Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



2.kapitola- Problémy

22. listopadu 2008 v 21:36 | Lilly Asteria Esme Evenová |  My Prince
Druhá kapitola. Mám jedinú podmienku: Komenty prosím O:-)
A bola by som rada, keby ste sa vyjadrili aj k novému designu a usporiadaniu rubrík. A inak stále si môžete poziadať o Vianočné drabble :)



2.kapitola- Problémy

Severus Snape rýchlosťou blesku vybafol heslo kamennému chrliču a naštvane vybehol schody hore. Albus Dumbledore ešte bol hore a sedel za svojím stolom skolnený k niakym dokumentom. Ani sa neobťažoval zdvihnúť hlavu, keď vošiel ,,Čakal som ťa Severus!" prehlásil monotonne.
,,Čakali? Ako to myslíte?" spýtal sa vyvedený zmiery ale nenechal ani Dumbledora odpovedať, keď znovu začal zbesilo mlieť, čo bolo na jeho povahu dosť nezvyčajné. Vyrozprával mu všetko, čo v ten deň videl u Dursleyovcov a ako sa správali k mladému Potterovy.
,,Áno viem o tom" prehlásil nakoneic Dumbledore, aby ho konečne umlčal.
,,Viete?" spýtal sa šokovaný Severus ,,A neurobíte nič?!"
,,Viem a nie neurobím. Stále trvám na tom, že tam chlapec musí ostať. Stále je totiž miesto, kde sa k nemu temné sily nedostanú vďaka pokrvnému putu."
,,Tak prečo ste ma tam poslali, keď je tam úplne v bezpečí, ako vrávite?" rozčuloval sa Severus.
,,No práve pre toto. Ten chlapec potrebuje niekoho, kto mu trošku pomôže, uteší ho. Musíš uznať, že taký zdeptaný nemôže nastúpiť proti Voldemortovy!" vysvetloval Dumbledore.
,,Ale potom prečo-?"
,,Prečo som ťa tam poslal neviditeľného? Aby si videl všetko čo sa deje a uveril mi. Chcel som aby si otvoril OČI a VIDEL všetko!" Riaditeľ sa jemne usmial ,,Vedel som, že to s tebou pohne. Zaviazal si sa, že ho buseš chrániť, pamätáš? A tá prísaha zasiahla aj tvoje srdce!" Riaditeľ sa tajomne pousmial a v očiach mu zaihrali šibalské iskričky.
,,Čo tým naznačujete?" spýtal sa pobúrene.
,,Máš toho chlapca rád, už si to priznaj! Mal si ho rád celé tie roky. Podobá sa predsa na Lily však?!"
,,Vôbec nie!" Oponoval Severus chabo.
,,Ale prosimťa! Tebe nikdy moc nezáležalo na zovnajšku. Dôležitejšie je, že má oči po Lily Evansovej, nemám pravdu? A oči sú predsa oknom do duše človeka!" Starý riaditeľ sa potmehútsky uśkrnul. Severus zaťal ruky v päsť, aby mu na to niečo štiplavé neodvrkol. ,,Čo mám robiť?" spýtal sa namiesto toho.
,,Pomôž mu! Spôsob nechám iba na tebe! Ale urob to čo najskôr. Ten chlapec trpí, Severus. Si jediný človek, ktorý mu môže teraz ulahčiť život!"
Severus prikývol a obrátil sa na odchod. Vyletel z kancelárie ako rozzúrený drak. Ešte to mu tak chýbalo, utešovať ufňukaného a týraného adolescenta! Nechcel ho Dumbledore poslať rovno učiť do skôlky? Alebo ešte lepšie prebalovať bábätká? To by bola asi lahšia robota ako toto.
-----------
Druhé ráno sa zobudil na posteli u pani Figgovej, kde obliečky smrdeli od mačiek a boli nechutne kvetinkovo ružové. Už iba z toho mu prišlo zle nehovoriac o tom, že sa mu krútila hlava, ako sa včera v noci opil. Aj keď mal okno ako sa sem dostal stále si pamätal úlohu, ktorú mu pridelil Dumbledore. Má tomu chlapcovi pomôcť. Ale ako?!
Vyhúpal sa z postele a siahol po plecniaku v ktorom mal niake elixíry. Vyhrabal ten správny a na ex ho vypil. Konečne sa vzpriamila obzrel sa dookola. Z okna videl, že slnko bolo uź riadne vysoko. Určite nebolo ráno. A on má strážiť toho prekliateho chlapca!
Vlastne nie strážiť, ale pomôcť mu! Opravil sa znechutene a začal v plecniaku hladať vhodné oblečenie. Do rúk mu padlo čierne tričko s krátkymi rukávamy, ktoré by dokonale kontrastovalo z jeho pokožkou a tmavomodré ryfle. Chvílu zvažoval, či si to obliecť . Nakoneic sa predsalen natiahol do ryfiel, napil sa elixíru neviditeľnosti a taký nikým nesledovaný vyšiel dveramy na ulicu. Všimol si, že na dvore u Dursleyovcov je nezvyčajné ticho. Nepohol sa ani lístoček, či snaď steblo trávy. A v tom teple a bezvetrý ležal v tráve chlapec a hladel hore, ako sa snažil márne nájsť oblak, ktorý by križoval nebo.
Severus ho chvílu pozoroval zpoza bránky. Jeho oči - to jediný po matke okrem jeho povahy- boli privreté oproti prudkému slnku a tak príliž pripomínal Jamesa Pottera. Len bol o čosi útlejší.
Severus si ho prehliadal s nekrývaným zaujmom. Vlastne nemal čo skrývať, kedže ho nikto nevidel.
V tráve opäť niečo zašuchotalo ako pár dní predtým a z kríkov vybehla strakatá mačka. Severus ju prepálil naštvaným pohľadom, ale mačka sa posadila v polovici cesty a sledovala ho prísnymi očami. Čosi na nej bolo známe ale Severus nevedel pomenovať čo. Snaď ten pohľad, ktorý mu hovoril "Choď dovnútra!"
Severus teda potichu otvoril bránku. Mačka sa zdvihla a spokojne mierila k domu pani Figgovej. Jemu teda neostávalo nič iné, ako vstúpiť. Odchýlil bránku a tá nepríjemne zavŕzgala. Chlapec sa okamžite posadil na tráve a zaostril tým smerom. Keď nič nevidel uź siahal po prútiku, keď Severus zrušil účinky elixíru neviditeľnosti a jeho obrys sa pomaly formoval do normálnej podoby.
,,Pán profesor?" reagoval Harry šokovane a pobúrene zároveň. Severus iba kývol hlavou na pozdrav ,,Aj ja vám želám krásne ráno, Potter!"
,,Čo tu hľadáte?!"
,,Ach toľko úcty si ani nezaslúžim. Idem sa trošku porozprávať s vašimi opatrovníkmi!" Odvetil stroho a mieril k dverám
,,Prečo?"
,,Lebo! Inteligencia nikdy nebola vašou silnou stránkou, však Potter?!" ironicky sa uškrnul. Chlapec stále však stál medzi ním a vchodovými dveramy ,,Toto nieje naozaj dobrý nápad, profesor" trval na svojom.
,,Ja sa nepýtam na váš názor, Potter" Odvrkol Severus a natiahol ruku, aby zaklopal. Skôr ako to však mohol urobiť dvere sa rozrazili a v nich stál rozzúrený Vernon Dursley ,,Ako to vítaš nášho hosťa, Potter! Padaj do svojej izby a nechoď mi na oči!" Potom sa otočil na Severusa a prehliadol si ho hlavy až po päty. Pri Severusových vlasoch sa jeho pery skrútili v mimovoľný úsmev. ,,Ako vám môźeme pomôcť?"
,,Vy ste Vernon Dursley?!"
,,Osobne!" prikývol.
Severus uź chcel niečo vyhŕknuť, keď sa z kuchyne ozvalo pištavé ,,Miláčik, kto je to?" a k dverám napochodovala Petúnia. Keď uvidela Severusa iba zvýskla a vzápetí si prikryla ústa rukou, akoby videla ducha.
,,Tak vážený pán Dursley, vy ignorantský zmetkár, prišiel som sa s vami porozprávať o Potterovy!" Bez pozvania vstúpil dnu a zatresol za sebou dvere. Vlna hnevu sa v ňom zdvihla až príliš skoro a teraz sa už nemohol ovládať. Vybalil na Dursleyho všetko, čo mal na srdci ako môže byť tak neludský a správať sa takto k malému chlapcovi, potom mu ešte nadával do neviem akých prašivých muklov, ktorý si nevedia vážiť komplimentov. Jeho hladina hnevu sa zdvíhala, až dokým ho neschladili studené a smutné smaragdové oči, ktoré ho pozorovali zo schodov. Zklapol, ešte raz sa nepekne zamračil na Vernona, zamrmlal dačo v zmysle ,,Dúfam, že som to povedal jasne a budete sa správať slušne" a potom vypadol z toho domu ako najrýchlejšie vedel nechávajúc stáť Vernona Dursleyho s otvorenými ústamy pred dveramy.
Rýchlo prešiel cestičku smerom k pani Figgovej a vošiel dovnútra. Stará dáma zrovna chystala večeru svojím mačkám. Hneď ako naštvane rozrazil dvere uprela naňho svoje trblietavé oči orámované vráskamy ,,To nebolo najmúdrejšie!"
,,Čo?" naježil sa ako mačka. Vidieť Severusa Snapa naštvaného bola vážna rarita.
,,Veď sa tam choďte pozrieť a uvidíte! Oni mu nedajú pokoj. Keď sa ujistia, že tam už nieste bude všetko pre chlapca ešte horšie" Oči pani Figgovej boli utrápené a plné žiaľu. ,,Nikdy vás nenapadlo spraviť niečo pre toho chlapca a ísť inou cestičkou, ako rovno dopredu bez rozmýšlania nad následkami preňho? Prečo si vyberáte tú najlahšiu cestu, ktorá však nieje moc účinná?"
Severus sa po týchto slovách zronene usadil do kresla s pohárikom čarodejníckej whisky v ruke. Zdalo sa, že táto úloha predsalen bude vyžadovať čosi viac. Od Dursleyovcov chlapca zobrať nemôže. Nemôže ich ani donútiť, aby zmenili správanie. Tak potom čo?
Pozeral sa na malý čierno-biely muklovský televízor pred sebou, no nevnímal obrazy, ktoré v ňom prebiehali. Akoby sa díval skrz. Mysľou bol kdesi u Dursleyovcov. On predsa sľúbil, že syna Lily Evansovej ochráni od všetkého zla. Že nedovolí, aby mu bolo ubližovné. Hoci by to bola práve Petúnia Dursleyová, on by nikdy nedovolil, aby ten chlapec takto trple, keby o tom vedel. Prekliaty Dumbledore. Prekliaty Dursleyovci! Prečo mu to nik nepovedal?
Položil prázdny pohárik na stôl a utápal sa vo vlastnej sebeľútosti miesto toho, aby niečo zmenil.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sela Sela | E-mail | Web | 22. listopadu 2008 v 22:33 | Reagovat

Tak popořadě: kapitola senzační- líbí se mi,když Severus dává Darsleyovým sodu! Dumbledore se pěkně vybyrvuje!

Design - je krásný,ale ti psíci (pardon vlk a pes) byli sladcí.

Resumé: moc se mi tu líbí:-)

2 iralakia iralakia | 22. listopadu 2008 v 23:42 | Reagovat

kapitola super... ale no... neviem, Severus a Dursleyovci.. to sa mi k sebe moc nehodí...

Design je naaaadhery ale to usporiadanie rubrik je tak trochu neprehladne no, aspon pre mna

3 iralakia iralakia | 22. listopadu 2008 v 23:42 | Reagovat

kapitola super... ale no... neviem, Severus a Dursleyovci.. to sa mi k sebe moc nehodí...

Design je naaaadhery ale to usporiadanie rubrik je tak trochu neprehladne no, aspon pre mna

4 Fanny Fanny | Web | 23. listopadu 2008 v 18:03 | Reagovat

no kráásna kapitolka! :D ale chcelo by to viac Harryho a Severusa :D:D prosííííím :) O:) a ten Severusov výbuch :D že do neviemakých muklov :D to sa mi rátalo... tak, Lilly, dalšiu kapču honeem :D

PS: dising náádherný! aj ja sa chcem toto naučiť :/

5 CajushHP..Twoje SB-nkoo CajushHP..Twoje SB-nkoo | Web | 28. listopadu 2008 v 19:49 | Reagovat

mNO.NEechcem sib predstavit,co bolo urobili Harrymu.Omg.Ale som zvedawa,vco bude dalej.tak sup sup dalsiu kapcu

6 Black Star Black Star | E-mail | Web | 31. ledna 2010 v 14:02 | Reagovat

Sevovi praskli nervy .. to sa mi luuuuubi .. xD
ináč dobrá poviedka :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama