Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



1. kapitola tvojho života-In whisky veritas

19. listopadu 2008 v 22:51 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Zápisník jedného hriechu
For Sela: Ja búchať do klávesnice nemusím, ja uź to mám napísané :) A ako som sľúbila, tu máte prvú kapitolu, kedže k Prologu pribudli tri komenty :)

Inak tu si prosím 5. komentov aby bola nová kapitolka :D

A áno, táto poviedka je inšpirovaná filmom Zápisník jednej lásky :)



1. kapitola tvojho života-In whisky veritas

-----------
,,Čítajte od začiatkum!" požiadal
-----------

Harry vzal z kuchyne flašu whisky, posadil sa pod jeden zo stromov pri zakázanom lese a oprel hlavu o jeho hrubú kôru.
Chvíľu mu trvalo, než chvejúcimi sa prstami otvoril flašku.
To spadol až tak hlboko?
Bol koniec šiesteho ročníka. Skoro koniec. Chýbal jeden jediný mizerný deň.
Voldemort bol mŕtvy. Bolo to tak jednoduché!
Harryho rozbolela hlava, keď si na to spomenul. Naklonil flašu k ústam a vlial si tam hrejivú tekutinu. Privrel oči a nechal ju skĺznuť hrdlom. Dnes podvečer ho nikto nehladal.
Všetci oslavovali tento zvláštny deň, keď o druhej ráno telo obávaného kúzelníka spadlo mŕtve na zem. Nikoho nenapadlo, že Harry by si rád zdriemol, kedže strávil celú noc v Zakázanom lese. Nikoho nenapadlo, že Harry možno nestojí o tlačovú konferenciu vo Veľkej Sieni.
Nikoho nenapadlo, že Harry Potter chce byť od dnešného dňa Harry, proste iba Harry. Bez preizviska, bez žiasnych ústupkov, bez zvláštnych opatrení.
Nikto si nespomenul na Harryho.
Vo Veľkej Sieni oslavovali meno Potter.
Všetci!
Skoro všetci.
Neodišiel by odtiaľ, keby tam bol on. Možno by to aj pretrpel iba kôli pohľadu onyxových očí.
Neodišiel by, keby mohol prehovoriť pár slov s učiteľom elixírov.
Oblaky nad jeho hlavou sa zatiahli. Vo flaši zmizla už polovica jej obsahu. Možno sa vyparila, boh vie.
Tenké stužkly dažďa sa začali znášať z oblakov. Harry sa ani nepohol. Nemal ani najmenšiu chuť vstať a vrátiť sa do hradu.
Nechal búrku zmáčať ho od hlavy, až po päty. Nechal z neho zmyť hriechy.
Búrka silnela a chlapec sa začal triasť po celom tele. Vstal, jeho vlastná váha ho ťahala k zemi. Zapotácal sa. Obraz bol mlžný, flaša prázdna a jediným pevným bodom boli blesky, ktoré križovali nebo.

-----------
,,Prečítate mi ešte raz tú stranu predtým, prosím?"
,,Och ale iste, už sa k tej časti dostaneme. Iba vyčkaj"
Natiahol ruku, že ho pohladý po jeho nevedomej tváry, ale vzápetí ju znova rezignovane spustil.
-----------

,,Potter?!" Severus sa prekvapene otočil a díval sa na chlapca, ktorý stál v strede jeho pracovne. Z vlasov mu kvapkala voda, jeho oblečenie bolo do nitky mokré a oči smutné. ,,Čo tu pre boha robíš v túto nočnú hodinu a úplne... mokrý?!"
,,Ja... neviem to vydržať. Nedokážem prejsť deň bez toho, aby som na to nemyslel! Ja... ach bože, pán profesor, ja som sa zamiloval!"
,,A čo s tým mám ja, pán Potter? Myslím, že by ste to mali zdeliť osobe, ktorej sa to týka!"
,,No veď práve..." pípol Harry tichučkým hlasom a jeho oči sa sklopili dolu.
Severus nechápavo naklonil hlavu na stranu. Akoby mohol z iného uhlu pohľadu odhaliť odpoveď.
Harry mal vždy zvláštne myslenie. Ani teraz po vojne sa nezmenilo. Dnes tu však bolo čosi ešte čudnmejšie. Prečo sakra stojí malý chrabromilčan uňho v kabinete, z jeho oblečenia kvapká voda z búrky, ktorá zlovestne zúri za oknami a jeho oči sa lesknú alkoholom?
,,Ja.. milujem vás!" vykríkol Harry a spustil sa na zem. Posadil sa v mláke, ktorá sa vytvorila z jeho šatov a pritiahol si kolená k brade. Jeho oči boli neprítomné, jeho intonácia chabá a chlapec bol očividne opitý.
,,Prosím?" oči Severusa Snapa sa prekvapením rozšírili. Harry zdvihol hlavu od jeho kolien a zadíval sa na profesora ,,Ja.. veď hovorím-"
,,Potter!" ozval sa prísne Snape a zamračil sa tak, že sa jeho obočie spojilo do jednej linky. Vzápetí vstal od stola, otvoril jednu malú skrinky a vybral odtiaľ dva flakóny s elixírmi.
,,Najprv tento" podal Harrymu číri elixír a postaral sa o to, že ho vypil.
Kým elixír začal pôsobiť Snape ho vytiahol na nohy a osušil jednoduchým kúzlom.
Harry sa nikdy nedozvedel, aký elixír mu to Severus v ten deň podal, no potlačilo to všetky účinky alkoholu. Jeho mysel sa rozjasnila a na jeho líca vystúpila červeň, po tom úprimnom priznaní.
,,A teraz tento!" Snape mu podal druhý elixír. Harry ho trošku s nedôverou otvoril a vypil.
,,Po tomto by ste sa mali cítiť lepšie, aj keď niesom..." zbytok vety zanikol v tichu. Snape padajúceho chlapca zachytil do náručia a držal, dokým sa jeho viečka úplne nezavreli. ,,Po tomto ti bude lepšie. Sľubujem, Harry!"

-----------
,,To je krásne!"
Usmial sa. Krásne... to slovo používal často. Kedysi...
,,On mu dal uspávací elixír, však?" spýtal sa s úsmevom.
Vzdychol si a čítal ďalej
-----------

Ráno.
Aké zvláštne, že ráno sa vždy sny rozplinú. Aj nočné mory.
Harry otvoril oči.
Čierny bladychýn, čierny satén, čierne oči....
Toto na sto percent nebola chrabromilská klubovňa.
A vtedy sa mu vybavili všetky tie zvláštne veci, čo včera večer vyviedol. Pamätal si úplne všetko, čo bolo zvláštne po množstve whisky, ktorá ho mala zmiasť. A ešte zvláštnejšie boli čierne oči, ktoré ho sústredene pozorovali ,,Už ste pri zmysloch, pán Potter? Očakávam totiž vysvetlenie vašej včerajšej scény a vášho alkoholického opojenia, samozrejme!"
Irónia bola späť. A to sa zdalo, že mu Harry včerajším malým priznaním vyrazil dych. Prečo to vlastne neurobil?
,,Ja čakám Potter!"
Harry sa schúlil na posteli. ,,Ja- pán profesor, ja som to myslel vážne."
,,S tým alkoholom? Neprekvapuje ma to!" Ústa profesora elixírov sa skrútili do nepekného úšklebu.
Na ten úškleb Harry nezabudol ani po toľkých rokoch. Bol vždy rovnako cinický a ironický.
,,Nie!" bránil sa Harry ,,Myslím-"
,,A ja myslím, pán Potter, že by ste sa mali konečne priznať s kým ste sa stavili, nech môžem odobrať chrabromilu niake body, do budúceho roka a potom sa vrátite do klubovne. Myslím, že vás pár ľudí bude hladať!"
,,Nikto ma nebude hladať."precedil pomedzi zuby Harry naštvane ,,A nestavil som sa!"
Snape na chvíľu zmĺkol a díval sa na Harryho nepreniknuteľným pohľadom plným zla ,,Tak potom o čo vám ide? Aby som sa snaď ja-"
,,Nemusíte. Viem, že nemám šancu. Bol som opitý. Asi naozaj už pôjdem." Harrymu klesla hlava dole. Ale čo čakal? Čakal snaď otvorenú náruč profesora elixírov? Je to jeden zatrpknutý chudák, tak prečo by mal povoliť? Harry konečne pochopil, že Snapovy nestojí ani za úsmev.
Aspoň si to myslel, než ho dotyčný profesor nechytil za rameno a neposadil späť na posteľ ,,Počkajte Potter. Ste niaky bledý!"
,,Je mi iba zle od žalúdka, to prejde," bránil sa Harry a chcel sa vymaniť z toho zovretia. Hlava mu klesla a v očiach ho začali štípať slzy. Neskutočné, prečo ho ten zasraný Snape ešte viac týra?
,,NIE!" Snape vzal jedo bradu do prstov a nadvihol mu ju ,,Čo ti je?"
Zmena intonácie bola zarážajúca. Ten hlas bol teraz zrazu tak jemný, tak starostlivý. Slzy prekonali zomknuté viečka, aj zábranu z rias a stiekli po lícach na Severusove dlhé prsty. ,,Pomôžte mi!" vzlikol Harry, chytil sa profesro elixírov a zaboril tvár do jeho habitu ,,Prosím," vzlikol zúfalo.
Zacítil, ako ho Snapove ruky trošku neisto objali a pohladili po chrbte ,,Pst, Harry. Čo sa stalo?"
,,Nemám.. nemám nikoho," vzlikal chlapec. Jeho sebaovládanie sa zrútilo, ako domček z karát a stres z posledných dní pretiekol za okraj pohára. Čosi sa zlomilo. Možno to bol malý Harry, ktorý už nevládal ďalej.
,,Pst, Harry, neplač. Tobude dobré. No tak, máš ešte priateľov. Celú noc oslavovali na tvoju počesť!" Severus ho hladil už viac odvážne a dovolil si pritisnúť si ho bližšie.
,,Ale to je práve to! Prosil som ich o to? Oni iba oslavovali to, že Chlapec-ktorý-prežil splnil svoju úlohu. Nikto však nebral ohľad na Harryho Pottera. Každý naňho zabudol a tak si ani nevšimli, že sa s flaškou v ruke vyplížil z hradu. Aký priatelia, kde? Ukážte mi jedného!"
,,Zdvihni hlavu, Harry!" Prikázal Severus. Harry sa odlepil od jeho habitu a trošku nedôverčivo pozrel hore na Snape. Jeho oči planuli zlosťou. Tentokrát sa však nehneval na chlapca v jeho náručí. ,,Vidíš? Vidíš to konečne?"
,,Vy?" spýtal sa Harry nedôverčivo ,,Robíte si snať srandu? Alebo naozaj chcete byť akousi paródiu na priateľa za maskou nepriateľa?!"
,,Harry..." zahriakol ho prísne profesor ,,Nehovoril si ty snaď niečo o láske a takom čosi? To ti mám veriť, keď ty ma neberieš ako priateľa?"
,,Vy ste nikdy omňa ani okom nezavadili!" vyprskol Harry skôr, ako si stihol uvedomiť, čo vlastne povedal. Sklonil hanbou hlavu a nechal slzy znova zmáčať jeho líca.
,,Harry," povedal upokojujúco profesor a jemne nadvihol jeho bradu, aby mu mohol pozerať do očí. Zohol sa. Bol tak blízko. Teplý dych profesora ho pošteklil na perách a tie ho začali omínať. Rozochvel sa.
,,Keby som sa správal priateľsky mohol som celú svoju dvojitú pozíciu skaziť. Nemám však dôvod ďalej sa hrať."
,,A?" spýtal sa opatrne Harry.
,,Niesi plnoletý. Ešte nie. Riskoval by som príliž veľa. Nemôžem byť nič iné ako priateľ!"
Harrymu sa slová zadrhli v hrdle. Nedokázal sa pohnúť, nedokázal nič. Severus mu bruškom palca prešiel po perách a pobozkal ho na spánok ,,Choď do Siene na raňajky. Potrebuješ to!"
,,Ale ja budem o chvíľu plnoletý!" vyhŕkol zrazu Harry, keď si to uvedomil
,,Ja viem," prikývol Severus s úsmevom.
,,A?" spýtal sa znova inteligentne Harry.
,,V ten deň si pre teba prídem, môj malý chrabromil, v ten deň. Teraz je však na čase sa rozlúčiť. Vlak odchádza príliš zavčasu."
Harrymu sa po tváry rozlial úsmev. Pritisol sa k učiteľovy elixírov a držal ho tak dlho, dokým nepočul prvé kroky študentov zo slizolinu, ktorý si privstali a teraz bežia na raňajky. Pustil Severusa z náručia a zamieril k dverám. S rukou na kľučke sa ešte otočil a jeho oči sa rozžiarili ,,Ja... budem čakať!" S týmito slovami vyšiel na chodbu a zabuchol dvere za roznežneným profesorom.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sela Sela | E-mail | Web | 20. listopadu 2008 v 4:35 | Reagovat

Nádhernééé!!! Skvělé a úúúžasnééé!!!!

2 Qtinka Cullen Qtinka Cullen | Web | 20. listopadu 2008 v 15:12 | Reagovat

som ti už vravela že z teba bude spisovateľka? :-* inak, prečo už nechodíš ku mne na web? :(

3 Fanny Fanny | Web | 20. listopadu 2008 v 15:17 | Reagovat

to bolo... aaach kráásne.. a mňa zasa štípu oči od sĺz a po celom tele mám zimomriavky.. v poslednom čase som nejaká rozcitlivená, čo sa týka slashu. A stále len revem.. a nie som v druhom stave!!!

Ja nemám viac čo ku kapitolke napísať, jednoducho bola úžasná... tak táto poviedka sa mi neskutočne páči.... som zvedavá, akú záplnetku v nej vymyslíš :) teším sa na dalšiu kapču!!

4 Lenča Lenča | 20. listopadu 2008 v 16:28 | Reagovat

Krásnej začátek, už se těším, jak tu bude pokračovat dál.

5 iralakia iralakia | 20. listopadu 2008 v 20:33 | Reagovat

teeeda, aj ja mám zimomriavky :D

nejako sa to rozbelo hned zo zaciatku....

aaa mam 5. koment, ĎALŠIU KAPITOLU, PROSÍM!

6 CajushHP--Twoje  SB.Nko..Loweee CajushHP--Twoje SB.Nko..Loweee | Web | 21. listopadu 2008 v 19:53 | Reagovat

Zase SNape a Harry.siesty rocnik?zdolanie voldemorta??tROsku preskoceneee,ale newadiii..Moc sa mi to luuubilo.A hmm...lubilo.Hlawne napyti Harryy...:D

a Snape bol miluckyy...si ore teba dojdem moj maly chrabromilcan.Moc sa mi to lubilo

7 Lucinda Lucinda | Web | 3. ledna 2009 v 13:45 | Reagovat

No téééda! Zírám, oči mi lezou z důlků. Za chvíli je budu hledat po koberci.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama