Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



1. Z mŕtvych vstanie

2. listopadu 2008 v 22:47 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Životné rozhodnutia


Tak prvá kapitola tejto zvláštnej poviedky o rozhodnutiach :) Kohože to Harry uvidí na ošetrovni? A kto vstal z mŕtvych? Uvidíte tu!
Kapitoal je krátka a zatiaľ taká úvodná. Budúce buu dlhšie

Inak text kurzívou je prepis z HP7

Samozrejme prosím si komentáre! Povinne, či mám v tejto poviedke pokračovať :)




1. Z mŕtvych vstanie

Harry dobehol na ošetrovňu ako najrýchlejšie vedel a už ododvier počul tlmený chrapľavý nariekavý zvuk, ktorý ho na chvíľu ohlušil a vohnal mu slzy do očí. Ten hlas... Kedysi tak sýty baryton a teraz sa ozývalo iba sýpavé: ,,Harry... chcem Harryho!"
,,Som tu!" zvreskol ako najhlasnejšie vedel a oči všetkých chorých, ktorý sa mohli hýbať sa naňho otočili v strachu a bolesti. Harry tento výjavi ignoroval a iba si kliesnil cestu cez množstvo ošetrovateľov a pomocného personálu, ktorý prišli vypomôcť od Svätého Munga, až k posteli na ktorej ležal muž ako vždy v čiernom hábite, s vlasmy splihnutými a očami akoby prázdnimy. Ale bol nažive! Jeho hrudník sa nepravidelne a prudko zdvíhal ale žil!
To predsa nieje možné...
Harry ho videl umierať! Zomrel! Vydýchol mu v náručí. Odišiel z tohoto sveta dívajúc sa do jeho očí. A k tomu tento muž mu nikdy nepovedal Harry!
Ale musel to byť on... ten hlas, oči ako uhlie a krivý nos.
Harry ho akosi inštinktívne chytil za ruku a telo na posteli sa upokojilo. Madam Pomfreyová si v tej chvíli vydýchla a aj všetci ostatný, ktorý držali Severusa Snapa pripútaného k posteli.
,,Pustite ho!" prikázal Harry pevným hlasom a silnejšie zovrel ruku toho muźa snaď v snahe upokojiť ho a presvedčiť sa, že on nebude robiť problémy.
,,Ale.. je to smrtožrút!" namietali všetci naokolo a počul pár nepekných poznámok o Snapovej krutosti. Madam Pomfreyová ignorujúc tieto vyhlásenia si ďalej robial svoju prácu.
,,Nie nieje!" vyhlásil Harry rozhodným hlasom. ,,Tento muž mi nespočetne krát zachránil kožu a vždy bol a bude na našej strane"
Bude...snaď! Harry v to pevne dúfal a keď cítil aká je Snapova ruka chladná, striaslo ho. Musí žiť! Nemôže ho znova stratiť! Je tak veľa otázok, ktoré sa ho chce spýtať o svojej mame, o ňom, o Dumbledorovy!
Madame Pomfreyová teraz prehliadala to nepekné zranenie na krku z ktorého vytieklo tak veľa krvy. Stopy po zuboch boli hlboké a síce ranu prútikom zacelovala Harry vydel, že tam ostávajú dve drobne jazvy ako stopy po upírovy. Z celého toho výjavu na krku išiel strach. A Harry stále netušil, ako ho našli.
Všetci v okolí, ktorý Harryho vyhlásenie počuli stíchli a o krok ustúpili. Zdalo sa, že sa tu nenajde nikto, kto by neveril mocnému chlapcovi, ktorý porazil Temného Pána. Aurory a pracovníci Sv. Munga pustili Severusa Snapa, ustúpili od postele a zrušili spútavacie kúzla, aby mala madam Pomfreyová lepší prístup. Tá sa na Harryho vďačne usmiala a načiahla sa po dokrvovacom elixíre. Zdalo sa, že muž na posteli sa upokojil a teraz sa prepadol do hlbokého a vyčerpaného spánku, no Harry predsalen preistotu nepúšťal jeho ruku. Držal za ruku Severusa Snapa!
,,Ako sa sem dostal?" spýtal sa jedného z aurorov. Ten iba pokrčil pleciami a tak sa otočil na druhého. Toto bezmocné gesto sa opakovala niekoľkokrát, než očami našiel profesorku McGonagalovú, ktorá zrútene sedela na stoličke s tvárou v dlaniach. Keď si všimla jeho uprený pohľad plný otázok vstala a vyčarovala obom stoličky, pri Snapovej posteli.
Chvíľu iba mlčky sedeli pozorujúc madam Pomfreyovú.
,,Našla som ho v škriekajúcej búde" zašepkala vyčerpane ,,Ležal ako mŕtvy. Úplne chladný a bez duše. V bezvedomý!"
Harry si vybavil ten okamžik.
,,Pozri sa... na... mňa..."zašepkal
Zelené oči našli čierne, no po chvíľke niečo v hĺbkach tmavých očí zmizlo a upierali sa na Harryho prázdne a bezvýrazné. Ruka, ktorá držala Harryho, odpadla na dlážku a Snape sa už nehýbal.
,,Och bože..." zašepkal sklesnuto a stisol chladnú ruku, do ktorej sa pomaly vracal cit. Celá miestnosť sa s ním točila, ako mu pomaly prichádzalo zle. On tam nechal Snapa iba tak ležať keď ešte žil. Prehrabával sa jeho spomienkami!
,,Ste v poriadku´, Potter?" spýtal sa ho starostlivý hlas a profesorka mu upokojujúco poklapala po ramene. Aj ona boal bledá, jej šaty pofŕkané krvou.
,,Som v poriadku" odvetil unavene ,,Sama ste ho priniesla do hradu?"
McGonagalová stroho prikývla a Harryho sa až teraz začala zmocnovať nervozita a pocit, že všetko nebude predsalen v poriadku. Že je tu ešte čosi, čo treba rozhodnúť.
Sledoval profesora na lôžku, ktorého dych sa pomaly ukludňoval. Nevyzeral, že by vnímal svet okolo seba. A predsalen! Držal jeho ruku najpevnejśei ako vedel a Harry mu ten pocit vracal. Snažil sa otepliť jeho zkrehnuté a neprekrvené prsty, zahriaval jeho ľadovú dlaň a cítil akúsi dôvernosť v tomto geste.
Podobne ako keď ho za ruku chytil Sirius, či snaď keď ho Remus objal. Ale bolo v tom ešte čosi. Akoby v tomto človeku, ktorý práve na lôžku bojoval zo smrťou, boli ukryté všetky tajomstvá minulosti jeho rodičov, ktorých nikdy nemal. Akoby mu Severus Snape mohol otvoriť túto trinástu komnatu práve svojímy spomienkamy a rozprávaním. Držal ho pevne, nechcel ho nechať odísť a tým dotykom sa mu snažil vliať nové sily. On potrebuje, aby ten ironický bastard prežil!
Madam Pomfreyová mu podala ešte niake elixíry a vzápetí odišla s tým, že teraz už ostáva iba čakať a nechala Harryho pri lôžku samého, keď šla podať niaky elixír McGonagalovej, ktorý vyzerala, že zo stresu o chvíľu odpadne.
Harry zatiahol záves, aby ho nerušili zvedavé pohľady ostatných zranených a posadil sa na posteľ učiteľa elixírov. Vyzeral, že naozaj nevníma a preto Harryho natoľko vydesilo to chrpľavé a tiché ,,Harry..."
,,Tu som,"odvetil rýchlo, keď sa spamätal zo šoku a naklonil sa bližšie k profesorovy, ktorého pery sa skoro ani nepohybovali.
,,Harry... povedz....povedz im...p-pravdu..."
Harry sa dojato posadil naspäť na posteľ. Severus Snape chcel, aby on o ňom povedal pravdu! Chcel, aby práve on svetu dokázal, že Severus Snape nieje taká bezcitná beštia, ako sa niekedy môže zdať.
----------
Prebudil sa na stoličke na ošetrovni. Na nočnom stolíku pri posteli stála šálka čaju z ktorej sa parilo a ktosi ho objímal okolo ramien. Na líci ho šteklil dlhé ryšavé vlasy a cítil pohľad orieškových očí.
,,Dobré ráno, Harry" zašepkala s úsmevom. Harry jej odhrnul vlasy z tváre a zadíval sa na jej tvár. Bola naozaj pekná. Mal neskutočné štastie.
,,Ahoj, Ginny," usmial sa a letmo ju pobozkal na čelo. Cítil, ako sa zamračila a kúsok sa odtiahla. Vyzerala, źe chce niečo povedať, no nakoniec zatvorila ústa a pozrela na osobu ležiacu na posteli.
,,Je nevinný" zašepkal Harry. Snaď chcel ujistiť seba a nie Ginny o tetjo pravde
,,Viem. Ron a Hermiona mi všetko povedali. Čo... čo pre teba, vlastne pre nás všetkých, urobil."
Harry prikývol a unavene sa vzpriamil na stoličke. Chvíľu pozoroval učiteľa elixírov, ktorý vyzeral tak bezstarostne. Jeho tvár bola vyrovnaná a ticho spal. Madam Pomfreyová mu včera dala niaky elixír. Vraj bude spať tak týždeň a potom sa prebudí a bude v poriadku. Harrymu sa tá predstava nepáčila. Chcel mu položiť snaď tisíc otázok. Nakoniec musel uznať, že je to tak lepšie.
,,Vieš... on bude v poriadku, Harry" Ginny ho pevne chytila za ruku a stisla. Harry sa na ňu prekvapene pozrel. Vedel, že je bude v poriadku, prečo mu to hovorí.
,,Vyzeráš dosť zle, poďme do klubovne" zašepkala a potiahla ho za sebou. Poslušne ju nasleodva a v dverách sa ešte otočil, aby sa zadíval na profesora ležiaceho bezmocne na posteli v nevedomom spánku.
-------
Prešlo pár dní a Harry sa rozhodol odísť z Rokfortu. McGonagalová si zmyslela, že on, Ron a Hermiona majú štúdium ukončené a spravili skúšky na samé jedničky aj keď žiadne skúšky samozrejme nerobili. Možno boli iba v správnom čase na správnom mieste, keď Voldemort padol svojou vlastnou hlúposťou. Harry toto výťazstvo naozaj nebral, ako svoj osobný úspech. Zomrelo príliš veľa ľudí, než aby mohol oslavovať.
A potom tu bola malá a sladká Ginny. Harrymu však čosi nesedelo na celom ich vzťahu. Priťahovala ho, bola krásna a zvodná. Ale bola mladšia. A k tomu bola priveľmi detská a nevinná.
,,Harry prestaň snívať a pomôž mi s tými krabicami" skrýkla naňho Ginny teperiac veľkú krabicu hore schodamy na Grimualdovom námestí číslo 12. Harry sa okamžite spametal a zamieril k nej. Prútikom vylevitoval obrovskú krabicu až hore a potom ešte množstvo vriec a menších krabíc prelepených muklovskou lepiacou páskou s popisamy čo v nich je. Ginny žiarila ako slniečko, keď jej navrhol, aby uňho strávila prázdniny a nikto neprotestoval. Síce sa po prázdninaćh, ktoré sa tento rok predĺžili a viac ako tri mesiace, musí vrátiť do školy ale aspoň spolu strávia tých pár mesiacov a kto vie, čo bude potom.
,,Ginny, sú to všetky krabice?" spýtal sa Harry s úsmevom a mieril do kuchyne, kde ich čakala večera. Harry ju usadil za stôl a začal pred ňu servírovať jedlo.
,,Ostali tam iba tvoje staré školské veci a niake knižky ale tie asi vyhodíš," informovala ho pokjne. Harry na chvíľu ustal v pohybe a premýšľal a nakoniec sa znova spamätal a naložil jej plný tanier čohosi divného zlepeného, čo zrejme varil sám.
,,Asi si ich nechám," povedal nakoniec a naložil aj sebe obrovskú porciu.
,,Harry?"spýtala sa ho s úsmevom ,,Čo nezožerie teba, to zožerieš ty sám?"
,,Asi tak!" pritakal zo smiechom a šplechol na to divné zlepené ešte čosi červené a tekuté.
,,Polotovarové špagety?"spýtala sa znechutene, keď ochutnala.
,,Hmm.. tak trochu"
,,Sprav mi láskavosť, miláčik,"poprosila ho zrazu a Harry k nej prekvapene zdvihol hlavu. ,,Varenie nabudúce nechaj namňa!"
Obaja sa rozosmiali a vtápetí -aj keď Ginny iba s nevôlov- dojedli špagety-alebo to, čo z nich vzniklo.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 W W | 2. listopadu 2008 v 23:03 | Reagovat

Tady ti neco posilam.Kdyz prave zacinas cist tohle neprestavej nebo se

ti stane neco spatneho .jmenuji su Daisy,je mi 7let mam blond vlasy a

desive oci.Nemam nos a usi jsem mrtva.Pokud tohle neposles 15 lidem

zjevim se dnes vecer u tve postele s nozem a zabiju te.tohle neni

vtip!Neco dobreho se ti stane v 15:22-nekdo ti zavola nebo k tobe

promluvi a rekne MILUJU TE!!! P.S: NEPORUS TO....Sorry ze ti to posilam

.Posilam to ze strachu .Ne o sebe ale o sve blizke.Tento dopis pochazi z

Venezuely byl vyslan aby zmenil tvuj zivot a udelal te stastnejsi.Posli

tento dopis 20 lidem do 96 hodin.Zmeny se dockas do 5 dnu.Alena

Kovarikova ktera to poslala 22 lidem v losovani vyhralka automobil .Erik

Prazak ktery tomuto dopisu neuveril do 5 dnu dostal rakovinu

2 Ama Ama | 3. listopadu 2008 v 1:29 | Reagovat

Prosím ťa pekne, čo si robila na hodinách slovenčiny? Poviedka by nebola najhoršia, ale tie chyby a preklepy sú príšerné. Než niečo uverejníš, skús si to po sebe aspoň prečítať. Alebo si nájdi niekoho jazykovo zdatnejšieho, kto ti to skontroluje. Takto sa to fakt číta hrozne.

3 Alice-cuLLen Alice-cuLLen | Web | 3. listopadu 2008 v 14:47 | Reagovat

A tebe sa nikdy nestane, že sa pomýliš? A čítať sa to dá. Ja tie chyby vôbec nevnímam. Poviedka je úžasná neviem čo máš za problém! A Lilly :) Určite pokračuj :) Teším sa na ďlšie kapitoly :D ;)

4 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 3. listopadu 2008 v 15:15 | Reagovat

Ama: Chýb som si vedomá, ale som to proste ja. Ak nemám chybu tak sa vŠetci pýtajú, či niesom chorá. Preklepov sa tma najde strááášne veľa. Ale to vieš,keď clovek píše o polnoci, tka to tak vypadá

5 Qtinka Cullen Qtinka Cullen | Web | 3. listopadu 2008 v 15:20 | Reagovat

Mne tie chyby tiež spočiatku dosť vadili, no asi som si zvykla :D podľa mňa je poviedka úžasná, takže LTD dievča :)

6 CajushHP...Twpje SB-nkoo... CajushHP...Twpje SB-nkoo... | Web | 3. listopadu 2008 v 16:08 | Reagovat

Mnoo co povedat k tomuto..Ako mnohol seviee vstat y mrtvzch...Newjem to pochopit,ale to absolutne newadiii.....Mno a preco sa mu ydaa bGinnz divna...Ok..Je o rok mladsia od neho,ale wsak..Mnoo...Mno som zvedawa co bude dalej aaa....aa uy vlastne nic...Len to,ye to bolop fakt super...Omg...

AMA:Ja som si tje chzbz njakoo newsimla...v pohodke som to precitala...Upe v bpohode som pochopila....

7 Katie Katie | Web | 3. listopadu 2008 v 17:08 | Reagovat

ja si nevšimam chyby,ale ten dej :) je pekný,len tak dalej lasko :)

8 Andromeda Andromeda | Web | 3. listopadu 2008 v 19:03 | Reagovat

Moja zlatá premilená...kedy bude pokračovanie? :D

9 Grencle Grencle | Web | 3. listopadu 2008 v 19:38 | Reagovat

pane jo...tahle povídka je moc krásná...nevím co dál k tomu dodat...snad jen to, že byla smutná a i vtipná zároveň a ten děj!!! krása..moc se mi to líbilo

10 Sela Sela | E-mail | Web | 3. listopadu 2008 v 19:59 | Reagovat

No super! Jen tak dál!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama