásil: ,,Tak dnes bude chleba vo vajici!"
,,ČO?!"prskal strýko ,,Nech ťa ani nenapadne nám toto šarlatánstvo servírovať! Tak a teraz ťa v yhodia z tej tvojej školy, lebo mimo máš zakázané čarovať pokým niesi plnoletý!"
Vernon Dursley sa rozbehol smerom k panvici, zbesilo mával rukami ako blázon a snažil sa to zahasiť tak, aby sa toho nedotkol.
,,Ak o tom nevieš od dnešného rána SOM plnoletý!" zvreskol Harry naštvane a vstal zo stoličky tak prudko, až ju prevrhol.
,,Čo sa tu deje?" ozval sa ododvier rozospatý hlas Petúnie. Tá keď videla Harryho z napriahnutým prútikom a Vernona, ktorý pobehuje po kuchyni ako blázon zvreskla a radšej cúvla ,,Polož tú vec! Čo si urobil môjmu Vernonkovy?!"
,,Nič," zasmial sa Harry, vypol panvicu a naservíroval chlebíky na tanierie. A to všetko samozrejme prútikom.
,,ČO TO ROBÍŠ?!" vrieskala už aj teta Petúnia. Harry započul ťažkopádne kroky po schodoch a do izby napochodoval Dudley: ,,MŇAM RAŇAJKY!" a skôr ako stihla teta Petúnia skríknu´t svoje nadmierne vysoké a upištané: ,,Nie, nerob to!" a Vernon Dursley sa vrhnúť na svojho syna, dudley zblajzol jeden chlebíček.
V tom prišiel náraz a otec zo synom sa skácali k zemy. Harry sa rozosmial.
A pri dverách sa ozval zvuk zvončeka. Všetky oči sa otočili tým smerom a Vernon stále buchnátoval svojho syna po chrbte, aby vyplul ten chlebík.
,,Idem otvoriť,"skonštatoval veselo Harry a meiril k dverám. Cestu mu však zatarasila teta Petúnia ,,Nech ťa to ani nenapadne! Najprv odčaruješ môjho syn a otvori´t pôjdem JA!"
,,,Dudley nieje vôbec začarovaný! Bol to iba malý trik!" zahováral Harry a stále očami hypnotizoval chodbu, ktorá viedla k dverám. Iskrička nádeje sa znova rozhorela a čosi v jeho vnútri sa prebudilo. Severus, Severus, Severus... behalo mu mysľou.
Teta Petúnia zamierila k dverám až vtedy, keď sa Dudley aj Vernon vyštverali zo zeme a zistili, že im naozaj nič nieje. Harry ju vzrušene nasledoval.
Zovnenie sa ozvalo znova a tentoraz naliehavejšie. Práve v tej chvíli Petúnia otvorila dvere a Harry sa znova díval do tých čiernych očí. Jeho telom sa rozliala úlava, srdce zaplavil hrejivý pocit a na tváry sa zjavil úsmev.
,,Hľadám jedného sympatického mladého muža, ktorý dnes oslavuje narodeniny!" predniesol Severus škrobene a usmial sa.
Petúnia si ho premerala od hlavy až po päty a nepekne sa naňho uškrnula: ,,Takého tu nemáme!" Predniesla a chystala sa zavrieť dvere, keď v poslednej chvíli ich Harry zadržal nohou. ,,SEVERUS!"
Mal sto chutí sa mu vrhnúť do náručia, ale delila ich kostnatá ruka tety Petúnie, ktorou sa opierala o zárubňu.
,,Harry..." vydýchol Severus viditeľne úľavou aj štastím a široko sa usmial. Petúnia sa nepekne zamračila. ,,Čo tu chcete?"
,,Budeme sa bavi´t medzi dverami?"spýtal sa Severus už ostrejšie a vrhol na ňu jeden zo svojích najnebezpečnejších pohľadov. Petúnia roztrasene ustúpila a Harry sa konečne zavesil svojmu profesorovy elixírov okolo krku. ,,Bože tak si mi chýbal! To bolo peklo!" zašepkal mu do ucha a pritisol sa k nemu bližšie.
,,Aj ty mne," pošepol mu Severus a zvesil jeho ruky zo svojho krku ,,Ale teraz ma trochu predstav rodine"
Harry s úsmevom prikývol a viedol ho spolu s Petúnio do kuchyne, kde si Veronon aj Dudley stále nedôverčivo prezerali chleby vo vajici.
,,Vy ste tý... z toho ministerstva tých podvností?!"spýtal sa Vernon hneď, ako uvidel Severusov výzor a zamračil sa ,,Ten chlapec tu dneska čaroval a snažil sa nás otráviť!"
Severus nepekne pozrel na Harryho, ale jeho obočie vyletelo nahor v prekvapenom geste.
,,Nesnažil, fakt! Iba som robil raňajky. Im viditeľne nechutia, ale ty si daj!" ponúkol mu veselo Harry, zobral jeden tanier s chlebíkmi a ponúkol mu.
,,Nie ďakujem Harry, už som raňajkoval." zasmial sa Severus ,,Neboj ty budeš mať ešte tých príleźitostí robiť raňajky veľa! A teraz ma predstav, prosím!"
,,Jasné. Takže toto je Severus Snape, môj učiteľ..ehm jedného čarodejného predmetu a toto je strýko Vernon, teta Petúnia a bratranec Dudley." Harry ukazoval jednotlivo na členov rodiny a mal chuť pridať niaku nepeknú poznámku. Ako však povedal Severus, času bude mať ešte dosť!
,,Teší ma,"predniesol stroho Severus, keď videl nedôverčívé pohľady rodiny Dursleyových. ,,Chcem vás poprosiť, môžem s chlapcom hovoriť osamote?"
,,Keď dohliadnete na to, že toto svinstvo zmizne a nevyhodí nám tým svojím čarovným kusom dreba do luftu kuchyňu tak áno!" prikývol strýko Vernon a vyšiel z kuchyne nasledovaný svojou manželkou a Dudleym.
,,Tak predsa si prišiel!" hlesol Harry, keď sa dvere kuchyne za nimi zavreli.
,,Harry," ozvla sa prísne Severus ,, ja NEZABÚDAM!"
,,Veď ja viem!" usmial sa Harry a posadil sa na jednu zo stoličiek. Severus si sadol vedľa neho a obotočil ruku okolo jeho ramena ,,Nemal by si takto trápiť svojho strýka. Viem, že máš narodeniny a chceš čarovať, ale keď sa mu to nepáči, tak to nerob!"
,,Neuvedomil som si to, prepáč," zašepkal Harry a zaboril tvár do jeho krku. Jemne sa ho dotkol perami a zdvihol hlavu, akoby si pýtal súhlas. Severus sa jemne usmial, no vzápetí znova zvážnel ,,Vieš. Priśiel som ti vlastne iba poblahoželať k narodeninám. Chcel som to urobiť osobne. Ale... nemôžem ťa vziať na zvyšok prázdnin k sebe."
Harry sa odtiahol a neveriacky sa naňho díval ,,Prečo?"
,,Harry... ty si nevieš predstaviť ten boom, ktorý nastal po porazení Voldemorta. Si v každých novinách! Všade ťa obdivujú. Myslím, že by nebolo najvhodnejšie, keby si odhalil svoj netypický vzťak k zakomplexovanému profesorovy!"
,,Ale ty niesi zakomplexovaný!" namietal Harry naštvane.
,,Viem to ja, vieš to ty, ale mojim študentom to nehovor!" zasmial sa Severus a nahol sa k Harrymu ,,Ale no tak, nebuď smutný. Už iba mesiac a budeš doma!"
,,Doma..." zopakoval Harry s úsmevom ,,Ja... možno to tak bude lepšie!"
,,Určite,"pritakal Severus a pohladil ho po uhľových vlasoch. Zaboril tam ruku a chvíľu sa Harrymu zdalo, že si ho chce priťiahnuť bližšie, ale potom ho pustil. ,,Mám tu pre teba aj menšie prekvapenie!" Z náprsného vrecka vytiahol malú krabičku previazanú striebornou retiazkou a podal ju Harrymu, ktorý ju nedočkavo otvoril. Z čierneho saténu, ktorým bola vystlaná krabička, na Harryho svietil prívesok v podobe strieborného leva so zlatou hrivou a zúrivými červenými očami. Harry na malú chvíľu stratil reč.
,,Je ako ty," usmial sa Severus.
,,Má záchrancovský komplex?"
,,Nie. Je chrabrý a vášnivý."

-----------
Jeho ruka sa nenápadne dotkla miesta, kde bola pod košelou skrytá retiazka. Ale to on predsa nemohol vedieť. Alebo áno? Staršiemu kúzelníkovy svitla nádej.
,,To bolo strašne krásne gesto!" zašepkal úprimne a zložil ruku z miesta, kde sa skrývala retiazka. Zo zatajeným dychom počúval, ako číta ďalej
-----------

,,Ďakujem," zašepkal Harry dojato ,,Je to krásne gesto!"
,,To nieje gesto, to je... láska" usmial sa Severus a nahol sa k nemu. Harry znova cítil jeho horúci dych, ako ho šteklí na perách, no tentoraz bol odhodlaný prekonať tú vzdialenosť.
A v tom sa dvere rozleteli a Severus sa prudko odtiahol. Vo dverách stál Dudley a nepekne sa na nich pozeral: ,,Som hladný!"
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 iralakia iralakia | 20. listopadu 2008 v 23:11 | Reagovat

DO PLYNU AJ S DUDELEYM!!!

zacina sa mi to stale viac a viac pacit...

ale teda, poslat Severusa k Dursleyovcom... zaujimava predstava :D

2 Sela Sela | E-mail | Web | 21. listopadu 2008 v 8:06 | Reagovat

To není Dudley,ale kazi...!

Je to jinak móóc pěkné!

Doufám,že pokračování už je v dohlednu!

3 Fanny Fanny | Web | 21. listopadu 2008 v 14:59 | Reagovat

AAAAA DEBIL DUDLEY! vrrrrrrrrr....

Ale inak tá kapitolka bola pekná :)

Severus sa mi zdal trošku čudný... taký... iný... tie jeho slová a tak.. ale berem :D každý má predstavu inú o Severusovi Snapovi :) Kapča kráásna a moooc sa teším na daalšiu :D

4 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 21. listopadu 2008 v 15:01 | Reagovat

Fanny: Tam slovíčko padlo v minulej kapitole prečo je Severus iný :) Už sa nemusí hrať, vojna skončila. Som si vedomá, že je OCC

5 Mimuš Mimuš | E-mail | 21. listopadu 2008 v 17:20 | Reagovat

Bože to bolo nadhere, romanticke, no proste wow. Trochu preklepov, ktore svietia ale prekonala som ich ;). Mne nevadi, ze Severus je OCC dokonca romantickeho a sladkeho Severusa mam radsej ako nasrateho netopiera, ktrory nevie co od dobroty. Ale niekde v kutiku duse som tusila ze Severus si Harryho nezobere k sebe. Ale nikdy nehovor nikdy, ze?

6 CajushHP--Twoje  SB.Nko..Loweee CajushHP--Twoje SB.Nko..Loweee | Web | 21. listopadu 2008 v 20:05 | Reagovat

Dudley prekazil romanticku chvilkuu.Axx..to neni feer..Mno inak sa mi toluuubilo.Som zo zaciatku myslela ze nepride.a viem si predstavit jaky boli dursleyovci nasraty,ked im harry v kuchini caroval ranajkyy..hahah

7 Lenča Lenča | 21. listopadu 2008 v 20:19 | Reagovat

super kapča, čím dál víc se mi povídka líbí, rychle další část :-)

8 Saskya Saskya | Web | 21. listopadu 2008 v 20:57 | Reagovat

Och, bodaj by sa to dalo aj vidieť - tie ich prasácke ksichty pri tých raňajkách... óch, lahodná predstava... xD ale predstava Harryho a Severusa je eeeešte lepšia :)

Heeeej, poďme zakillerovať Dudleyho !!! =P

9 Saskya Saskya | Web | 21. listopadu 2008 v 20:58 | Reagovat

Btw - krásna kapitola... :-)

10 Lucinda Lucinda | Web | 3. ledna 2009 v 14:02 | Reagovat

Ježíš, Dudley to zazdil! :D

11 angela angela | 22. června 2009 v 15:27 | Reagovat

moje nervy aj stim Dudleim 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama