Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Moja kométa

4. října 2008 v 14:04 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky


Žeby som sa vracala k hetu? Lily/Severus, trochu romantika a torchu songfic na pesníčku od Jaromíra Nohavicu-Kométa. Snaď sa vám bude príbeh páčiť a očakávam komentáre.

Severus sedí v kresle s pohárikom whisky a spomína na svoju kométu, ktorá mu dokázala rozžiariť život.




Moja kométa

Spatřil jsem kometu oblohou letěla
Chtěl jsem jí zazpívat, ona mi zmizela
Zmizela jako laň u lesa v remízku
V očích mi zbylo jen pár žlutých penízků

Malý chlapec s mastnými čiernymi vlasmy a očami farby noci čupel za kríkom a pozoroval dievčatko hrajúce sa so svojou staršou sestrou na pieskovisku. Smiala sa až príliš štastne, jej oči svietili krásou, a mali farbu ako keď stromu vybehnú prvé jarné lístočky. Dlhé vlasy farby západu letného slnka jej splývali až po lopatky a zakrývali halenku zdobenú malými farebnými kvietkami. Jeansy, ktoré mala na sebe jej sedeli perfektne na jej úzkych nohách, na ktorých mala obuté sandálky.
Chlapec sa sám za seba hambil a preto sa iba krčil za kríkom. Mal na sebe o pár čísel väčšíu dlhú mikynu, akoby chcel zakryť svoju neprirodzene bledú a voskovú pokožku. Nohavice, ktoré mu boli dlhé a velké mal zatiahnuté opaskom s rozbitou sponou a na nohách zničené tenisky. Chcel by sa s ňou hrať, ale bol iba otrhaný fagan z domu vedľa. Nebála by sa ho? Rozprávala by sa s ním? Mal predsa až príliš dlhý nos, tmavé a strašidelné oči a škaredé modriny po celom tele.
Keď on ju uź tak strašne dlho pozoroval. Tak túžil sa jej prihovoriť. Tiež bola čarodejnica, videl to. Videl čo dokáže. Bola silná!
Ale patrila do iného sveta, ako on!
Dievčatko sa nechalo odviesť sestrou späť k domu a malý Severus Snape ostal smutne čupieť za kríkom a v očiach sa mihali zamilované ohníky.

Penízky ukryl jsem do hlíny pod dubem
Až příště přiletí, my už tu nebudem
My už tu nebudem, ach, pýcho marnivá
Spatřil jsem kometu, chtěl jsem jí zazpívat

Severus sedel pod dubom na Rokfortských pozemkoch a pozoroval, ako sa hladina vlní. Dnes končí školský rok. Jeho siedmi školský rok a on sa sem už nevráti.
Trošku preľaknuto si pri tej predstave prešiel po zápestí. Bál sa toho, čo ho čaká vonku. Tá oddanosť pánovy zla. Tá temná cesta jeho životom. Vybral si dobre? Občas o tom pochyboval. Pochyboval o všetko, čo kedy v živote urobil.
Jeho oči sa presunuli na dievčinu, ktorá sa veselo špliechala vodou z jazera s čiernovlasím chlapcom. Smiali sa, nie ako on. Boli štastný a zamilovaný. Aj on bol zamilovaný, ale bo štastný? Znamenala láska štastie? Asi ťažko. Štastný mohli byť iba tý ľudia, ktorý ešte naivne verili v lásku a tie veci s ňou súvisiace. Severus dávno prestal veriť. Už neexistovalo nič, čo by mohlo zdvihnúť kútiky jeho úst. Možno iba tie jej oči s pohľadom, ktorý by patril iba jemu. Toho sa však už nikdy nedočká.
Koľkokrát sa jej chcel ospravedlniť. Nikdy mu nedovolila sa priblížiť.
Dnes bola zamilovaná, ale do nesprávneho muža. Ach ako on nenávidel za toto Jamesa Pottera!
V ten deň pochoval nádej pod ten starý dub.

O vodě, o trávě, o lese
O smrti, se kterou smířit nejde se
O lásce, o zradě, o světě
A o všech lidech, co kdy žili na téhle planetě

Severus zloste hodil pohárik so starou whisky do krbu a oheň v ňom sa rozhorel prudšie, ako ľútosť a zlosť v jeho srdci. Prečo práve dnes spomína?! Prečo mu tie spomienky na jej krásne oči nedajú spávať. Spomienky sa drali na povrch, ako vo veľkej karafe ubúdala zlatavá tekutina. Čím viac upadal do alkoholovej letargie, tým väčšmi si spomínal na všetky hriechy, ktoré jej spôsobil. Mohol by sa niekedy zmieriť z jej smrťou?
Odpoveď znela nie. V ich jednostrannom milostnom príbehu bolo až príliš mnoho lásky, zrady a bolesti, než aby mohol zabudnúť na to všetko, čo spôsobil svojou hlúposťou jej a jej priateľom.

Na hvězdném nádraží cinkají vagóny
Pan Kepler rozepsal nebeské zákony
Hledal, až nalezl v hvězdářských triedrech
Tajemství, která teď neseme na bedrech

Spomínal na to,koľko hlúposti v svojom živote urobil. Prešlo uź 16 rokov, ale ono to stále tak strašne bolelo a ranilo. Zradil ju a msuel za to pikať. Pikať za lásku. A preto s zaviazal chrániť niekoho, kto v budúcnu zachráni celý svet. Tajomstvá niektorých starých profesorov boli hrôzostrašné, iné pohoršujúce. To jeho však bolo tak strašne smutné a deprimujúce.

Velká a odvěká tajemství přírody
Že jenom z člověka člověk se narodí
Že kořen s větvemi ve strom se spojuje
Krev našich nadějí vesmírem putuje

Pamätal si tie dni, keď ju stretával na chodbách Rokfotského hradu. Keď sa spolu učili, chodili po Rokwille alebo sa iba rozprávali. Čo by sa však stalo, keby ju vtedy nebol urazil? Zmenilo by sa niečo? Odolala by Potterovmu kúzla?
Skazil to, ona neodolala. Ten posledný deň si myslel, že mu od žialu pukne srdce a že sa do Rokfortu uź nikdy nevráti. Vrátil sa. Ona však s ním už nebola.
Steny hradu boli bez jej smiechu a múdrych rečí také pusté a sklesnuté. Ako jeho duša a oči, kde kedysi žiarili ohníky lásky.
Spomienky sa zasa rozbehli do jeho očí a on to všetko prežíval znova

Spatřil jsem kometu, byla jak reliéf
Zpod rukou umělce, který už nežije
Šplhal jsem do nebe, chtěl jsem ji osahat
Marnost mě vysvlékla celého donaha

Severus mieril naštavne prútikom na Jamesa Pottera. V jeho očiach však bol strach. Bolo mu jasné, že nad takou presilou, ako je Potter, Black a Petigreew nemá šancu. Musel to však skúsiť. Musel sa brániť.
A vtedy ju zbadal. Mierila k nim, jej vlasy sa ježili zlosťou a knížky, ktoré držala pustila na zem
Tá jediná chvíla nepozornosti dala Blackovy chvílku, aby ho odzbrojil. Potter mávol prútikom a Severus vysel razom vo vzduchu dole hlavou.
,,Tak sa pozrieme, čo skrývaš, Severus!" Ozval sa samolúbo Black a kúzlom mu stiahli nohavice. Jeho bledé líca zružoveli zlosťou a hambou.
Ona bola vtedy jeho jedinou záchranou. A on hlupák jej vtedy pvoedal tak nepekné veci.
Koľkokrát sa kajal za tú chvílu v piatom ročníku, keď ju vtedy rozplakal...

Jak socha Davida z bílého mramoru
Stál jsem a hleděl jsem, hleděl jsem nahoru
Až příště přiletí, ach, pýcho marnivá
Já už tu nebudu, ale jiný jí zazpívá

Severus vstal z kresla a kymácavím krokom prešiel k dverám. Nemohol stále spomíntať a lutovať tie roky, čo sa s ňou spoznal. Bola jeho najlepšou a jedinou priateľkou. Bola jeho najväčšou a jedinou láskou.
Nenávidel sa za deň, keď vyhlasi hviezdy v jej očiach. Vtedy akoby vyhasli všetky hviezdy na nebi. V ten deň spadla kométa a zmizla v dialave. Ostal iba detský plač a zúfalí výkrik Voldemortovej duše, keď sa stratila v tme.
Dnes však bol čas pomôcť malému Harrymu, aby sa stal veľkým. Bolo načase pozbierať sa zo smutnej letargie minulích čias. Má sa vraj žit pre prítomnosť!
Hovorili mu to všetcia, ktorý nakoniec zomreli. Raz to vyslovila aj ona. Tak prečo potom má spomínať na staré porekadlo, keď sa má žiť pre prítomnosť?

O vodě, o trávě, o lese
O smrti, se kterou smířit nejde se
O lásce, o zradě, o světě
Bude to písnička o nás a kometě

Malé dievčatko štastne bežalo chodbou Rokfortského hradu, keď ju zastavilo rázne ,,Stoj!"
Trošku prestrašene sa otočila a dívala sa na veľký obraz muža s dlhými mastnými vlasmy a očami farby noci ,,Povieš mi prosím svoje ctené meno?" spýtal sa vľúdne.
,,Som Lily, Lily Potterová!" Vykoktala trošku prekvapene. Nie moc často sa zhovárala z obrazmi v hrade. Iba ak si pýtali heslo.
,,Potterová?" spýtal sa prekvapene obraz a vzápetí sa na ňu široko usmial, v očiach veselé a dojaté ohníčky ,,Tak Lily... vieš kto bola tvoja babička?"
,,Babička Molly?" spýtala sa veselo.
,,Nie ta druhá!" Obraz Severusa Snapa sa si ju zaujato obzeral. Bola rovnaká. Vlasy farby západu slnka jej spadali po lýtka a oči farby jarnej trávy sa jagali v tlmenom osvetlení fakiel v hrade.
,,Tú som nepoznala" zarmútilo sa dievčatko.
,,Ale ja áno. Bola rovnako pekná a dobrosrdečná ako ty!" Lily Potterová sa zapýrila nad tými slovamy a pozrela do zeme. Vtedy si Severus všimol tie črty, ktoré jasne patrili Harrymu Potterovy. Nemohol uveriť, že má tak nádhernú dcéru. ,,Pozri sa namňa" Zaprosil, aby si mohol ešte raz prezrieť tie krásne oči. Lily zdvihla oči a zadívala sa naňho. Prezerala si každý ťah štetca na jeho tváry a on robil to isté. Mapoval jej postavu, tvár, vlasy pozorným pohľadom ,,Podobáš sa na Lily Evansovú"
,,Veľa ľudí mi to vravieva" prikývla. Dokonca aj hlas mala podobný. Severus sa usmial. Vravieva sa, že kométy sa vracajú a znova je ich vidno na tom istom mieste, kde vtedy. Táto kométa sa vrátila, aby rozžiarila oči ďalšieho človeka, ktorý ju stretne. ,,Mala by si ísť! Niekto na teba už čaká!" Pokynul jej a ukázal za roh, kde sa skrývala útla psotava Scorpiusa Malfoya. Lily pozrela tým smerom a znova sa zapýrila.
,,Len za ním bež, určite čaká na teba!" Pokynul jej Severus a usmial sa nad tým, ako sa čosi v minulosti opakuje.


Až příště přiletí, ach, pýcho marnivá
Já už tu nebudu, ale jiný jí zazpívá
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 4. října 2008 v 15:20 | Reagovat

Wáááu :) Konečne niečo het :) Skutočne ma zaujlaa..:) prečítala som každé jedno slovo a veľmi dobre mi padla :) Skutočne krásne napísané :) A to s tou kométou.. záver sa mi páčil najviac :) ♥ si proste macherka! :D

2 Lili Lili | Web | 4. října 2008 v 15:33 | Reagovat

krasa!sice tu pesnicku nepoznam ale slova su krasne:)

3 Terka - kun Terka - kun | Web | 4. října 2008 v 16:11 | Reagovat

Alojky u mně na blogu je bleskovka č. *11*

Nechceš se zůčastnit? Budu wáda :-* -- Pls promiň za Reklamu :-*

4 Fanny Fanny | Web | 4. října 2008 v 16:25 | Reagovat

To bolo tak krááásna! uchvatné! a hlavne tá posledná časť, ako sa Lilly zhovárala s obrazom Severusa Snapa.. No proste nádhera :) som rada že sa vraciaš k hetu - hoci a tvoj slash nedám dopustiť - pretože ho vieš úžasne písať.. tak precítene a krásne... som mimo :D

5 CajushHP....Twoje SB-nkooo:D CajushHP....Twoje SB-nkooo:D | Web | 4. října 2008 v 18:51 | Reagovat

:D:D Severus jakýý echm,echm..Ze v ALKOHOOLE SA utapal:D Ale sranda:D :D

6 Merina Merina | Web | 4. října 2008 v 18:52 | Reagovat

Ahoj, máš to tu moc pekné a bola by som moc rada, keby si prijala moju ponuku o spraitelko.

7 Green Lady Green Lady | Web | 5. října 2008 v 0:25 | Reagovat

ahoj, píšeš veľmi pekne a všimla som si, že máš skúsenosti aj s glosmi...

Ja som len dnes začala glosovať... Zataiľ som na skúšku oglosovala len jedno "veľdielo" , ale bola by som rada, keby si mi ho na blogu okomentovala, prípadne poradila, aby som mohla byť aspoň z polovice taká dobrá, aká si ty :) Pa

8 Andromeda Andromeda | Web | 5. října 2008 v 19:37 | Reagovat

Ja no...po dlhom čase het a je to...no nečakaná zmena po tých všetkých slashoch...ináč je to veľmi pekné a precítené. Páči sa mi koniec, najmä pár viet, čo si tam použila...

9 DeLaylah DeLaylah | Web | 6. října 2008 v 18:23 | Reagovat

bozee.. to bolo nadherne :) krasne si to pokombinovala :)

ja proste.. nemam slov :)

10 Dia Dia | Web | 7. října 2008 v 17:18 | Reagovat

nadhera

11 Green Lady Green Lady | Web | 8. října 2008 v 21:49 | Reagovat

ahoj, nový glos je na svete... nič moc, ale snáď ho okomentujete ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama